Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217210157
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217210157.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobkyne:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441,
zast. JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: E. X., Z..
XX.XX.XXXX, L. XX, B., zast. JUDr. Štefan Hec, Vajnorská 8/A, Bratislava, o zaplatenie 2.307,00 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.307,00 Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne z dlžnej
sumy od 12.07.2015 do zaplatenia, to všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o trovách konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.05.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.307,00
Eur s príslušenstvom, titulom regresného nároku za poistné plnenie.

2. Žalobu odôvodnil tým, že s V. X. uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. DAEWOO Matiz, EČV: B. s

účinnosťouod01.01.2002nadobuneurčitú.Dňavčasepribližneo16:45hod.došlovBratislavenaU.R.
kdopravnejnehodeatotak,žežalovanýakovodičvozidlazn.DAEWOOMatizEČV:B.pripredchádzaní
z pravého jazdného pruhu do ľavého nedal prednosť v jazde motocyklu zn. YAMAHA EČV: B., ktorý
viedol poškodený F. X. smerom do mesta v ľavom jazdnom pruhu, ktorý v snahe zabrániť zrážke strhol
riadenie motocykla doľava a dostal sa do protismerného jazdného pruhu, kde narazil do vozidla zn.
ŠKODA Fabia EČV: B., stojaceho v kolóne, ktoré riadil vodič F. A.. Pri tejto dopravnej nehode došlo k
zraneniu poškodeného F. X.. Bolestné poškodeného bolo znaleckým posudkom č. XX/XX vyčíslené na

150 bodov, pričom hodnota 1 bodu v tom čase predstavovala 15,38 Eur. Žalobca preto dňa 07.04.2015
poukázal poškodenému prostredníctvom spoločnosti VOTUM a.s., organizačná zložka, sumu 2.307,00
Eur titulom náhrady za bolesť. Nakoľko žalovaný neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,
žalobcovi vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca dňa 22.06.2015 vyzval žalovaného na náhradu
poskytnutéhoplneniavlehote15dníododňadoručeniavýzvy.Nakoľkotendlžnúsumunezaplatil,dostal
sa dňa 12.07.2015 do omeškania.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že žalobca do dnešného dňa nevykonal
riadne šetrenie za účelom zistenia rozsahu povinnosti poistiteľa platiť, nakoľko nezobral do úvahy
spoluzavinenie dopravnej nehody poškodeným. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 09.10.2014,sp. zn. XTo/XXX/XXXX konštatoval spoluvinu poškodeného. Je preto zrejmé, že na náhrade škody by sa
mal pomerne podieľať aj poškodený F. X.Č.. Jeho spoluzavinenie by malo byť predmetom tohto konania.
Žalobca taktiež kladie za vinu žalovanému, že neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu do

15 dní po vzniku dopravnej nehody. Ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. však túto
povinnosť prikazuje poistenému, čo nie je osoba žalovaného. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že
z miesta nehody ušiel, nakoľko ešte v ten deň išiel vypovedať na polícii. Po nehode, na ktorej žalovaný
nemal žiadny podiel, zastavil motorové vozidlo ihneď, ako to dopravná situácia umožnila. Žalovaný videl
ako svedok vstáva, zohýba sa po motorku a manipuloval s ňou. Až po tejto situácii žalovaný pokračoval

ďalej.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkaznými
prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.

5. Poistnou zmluvou zo dňa 20.12.2001 (č. l. 7) uzatvoril žalobca s V. X. poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s účinnosťou od 01.01.2002 na neurčito. Predmetom
poistenia bolo motorové vozidlo zn. L. F., EČV: B..

6. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 09.10.2014, sp. zn. XTo/XXX/XXXX (č. l. 11) uložil

žalovanému podľa § 38 ods. 3, § 36 písm. j) a § 158 Trestného zákona trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiace a zároveň výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov spolu
s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 12 mesiacov. Krajský súd
ďalej uviedol, že má za preukázané, v rozsahu nevzbudzujúcom dôvodné pochybnosti, že to bol práve
obžalovaný (žalovaný), ktorý viedol motorové vozidlo riskantným spôsobom nielen vyššou rýchlosťou,

než je maximálne povolená, ale nezodpovedne ohrozoval aj iných účastníkov cestnej premávky pri
ich predbiehaní, keď predbiehal za použitia tzv. myšičky, teda prekvapivo z jedného jazdného pruhu
do druhého, nerešpektujúc zákonnú povinnosť prednosti v jazde, tesne, nezodpovedne a s vyvolaním
ohrozenia iných účastníkov cestnej premávky, ktorých predbiehal. Toto konanie obžalovaného malo za
následok vznik dopravnej nehody (opísaná v bode 2. tohto rozsudku), nakoľko poškodený sa zľakol

spôsobujazdyobžalovaného,naktorúreagovalzdôvoduneskúsenostinesprávne,prešieldoprotismeru
a zrazil sa s tam stojacim motorovým vozidlom. V ďalšej časti odôvodnenia odvolací súd mal za to, že ak
by obžalovaný dodržal predpisy o premávke na pozemných komunikáciách a potrebnú mieru opatrnosti,
bolo by bez významu, že sa poškodený pohybuje vyššou rýchlosťou, resp., že je neskúsený vodič,
pretože k dopravnej nehode by nedošlo.

7. Znaleckým posudkom č. XX/XX zo dňa 18.10.2011 (č. l. 17) vypracovaným súdnym znalcom X.. F..
P. E. C.. bola stanovená hodnota bolestného poškodeného na 2.307,00 Eur.

8. Na základe žiadosti (č. l. 35 a nasl.) vyplatil žalobca poškodenému dňa 07.04.2015 v zmysle § 797

ods. 3 Občianskeho zákonníka sumu 2.307,00 Eur.

9. Žalobca listom zo dňa 22.06.2015 (č. l. 38) vyzval žalovaného na úhradu náhrady poistného plnenia
vo výške 2.307,00 Eur do 15 dní od doručenia výzvy. Výzvu si žalovaný prevzal dňa 26.06.2015.

10. Žalobca pred súdom mal za to, že poistné plnenie bolo vyplatené spoločnosti VOTUM a.s.,
organizačná zložka na základe splnomocnenia udeleného poškodeným. Spoločnosť si poistné plnenie
uplatnila dňa 16.03.2015 a pnenie bolo poukázané dňa 07.04.2015. Žalobca prehodnocoval výšku
poistného plnenia poškodenému, avšak vychádzala z rozhodnutia súdu, ktorý konštatoval, že prvotnou
príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalovaného a až tá vyvolala konanie

poškodeného.

11. Žalovaný v priebehu konania k veci v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že je pravdou, že
poisťovni neoznámil v lehote 15 dní, že bol účastníkom dopravnej nehody. Bolo to z dôvodu, že si nebol
vedomý, že túto dopravnú nehodu zavinil.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:12. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody
je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi (predtým § 51 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov).

13. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

15. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

16. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového

vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

17. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto
zákona sa rozumie poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej
len "poistná zmluva").

19. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto
zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

20. Podľa § 4 ods. 1zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

21. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený
je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla
na území Slovenskej republiky.

22. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,poisťovateľ
má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti,
ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť
ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

23. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnychbodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

26. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná.

27. Predmetom konania bol regresný nárok žalobcu ako poisťovateľa proti žalovanému ako poistenému
na úhradu sumy vo výške 2.307,00 Eur, ktorú žalobca vyplatil poškodenému z dopravnej nehody, ktorú

spôsobil žalovaný. Žalovaný svojou procesnou obranou argumentoval, že spoluzavinenie poškodeného
by malo byť predmetom tohto konania. Krajský súd navyše skonštatoval spoluvinu poškodeného a preto
je zrejmé, že na náhrade škody by sa mal pomerne podieľať aj poškodený. Žalovaný taktiež dôvodil,
že ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu
prikazuje poistenému, čo on nie je. Na uvedenej nehode nemá žiadny podiel, pričom nie je pravda, že
z miesta nehody ušiel, nakoľko ešte v ten deň išiel vypovedať na polícii. Súd k uvedenej argumentácii

žalovaného uvádza, že je nedôvodná, pričom nemá oporu v záveroch vykonaného dokazovania, v
platnej právnej úprave Slovenskej republiky a v konečnom dôsledku ani elementárnej logike. Žalovaným
uvedené konštrukcie nepožívajú právnu ochranu. Pokiaľ žalovaný uviedol, že Krajský súd skonštatoval
spoluzavinenie poškodeného a preto by toto spoluzavinenie malo byť súčasťou konania sp. zn. XXC/
XX/XXXX, tak toto tvrdenie nemá odôvodnený základ. Súd v naznačenom smere dáva na vedomie §

193 CSP, kedy je viazaný okrem iného, aj rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich
spáchal. Krajský súd síce v danom rozsudku skonštatoval aj istú mieru spoluzavinenia poškodeného,
ako neskúseného vodiča, avšak zároveň výslovne uviedol, že to bol práve žalovaný, ktorý viedol
motorové vozidlo riskantným spôsobom so záverom, že toto konanie žalovaného malo za následok

vznik dopravnej nehody. Krajský súd zdôraznil, že ak by žalovaný dodržal predpisy o premávke
na pozemných komunikáciách a potrebnú mieru opatrnosti k dopravnej nehode by nedošlo (bod 6.
tohto rozsudku). Pokiaľ bolo v trestnom konaní právoplatným rozsudkom skonštatované jednoznačné
zavinenie dopravnej nehody žalovaným, vzhľadom na skutočnosť, že jeho spôsob vedenia motorového
vozidla malo za následok vznik dopravnej nehody, a to bez ohľadu na spôsob vedenia motocykla

poškodeným, je obrana žalovaného v tejto časti, bez akejkoľvek pochybností, nedôvodná. Len na
doplnenie je vhodné uviesť, že rovnakým spôsobom argumentoval žalovaný aj v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, pričom aj v tomto konaní bol neúspešný.

28. Bezprostrednou, a teda priamou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo v danom prípade výlučne

protiprávne konanie žalovaného, pretože toto konanie spôsobilo následnú i keď nesprávnu reakciu
a techniku jazdy poškodeného, ktorá taktiež viedla k dopravnej nehode. Bez konania žalovaného,
ktorým porušil zákon o cestnej premávke (prvotná príčina) by však ale neprišlo k nesprávnej reakcii
poškodeného (následná príčina) a teda ani k dopravnej nehode a vzniku škody.

29. Ďalším bodom obrany žalovaného bol argument, že on nie je poisteným podľa zákona č. 381/2001
Z. z. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. XCdo/XX/XXXX uviedol, že z dikcie ustanovenia § 12 ods. 2
zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok
uvedených pod písmenami a) až h) nielen proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení
zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení

teda priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie
zodpovednosti, než je poistník. Poisteným podľa citovaného zákona je teda nielen prevádzkovateľ
a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby
zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v § 420 Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť
napr. aj vodič vozidla.

30. Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla vymedzuje veľmi široko okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Je to zrejmé z
ustanovenia§4ods.1zákona,obsahomktoréhojetaxatívnyvýpočetosôb,naktorésavzťahujepovinné
zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa

vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla či už na princípe subjektívnej zodpovednosti (§ 420 Občianskeho zákonníka)
alebo objektívnej zodpovednosti (podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka). Poisteným je teda
každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá bez zreteľa na to, či ideo osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti alebo na základe subjektívnej
zodpovednosti založenej na zavinení(zavinení prezumovanom vo forme nedbanlivostného zavinenia).

31. Je tak zrejmé, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného
prostriedku voči žalovanému, ako poistenému vodičovi a priamemu škodcovi na základe jeho
zodpovednosti za zavinenie, podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka s poukazom na zákon
č. 381/2001 Z. z.

32. Pokiaľ je daná skutočnosť, že žalovaný je podľa citovaných zákonných ustanovení a uvedeného
výkladu poistený, pričom žaloba proti nemu smeruje ako priamemu škodcovi - vodičovi motorového
vozidla, na ktoré bolo uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, je potom aj jeho nesporná povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu do 15 dní od jej vzniku. Žalovaný
navyše sám na pojednávaní dňa 28.11.2018 uviedol, že poisťovni neoznámil v lehote 15 dní vznik
škodovej udalosti. Je úplne bez právnej relevancie jeho následné tvrdenie, že si nebol vedomý, že túto

dopravnú nehodu zavinil, nakoľko v konaní bol totiž bez pochybností preukázaný opak.

33. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti, keď neohlásil
vznik škodovej udalosti, ktorú ako poistený zapríčinil. Taktiež aj podľa § 151 ods. 1 CSP nebolo
spornévyplateniebolestnéhovovýškežalovanejistinypoškodenémužalobcom.Nakoľkožalobcavyzval

žalovaného na úhradu regresného nároku do 15 dní od dňa 26.06.2015, pričom ten v uvedenej lehote
tento nárok neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Súd preto žalovaného
zaviazal v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. aj na
zaplatenia úrokov z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca

relevantnými dokumentmi a listinami preukázal svoj nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky.

34. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených, nárok žalobcu posúdil preukázaný a dôvodný.

35. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.