Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514010763
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1514010763.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra
Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného V. I., pre zločin krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava V z 12.04.2018 sp. zn. 7T/121/2014, na neverejnom zasadnutí konanom 10. januára
2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Bratislava V z 12.04.2018 sp. zn. 7T/121/2014 bolo podľa § 281 ods. 2
Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zastavené trestné stíhanie obžalovaného V. I.,
pre skutok podľa obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z 23.12.2014 sp. zn. 4 Pv
51/13/1105, právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/

Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že obvinený v čase od 14.00 hod. do 15.00 hod. dňa 13.01.213 v D. na Ú. B. Č. XX, vykonal
vlámanie do tam zaparkovaného kamiónu značky K. D., bielej farby, evidenčné číslo: „I.“. P. J.-XXC a
to tak, že šraubovákom rozbil okno na dverách spolujazdca, následne vnikol dovnútra kabíny, odkiaľ
odcudzil notebook značky O. M., výrobného čísla P. spolu s nainštalovaným antivírovým programom
nezistenej značky a s nabíjačkou, ktorý bol odložený v taške na notebook spolu s 1 ks slúchadlami, 1

ks modem na nemecký internet, 1 ks modem na srbský internet, 1 ks modem na ruský internet, 1 ks
internetová karta s internetovým kreditom (kredit v hodnote 15,- €), čím poškodenému A. A., narodený
XX.XX.XXXX v R. N., I. W., bytom I. W., N. J. W. XX, XXXX W., vznikla škoda krádežou veci vo výške
407,81 € a poškodenej spoločnosti O. X. T. U. S. I.. N.., X.: XXXXXXXXXX, so sídlom U. Z. XX, okres
W. I., I. W. vznikla škoda poškodením okna vo výške 485,72 € a škoda na ušlom zisku ako autodopracu
za jeden deň vo výške 200,- €, pričom obvinený V. I. bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich

štyroch mesiacoch odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.11.2011, pod
číslom konania 4T/136/2010, právoplatného dňa 24.11.2001, nakoľko je trest, ku ktorému môže trestné
stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý bol obžalovanému pre iný čin už právoplatne
uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.02.2017 pod sp. zn. 1T/52/2015 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 04.10.2017 pod sp. zn. 1To/63/2017.

Podľa § 281 ods. 3 Tr. por. boli poškodené subjekty a to A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., N. J. W.
XX, I. W., ako aj O. X. T. U. S. I..N.., so sídlom U. Z. XX, I. W., odkázaní s nárokom na náhradu škody
na civilný proces.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor. V písomných dôvodoch svojej
sťažnosti sa prokurátor domáhal, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu,

aby vo veci znovu konal a rozhodol. Sťažovateľ konštatoval, že sa nemôže stotožniť s napadnutým
uznesením, nakoľko ho považuje za nezákonné. Preskúmaním napadnutého uznesenia, ako ajspisového materiálu zistil, že v prípade uznania viny obžalovaného V. I. mal okresný súd ukladať súhrnný
trest a to vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I z 22.07.2015 sp. zn. 8T/31/2015,
čo však nevykonal a zaoberal sa trestom, ku ktorému neprislúchalo ukladať súhrnný trest, prípadne

upúšťať od uloženia súhrnného trestu. V prípadoch, keď prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu,
môže súd aplikovať postup v zmysle § 281 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por.,
ak by bolo zrejmé či očakávané, že by došlo s najväčšou pravdepodobnosťou k postupu podľa § 44 Tr.
zák., alebo k uloženiu súhrnného trestu nepatrne navýšeného a takýto trest by bol dostatočný k splneniu
účelu trestu, čo je však možné aplikovať len výhradne k trestu, ku ktorému sa má súhrnný trest ukladať,

alebo ku ktorému sa má upúšťať od uloženia súhrnného trestu, čo je v predmetnom prípade trestný
rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8T/31/2015. Podľa názoru prokurátora je zrejmé, že ak chcel
súd aplikovať postup v zmysle § 281 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por. a trestné
stíhanie voči obžalovanému zastaviť, mohol tak konať len vo vzťahu k vyššie popísanému odsúdeniu,
ku ktorému prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu a nie k odsúdeniu, ktoré nasledovalo a
ku ktorému ukladanie súhrnného trestu neprichádzalo do úvahy. Nakoľko sa v predmetnej trestnej veci

jedná o zločin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3 rokov až do 10
rokov, bolo by neprimerané s poukazom na odsúdenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8T/31/2015,
kde bol obžalovanému vymeraný trest odňatia slobody 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu
so skúšobnou dobou 1 rok, aby súd postupoval v zmysle § 281 ods. 2 Tr. por. s poukazom na §
215 ods. 2 písm. a/ Tr. por. Súd teda pri svojom postupe nemal brať, resp. nemohol brať do úvahy

odsúdenie (rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.02.2017 sp. zn. 1T/52/2015 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 04.10.2017 sp. zn. 1To/63/2017), ku ktorému neprislúcha
ukladanie súhrnného trestu, aj keď je na strane druhej pravdou, že toto odsúdenie vzhľadom na trest,
ku ktorému predmetné trestné stíhanie viedlo, možno považovať za dostatočný a ktorý plní účel trestu.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Podľa § 281 ods. 2 Tr. por. súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí na hlavnom pojednávaní

niektorý z dôvodov uvedených v § 215 ods. 2 alebo 3.

Podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por. prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak je trest, ku ktorému
môže trestné stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný trestný čin
už právoplatne uložený.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Sťažnostný súd úvodom konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu,
bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.

Rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bolo trestné stíhanie obžalovaného V. I. zastavené postupom
podľa § 281 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por., nemožno vytknúť žiadnu chybu či
nedostatok, pričom aj odôvodnenie samotného uznesenia vyhotovil prvostupňový súd zodpovedajúcim
spôsobom a tak krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu
odkazuje.

Kritériom pre zastavenie trestného stíhania je úvaha, či uložený trest za iný skutok je dostatočný na
splnenie účelu trestu a prevýchova páchateľa, aby viedol riadny život. Pri rozhodovaní je prvostupňový
súd povinný vychádzať z porovnania výšky trestu, ktorý bol obžalovanému za iný trestný čin právoplatne
uložený, a trest, ktorý by mal byť uložený za trestný čin, ku ktorému môže viesť trestné stíhanie. Ak

na základe takého porovnania dospeje k záveru, že trest, ku ktorému môže viesť trestné stíhanie, je
celkom bez významu popri treste, ktorý bol obžalovanému za iný trestný čin už právoplatne uložený,
môže trestné stíhanie zastaviť.

Pri posudzovaní možnosti postupu podľa § 281 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 2 písm. a/

Tr. por. nemožno vychádzať mechanicky len z porovnania trestných sadzieb stíhaného činu a trestného
činu, za ktorý už bol trest uložený, ale treba porovnať aj tresty, ktoré by boli podľa kritérií uvedených v
§ 34 Tr. zák. za jednotlivé trestné činy uložené. Až po vyriešení predbežnej otázky, aké tresty by boliuložené za porovnateľné trestné činy, môže súd urobiť záver, či trest, ku ktorému stíhanie môže viesť,
je celkom bez významu popri treste, ktorý obžalovaného pre iný čin podľa očakávania postihne.

Krajský súd je toho názoru, že prvostupňový súd v posudzovanej veci vyššie uvedeným spôsobom aj
postupoval, o čom svedčí aj výstižné a dostatočne zdôvodnené napadnuté uznesenie.

K sťažnostným argumentom prokurátora senát krajského súdu vyslovuje, v danej trestnej veci sa
nemožno v plnom rozsahu oprieť o judikát R 48/1978, podľa ktorého, zastaveniu trestného stíhania

podľa ustanovenia § 188 ods. 2 Tr. por. z dôvodov §172 ods. 2 písm. a/ Tr. por. (teraz podľa § 282 ods.
2, § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por.) nebráni skutočnosť, že trestný čin, ktorý je uvedený v obžalobe, je k
inému trestnému činu v pomere podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. (teraz podľa § 42 Tr. zák.). Takýto postup je
však na mieste len vtedy, ak po zhodnotení rozhodujúcich okolností by po prejednaní veci na hlavnom
pojednávaní prichádzalo do úvahy použitie § 37 Tr. zák. (teraz § 44 Tr. zák.) t. j. upustenie od uloženia
súhrnného trestu, prípadne vtedy, keby súhrnný trest, ktorý by sa mal uložiť, bol len o málo prísnejší než

trest uložený predchádzajúcim rozsudkom.

Treba si uvedomiť predovšetkým to, že obžalovaný V. I. bol právoplatne odsúdený nielen trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava I z 22.0.2015 sp. zn. 8T/31/2015 (k tomuto odsúdeniu by
prichádzalo do úvahy aj ukladanie súhrnného trestu v teraz súdenej trestnej veci), ale okrem toho bol

odsúdený aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 08.02.2017 sp. zn. 1T/52/2015 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 04.10.2017 sp. zn. 1To/63/2017. Pokiaľ u páchateľa existujú
popri sebe viaceré právoplatné odsúdenia, tak použitie ustanovenia § 281 ods. 2 Tr. por. z dôvodov
§ 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por. nevyžaduje splnenie aj tej podmienky, že treba prihliadnuť výlučne iba
na to odsúdenie, ku ktorému by sa ukladal súhrnný trest a ďalšie právoplatné odsúdenia, by boli v

tomto smere právne irelevantné (takúto situáciu neriešil ani judikát R 48/1978). Zásadným hľadiskom
pre zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por. je taká úvaha, či právoplatne
uložený trest za iný skutok právne posúdený ako trestný čin, bude dostatočný na splnenie účelu trestu.
Na základe uvedeného, aj krajský súd dospel k rovnakému presvedčeniu ako súd I. stupňa, že trest, ku
ktorému môže teraz posudzované trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste (t. j. popri

nepodmienečnom treste odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov), ktorý bol obžalovanému
pre iný trestný čin uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 08.02.217 sp. zn. 1T/52/2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 04.10.2017 sp. zn. 1To/63/2017 a preto postup
podľa § 281 ods. 2 Tr. por. z dôvodov § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por. je plne na mieste.

Pre úplnosť treba dodať, že prokurátor v podanej obžalobe predmetný skutok, ktorý obžalovanému
kládol za vinu, právne kvalifikoval iba ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods.
3 písm. b/ Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.
(obžaloba bola podaná dňa 23.12.2014). Následne trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z
29.12.2014 sp. zn. 7T/121/2014 bol obžalovaný V. I. uznaný za vinného pre prečin krádeže podľa §

212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Nakoľko obžalovaný podal proti
trestnému rozkazu odpor, okresný súd nariadil hlavné pojednávanie, ktoré bolo opakovane odročené
z rôznych dôvodov. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.09.2016 prokurátor z dôvodu platnej

judikatúry navrhol zmenu právnej kvalifikácie tak, aby predmetný skutok bol právne posúdený ako zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Napokon na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 12.04.2018 bolo rozhodnuté napadnutým uznesením. Takýto priebeh trestného konania
nemožno označiť za štandardný a to nielen z hľadiska plynutia času (trestné stíhanie bolo obžalovanému
vznesené dňa 08.02.2013), ale aj s poukazom na právnu istotu a predvídateľnosť trestného stíhania

a jeho následkov pre obžalovaného. Aj z tohto pohľadu bol odklon od mimotrestných prostriedkov, v
podobe zastavenia trestného stíhania pre tzv. neúčelnosť správny, nepriečiaci sa zákonu.

Na podklade týchto úvah, sťažnostný súd nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia a preto
postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.