Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 7Cb/122/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310202899
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6310202899.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcu Alojz Senárik
DREVOTES, so sídlom Palackého 3, 949 01 Nitra, IČO: 30 006 180, zast. JUDr. Máriou Habalčíkovou,
advokátkou, so sídlom Bakalárska 5, Prievidza proti žalovanému myWood Polomka Timber, s.r.o., so
sídlom Osloboditeľov 50, 976 66 Polomka, IČO: 36 693 979, zast. JUDr. Ľubomírom Messingerom,
advokátom, so sídlom Skuteckého 23, Banská Bystrica o zaplatenie 36 697,30 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 36 697,30 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 6 753,82 Eur od 15.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 29 943,48 Eur od 27.4.2012 do
zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. O náhrade trov konania súd r o z h o d n e po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 15.4.2010 uplatnil si žalobca voči žalovanému nárok na náhradu ušlého zisku, a to v
sume 23 235,- Eur na tom právnom základe, že žalobca a žalovaný uzavreli Kúpnu zmluvu č. X/XXXX a

č. X/XXXX, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal odobrať od žalobcu smrekové lamely suché v rozmeroch
a kvalite dohodnutých v zmluve, a to podľa Zmluvy č. X/XXXX v čase od 1.12.2007 do 31.1.2008 a na
základe Kúpnej zmluvy č. X/XXXX v čase od 1.1.2008 do 31.12.2008. Podľa Zmluvy č. X/XXXX bola
dohodnutá kúpna cena za 1 m3 lamiel 6 850,- Sk a podľa Zmluvy č. X/XXXX 6 500,- Sk za
1 m3 hotových výrobkov. Podľa Zmluvy č. X/XXXX mal žalobca dodať žalovanému dodávky tovaru v
51. týždni roku 2007 a dve dodávky tovaru v 1. týždni roku 2008, pričom jednou dodávkou sa rozumelo

množstvo, ktoré bolo možné naložiť do návesu kamióna, teda cca 50 m3. Podľa Zmluvy č. X/
XXXX sa zmluvné strany dohodli na minimálnom mesačnom odbere tovaru po 250 m 3, čo za 1. štvrťrok
2008 predstavovalo minimálne odberové množstvo 750 m3 hotových výrobkov. Žalobca však v roku
2008 dodal žalovanému len tovar v hodnote 10 935,508 Sk, už v 1. štvrťroku 2008 žalovaný prestal
od žalobcu odoberať dohodnuté množstvá hotových výrobkov, ktoré však žalobca riadne vyrábal a u
seba skladoval.

Podľa tvrdenia žalobcu v žalobnom návrhu, žalovaný neodobral od žalobcu za 1. štvrťrok
2008 z celkového dohodnutého množstva 850 m3 9,751 m3, za 2. štvrťrok 2008 z celkového množstva
750 m3 294,255 m3, porušil teda zmluvný záväzok odoberať mesačne a štvrťročne zmluvne dohodnuté
množstvá, ktoré žalobca pre neho vyrobil v zmluvnej cene po 6 500,- Sk za hotový výrobok. V dôsledku
porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného odoberať od žalobcu zmluvne dohodnuté množstvá tovaru,
ako vyplývalo z uzatvorených zmlúv, porušil žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy, preto

je zodpovedný za škodu - ušlý zisk, ktorá jeho konaním vznikla žalobcovi, pričom porušením zmluvnej
povinnosti žalovaného je v príčinnej súvislosti s vznikol škody - ušlého zisku na strane žalovaného,
preto sa žalobca domáhal v konaní podľa § 381 Obchodného zákonníka náhrady ušlého zisku, pričomvypočítal, že za 1. štvrťrok roku 2008 žalobcovi ušiel zisk vo výške 21 950,- Sk, 2. štvrťrok 2008 750
922,- Sk. Celkove za obdobie 1. a 2. štvrťroka 737 872,- Sk, resp. 24 492,86 Eur. Žalobca
takto ustálil výšku svojho ušlého zisku, ale domáhal sa v konaní len náhrady ušlého zisku v sume 700

000,- Sk, resp. 23 235,- Eur, a to podľa § 381 Obchodného zákonníka ako náhradu zisku dosahovaného
spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných tým, ktoré pre zmluvné strany vyplývali
z oboch uzavretých kúpnych zmlúv.

Na základe návrhu žalobcu, ktorý k návrhu priložil výpočet ušlého zisku a priložil kúpne zmluvy, súd

vydal platobný rozkaz zo dňa 12.5.2010 a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný a uviedol, že z toho, čo žalobca tvrdí
v žalobnom návrhu, nie je zrejmé, či sa domáha skutočnej škody, teda skutočného ušlého zisku alebo
náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku. Žalovaný uviedol, že pre prípad,
ak sa žalobca domáha skutočného ušlého zisku, nepreukázal výšku nákladov na vyrobenie predmetu

kúpy, ďalej nepreukázal, že predmet kúpy s danými nákladmi v zmysle zmluvy skutočne aj vyrobil, a teda
je toho názoru, že nepreukázal výšku skutočného ušlého zisku, ktorý od žalovaného požaduje. Tvrdenie
žalobcu o výške nákladov na nákup materiálu a výrobu predmetu zmluvy a následné tvrdenie o výške
ušlého zisku nepovažuje za dostačujúce a požaduje ich riadne preukázanie relevantnými dôkazmi. V
prípade, že žalobca skutočne požaduje náhradu obvykle dosahovaného zisku podľa § 381 Obchodného

zákonníka, nie je žalovanému zrejmé, z akého dôvodu uvádza výpočet skutočného ušlého zisku, a je
toho názoru, že žalobca nepredložil jediný dôkaz, na základe ktorého určil výšku zisku dosahovaného
spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v
okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Ďalej žalovaný uviedol, že najneskôr 11.4.2008 na stretnutí žalovaného za účasti pánov H., G., J. a G.
(č.l. 36 súdneho spisu) bol žalobca informovaný o skutočnosti, že žalovaný nemá záujem na ďalšom
odoberaní tovaru podľa Zmluvy č. X/XXXX, pričom žalovaný zároveň žalobcovi navrhol
dohodu o zrušení Zmluvy č. X/XXXX. Žalobca odmietol dohodu o ukončení zmluvy podpísať za účelom
dôkladného preštudovania dohody.

Ďalej žalobca bol informovaný žalovaným v zastúpení pána J., že pokiaľ nebude spoločnosti doručené
do 25.4.2008 ukončenie zmluvy, nebudú v odbere pokračovať. Predmetom ďalšieho stretnutia medzi
žalovaným a žalobcom 9.5.2008 bolo ukončenie produkcie šalovacích dosiek v Polomke, pričom od
žalobcu mal namiesto lamiel odoberať iba "Gurt materiál". Výsledkom tohto stretnutia bol dohovor, že

do 30.6.2008 odoberie žalovaný množstvo hotových lamiel, ktoré má žalobca na sklade. Podľa tvrdenia
žalovaného, v tom čase žalobca uviedol v zmysle protokolu, že je pripravený existujúcu zmluvu podľa
týchto podmienok zmeniť a namiesto lamiel dodávať "Gurt materiál".

Na základe takto uvedených skutočností žalovaný je toho názoru, že žalobca vedel, že žalovaný nemá

záujem na ďalšom plnení podľa Zmluvy č. X/XXXX, ale robil obštrukcie ohľadom ukončenia, resp. zmeny
jestvujúcej zmluvy, a zároveň ďalej vyrábal tovar, o ktorom už vedel, že žalovaný nemá záujem tento
tovar odoberať, a teda si nesplnil svoju povinnosť podľa § 384 Obchodného zákonníka, aby urobil všetky
opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, a podľa názoru žalovaného teda nemá nárok na náhradu
požadovanej škody.

Ďalej, podľa tvrdenia žalovaného, žalobca mohol zabrániť rozsahu takej škody, ako si uplatňuje v konaní,
pokiaľ by potom, ako žalovaný neprevzal vyrobený tovar, tento tovar odpredal tretej osobe, čím mohol
znížiť rozsah spôsobenej škody.

Žalovaný pripojil k vyjadreniu Návrh zrušenia zmluvy č. X/XXXX napriek tomu, že vo svojom odpore
uvádzal stále Zmluvu č. X/XXXX, keď tento Návrh zrušenia zmluvy č. X/XXXX je podpísaný za
žalovaného, ale nie je podpísaný žalobcom.

Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného 14.7.2010 (č.l. 51 súdneho spisu) a uviedol, že z jeho návrhu

zo dňa 14.4.2010 je dostatočne zrejmé, že sa domáha náhrady škody - ušlého zisku podľa § 381
Obchodného zákonníka dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku, a iba za časť 1. a
2. štvrťroku 2008, a to, že súčasne uviedol aj skutočnú výšku svojej škody na ušlom zisku zistenú
matematickým výpočtom podľa prílohy, slúži iba pre účely porovnania skutočne zistenej výšky škodya podstatne nižšieho nároku, ktorého sa ako primeraného ušlého zisku v poctivom obchodnom styku
domáha s odvolaním sa na ust. § 381 Obchodného zákonníka.

Zo zápisnice zo spoločného rokovania s dátumom 9.5.2008, ktorý dôkaz predložil súdu aj žalobca,
jednoznačne vyplýva, že v tom čase, teda 9.5.2008 platná zmluva medzi účastníkmi mala byť v
budúcnosti zmenená dodatkom, teda písomne. Tiež z tejto zápisnice vyplýva ochota žalobcu pristúpiť
na písomnú zmenu jestvujúcej zmluvy. Žiaden takýto návrh dodatku ale žalobcovi predložený zo strany
žalovaného nebol. Naopak, žalovaný ešte v auguste 2008 odobral časť vyrobenej produkcie od žalobcu.

Žalobca ďalej zdôraznil, že sa domáha ušlého zisku len za 1. a 2. štvrťrok 2008 podľa § 381 Obchodného
zákonníka.

Súd vytýčil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov, právnych zástupcov a znalcov. Na pojednávaní dňa 10.3.2011 (č.l. 66 súdneho spisu) navrhli
obaja účastníci zhodne vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z príslušného odboru, pričom

14.3.2011 navrhla právna zástupkyňa žalobcu otázky, ktoré má súd položiť znalcovi v rámci znaleckého
dokazovania, a to: Aká je výška primeraného zisku, ktorý by bol žalobca dosiahol, pokiaľ by žalovaný
splnil svoj zmluvný záväzok a odobral od žalobcu a zaplatil v dohodnutej jednotkovej cene v 2. štvrťroku
2008294,255m3dohodnutýchvýrobkov;Čivzhľadomnašpecifickýcharaktervýrobku,ktorýbolžalobca
zaviazaný vyrobiť a dodať žalovanému podľa Zmluvy č. X/XXXX, mal žalobca reálnu možnosť škodu na

svojej strane znížiť dodaním a akými dostupnými opatreniami, a tiež znalec mal odpovedať na otázku 3.
o akú sumu by sa znalcom zistená výška primeraného ušlého zisku za 1. štvrťrok 2008 prípadne znížila,
ak by žalobca vykonal opatrenie na jej zníženie, ktoré reálne mohol vykonať, a to podľa toho, čo znalec
zistí v poradí v odpovedi na druhú otázku.

Dňa 21.3.2011 (č.l. 76 súdneho spisu) navrhol otázky pre znalca žalovaný a žiadal, aby súd uložil
znalcovi zistiť výšku zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku v drevospracujúcom
priemysle pri predaji 1 m3 komodity smrekové lamely suché s vlhkosťou 10 % o rozmeroch SM=FM:
22 mm x 65,74, 86, 104 mm,
1500 a 2000 mm,

3000 mm,
resp. čo najpodobnejšie komodity, a ďalej zistiť, či je takáto komodita na slovenskom trhu
drevospracujúceho priemyslu špecifická alebo sa jedná o bežne predávanú komoditu.

Súd nariadil znalecké dokazovanie uznesením 7Cb 122/2010 zo dňa 24.5.2011 a ustanovil za znalkyňu

z odboru ekonómia a manažment, odvetvie kontroling, V.. Z. G., s miestom výkonu činnosti Banská
Bystrica, Starohorská 52, ktorej uložil úlohy, ktoré v rámci znaleckého dokazovania má spracovať a
zodpovedať na ne, pričom išlo o úlohy, ktoré súd prevzal z návrhov žalovaného a žalobcu.

Znalkyňa vypracovala Znalecký posudok č. X/XXXX v troch vyhotoveniach, ku ktorému pripojila aj

Odborné vyjadrenie č. X/XXXX vypracované znalcom z odboru: Elektrotechnika slaboprúdová č. kódu
XXXX XX V.. U. W. a Znalecký úkon č. XX/XXXX - odborné vyjadrenie vypracované znalcom v odbore:
Lesníctvo - výrobky z dreva V.. N. H. v troch vyhotoveniach.

K Znaleckému posudku č. X/XXXX znalkyne Z. G. sa vyjadril žalobca a uviedol, že žiada doplnenie

znaleckého posudku, a to prepočet výslednej sumy primeraného ušlého zisku, pričom v doplnenom
znaleckom posudku by mal byť výpočet taký, že použité vstupné veličiny budú všetky alebo za obdobie
jedného štvrťroku alebo naopak za obdobie celého roka, a pri zohľadnení celej predpokladanej, resp.
minimálne zazmluvnenej výrobnej kapacity podniku žalobcu v roku 2008, pretože žalobca nevyrábal a
nepredával v roku 2008 iba typ výrobku dohodnutý so žalovaným.

K znaleckému posudku č. X/XXXX vyjadril sa aj žalovaný a uviedol, že nakoľko z konštatovania
znalca je zrejmé, že výšku spravidla dosahovaného zisku v poctivom obchodnom styku v zmysle
§ 381 Obchodného zákonníka za podmienok obdobných tým, ktoré mali medzi sebou dohodnuté
žalobca a žalovaný, znalec nevie určiť, a k výške takto dosahovaného zisku ani žalobca nepredložil

žiadne relevantné dôkazy má zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní ním
požadovaného nároku v zmysle § 381 Obchodného zákonníka, preto žiadal, aby súd návrh na základe
takto vypracovaného znaleckého posudku zamietol.Ďalej uviedol, že znalkyňa V.. Z. G. vo svojej odpovedi na otázku spravidla dosahovaného zisku
v drevospracujúcom priemysle v zmysle § 381 Obchodného zákonníka pri predaji lamiel, resp.
najpodobnejšej komodity odpovedala, že nie je možné získať databázu informácií na konkrétny výrobok,

resp. najpodobnejšej komodity, a len skonštatovala, že priemerná ziskovosť v drevárskom priemysle v
roku 2008 bola na úrovni 0,91 %, pričom ziskovosť subjektu Z. G. pri výrobe lamely A bola na úrovni
10,64 %, a toto je v zjavnom nepomere k priemernej ziskovosti v drevárskom priemysle.

Dňa 27.4.2012 (č.l. 148 súdneho spisu) zaslal žalobca súdu podanie, v ktorom žiadal pripustiť zmenu

návrhu, teda rozšírenie návrhu, a to domáhal sa náhrady ušlého zisku za 2. štvrťrok roku 2008
v sume 23 235,- Eur, keď znalkyňa ustálila ušlý zisk na 1 m3 vyrobených lamiel na strane žalobcu v
sume 22,95 Eur pri žalobcom udávanom neodobratom množstve výrobkov za 2. štvrťrok 2008 284,255
m3 (č.l. 148 a návrh). Práve z toho dôvodu, že žalovaný ale neodobral od žalobcu dohodnutý predmet
plnenia ani za 3. a 4. štvrťrok roku 2008 rozšíril žalobca návrh za 3. štvrťrok roku 2008, keď mal žalovaný
odobrať 750 m3 hotových výrobkov, ale odobral len 32,273 a za 4. štvrťrok, keď mal odobrať 750 m3

hotových výrobkov, ale neodobral žiaden výrobok. Pri strate zisku na 1 m3 hotových výrobkov 22,95 Eur,
ktorú výšku ušlého zisku ustálila znalkyňa v znaleckom posudku, potom za 3. štvrťrok 2008 sa domáhal
žalobca náhrady ušlého zisku v sume 16 471,83 Eur a za 4. štvrťrok 2008 v sume 17 212,50
Eur. Žalobca teda navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že uplatňuje si na istine voči žalovanému
40 438,15 Eur, z toho za 3. štvrťrok 16 471,83 Eur pri neodobratom množstve hotových výrobkov

717,727 m3, za 4. štvrťrok sumu 17 212,50 Eur pri neodobratom množstve 750 m3 a za 2. štvrťrok
294,255 m3 v sume 6 753,82 Eur, teda spolu 40 438,15 Eur, spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 6 753,82 Eur od 14.4.2010 a zo sumy 33 684,33 Eur od 20.4.2012 do zaplatenia. Zároveň
žalobca uviedol, že prehodnotil svoj názor ohľadom jeho vyjadrení k Znaleckému posudku V.. Z. G. č. X/
XXXX a nežiadal ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie. Ing. Z. G. ustálila výšku primeraného ušlého

zisku na strane žalobcu za neodobratých 294,255 m3 hotových výrobkov sumou 6 753,82 Eur,
teda za 1 m3 22,95 Eur.

Súd uznesením 7Cb 122/2010 zo dňa 11.5.2012 zmenu návrhu pripustil.

K rozšírenému návrhu žalobcu sa vyjadril žalovaný svojím podaním doručeným súdu 12.10.2012 (č.l.
186 súdneho spisu) a uviedol, že žiada, aby súd vypočul za účelom objasnenia postupu pri stanovení
primeraného ušlého zisku tak, ako si to uplatňuje žalobca, a takisto za účelom ozrejmenia si termínov
používanýchvdrevopriemyslepreúčelysúdnehokonaniaznalcaIng.N.H.,prektoréhozároveňnavrhol,
aby zodpovedal na otázky, a to:

1. Ako je možné definovať ihličnaté priemyselné výrezy?
2. V znaleckom posudku sa uvádzajú IPV AB a IPV C. Z akého dôvodu sa v drevopriemysle rozlišuje
medzi týmito kategóriami?
3. Čo je reálna výťažnosť dreva? Je rozdiel medzi výťažnosťou IPV rôznych kategórií?
4. Aký je percentuálny podiel lamely kvality A, B a C s IPV C?

5. Je možné určiť objem lamiel kvality A o parametroch určených v Kúpnej zmluve č.
X/XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 8.1.2008, ktorý možno vyrobiť z jednotlivých
kategórií IPV?
6. Aký objem lamiel kvality A o parametroch určených v Kúpnej zmluve č. X/XXXX uzavretej medzi
navrhovateľom a odporcom možno vyrobiť z objemu 371,25 m3 IPV C?

7. Aký objem lamiel kvality A o parametroch určených v Kúpnej zmluve č. X/XXXX uzavretej medzi
navrhovateľom a odporcom 8.1.2008 možno vyrobiť z objemu 183,81 m3 IPV AB?
8. Z akých údajov (objem IPV, aké kategórie IPV) znalec vychádzal pri určení výťažnosti 55 %?

Znalec V.. N. H. vo svojom Odbornom vyjadrení č. XX/XXXX uviedol, že potvrdzuje oprávnenosť

a reálnosť použitej výťaže 55 % lamiel kvality A20 spracovanej ihličnatej guľatiny a následného
spracovania ihličnatého reziva. 50 % výťaž je v praxi bežne dosahovaná pri použití podobnej technológie
spracovania drevnej hmoty na posudzovaný výrobok lamela kvality A vopred stanovenými rozmermi
a toleranciami. Zároveň navrhol vypočuť svedkov, ktorí sa vyjadria k spôsobu spracovania dreva a
efektivite pri spracovaní dreva.

Za účelom objasnenia ekonomických termínov a spôsobu výpočtu primeraného ušlého zisku navrhol
žalovaný vykonať dôkaz výsluchom znalkyne Ing. Z. G., ktorej zároveň tiež navrhol položiť otázky, na
ktoré žiadal, aby znalkyňa odpovedala, a to:1. Čo možno rozumieť pod termínom rentabilita tržieb?
2. Čo vplýva na rentabilitu tržieb (aké náklady)?
3. Aká je rentabilita tržieb pána Z. G. v rokoch 2007 a 2008?

4. Aký je podiel odporcu, spoločnosti myWood Polomka Timber s.r.o. na rentabilite tržieb navrhovateľa
v rokoch 2007 a 2008?
5. Aké je zloženie ďalších obchodných partnerov navrhovateľa v rokoch 2007 a 2008?
6. Aké je produktové portfólio navrhovateľa z pohľadu výroby a z pohľadu predaja v rokoch 2007 a 2008?
Jednotlivé podiely produktov prosíme vyjadriť v m3 a takisto v peňažnom vyjadrení.

7. Mal navrhovateľ v rokoch 2007 a 2008 uzavreté podobné kontrakty s inými obchodnými partnermi?
8. Aká je hodnota kontraktov navrhovateľa s ďalšími obchodnými partnermi v roku 2007 a 2008 - napr.
cena za m3 výrobku (okrem odporcu)?
9. Je rozdiel medzi hodnotou kontraktu navrhovateľa s odporcom a kontraktov navrhovateľa s ďalšími
obchodnými partnermi?
10. V čom spočíva rozdiel medzi ziskovosťou navrhovateľa v roku 2008 a ziskovosťou výrobku lamely A?

11. Aká je príčina vysokej ziskovosti navrhovateľa pri výrobe lamely A, resp. akú ziskovosť musí
navrhovateľ dosahovať pri ďalších kontraktoch, aby bola ziskovosť navrhovateľa 0,33 %?

K nároku žalobcu, ktorý si uplatnil nárok na ušlý zisk za 3. a 4. štvrťrok roku 2008, vzhľadom na to,
že znalkyňa ustálila ušlý zisk za 2. štvrťrok 2008 za 1 m3 sumu 22,95 Eur, pričom žalobca použil takto

zistený ušlý zisk na 1 m3 hotových výrobkov aj pri výpočte ušlého zisku za 3. a 4. štvrťrok 2008, žalovaný
uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí, pretože je toho názoru, že znalecké skúmanie znalkyne Ing. Z. G.
nie je možné použiť na výpočet primeraného ušlého zisku za 4. štvrťrok roku 2008 tak, ako tvrdí žalobca,
pretože znalkyňa pri výpočte primeraného ušlého zisku za 2. štvrťrok 2008 použila cenu vstupného
materiálu,ktorýžalobcaskutočnenakúpil,aktorésavzťahujúvýlučnena 2.štvrťrokroku2008.

Žalovaný nesúhlasil s odpoveďami znalkyne na položené otázky, pretože znalkyňa neodpovedala na
tie otázky, na ktoré sa pýtal žalovaný, a preto žiadal návrh zamietnuť, prípadne rozhodnúť o ďalšom
kontrolnom znaleckom dokazovaní.

Pri výsluchu znalkyne položila právna zástupkyňa žalobcu znalkyni otázku, aby ustálila, či podľa jej
výpočtu ušlého zisku za 2. štvrťrok 2008, keď ustálila ušlý zisk sumou 6 753,82 pri neodobratom
množstve lamiel 294,255, je možné ustáliť, že výška ušlého zisku na 1 m3 neodobratých lamiel je 22,95,
pretože jej znalecký posudok takúto sumu presne ako ušlý zisk na 1 m3 22,95 neobsahuje, preto
sa právna zástupkyňa dotazovala znalkyne, či je možné ušlý zisk vypočítaný za 1 m3 neodobratého

množstva výrobkov za 2. štvrťrok použiť aj pri výpočte ušlého zisku za neodobraté výrobky v 3. a 4.
štvrťroku 2008. Znalkyňa uviedla, že to by bolo možné, pokiaľ by sa nezmenili podmienky, to znamená,
že všetky vstupné ceny by ostali rovnaké. Na to právna zástupkyňa žalobcu predložila dôkaz, podľa
ktorého je zrejmé, že v 3. a 4. štvrťroku 2008 nakupoval žalobca vstupný materiál o niečo
lacnejšie podľa kúpnych zmlúv za všetky štvrťroky v roku 2008, teda pri nákupe lacnejšieho vstupného

materiálu v 3. a 4. štvrťroku 2008 ako v 2. štvrťroku 2008, by bola suma ušlého zisku na 1 m3
ešte vyššia, aj keď nepatrne, pretože iné vstupné údaje pre výpočet ušlého zisku sa nemenili.

Súd vypočul tiež znalca V.. H., ktorý mal zodpovedať otázku z akej guľatiny bola stanovená výťažnosť
vstupného materiálu tak, ako stanovil pri vypracovaní Odborného vyjadrenia č. XX/XXXX. V.. H. uviedol,

že to bolo z ihličnatej guľatiny, z takzvaných ihličnatých priemyselných výrezov, ktoré sa bežne používajú
v piliarskej výrobe. Zadávateľ, teda V.. G., mu zadala podstatné veci k piliarskej výrobe, ktorá sa rovná
klasickej piliarskej výrobe. Na základe toho stanovil výťažnosť 55 %, nakoľko takouto technológiou, ako
u žalobcu, keď sa spracováva guľatina bežne dodávaná od dodávateľa 3A, 3B, 3C, to sú kvalitatívne
triedy guľatiny, a takto bola dodávaná aj guľatina žalobcovi. Na tejto technológii, pokiaľ sa neporuší

technologický predpis piliarskej výroby, sa dosahuje výťažnosť reziva 68,5 %, čo znamená, že 68,5 %
sa delí na 45 % jadra reziva a 15,5 % bočného reziva. Ešte okrem toho napadne 8 % malorozmerového
reziva, to je rezivo od 1 do 2 metrov, ktorému sa v Slovenskej republike v piliarine hovorí kratina. Dnes sa
to volá malorozmerné rezivo, to znamená, že keď V.. H. dostal podklady, že výrobca dostal okolo 780 m3,
pričom túto sumu mu žalobca zdokladoval súpisom faktúr, tak z tohto množstva guľatiny vychádzal na

základe dodatku, ktorý bol urobený v zmluve o dodávke guľatiny, kde od mája do júna 2008 bolo prevzaté
183,85 m3 guľatiny triedy A3B, a podľa toho potom aj narátal metre kubické. Presný prepočet je v jeho
vyjadrení, ktoré súdu predložil. Pri takomto množstve porezanej hmoty tohto kvalitatívneho zastúpenia
IPV je reálna výťažnosť 55 %, pričom ďalej uviedol, že nestanovil výťaž len k dodanej guľatine 781 m3,ako je uvedené v zadaní, ale stanovil reálnu výťažnosť 55 % tej kvality lamiel, ktoré boli vyrábané, ktorá
musí byť pri dodržaní správneho technologického postupu na píle s klasickou technológiou dodržaná.
Na otázku, aká je vo všeobecnosti priemerná výťaž guľatiny, znalec uviedol, že to závisí od regiónu,

závisí to od toho, ako je v tom ktorom regióne zastúpená guľatina 3A, 3B ku 3C60, ku 40, 70, ku 30, resp.
vo vojenských lesoch tam bol dodatok, bolo napísané, že bude zastúpené 50 na 50. Na otázku, aká je
výťažnosť lamiel z guľatiny A, B a C odpovedal, že z guľatiny 3A, 3B pri tej kvalite, ktorá bola dohodnutá
v zmluve medzi výrobcom a odberateľom, to je teda kvalita 3A, je dosažiteľná výťažnosť 60,5 % tak,
ako ju stanovil. Čiže, keď hovorí o kategórii A a B z kategórie 3C je možné dosiahnuť o 5, 10 % nižšiu

výťažnosť, ako z kategórie A a B, teda okolo 50. Na otázku, v čom sa odlišujú kategórie guľatiny A, B
a C tento uviedol, že kategória guľatiny A je ihličnatá piliarska výroba, ktorá je zaradená podľa normy,
pričom odpovedal písomne, odpoveď doručil súdu. Na ďalšiu otázku žalovaného, že guľatina kvality C
má vady, tento uviedol, že to má aj guľatina A a B, ale tie, ktoré sú v guľatine C časť z tých vyhovuje
kvalite lamiel, ktoré boli zadefinované v zmluve medzi žalobcom a žalovaným, čiže naďalej tvrdil, že tam
môže byť reálna výťažnosť dosiahnutá keď sa dodrží piliarska technológia a spracuje sa komplet všetko

rezivo, ktoré napadne takým spôsobom, ako výrobca robí, lebo potom by si robil stratu, to potom nemá
zmysel vyrábať. Žalovaný s takýmto názorom znalca na výťažnosť suroviny nesúhlasil.

Dňa 12.4.2013 doručil právny zástupcu žalovaného súdu vyjadrenie k dovtedajšiemu priebehu konania,
pričom sa vyjadril aj k znaleckému posudku, kde uviedol, že úlohou znalkyne bolo určiť primeraný

ušlý zisk podľa § 381 Obchodného zákonníka, keď podľa nálezu znalkyne nie je možné určiť výšku
zisku spravidla dosahovaného v poctivom obchodnom styku v zmysle § 381 Obchodného zákonníka za
podmienok obdobných tým, ktoré mali medzi sebou dohodnuté žalobca a žalovaný, pretože nie je možné
získať databázu informácií na konkrétny výrobok, resp. na najpodobnejšiu komoditu. Vzhľadom nato, že
znalkyňa konštatovala, že výšku zisku spravidla dosahovaného v poctivom obchodnom styku v zmysle §

381 Obchodného zákonníka za podmienok obdobných tým, ktoré mali medzi sebou dohodnuté žalobca
a žalovaný nevie určiť a k výške takto dosahovaného zisku žalobca nepredložil žiadne relevantné
dôkazy, je žalovaný toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania ním
požadovaného nároku. Okrem toho uviedol právny zástupca žalovaného, že pokiaľ si žalobca uplatňuje
nárok na náhradu primeraného ušlého zisku aj za 3. a 4. štvrťrok roku 2008 podľa kritérií, podľa

ktorých bola stanovená výška ušlého zisku na 1 m3 za 1. štvrťrok roku 2008, nie je to správne, a preto
navrhol, aby pokiaľ súd návrh nezamietne, bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok, ktorý by sa mal
zamerať na zistenie toho, čo požaduje žalobca, teda na stanovenie výšky ušlého zisku dosahovaného
spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v
okruhu podnikania, v ktorom podniká. Znalecký posudok Ing. Z. G. č. X/XXXX považuje

žalovaný za neobjektívny so zásadnými chybami pri zodpovedaní na otázku č. 1 a pri výpočte ziskovosti
pre produkt žalovaného za 2. štvrťrok 2008, ktorá bola stanovená 10x vyššie ako ziskovosť v drevárskej
výrobe, resp. ako bola ziskovosť žalobcu v roku 2008.

K návrhu na ďalšie znalecké dokazovanie sa vyjadril žalobca 24.4.2013 a uviedol, že nesúhlasí s

nariadením ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania a uviedol, že pokiaľ doteraz žiadal priznať
žalovanú sumu ušlého zisku v zmysle § 381 Obchodného zákonníka, tak teraz mení právny základ,
na základe ktorého sa nároku domáha tak, že žiada zaplatenie skutočného ušlého zisku, ktorý vznikol
žalobcovi porušením zmluvných povinností žalovaného podľa Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, pričom uviedol,
že takémuto odôvodneniu svojho nároku zodpovedajú aj doterajšie výsledky dokazovania, a to Znalecký

posudok č. X/XXXX a výsluch znalcov, ktoré sú dostatočným a relevantným podkladom
pre rozhodovanie súdu o zmenenom návrhu.

Na ďalšom súdnom pojednávaní sa k otázke množstva neodobratých lamiel za rok 2008 dosiahla
dohoda, keď obaja účastníci, žalobca aj žalovaný uviedli, že po vzájomnom odsúhlasení predstavuje

množstvo neodobratých lamiel žalovaným v roku 2008 1761,287 m3, keď za 1. štvrťrok roku 2008
nebolo odobraté podľa Zmluvy č. X/XXXX žalovaným od žalobcu 92,935 m3, za 2. štvrťrok 363,625
m3, za 3. štvrťrok 554,727 m3 a za 4. štvrťrok roku 2008 750 m3, teda spolu 1 761,287 m3. Násobkom
tohto množstva vznikne potom suma ušlého zisku. Teda už z tejto dohody medzi účastníkmi vyplýva,
že výška ušlého zisku požadovaná žalobcom za 2. štvrťrok 2008 nie je 6 753,82, ktorá suma bola

určená násobkom vypočítaného ušlého zisku za 1 m3 22,95 a dovtedy žalobcom tvrdeného množstva
neodobratýchlamielza2.štvrťrok2008vmnožstve294,255m3,alepodľavzájomnejdohodyúčastníkov
363,625 m3, teda výška zisku vypočítaná podľa množstva neodobratých lamiel za 2. štvrťrok 2008 pri
dohodnutom množstve 363,625 nebude predstavovať 6 753,82 ale 8 345,19. Žalobca si však za 2.štvrťrokroku2008uplatnillennároknaušlýziskvsume6753,82Eurpodľapôvodneurčenéhomnožstva
neodobratých lamiel za 2. štvrťrok 294,255 m3.

Po vzájomnom odsúhlasení účastníkov o množstve neodobratých lamiel za jednotlivé štvrťroky roku
2008, pričom nárok za neodobraté množstvo lamiel za 1. štvrťrok 2008 si žalobca neuplatnil, zobral
žalobca návrh na pojednávaní dňa 25.4.2013 späť v časti o zaplatenie sumy 3 740,85 s príslušenstvom
a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil.

Súd uznesením 7Cb 122/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.7.2013 (č.l. 324 súdneho spisu)
konanievčastiozaplatenie3740,85spolusúrokomzomeškania9%ročneod20.4.2012dozaplatenia,
zastavil.

Na pojednávaní dňa 25.4.2013 účastníci vzájomne navrhli kontrolné znalecké dokazovanie s tým, že
žalovaný 9.5.2013 doručil súdu okruh otázok, na ktoré žiada, aby znalec pri kontrolnom znaleckom

dokazovaní tieto otázky zodpovedal a 7.5.2013 doručila právna zástupkyňa žalobcu okruh otázok, na
ktoré žiada, aby súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie.

Súd uznesením zo dňa 5.6.2013 7Cb 122/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.7.2013 nariadil
znalecké dokazovanie a stanovil za znalkyňu z odboru ekonómia, manažment, odvetvie kontroling Ing.

J. I., pričom jej uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok a zodpovedať nasledujúce otázky:
1. Je výška primeraného ušlého zisku, ktorý by žalobca dosiahol, pokiaľ by žalovaný splnil svoj zmluvný
záväzok a odobral od žalobcu v 2. štvrťroku 2008 množstvo tovaru 294,255 m3 , vypočítaná
v znaleckom posudku č. X/XXXX správna?
2. Je výška ziskovosti žalobcu pri výrobe "Lamely A" vo výške 10,64 % tak, ako je vypočítaná v

znaleckom posudku č. X/XXXX možná s porovnaním so ziskovosťou žalobcu v roku 2008 vo výške 0,33
% a s porovnaním ziskovosti v drevárskej oblasti v SR vo výške 0,91 %?
3. Je výška reálnej výťažnosti dreva, ktorého parametre sú uvedené v kúpnej zmluve č.
XX/XX/XX/XXXX a doplnku č. 1 k uvedenej zmluve, medzi kupujúcim Alojz Senárik - DREVOTES a
predávajúcim Vojenské lesy a majetky SR - štátny podnik, odštepný závod Kežmarok, použitého na

výrobu smrekových lamiel suchých s vlhkosťou 10 % +/- 3 % o rozmeroch SM = FM 22mm*5,74,86,104
mm, 1500 mm a 2000 mm (min. + 15 mm), 3000 mm (min. + 25 mm), tolerancia v mm: hrúbka -1 mm
do +2 mm, šírka -0,3 mm, kvality A vo výške 55 % správna? Aký je najmenší hraničný podiel vstupu
guľatiny kvality IPV AB pri výrobe Lamiel A?
4. Aký je priemerný podiel vstupu guľatiny kvality IPV AB pri výrobe Lamiel A u žalobcu pri zohľadnení

výroby u žalobcu v rokoch 2007 a 2008?
5. Je správne použiť výpočet jednotkového zisku pre 2. štvrťrok 2008 tak, ako ho vypočítala znalkyňa V..
G. v znaleckom posudku č. X/XXXX, keď brala do úvahy len údaje za 2. štvrťrok 2008 a nie celoročné
údaje aj pre výpočet zisku za 3. a 4. štvrťrok 2008?
6. Aká je výška ušlého zisku na strane žalobcu za 1 m3 neodobratých hotových výrobkov v 1.

štvrťroku 2008?
7. Aká je výška ušlého zisku na strane žalobcu za 1 m3 neodobratých hotových výrobkov v
2. štvrťroku 2008?
8. Aká je výška ušlého zisku na strane žalobcu za 1 m3 neodobratých hotových výrobkov v
3. štvrťroku 2008?

9. Aká je výška ušlého zisku na strane žalobcu za 1 m3 neodobratých hotových výrobkov v
4. štvrťroku 2008?

Dňa 28.6.2014 odovzdala znalkyňa V.. J. I. súdu Znalecký posudok, ktorý vypracovala pod č. XX/XXXX
v troch vyhotoveniach.

Ku kontrolnému znaleckému posudku znalkyne Ing. I. vyjadril sa žalovaný 4.8.2014 a podľa jeho názoru
znalecký posudok č. XX/XXXX obsahuje chyby a nepresnosti. Žalovaný uviedol, že znalkyňa Ing. I.
pri zodpovedaní na otázku č. 1 vyčíslila ušlý zisk za 2. štvrťrok 2008 vo výške 13 689,64, kým Ing.
G. 6 753,82, pričom Ing. I. vychádzala pri výpočte ušlého zisku za 2. štvrťrok 2008 pri posudzovaní

nákladov na výrobu lamiel A podľa položiek kalkulačného vzorca len z podkladov, ktoré má k dispozícii
zo znaleckého posudku Ing. G., žiadne iné doklady si nevyžiadala, a ďalej uviedol, že pri výpočte
materiálových nákladov pracovala s výťažnosťou dreva tak, ako stanovil znalec Ing. H., ktorý určil reálnu
výťažnosť 55 % lamiel kvality B zo spracovanej ihličnatej guľatiny, ale predmetom kúpnej zmluvy boladodávka lamiel kvality A, a nie kvality B, pričom znalkyňa automaticky použila výťažnosť vo výške 55
% bez toho, aby si túto výťažnosť nejakým spôsobom overovala. Rovnako namietal výpočet priamych
miezd, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku V.. I., ktorá pracovala len s údajmi, ktoré zistila z posudku

V.. G., a tieto údaje si nepreverovala, pričom obidve znalkyne vychádzali z kalkulácie z predpokladu
pána W. o dĺžke výkonu práce za jednu zmenu. Ak pán W. uviedol, že plánovaná rámová píla počas
jednej zmeny je v prevádzke 7 hodín, a z toho rátal spotrebovanú energiu, rovnako 7 hodín
za zmenu, rátali znalkyne pre mzdový náklad gátristu. Znalkyne neskúmali, či gátristovi platí za zmenu
8 hodín, či 7,5 hodiny, hoci gátrista nastupuje a vykonáva svoju prácu v predstihu pred

zapnutím píly a končí po vypnutí píly, a za to má aj zaplatené. Tým by sa mzdové náklady zvýšili a
znížil by sa zisk. V položke Ostatné priame náklady obidve znalkyne sa nezaoberali otázkou, či priamo
do produktu nepatria ešte ďalšie variabilné náklady, ktoré so zvýšením výroby rastú. Sem by mali byť
zaradené napríklad fixné náklady, ako sú odpisy zariadení, ktoré sa používajú výlučne pre istý sortiment
výrobku. Teda pri zodpovedaní otázky č. 1 namietal žalovaný spôsob výpočtu nákladov, a to jednak
priamych materiálových nákladov, priamych miezd, výrobnú réžiu, správnu réžiu. Ďalej uviedol, že pri

výpočte výrobnej a správnej réžie existuje na jej výpočet názor V.. G., proti ktorému stojí názor V.. I.,
a proti ktorému stojí zase názor žalovaného. Na výpočet réžií sú tri názory, a prečo práve názor V.. I.
by mal byť ten správny.

Pri zodpovedaní na otázku č. 2 vyčítal žalovaný znalkyni, že nezdôvodnila prečo vyčíslila výšku

ziskovosti žalobcu pri výrobe lamely A vo výške 21,56 % oproti pôvodnej ziskovosti, ktorú vyčíslila
znalkyňa V.. G. a oproti ziskovosti v drevárskej výrobe vo výške 0,91 %, a pokiaľ teda znalkyňa zle
vypočítala zisk za 1 m3 lamiel A, tak je nesprávne vyčíslená aj celková ziskovosť žalobcu.

Na otázku č. 3 podľa žalovaného znalkyňa vôbec nezodpovedala, len sa odvolala na znalecký úkon

znalca V.. H., ktorý stanovil výťažnosť na 55 % za reálnu a v bežnej praxi dosažiteľnú. Podľa názoru
žalovaného nekonzultovala s nikým tento názor, ani nikoho nepožiadala o posúdenie takto stanovenej
výťažnosti, a to aj napriek tomu, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.4.2013 uviedol, že nemá k
dispozícií okrem konštatovania V.. H. žiadny základ jednotlivých výťažností po jednotlivých stupňoch, a
tieto čísla vznikli len odhadom na základe konzultácie v dvoch iných firmách.

Vypracovanú odpoveď na otázku č. 4 spochybnil žalovaný, keď uviedol, že výťažnosť dreva pri podiele
guľatiny IPV AB vo výške 34,28 % a podiele guľatiny kvality IPV C vo výške 65,72 % na výrobu lamiel
A nemôže dosiahnuť 55 %.

V odpovedi na otázku č. 5 odpoveď na otázku namietal, keď znalkyňa V.. I. konštatovala, že postup V..
G. nebol správny, ale podľa názoru žalovaného, ani postup V.. I. pri výpočte jednotkového zisku za 2.
štvrťrok 2008 nebol správny.

Odpoveď na otázku č. 6 namietal, že aj pri odpovedi na túto otázku pracovala znalkyňa s výťažnosťou

drevavovýške55%,arovnakoajprivýpočtevýrobnejasprávnejréžiepostupovalaakoprizodpovedaní
otázky č. 1, čiže k skutočnej produkcii pripočítala aj neodobraté množstvo lamiel A za rok 2008, a teda
postupovala nesprávne.

Rovnako tak vyčítal správnosť odpovede na otázku č. 7, keď podľa názoru žalovaného pracovala

znalkyňa s nesprávnymi podkladmi pre výpočet ušlého zisku za 2. štvrťrok 2008, pretože neodobraté
množstvo lamiel A za 2. štvrťrok 2008 bolo 363,625 a nie ako uvádza 294,255. Celkové množstvo
neodobratých lamiel za rok 2008 nebolo 1 771,73, ale 1 761,287.

Odpoveď na otázku č. 8 rovnako spochybnil práve v dôsledku nesprávne určeného množstva

neodobratých lamiel za 2. a 3. štvrťrok 2008 a zase namietal, že celkom neodobraté množstvo lamiel
za rok 2008 nie je 1 771,73 ale 1 761,287. Ušlý zisk za 3. štvrťrok vypočítala za neodobraté množstvo
717,727, hoci správne má byť 554,727. Rovnako takú istú nepresnosť vyčítal znalkyni pri odpovedi na
otázku č. 9. Z toho dôvodu žiadal, aby súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie, a aby bol vypracovaný
ďalší, teda kontrolný znalecký posudok, ktorý by sa mal predovšetkým zamerať na zistenie reálnej

výťažnosti dreva pri výrobe lamiel A, čo má zásadný vplyv na výpočet ziskovosti a na zistenie toho, čo
požaduje žalobca, a to stanovenie výšky ušlého zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom
styku za podmienok obdobným podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.Dňa 6.3.2015 doručil k stanovisku žalovaného k znaleckému posudku V.. I. vyjadrenie žalobca a uviedol,
že na námietky, ktoré vyslovil žalovaný k odpovediam znalkyne Ing. I., sa vyjadrovať nebude, lebo
očakáva, že s týmito námietkami sa vysporiada súd, ale pokiaľ ide o hlavnú námietku žalovaného, a to

stanovenie výťažnosti vstupného materiálu pre výrobu lamiel, ktoré spochybnil žalovaný vypracovaným
"Technologicko-technickým zhodnotením kvantitatívno-kvalitatívnej vťažnosti Sm prírezov - lamiel pri
piliarskom spracovaní výrezov v závode Plaveč" (bez dátumu vyhotovenia) - č.l. 390 - 392 doc. S. proti
dovtedajším vyjadreniam znalcov V.. G., V.. I. a V.. H., uviedol, že dokument predložený žalovaným
vypracovaný doc. S. nie je dokladom relevantným, pretože doc. S. neposudzoval výrobný program

žalobcu. Za vstupnú surovinu pripúšťa doc. S. výrezy kvality 3 (AB a 3) C a uvažuje o znížení výťaže
lamiel A kvôli kvalite, pritom v zmluve ku tomuto výrobnému programu č. X/XXXX je uvedené, že výrobný
program sa bude vyrábať z guľatiny kvality 3 (B a 3)/C - výber závery doc. S. teda kladú vyššie výrobné
nároky na kvalitu lamiel, než aká bola pre dotknutý výrobný program žalobcu potrebná. S.. S. uvádza
výťaž bočného a stredového reziva 72 %, ktoré zaradil do akostných tried reziva I, II a III s výrazným
podielom akosti reziva akosti II a III, čo je v posudzovanej spornej veci irelevantné, nakoľko žalobca

nemal zaradené rezivo do akostných tried podľa STN a kvalita výrobkov žalobcu bola špecifikovaná
priamo v zmluve a podľa potreby výrobného programu v jednotlivých kúpnych zmluvách si žalobca a
žalovaný názov a špecifikáciu výrobku dohodli a pomenovali rôzne, napríklad Kúpna zmluva č. X/XXXX
je to lamela A, podľa Kúpnej zmluvy č. X/XXXX je označenie výrobku iba lamela, jej pomenovanie
ako kvalita A je len interným kvalitatívnym pomenovaním žalobcu pre prípad rozšírenia spolupráce

medzi žalobcom a žalovaným, ak by žalovaný zadefinoval požiadavku na inú kvalitu výrobkov, aby bola
dosiahnutá jasná komunikácia medzi zmluvnými stranami. V stanovisku doc. S. sa uvádza, že výťaž
reziva je 45,1 - 57,3 %, pričom dostaneme maximálne 35,8 % lamiel akosti A a vysvetlenie ku tejto časti
stanoviska doc. S. je uvedené v druhej časti jeho stanoviska, kde uvažuje s iným spôsobom výroby
lamiel s výťažnosťou cca 36 % z dôvodu, že dané lamely určené pre žalovaného je možné vyrábať

len so stredového reziva, a v tomto pochybení spočíva vysvetlenie, prečo doc. S. vyšla takto nízka
výťažnosť, a zároveň poukázal žalobca na to, že doc. S. uvažuje úplne iným kvalitatívnym výstupom,
teda konečným výrobkom. Žalobca sa domnieva, že doc. S. uvažuje ako s konečným výrobkom, tzv.
okennou lamelou, čo je úplne odlišný výrobok než ten, ktorý mal pre žalovaného vyrábať a dodávať
žalobca. Ten výrobok lamela, ktorý mal pre žalovaného vyrábať a dodávať žalobca je možné vyrobiť

aj z bočného reziva, aj sa z bočného reziva vyrábal a na základe tejto skutočnosti ustálili znalci určení
súdom vyššiu výťažnosť, teda 55 %, než ku akej dospel doc. S.. Ďalej pokiaľ doc. S. stanovil vo svojom
odbornomstanoviskusušenierezivavrozmedzí120-130hodín,takétojehotvrdenievyvraciažalobcova
prax, jeho program nedosahoval takúto dĺžku sušenia reziva ani počas najväčšej zimy a pri použití
zamrznutého reziva. Ďalej pokiaľ doc. S. uviedol vo svojom odbornom stanovisku, že daný výrobok

dohodnutý zmluvne medzi účastníkmi nie je možné vyrábať porezom na ostro cez neomietané rezivo, a
ani kapovaním a doporučuje výrobu cez prizmu, tu znova žalobca konštatuje omyl doc. S., keď žalobca
roky vyrábal, a výroba sa mu osvedčila ním použitým spôsobom, a to z týchto dôvodov: pri výrobe
lamiel cez stredové rezivo by musel byť urobený výrobný úkon naviac, a to buď omietnutie na presný
rozmer alebo ohobľovanie (z dôvodu, že dané lamely sú určené na lepenie, a vtedy je kladená vysoká

požiadavka na kvalitu rezu bočných hrán tých, ktoré sa ku sebe lepia) a na presnosť šírky z tohto dôvodu
nie je možné použiť priamo rezivo z gátra (rámovej píly). Takže spôsob výroby cez porez prizmovaním
by sa stal technologicky náročnejším, prácnejším a zároveň by klesla celková výťaž vstupného materiálu
o ďalšie opracovanie. Sušenie stredového reziva je náročnejšie čo do možností vzniku vád, výrobný
proces by bol pomalší, a zároveň by vznikol sušiarenský výmet, čo by tiež ponížilo výťažnosť vstupného

materiálu. Výroba lamiel z neomietaného, čiže aj z bočného reziva a formou rozmietania je ekonomicky
výhodnejšia, nakoľko takýmto spôsobom výroby optimalizuje výťaž, zabezpečuje požadovanú šírkovú
toleranciu a rez na bočnej hrane lamely je vhodný na lepenie. Na záver skonštatoval, že stanovisko
doc. S. ako odborníka bolo vypracované zrejme z podkladov, ktoré mu dodal žalovaný, ale zrejme išlo
o nesprávne definovaný problém, ktorý mal tento odborník riešiť, pretože, podľa názoru žalobcu, tento

posudzoval výrobu okennej lamely, a nie tej lamely, ktorú žalobca mal vyrábať pre žalovaného. Zásadný
problém bol v tom, že pokiaľ by doc. S. dostal od žalovaného správne zadanie, vyšla by mu totožná
výťaž ako súdom určeným znalcom, nakoľko tie lamely, ktoré mal podľa zmluvy žalobca vyrábať pre
žalovaného, je možné vyrábať nielen zo stredového, ale aj z bočného reziva.

Aj napriek tomu, že stanovisko doc. S. je bez dátumu vypracovania a dokument je opatrený pečiatkou
Drevárskej fakulty vo Zvolene, súdu žalovaný neoznámil, z akého podnetu Drevárska fakulta vo Zvolene
tento dokument vypracovala.Na potvrdenie správnosti svojho názoru priložil žalobca k svojmu vyjadreniu znalecký posudok znalkyne
V.. S. R., ktorá vypracovala tento znalecký posudok pre potreby Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši
pre účely konania 4Cb/36/2010, pričom týmto chcel podporiť svoje stanovisko o správnosti určenia

výťažnosti vstupnej suroviny pri výrobe lamiel A, pretože aj v spore vedenom pre Okresným súdom v
Liptovskom Mikuláši 4Cb/36/2010 sa jednalo o skutkovo totožný spor o náhradu škody titulom ušlého
zisku, a totožný bol aj žalobca a odporcom bola odlišná právnická osoba s tzv. skupiny Rettenmeier.
Na strane 11 tohto znaleckého posudku aj táto znalkyňa ustálila výťažnosť vstupného materiálu pri
výrobe lamiel na 55 % ako výťaž v praxi bežne dosahovanú, a tento údaj potvrdil ako správny aj ňou

prizvaný konzultant. Zo strany 11 takto predloženého znaleckého posudku súd zisťuje, že znalkyňa
pri vypracovaní tohto znaleckého posudku použila rovnako ako základný údaj pri stanovení výťažnosti
vstupnej ihličnatej guľatiny pri výrobe lamiel 55 %.

Keďže žalovaný namietal správnosť zistení znalkyne pri vypracovaní znaleckého posudku č. XX/
XXXX, súd vykonal ďalší dôkaz, a to vypočutie znalkyne na nariadenom pojednávaní, pričom žalovaný

spracoval okruh otázok, na ktoré mala znalkyňa počas vypočutia v priebehu súdneho pojednávania
odpovedať. Žalovaný žiadal, aby znalkyňa odpovedala na otázky:
1. Prečo pri zodpovedaní otázky č. 1 pri výpočte výrobnej a správnej réžii znalkyňa prepočítala réžiu k
skutočne vyrobenému aj neodobratému množstvu lamiel za celý rok?
2. Nemala by sa výrobná a správna réžia prepočítala len na skutočne vyrobené množstvo, čo vyplýva

z jednotlivých položiek kalkulačného vzorca, ktorý obsahuje úplné vlastné náklady výkonu, t.j. len to, čo
sa skutočne vyrobilo a nie čo sa malo vyrobiť?
3. Ako bola stanovená predajná cena lamiel A vo výške 6 500,- Sk/m3?
4. Je výrobná a správna réžia už zahrnutá aj pri stanovení predajnej ceny lamiel A, keďže sa
predpokladá, že predajná cena v sebe zahŕňa náklady navrhovateľa a aj jeho maržu a v rámci nákladov

zahŕňa aj réžiu? Nie je takto odporca pri výpočte postihnutý 2x tou istou sumou?
5. Aká bola ziskovosť (rentabilita tržieb) žalobcu v roku 2007 a v roku 2008?
6. V čom vidí znalkyňa zásadný rozdiel medzi ziskovosťou žalobcu tak, ako ju vypočítala ona
oproti výpočtu ziskovosti žalobcu podľa znaleckého posudku V.. G. č. X/XXXX a ziskovosťou v
drevospracujúcej oblasti v SR?

7. Pri výpočte ušlého zisku vychádzala znalkyňa hlavne z podnikateľského zámeru navrhovateľa, a
preto sa chceme spýtať s akými údajmi z podnikateľského zámeru pracovala, lebo žiadne údaje z
podnikateľského zámeru v posudku neuviedla?
8. Ako je možné, že navrhovateľ v roku 2007 pri príjmoch vo výške 55,138.197,- Sk z toho príjmy z
predaja lamiel A žalovanému vo výške 18,015.500,- Sk čo je podiel na príjmoch vo výške 32,67 %

dosiahol zisk vo výške 495.160,- Sk čo je ziskovosť vo výške 0,90 % a v roku 2008 pri príjmoch vo výške
23,573.341,- Sk z toho príjmy z predaja lamiel A žalovanému vo výške 9,318.775,- Sk čo je podiel na
príjmoch vo výške 39,53 % dosiahol zisk vo výške 77.932,- Sk čo je ziskovosť vo výške 0,33 %?
9. Ak stanovila výšku ziskovosti lamiel vo výške 21,56 % nemala by byť celková ziskovosť navrhovateľa
v roku 2007 pri 32,67 % podiele predaja lamiel A výrazne vyššia?

10. Je možné ak by sme k zisku navrhovateľa za rok 2008 vo výške 77.932,- Sk pripočítali ušlý zisk
vypočítaný znalkyňou vo výške 81.523,33,- Sk t.j. 2,455.972,- Sk t.j. spolu vo výške 2,533.904,- Sk a
pri príjmoch vo výške 23,573.341 + 11,516.265 (1.771,733 m3 neodobratých lamiel x 6.500,- Sk/m3) t.j.
spolu 35,089.605,- Sk a podiele lamely A na príjmoch vo výške 59,38 % bola ziskovosť navrhovateľa
len vo výške 7,22 % oproti ňou stanovenému zisku za lamelu A vo výške 21,56 %?

11. Znalkyňa vo svojom posudku vypočítala, že Z. G. dosiahol pri predaji lamely A do Rettenmeier
Polomka Timber ziskovosť 21,56 %. Z. G. dosiahol za celý rok 2008 ziskovosť 0,33 % (77.792,- Sk zisk
pri obrate 23,573.341,- Sk). Ak zoberieme, že by bol výpočet ziskovosti vo výške 21,56 % správny, aký
priemerný výnos potom dosiahla firma Z. G. v roku 2008 zo všetkými ostatnými zákazníkmi?
12. Na základe akých iných odborných poznatkov, resp. konzultácií dospela znalkyňa k záveru, že výška

reálnej výťažnosti dreva vo výške 55 %, ktorú stanovil znalec p. H. je správna?
13. Ako vlastne znalkyňa zodpovedala otázku č. 3 vo svojom znaleckom posudku?
14. Má stanovenie reálnej výťažnosti dreva IPV pri výrobe lamiel A vplyv na výšku miery ziskovosti
žalobcu pri výrobe lamiel A?
15. Je výška ušlého zisku stanoveného znalkyňou za 1. - 4. štvrťrok 2008 výškou skutočného ušlého

zisku alebo tzv. abstraktného zisku podľa § 381 Obchodného zákonníka?
16. Je takto stanovený ušlý zisk žalobcu porovnateľný so ziskom dosahovaným spravidla v poctivom
obchodnom styku za podmienok obdobným podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v
ktorom žalobca podniká?17. Je ziskovosťou navrhovateľa v roku 2008 tak ako bola vypočítaná znalkyňou porovnateľná so
ziskovosťounavrhovateľavroku2007kedypodielvýrobylamelyAnapríjmochnavrhovateľabolvýrazne
vyšší ako v roku 2008?

18. Aká je ziskovosť ostatných podnikov drevospracujúceho priemyslu v SR pri výrobe lamiel A v roku
2007 a 2008?

V priebehu pojednávania znalkyňa na prvú žalovaným položenú otázku odpovedala, že pri kalkulácii
nákladov, čo je zistenie nákladov na jednu kalkulačnú jednotku, teda na jeden meter kubický, použila

kalkulačný vzorec, pričom vo všeobecnosti položky kalkulačného vzorca sa rozčleňujú do dvoch skupín
- na priame náklady a na nepriame náklady. Priame náklady sú také, ktoré priamo súvisia priamo s
výkonom, a ktoré sa na kalkulačnú jednotku určujú priamo. Nepriame náklady, čiže režijné náklady, sa
týkajú viacerých výkonov, s ktorými priamo nesúvisia. A ďalej vysvetlila, ako pracovala s priamymi a
nepriamymi nákladmi pri odpovedi na túto otázku.

Pri zodpovedaní na otázku č. 2 uviedla, že jej úlohou bolo vypočítať ušlý zisk, z toho dôvodu pri výpočte
správnej a výrobnej réžie vychádzala z množstva, ktoré sa malo vyrobiť.

Pri odpovedi na otázku č. 3 uviedla, že stanovená predajná cena lamiel 6 500,- Sk za 1 m3
bola stanovená v zmluve č. X/XXXX.

Pri odpovedi na otázku č. 4 uviedla, že výška predajnej ceny bola dohodnutá v kúpnej zmluve a jej
prepočet, resp. výpočet v zmysle cenotvorby nebol k vypracovaniu znaleckého posudku predložený
a výpočet stanovenia výšky kúpnej ceny nebol úlohou znalca. Ušlý zisk vypočítala ako rozdiel medzi
nákladmi výkonu, čiže priamy materiál, priame mzdy, výrobnú a správnu réžiu a predajnou cenou.

Pri odpovedi na otázku č. 5 uviedla, že pri výpočte ziskovosti vychádzala z predložených účtovných
výkazov žalobcu, teda z výkazu o príjmoch a výdavkoch.

K odpovedi na otázku č. 6 uviedla znalkyňa, že rozdiel medzi ziskovosťou žalobcu tak, ako ju

vypočítala znalkyňa V.. I., oproti tomu, ako ju vypočítala znalkyňa Ing. G. uviedla, že je zásadný rozdiel
predovšetkým pri výpočte správnej a výrobnej réžie. Je to preto, že pri výpočte zisku a zohľadňovaní
výrobnej a správnej réžie zobrala za prepočet skutočne vyrobené a skutočne neodobraté množstvo za
celý rok 2008, pričom uviedla, že tento jej názor vychádza z odborných znalostí, pretože nie je možné
pomerovať ročné náklady k štvrťročnej produkcii.

Pri odpovedi na otázku č. 7 uviedla, že pri výpočte ušlého zisku vychádzala z kalkulácie nákladov, a nie
z konkrétneho podnikateľského zámeru navrhovateľa, teda žalobcu.

Pri odpovedi na otázku č. 8 uviedla, že nepomer ziskovosti k výške príjmov za rok 2007 a rok 2008 vie

zdôvodniť hlavne tým, že v danom prípade je irelevantné porovnávať ukazovatele ziskovosti zistených z
predložených účtovných výkazov so ziskovosťou konkrétnej komodity, a to lamiel A, pričom odpovedala,
že najväčší dôvod vidí v tom, že žalobca vedie jednoduché účtovníctvo.

Na otázku č. 9 uviedla, že výšku ziskovosti lamiel nestanovila, výšku ziskovosti vypočítala ako pomer

zisku k predajnej cene.

Na otázku č. 10 uviedla, že ziskovosť počítala za rok 2007 aj za rok 2008 z predložených účtovných
výkazov, kým ušlý zisk, a teda ziskovosť pri výrobe lamely A počítala na základe kalkulácií, a tieto dva
ukazovatele nie je možné porovnávať. Jej úlohou nebolo vypočítať zisk, resp. stratu z iných produktov,

ktoré žalobca vyrába, resp. pokiaľ vykonáva aj inú činnosť. Zamerala sa na výpočet ziskovosti u lamely
A. V ďalšej otázke spochybnil konateľ spoločnosti žalovaného výpočet ušlého zisku, pričom znalkyňa
uviedla, že ušlý zisk vypočítala na základe kalkulačného vzorca.

Konateľ spoločnosti žalovaného nesúhlasil so stanovením reálnej výťažnosti dreva vo výške 55 %, ktorú

stanovil V.. H., a ktorý údaj prevzala pre spracovanie svojho znaleckého posudku aj V.. I.. Znalkyňa
potvrdila, že pri spracovaní svojho znaleckého posudku vychádzala z tohto odborného názoru znalca
V.. H., rovnako ako V.. G.. Znalkyňa sa vo svojej odpovedi zaoberala aj odpoveďou na otázku, či ňou
vypočítaný zisk je skutočný ušlý zisk za 1. - 4. štvrťrok roku 2008 alebo tzv. abstraktný zisk podľa § 381Obchodného zákonníka. Znalkyňa uviedla, že pri výpočte ušlého zisku vychádzala zo zmluvy, kde je
uvedená predajná cena. Abstraktne ušlý zisk je zisk porovnávaný v okruhu podnikania, pričom na strane
22 svojho znaleckého posudku rozpísala, že komodita, ktorá bola predmetom znaleckého skúmania,

je špecifická a nie je možné získať databázu informácií na tento konkrétny výrobok, preto neurčila
zisk ako abstraktný zisk podľa § 381 Obchodného zákonníka. Jej úlohou bolo vypočítať skutočný ušlý
zisk, a nie abstraktný zisk. Ani na ďalšiu otázku žalovaného, a to aká je ziskovosť ostatných podnikov
drevospracujúceho priemyslu v Slovenskej republike pri výrobe lamely A v roku 2007 a v roku 2008
znalkyňa neodpovedala, tieto otázky neboli predmetom znaleckého dokazovania. Databáza informácií

na konkrétny výrobok nie je dostupná.

Konateľ spoločnosti žalovaného spochybnil odpovede znalkyne na ním položené otázky, a zároveň
navrhol právnej zástupkyni žalobcu možnosti ukončil spor zmierom, pričom navrhol ako primeranú sumu
sumu 20 000,- Eur. Tento návrh žalobca neprijal.

Dňa 19.5.2015 zaslal súdu vyjadrenie právny zástupca žalovaného k vykonanému znaleckému
dokazovaniu V.. I., ako aj k odpovediam znalkyne na otázky položené jej žalovaným k ňou
vypracovanému znaleckému posudku, pričom skonštatoval, že znalkyňa na jednotlivé otázky tak v
znaleckom posudku, ako aj na pojednávaní 21.4.2015 odpovedala veľmi povrchne alebo v podstate
nezodpovedala vôbec, pričom v odpovedi na otázku č. 1 ničím, okrem svojho názoru, neodôvodnila

prečo pri výpočte výrobnej a správnej réžie prepočítala réžiu k už skutočne vyrobenému a aj
neodobratému množstvu lamiel za celý rok a svoj názor nepodporila žiadnym odborným stanoviskom,
resp. odbornou literatúrou. V odpovedi na otázku č. 4 len potvrdila, že správna réžia je už zahrnutá
v predajnej cene lamiel v zmysle kalkulačného vzorca, ale vôbec neodpovedala na druhú časť otázky
žalovaného, že tým, že je výrobná a správna réžia zahrnutá už v predajnej cene, že pri jej spôsobe

výpočtu ušlého zisku je vlastne odporca dvakrát postihnutý tou istou sumou. Podľa názoru žalovaného
by sa výrobná a správna réžia mala prepočítať len na skutočne vyrobené množstvo, čo vyplýva aj z
jednotlivých položiek kalkulačného vzorca, ktorý obsahuje úplné vlastné náklady výkonu. V odpovedi
na otázku č. 6 potvrdila, že rozdiel pri výpočte ziskovosti v znaleckom posudku V.. G. a v znaleckom
posudku V.. I. je práve pri výpočte výrobnej a správnej réžie. Iný názor ako Ing. I. a Ing. G. má na to

žalovaný, a žalovaný tvrdí, že nepodporila tento svoj názor znalkyňa žiadnou odbornou literatúrou, resp.
nevysvetlila, prečo je tento jej názor správny. Pri zodpovedaní na otázku č. 7 uviedla, že pri výpočte
ušlého zisku vychádzala len z kalkulácií a nie z konkrétneho podnikateľského zámeru žalobcu, ale na
strane10svojhoznaleckéhoposudkupridefiníciiušléhoziskusprávneuviedla,žezekonomickejstránky
pri výpočte ušlého zisku vychádza z podnikateľského zámeru, kalkulácií, ale je potrebné sledovať aj

nadväznosť na minulosť, ktorú získame z finančnej analýzy. Ak sa na tento pojem pozeráme z pohľadu
budúcnosti, potom ušlý zisk je to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Podľa názoru
žalovaného,znalkyňaprivýpočteušléhoziskusanedržalatohtosvojhokonštatovaniaavychádzalalenz
kalkulácií, hoci potvrdila, že platí teoretické vymedzenie ekonomických ukazovateľov pri výpočte ušlého
zisku, a preto mala vychádzať aj z podnikateľského zámeru a sledovať aj nadväznosť na minulosť, ktorú

mala získať z finančnej analýzy žalobcu. Otázka č. 9 a č. 10 v podstate, nebola znalkyňou zodpovedaná,
keď len skonštatovala, že výšku ziskovosti lamiel vypočítala ako pomer zisku a predajnej ceny. To
znamená, že ak je zle vypočítaný zisk, tak je zle vypočítaná aj ziskovosť. Opätovne potvrdila, že ušlý zisk
vypočítala len z predložených kalkulácií, pričom svojím kontrolným posudkom mala preveriť, či báza dát
pre kalkulácie je objektívna. Prečo sa uspokojila len s tým, že za základ do kalkulácií vzala len výpoveď

zamestnancov žalobcu a ich popis ako pracovný proces prebieha v trvaní jedného dňa, či jednej zmeny,
a toto uplatnila ako neomylný zdroj dát pre úplné vlastné náklady výrobku pre celý rok. Neboli overené
výrobné fázy, ich trvanie, komplexnosť dát z pohľadu času a vstupných zdrojov. Dáta, s ktorými obidve
znalkyne pracovali boli nespoľahlivé, nepreukázali použitie správnej metódy pri výpočte ušlého zisku.

Pri odpovedi na otázku č. 12 len konštatovala, že vychádzala z podkladov V.. H., ktorého prizvala ako
konzultanta znalkyňa V.. G., pretože považovala za neekonomické privolať ďalšieho konzultanta, a teda
sa nevysporiadala vôbec s námietkou žalovaného, ktorý namietal reálnu výťažnosť dreva stanovenú V..
H. vo výške 55 %. V odpovedi na otázku č. 15 a 16 uviedla, že stanoviť výpočet zisku podľa
§ 381 Obchodného zákonníka nie je možné, lebo nie je databáza, z ktorej by mohla čerpať informácie

a potvrdila tým aj stanovisko Ing. G.. Z tohto názoru znalkyne vychádzal žalovaný, a potom uviedol, že
znalkyňa nevenovala patričnú pozornosť vypracovaniu posudku a považuje jej posudok za neobjektívny
so zásadnými chybami v podstate na všetky otázky, ako aj pri výpočte ziskovosti za jednotlivé štvrťroky
roku 2008.Podľa názoru žalovaného boli vypracované dva znalecké posudky, ktoré napriek tomu, že vychádzali
z rovnakých podkladov, sú významne rozdielne čo do výšky vypočítaného skutočného ušlého zisku.

Ani jedna znalkyňa vo svojom posudku nevypočítala výšku zisku dosahovaného spravidla v poctivom
obchodnom styku v drevospracujúcom priemysle pri predaji lamiel v zmysle § 381 Obchodného
zákonníka, preto navrhol vypracovanie ďalšieho kontrolného znaleckého posudku, ktorý by sa mal
zamerať predovšetkým na zistenie reálnej výťažnosti dreva pri výrobe lamiel A, čo má zásadný
vplyv na výpočet ziskovosti a na zistenie toho, čo požaduje žalobca, a to stanovenie výšky ušlého

zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam
porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká, a keďže podľa názoru žalovaného žalobca
nepreukázal zisk v zmysle § 381 Obchodného zákonníka, žiadal návrh zamietnuť.

Právna zástupkyňa žalobcu sa vyjadrila k návrhu na ďalšie znalecké dokazovanie, že nesúhlasí, pričom
podľa tvrdenia žalobcu dvoma znaleckými posudkami bolo preukázané, že výťažnosť prvotnej suroviny

pri výrobe lamiel je taká, ako je ustálili znalci cca 55 %, a zároveň ešte sa odvolala na znalecký posudok
V.. R. predložený spolu s vyjadrením k znaleckému posudku, ktorý bol vypracovaný ako znalecký
posudok pre účely súdneho konania pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši v spore, ktorý je
obdobný ako vec 7Cb 122/2010.

Na nariadenom pojednávaní 12.11.2015 účastníci nemali žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.
Žalobca žiadal návrhu vyhovieť, žalovaný návrh zamietnuť, keď poukázal na to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, a to preukázať porušenie povinnosti žalovaného vyplývajúce z kúpnej zmluvy.
Rovnako neuniesol dôkazné bremeno pri určení výšky ušlého zisku v zmysle § 381 Obchodného
zákonníka, a tiež namietal, že podľa § 384 Obchodného zákonníka zo strany žalobcu nebolo

preukázané, žeby vynaložil všetko úsilie k tomu, aby mohol odvrátiť hroziacu škodu, keď už v apríli 2008
vedel, že žalovaný nebude dodávať a plniť kúpnu zmluvu a nepredložil jeden dôkaz o tom, žeby vynaložil
maximálne úsilie na odvrátenie hroziacej škody, a preto žiadal návrh zamietnuť.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 8.1.2008 uzavrel žalobca so žalovaným dve kúpne zmluvy označené ako X/XXXX. a X/XXXX,
pričom išlo o kúpne zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe Kúpnej zmluvy č.
X/XXXX vznikol žalobcovi záväzok vyrobiť a predať žalovanému smrekové lamely suché v rozmeroch
a kvalite (vlhkosť) v zmluve jednoznačne dohodnutých v čase od 1.12.2007 do 31.1.2008. Kúpna cena

bola dohodnutá v sume 6 850,- Sk za 1 m3 lamiel, a podľa tejto zmluvy mal žalobca dodať žalovanému
dve dodávky tovaru v týždni XX/XXXX a dve dodávky tovaru v týždni X/XXXX. Jednou dodávkou sa
rozumie množstvo, ktoré je možné naložiť do návesu kamióna cca 50 m3.

Na základe Kúpnej zmluvy č. X/XXXX vznikol žalobcovi záväzok vyrábať a predávať žalovanému

smrekové lamely suché v čase od 1.1.2008 do 31.12.2008, pričom zmluvné strany sa v tejto zmluve
dohodli na minimálnom mesačnom odbere tovaru 250 m3, čo predstavuje za 1. štvrťrok minimálne
odberové množstvo 750 m3 hotových výrobkov. Tu bola dohodnutá kúpna cena za 1 m3 lamiel 6 500,-
Sk. Prílohou tejto zmluvy bol aj časový harmonogram plnenia, ktoré mal žalobca dodať žalovanému
a tento ho mal od žalobcu prevziať pre obdobie 1. štvrťroku 2008. Táto príloha zahŕňala aj záväzok z

predošlejzmluvyč.X/XXXX.vrozsahudvochdodávok,tedacca100m3výrobkov,ktorémalibyťsplnené
v 1. štvrťroku roku 2008. Podľa obidvoch týchto kúpnych zmlúv mal teda žalobca vyrábať a dodať
žalovanému tovar od 51. týždňa 2007 až do 31.12.2008. Miestom plnenia bola dohodnutá prevádzka
žalobcu píla v Plavči. Už v 1. štvrťroku roku 2008 z dôvodov na strane žalovaného prestal tento odoberať
od žalobcu celé dohodnuté mesačné množstvá, ktoré však žalobca naďalej vyrábal a skladoval. Dňa

9.5.2008 sa stretli zástupcovia oboch strán na spoločnom rokovaní s tým, že v budúcnosti by malo dôjsť
kuzatvoreniudodatkukjestvujúcejKúpnejzmluveč.X/XXXX,ktorýmbymalodôjsťkzmenešpecifikácie
tovaru, teda žalobca mal pre žalovaného vyrábať iný tovar. K uzatvoreniu ale žiadneho dodatku nedošlo
napriek ochote žalobcu uzatvoriť tento dodatok, a preto žalobca ďalej v súlade s platnou zmluvou vyrábal
tovar, ktorý bol zaviazaný žalovanému dodávať podľa Zmluvy č. X/XXXX a č. X/XXXX. V 1. štvrťroku roku

2008 mal žalobca dodať žalovanému až 850 m3 tovaru, ako to vyplynulo z plánu dodávok predloženého
žalobcom. V ďalších štvrťrokoch roku 2008 už časový plán odberov žalovaný žalobcovi nepredložil,
podľa zmluvy však bol zaviazaný odoberať najmenej 250 m3 lamiel mesačne, teda 750 m3 štvrťročne,
to znamená, že aj v období 2. štvrťroku 2008. Žalovaný odoberal tovar aj po skončení 1.štvrťroku napriek absencii predloženého plánu odberu, aj v 2. a 3. štvrťroku 2008. Posledné odbery
boli vykonané začiatkom mesiaca XX/XXXX. Ako vyplynulo zo vzájomného odsúhlasenia dodaného a
neodobratého množstva lamiel v priebehu pojednávania dňa 24.3.2013 účastníci zhodne skonštatovali,

že za 2. štvrťrok roku 2008 žalovaný neodobral od žalobcu tovar v množstve 363,625 m3, za 3. štvrťroku
554,727 m3 a za 4. štvrťrok 755 m3. Žalovaný tak, podľa tvrdenia žalobcu, porušil svoj zmluvný záväzok
odoberať mesačne a štvrťročne zmluvne dohodnuté množstvá tovaru, a preto podľa § 373 Obchodného
zákonníka, keďže porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť žalobcovi škodu
týmspôsobenú.Keďžežalovanýsvojímkonaním,nedodržanímzmluvnýchzáväzkov,spôsobilžalobcovi

škodu, tento škodu vyčíslil, a to v podobe ušlého zisku tak, že vypočítal rozdiel medzi tržbami za obdobie
1. a 2. štvrťroku v roku 2008 pri dodržaní odberových limitov, vypočítal výšku ušlého zisku za 1. štvrťroku
roku 2008 sumou 21 950,- Sk, za 2. štvrťroku 2008 sumou 715 922,- Sk, spolu za
obdobie 1. a 2. štvrťroku spolu 737 872,- Sk, resp. 24 492,86 Eur a podal žalobný návrh, v ktorom
sa domáhal zaplatenia ušlého zisku v sume 700 000,- Sk, teda 23 235,- Eur ako nároku podľa ust. §
381 Obchodného zákonníka, teda ako náhrady zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom

styku za podmienok obdobných tým, ktoré pre zmluvné strany vyplývali z oboch vyššie uvedených
kúpnych zmlúv a v tom okruhu podnikania, v akom žalobca podnikal. Žalovaný namietal, že by porušil
právnu povinnosť z uzavretej zmluvy, v súvislosti s porušením ktorej by vznikla žalobcovi škoda, teda
ušlý zisk, a ďalej uviedol, že žalobca nedostatočne zdôvodnil, či požaduje náhradu ušlého zisku alebo
požaduje náhradu obvyklého zisku, teda zisku dosahovaného v poctivom obchodnom styku podľa § 381

Obchodného zákonníka. Na opakovanú námietku právneho zástupcu žalovaného, že z návrhu žalobcu
nie je zrejmé, akého zisku sa vlastne domáha a po konštatovaní oboch znalkýň o tom, že nejestvuje
databáza informácií ohľadom zistenia, z ktorých by mohli čerpať údaje pri určení zisku pri výrobe lamiel
typu A, preto obidve znalkyne skonštatovali, že vypočítali skutočný ušlý zisk, a nie obvykle dosahovaný
zisk v zmysle § 381 Obchodného zákonníka. Právna zástupkyňa žalobcu zdôvodnila, že sa domáha

náhrady ušlého zisku podľa § 373 Obchodného zákonníka, § 378 a 379 Obchodného zákonníka, nie
podľa§381Obchodnéhozákonníkaatvrdila,ževýškuušléhoziskužalobcapreukázalprávevykonaným
znaleckým dokazovaním.

Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že účastníci vzájomne odsúhlasili a dosiahla sa zhoda o

množstve neodobratých lamiel, ktoré boli zazmluvnené Zmluvou č. X/XXXX medzi účastníkmi
za 2. štvrťrok roku 2008 žalovaný neodobral od žalobcu tovar v množstve 363,625 m3, za 3. štvrťrok
roku 2008 554,727 m3 a za 4. štvrťrok 755 m3. Neodobraté množstvo za 1. štvrťrok roku 2008 nie
je predmetom žalobného návrhu. Potom, ako účastníci odsúhlasili, že žalovaný neodobral od žalobcu
tieto množstvá tovaru, ostalo medzi účastníkmi sporné aká je výška ušlého zisku za 1 m3 neodobratých

lamiel, či žalovaný tým, že neodobral od žalobcu dojednané množstvá lamiel podľa Zmluvy č. X/XXXX
porušil právnu povinnosť, následkom ktorej vznikla žalobcovi škoda, teda ušlý zisk a aká je výška
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku podľa ust. § 381 Obchodného zákonníka,
keď žalobca opätovne uviedol, že hoci sa v návrhu domáhal priznania ušlého zisku podľa ust. § 381
Obchodného zákonníka, po vykonanom znaleckom dokazovaní sa domáha náhrady skutočného ušlého

zisku podľa § 373, § 378 a § 379 Obchodného zákonníka. Rovnako medzi účastníkmi zostala sporná
skutočnosť, či žalobca vediac o tom, že žalovaný nebude odoberať od žalobcu v ďalších štvrťrokoch
roku 2008 tovar zazmluvnený podľa Zmluvy č. X/XXXX urobil všetko pre to, aby predišiel vzniku škody.

Súd sa teda zaoberal námietkami žalovaného proti tvrdeniu žalobcu, keď žalovaný namietal aj správny

výpočet ušlého zisku, ktorý bol určený v rôznej výške za 2. štvrťrok roku 2008 posudkom znalkyne V.. Z.
G., posudkom č. XX/XXXX, ktorá ustálila výšku ušlého zisku za 2. štvrťrok roku 2008 v sume 6 753,82
Eur, keď brala do úvahy neodobraté množstvo lamiel 294,255 m3. V tomto prípade znalkyňa pracovala
s neodobratým množstvom lamiel 294,255 m3, ktoré množstvo jej uviedol žalobca, hoci následne
po vzájomnom odsúhlasení neodobratého množstva tovarov za celý rok 2008 účastníci vzájomne

odsúhlasili, že za 2. štvrťrok 2008 neodobral žalovaný od žalobcu 363,625 m3. Hoci znalkyňa pracovala
s množstvom neodobratého tovaru 294,255 m3 a ustálila výšku zisku za takto neodobraté množstvo
tovaru 6 753,82 Eur, vydelením vypočítaného zisku neodobratým množstvom tovaru žalobca ustálil, že
výška ušlého zisku na 1 m3 neodobratého tovaru predstavuje 22,95 Eur. S touto sumou ušlého
zisku za 1 m3 neodobratého množstva lamiel pracoval žalobca aj následne pri rozšírení návrhu tak, že

o ušlý zisk za neodobraté množstvo tovaru za 3. a 4. štvrťrok návrh rozšíril.

Podľa Znaleckého posudku V.. J. I. č. XX/XXXX ušlý zisk žalobcu za 2. štvrťrok 2008
predstavoval sumu 13 689,64 Eur, pričom znalkyňa pracovala s rovnakým množstvom neodobratéhotovaru ako znalkyňa V.. G., teda s množstvom 294,255 m3, a potom aj výška ušlého zisku na 1 m3
neodobratých lamiel predstavuje oveľa vyššiu sumu, ako ju ustálila znalkyňa Ing. Saksová, ale žalobca
zotrval na svojom návrhu a požadoval ušlý zisk len v sume 22,95 Eur na 1 m3 neodobratých lamiel.

Námietka žalovaného, že znalkyňa pracovala za 2. štvrťrok 2008 s neprávnymi číslami, teda že sa
zaoberala neodobratým množstvom lamiel 294,255 m3, hoci si už účastníci ustálili na predchádzajúcom
pojednávaní, že za 2. štvrťrok bolo neodobraté množstvo 363,625 m3, nemá vplyv na stanovenie výšky
ušlého zisku za 1 m3, pretože je zrejmé, že pokiaľ znalkyňa pracovala s množstvom 294,255 m3 a

ustálila výšku ušlého zisku sumou 13 689,64 Eur, vydelením celkovo vyčísleného ušlého zisku za 2.
štvrťrok 2008 a množstvom lamiel, s ktorými pracovala ako neodobratými za 2. štvrťrok 2008, by súd
získal ušlý zisk na 1 m3 lamiel, ktorý by bol nepomerne vyšší ako ušlý zisk vypočítaný znalkyňou Ing.
G.. Žalobca sa domáhal ale len náhrady ušlého zisku za 1 m3 neodobratých lamiel vo výške 22,95 Eur.

Na namietaný výpočet výšky skutočného ušlého zisku oboma znalkyňami súd vychádzal zo záverov

oboch znaleckých posudkov. V oboch znaleckých posudkoch skonštatovali znalci, že vychádzajúc z
podkladov evidovaných v jednoduchom účtovníctve u žalobcu, žalobca by bol dosiahol, pokiaľ by
žalovaný splnil svoj zmluvný záväzok odobrať zazmluvnené množstvá tovaru, zisk. Spôsob výpočtu
zisku znalkyňou V.. G. a znalkyňou V.. J. I. je podľa názoru súdu odbornou otázkou, práve preto súd na
vyriešenie tejto odbornej otázky nariadil znalecké dokazovanie, a je v konkrétnom prípade toho názoru,

že žalobca sa domáha náhrady skutočného ušlého zisku podľa znaleckého posudku, ktorý ustálil výšku
ušlého zisku v menšom rozsahu, ako ustálil ďalší znalecký posudok V.. I., pričom táto uviedla, že výška
zisku ňou vypočítaná predstavuje vyššiu sumu práve z toho dôvodu, že do nepriamych a priamych
nákladov zahrnula iné položky ako znalkyňa V.. G..

Keďže sa žalobca domáhal náhrady ušlého zisku za 1 m3 v menšom rozsahu ako ustálila znalkyňa V..
I., súd ďalej rozdiely v spôsobe výpočtu ušlého zisku v jednom aj v druhom znaleckom posudku neriešil.
Podľa názoru súdu bolo by potrebné riešiť túto otázku ďalším znaleckým dokazovaním, pokiaľ by sa
žalobca domáhal náhrady ušlého zisku podľa znaleckého posudku V.. I., ktorá určila ušlý zisk vyššou
sumou, ako ho určila V.. G..

Pri otázke výpočtu ušlého zisku bola podstatná námietka zo strany žalovaného, že je nesprávne
stanovená pre výpočet ušlého zisku výťažnosť vstupnej drevnej hmoty, z ktorej mal lamely pre
žalovaného žalobca vyrábať. Obidve znalkyne využili pre vyriešenie tejto otázky, a to výťažnosť vstupnej
ihličnatej guľatiny, odborné znalosti znalca V.. H., ktorý stanovil výšku výťažnosti na 55 %, pričom toto

svoje stanovisko podrobne zdôvodnil v odbornom posudku. Zdôvodnil ho aj na pojednávaní a súd vzal za
správne stanovisko V.. H. ako odborníka, ktorý pre stanovenie výťažnosti vstupnej drevnej hmoty poznal
spôsob piliarskej výroby u žalobcu, na rozdiel od iného odborného názoru, ktorý predložil žalovaný, a
to názor doc. V.. S., ktorý vo svojom odbornom vyjadrení spochybnil výťažnosť určenú znalcom Ing. H.,
ktorý uvažoval s výťažnosťou vstupnej suroviny pri výrobe lamiel len cca na 36 % z dôvodu, že dané

lamely určené pre žalovaného je možné vyrábať len zo stredového reziva, keď podľa názoru žalobcu v
jeho výrobnom programe sa pri výrobe lamiel (v Kúpnej zmluve č. X/XXXX nie je uvedený typ lamiel, ani
kvalita A, ani kvalita B), používa na výrobu lamiel aj bočné rezivo. Žalobca teda vyvrátil tvrdenie doc. S.
o tom, že lamely, ktoré mal žalobca vyrábať pre žalovaného možno vyrábať len zo stredového reziva,
pretože žalobca uviedol, že lamely tak, ako ich vyrábal pre žalovaného, vyrábal ich aj z bočného reziva,

a teda pokiaľ sa vyrábali lamely zo vstupnej suroviny aj z bočného aj zo stredového reziva, je výťažnosť
55 %, a je stanovená optimálne.

Na podporu tohto svojho stanoviska predložil žalobca aj znalecký posudok V.. R., ktorý pre svoje
rozhodnutievpodobnomspore,kdejetotožnýžalobcaaodporcomjeinýsubjektzoskupinyRettenmeier

a pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši bola v konaní 4Cb/36/2010 tiež riešená otázka náhrady
ušlého zisku, a znalkyňa pracovala s výťažnosťou vstupnej suroviny 55 %.

Súd teda vzal za správny názor V.. H., ktorý tento vyjadril vo svojom odbornom stanovisku majúc za to,
že tento znalec pozná výrobné pomery, spôsob výroby v piliarskej výrobe u žalobcu, preto neakceptoval

námietku žalovaného o nedostatočnom zistení výťažnosti zo vstupnej suroviny pri výrobe lamiel.

Súd sa ďalej zaoberal obranou žalovaného, ktorý namietal, že neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu
mu z uzavretej zmluvy, a teda keď nedošlo z jeho strany k porušeniu povinnosti odobrať dojednanémnožstvá tovaru, nie je daná ani jeho zodpovednosť na náhradu ušlého zisku. Z Kúpnej zmluvy č. X/
XXXX, na základe ktorej si žalobca svoj nárok uplatňuje, jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa zaviazal
odoberať od žalobcu smrekové lamely suché v čase od 1.1.2008 do 31.12.2008, pričom sa zmluvné

strany dohodli na minimálnom odbere po 250 m3, teda za 1. štvrťrok 750 m3 hotových výrobkov.
Cena za 1 m3 bola dohodnutá 6 500,- Sk. Následne, v priebehu konania si účastníci ustálili množstvo
neodobratých lamiel za 2., 3. a 4. štvrťrok 2008. Pokiaľ žalovaný uvádzal v odpore proti platobnému
rozkazu, že najneskôr 11.4.2008 po stretnutí žalobcu so žalovaným, žalobca mal vedomosť o tom,
že žalovaný nemá záujem na ďalšom dodávaní tovaru, pričom zároveň navrhol žalobcovi dohodu o

zrušení zmluvy, ktorú ale žalobca odmietol podpísať, je zrejmé, že zmluvný vzťah, teda povinnosť
žalobcu vyrábať a povinnosť žalovaného odoberať vyrobený tovar, naďalej trval v priebehu celého roku
2008. Účastníci v plnení podľa Zmluvy č. X/XXXX pokračovali, keď žalovaný posledný odber lamiel
vykonal v auguste 2008. Žalovaný ale neodobral od žalobcu zmluvne dojednané množstvá tovaru,
a keďže ani nedošlo medzi účastníkmi k zmene jestvujúcej zmluvy o objednávaných a dodávaných
množstvách tovaru za jednotlivé štvrťroky 2008, ani k zrušeniu Zmluvy č. X/XXXX, pokiaľ žalovaný

neodobral dojednané množstvá tovaru tak podľa názoru súdu porušil svoje zmluvné povinnosti odobrať
dohodnutý tovar od žalobcu a v súvislosti s tým vznikla na jeho strane zodpovednosť za náhradu škody,
resp. na ušlý zisk.

Pokiaľ aj na ďalšom stretnutí medzi účastníkmi 9.5.2008 došlo k rokovaniu o tom, že namiesto lamiel

bude žalobca dodávať žalovanému iný druh tovaru, ale táto dohoda sa nepremietla do dodatku k
tejto Zmluve č. X/XXXX a žalobca popiera existenciu dohody o tom, žeby od 1.7.2008 mal pre
žalovaného dodávať iný druh tovaru ako dohodnuté lamely, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania svojho tvrdenia, že od 1.7.2008 mal žalobca pre žalovaného vyrábať už iný druh
tovaru, a že došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene jestvujúcej kúpnej zmluvy. Teda súd ustálil, že

žalovanýporušilzmluvnépovinnostivyplývajúcemuzKúpnejzmluvyč.X/XXXX,atoodobraťdojednané
množstvo tovaru a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Ďalej sa žalovaný bránil tvrdením, že žalobca vediac o tom, že žalovaný nebude mať ďalej potom,
ako sa stretli zástupcovia žalobcu a žalovaného v apríli a následne v máji 2008, záujem na odobratí

dojednaného množstva výrobkov, a teda že žalobca neurobil nič pre to, aby zabránil vzniku škody
prinajmenšom tým, že by sa takto vyrobené množstvá tovaru pokúsil predať tretím osobám. Súd sa
zaoberal touto obranou žalovaného podľa ust. § 384 Obchodného zákonníka.

Podľa § 384 ods. Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda je povinná s prihliadnutím na

okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie, povinná osoba
nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku

záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala, alebo ktorú bolo
možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo
mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Žalobca sa domáha náhrady ušlého zisku, ktorý by bol dosiahol, pokiaľ by žalovaný plnil svoju zmluvnú

povinnosť a odobral zazmluvnené množstvá tovaru. Teda žalobca sa nedomáha náhrady škody, ktorá
mu vznikla tým, že vyrobil určité množstvo tovaru a žalovaný tento tovar neodobral. Žalobca sa domáha
náhrady ušlého zisku, ktorý by bol dosiahol, pokiaľ by žalovaný plnil svoju zmluvnú povinnosť, a to
odobrať a zaplatiť dojednané množstvo tovaru od žalobcu. V konkrétnom prípade, teda za náhradu
ušlého zisku, podľa názoru súdu, nie je možné použiť ust. § 384 Obchodného zákonníka, ktoré stanovuje

prevenčnú povinnosť na odvrátenie vzniku škody pre potencionálneho poškodeného.

Ďalej vo svojej obrane žalovaný uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady ušlého zisku podľa § 381
Obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 381 Obchodného zákonníka namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana
požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok
obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.Pôvodne sa teda žalobca domáhal náhrady ušlého zisku podľa § 381 Obchodného zákonníka, a
potom ako znalkyne ustálili, že nejestvuje databáza informácií, z ktorých by mohli čerpať podklady pre
stanovenie primeraného ušlého zisku podľa § 381 Obchodného zákonníka, vypočítali výšku skutočného

ušlého zisku, žalobca zotrval na svojom návrhu, ale návrh odôvodnil náhradou skutočného ušlého
zisku podľa § 379 Obchodného zákonníka, pričom pre určenie výšky náhrady skutočného ušlého
zisku vychádzal z podkladov vypracovaných znaleckými posudkami znalkýň V.. G. a V.. I.. Teda názor
žalovaného, že znalkyňa neurčila výšku zisku podľa § 381 Obchodného zákonníka, a preto je potrebné
návrh zamietnuť, súd neakceptoval, keďže žalobca sa domáhal skutočne ušlého zisku, a nie zisku podľa

§ 381 Obchodného zákonníka, ktorého výšku si nárokoval podľa zistenia znalkyne V.. G..

Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch. Ak však o to oprávnená strana
požiada, ak je to možné, obvykle nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Keďže, podľa názoru súdu, žalovaný porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu mu z Kúpnej zmluvy č. X/
XXXX, a to odobrať dojednané množstvo tovaru, porušením tejto jeho povinnosti vznikla žalobcovi škoda

- ušlý zisk, ktorého výška bola určená znaleckými posudkami, ktoré súd nariadil v priebehu konania
vypracovať. Pokiaľ ide o výšku skutočného ušlého zisku na 1 m3 neodobratých lamiel súd už uviedol,
z ktorého znaleckého posudku pri rozhodovaní vychádzal.

Žalobca sa domáhal okrem náhrady ušlého zisku aj úroku z omeškania, pretože sa žalovaný dostal do

omeškania s plnením peňažného nároku žalobcu, preto súd priznal v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka žalobcovi aj úrok z omeškania, a to odo dňa podania žalobného návrhu do zaplatenia o sumy
6 753,82 Eur (tak, ako si ju uplatnil žalobca) a zo sumy 29 943,48 Eur od 27.4.2012, pretože žalobca
návrh rozšíril o nárok za 3. a 4. štvrťrok 2008 podaním doručeným súdu 27.4.2012.

O náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)
odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu

na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô
ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).