Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Cbi/63/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111213098
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6111213098.10

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou V.. D. P., v právnej veci žalobcu: Q.. Y. V., B.
B. K. N.R. XXX, XXX XX S. B., správca konkurznej podstaty úpadcu Peter Križan- Mäsko ,,v konkurze
´´, so sídlom Svätoplukova 1339, 957 04 Bánovce nad Bebravou, IČO:34 4480 773, proti žalovanému
Správcovská a reštrukturalizačná, k.s. , so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555,
správca konkurznej podstaty úpadcu CORTE, s.r.o. ,, v konkurze´´, so sídlom Zvolenská cesta 35, 974

05 Banská Bystrica, IČO: 31 433 987, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý
s.r.o. so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu majetku
podstát takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal vylúčenia nehnuteľnosti vedených katastrálnym úradom Bánovce
nad Bebravou, Správa katastra Trenčín, zapísaných na LV č. 1351, katastrálne územie Bánovce nad
Bebravou - pozemkov parc. č. 955/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 715 m2, parc. č. 955/3
zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, parc. č. 960 zastavané plochy a nádvoria o výmere
1466 m2, parc. č. 962/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2, stavby súpisné číslo 1339 na

parcele číslo 960 ( o výmere 1464 m2, druh - zastavané plochy a nádvoria), popis stavby - stred. obch. a
služieb zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu CORTE spol. s.r.o. v konkurze, ktoré konkurzné konanie
je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1R 8/2009. Žalobu odôvodnil tým, že potom,
čo dňa 9. 06. 2011 odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej s úpadcom pre nezaplatenie kúpnej ceny, vznikla
žalovanému povinnosť zapísať do súpisu majetku podstát poznámku v prospech žalobcu a žalobcovi
vzniklo právo vylučujúce zápis nehnuteľností do súpisu majetku podstát.

2. Ďalším dôvodom vylúčenia zo súpisu bola nájomná zmluva zo dňa 10.11.2009, ktorá svojim obsahom
má byť leasingovou zmluvou, na základe ktorej sa mal žalobca opätovne stať vlastníkom nehnuteľností
k 30. 04. 2020; tretím dôvodom vylúčenia nehnuteľností zo súpisu mala byť kúpna zmluva uzavretá
medzi úpadcom a žalobcom dňa 19. 05. 2010 v znení dodatku zo dňa 21.05. 2010.

3. Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 20. 11. 2012 č. k. 26Cbi/63/2011- 235 žalobu zamietol, zamietol
návrh na prerušenie konania a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
svojho rozhodnutia súd okrem iného konštatoval, že „pokiaľ by žalobca v konaní preukázal existenciu
práva vylučujúceho zápis majetku do súpisu a teda že sa jedná o „jeho“ majetok, ktorý bol do súpisu
zapísaný bez poznámky v prospech neho, bola by žaloba o vylúčenie podaná včas v zmysle ust. §
78 odsek 3 veta druhá ZKR. To znamená, že žalobca by v konaní musel preukázať skutočnosť, že

správca zapísal do súpisu majetok, ktorý nebol vo vlastníctve úpadcu ale naopak žalobcu, jednalo sa
preto o majetok, ktorý nepodliehal konkurzu, napriek tomu správca pri majetku v súpise nevyznačil anipoznámku v prospech žalobcu. Žalobca sa snažil v konaní preukázať práve tento skutočnosti a preto
nebolo možné posudzovať otázku včasnosti podania vylučovacej žaloby striktne podľa § 78 ods. vety
prvej ZKR. Pokiaľ by preto žalobca preukázal existenciu svojho práva k majetku, pri ktorom nebola v

súpise vyznačená poznámka, napriek tomu že mala byť vyznačená, mohol uplatniť vylučovacie právo
aj neskôr, než v 30 dňovej lehote od zverejnenia zápisu majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Ako
však bolo uvedené vyššie, žalobca v konaní existenciu práva vylučovacieho zápis majetku do súpisu
nepreukázal.´´

4. Prvostupňový súd bol preto toho názoru, že žalobca nepodal vylučovaciu žalobu včas.

5. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie.

6. Po vydaní rozhodnutia vo veci samej bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz ( uznesenie Okresný
súd Trenčín zo dňa 03. 01. 2013 spis. zn. 28R/4/2012, zverejnené v OV č. 6/2013 dňa 09. 01. 2013,

ktorým súd zastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz). Za správcu
ustanovil Q.. Y. V. B. B. K.. N. XXX, XXX XX S. B..

7. Správca nedal súhlas na pokračovanie v konaní (podanie doručené súdu 15.03.2013, čl. 281 sp.).

8. Podaním doručeným 19.10.2015 a 20.01.2016 správca dal návrh na pokračovanie v konaní a návrh
na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní; predložil zároveň rozsudok OS Bánovce n. B. 5C
80/2011 a KS Trenčín 17Co 1151/2014 a žiadal vylúčiť predmet sporu zo súpisu.

9. Na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového súdu zo dňa 20.11. 2012 č. k. 26Cbi/63/2011-

235 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením zo dňa 09.11. 2016 č.k.25 CoKR/1/2016
- 430 rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Cbi/63/2011-235 zo dňa 20.11. 2012 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že „závery súdu prvého stupňa ohľadom

včasnosti podania vylučovacej žaloby považuje za správne“ (hoci prvostupňový súd vyslovil opak, t.j. že
žalobca nepodal vylučovaciu žalobu včas, /ods. 2 tohto rozhodnutia/). „Aj pri nepresnosti a rozpornosti §
78 ZoKR v znení účinnom pre toto konanie, tretia osoba ( vylučovateľ) nemá stanovenú subjektívnu 30
dňovú lehotu pre podanie vylučovacej žaloby, ktorá plynie od zverejnenia súpisu majetku v Obchodnom
vestníku tak, ako ju majú stanovenú tie tretie osoby, v prospech ktorých je zapísaná poznámka ( § 78

ods.3 ZoKR v znení účinnom pre toto konanie). Pretože sporný majetok bol zapísaný bez poznámky,
môže tretia osoba podať vylučovaciu žalobu aj po tejto lehote. Vylučovacia žaloba aj pri majetku
zapísaného bez poznámky, musí byť podaná v objektívnej lehote, najneskôr do rozvrhnutia výťažku zo
speňaženia dotknutého majetku, inak právo zanikne ( § 78 ods.3 ZoKR veta in fine).Vzhľadom na to, že
sporný zapísaný majetok nebol speňažený, nemohol byť rozvrhnutý ani výťažok z jeho speňaženia a

preto je vylučovacia žaloba podaná včas“ , konštatuje odvolací súd.

11. Odvolací súd ďalej uvádza - čo považuje v prvostupňový súd za rozhodujúcu skutočnosť vo
vzťahu k predmetu sporu v ďalšom konaní - že „je nesporné, že v čase vyhlásenia konkurzu boli
sporné nehnuteľnosti majetkom úpadcu (,,obligačne aj vecnoprávne´´) a správca úpadcu kupujúceho

bol oprávnený a povinný zapísať ich do súpisu majetku“.

12. Odvolací súd taktiež uviedol, že ohľadom odstúpenia od zmluvy zo dňa 09. 06. 2011 sa súd prvej
inštancie správne odvolával na ustanovenie § 45 ods. 2 ZKR.

13. Ďalej sa v rozhodnutí uvádza, že žalobca si uplatnil žalobou podanou na Okresnom súde Bánovce
nad Bebravou 30. 05. 2011 právo na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Súd
prvej inštancie, žalobu zamietol. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Trenčíne napadnuté
rozhodnutie uznesením č.k.17 Co/364/2011- 161 zo dňa 16.01. 2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 11. 09.2014 Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č.k. 5C/80/2011-333 určil, že žalobca

je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV. č. 1-351 v Katastrálnom území Bánovce nad Bebravou.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07 .09. 2015 v spojení rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne č.k.17CO/1151/2014-480 zo dňa 01. 07. 2015. Proti rozsudku Krajského súdu podal žalovaný
dovolanie. Najvyšší súd sa uznesením č. k. 7Cdo/1360/2015-588 zo dňa 25. 05. 2016 v dovolaníodmietol. Uvedené rozhodnutia doručil žalobca počas odvolacieho konania odvolaciemu súdu. Žalobca
ďalej podaním z 13.10. 2016 doručil výpis z LV č.1351 zo dňa 17. 10. 2016, podľa ktorého je vlastníkom
sporných nehnuteľností žalobca a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho

sp. zn. 41 CokR/7/2016 zo dňa 17. 03. 2016. Následne odvolací súd konštatuje, že ustanovenie §
45 ZKR nie je možné doslovne aplikovať na každé odstúpenie od zmluvy a to najmä pri zmluvách o
prevode nehnuteľností, pretože formalisticky výklad by znamenal porušenie práva vlastniť majetok, ktoré
je zaručené v článku 20 Ústavy SR. Vzhľadom na to, že k odstúpeniu od zmluvy žalobcom došla až
po vyhlásení konkurzu, sporné nehnuteľnosti v čase vyhlásenia konkurzu patrili žalovanému úpadcovi a

preto tak ako už bolo konštatované, správca ich bol povinný a oprávnený zapísať do súpisu. V dôsledku
odstúpenia od zmluvy a následného rozhodnutia súdu v konaní o určenie vlastníctva, ktorý aproboval
postup žalobcu ako predávajúceho pri odstúpení od zmluvy, priznal mu plné účinky odstúpenia od
zmluvy, v dôsledku čoho odpadol dodatočne dôvod pre zápis sporných nehnuteľností do súpisu.

14. Odvolací súd ďalej konštatoval (odvolávajúc sa na systematický výklad, ktorý zohľadňuje vzájomnú

interpretáciu súvisiacich ustanovení ZKR), že aj ustanovenia, ktoré upravujú speňažovanie majetku,
predpokladajú len speňažovanie majetku úpadcu. Speňažovanie majetku tretích osôb umožňujú len
vtedy, ak ide o majetok, ktorý zabezpečuje záväzky. Pokiaľ sa speňaží majetok ( veci) ktorých vlastníkom
nie je úpadca a ani osoba, ktorá svojim majetkom zabezpečuje záväzky úpadcu, kupujúci nadobudne
vlastníctvo len vtedy, ak je dobromyseľný. Ustanovenie § 93 ods.3 ZoKR totiž prelamuje zásadu „nemo

plus iuris“ a umožňuje nadobudnúť vlastníctvo aj pri ,,cudzom“ majetku, ibaže nadobúdateľ vedel alebo
musel vedieť, že úpadca a ani osoba , ktorá svojim majetkom zabezpečuje záväzky úpadcu, nie je
vlastníkom veci. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by sporné nehnuteľnosti zostali v súpise žalovaného,
správca by nemohol tieto veci speňažiť, pretože by za danej situácie( po rozhodnutí súdov o určení
vlastníctva a zápise sporného majetku do evidencie nehnuteľností) nemohol previesť vlastníctvo na

tretiu osobu. Z týchto dôvodov je ustanovenie §45 ods.2 ZKR veta za bodkočiarkou v posudzovanom
prípade neaplikovateľné. V dôsledku citovaných rozhodnutí súdu o určení vlastníckeho práva sporných
nehnuteľností, v zásade nebolo ani potrebné riešiť otázku právnych dôsledkov odstúpenia od kúpnej
zmluvy žalobcom ako predávajúcim.

15. Odvolací súd v ďalšom konaní uložil prvostupňovému súdu umožniť žalovanému vyjadriť sa
k rozhodnutiam iných súdov o určení vlastníckeho práva a k vykonaným zápisom v evidencii
nehnuteľností. Na základe vykonaného dokazovania rozhodne prvostupňový súd o práve žalobcu na
vylúčenie sporných nehnuteľností vychádzajúc z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu.

16. Odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie aj v časti trov konania s tým, že o trovách konania
rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci s poukazom na § 396 CSP.

17. Žalovaný nesúhlasil s právnymi závermi odvolacieho súdu; na pojednávaní dňa 16.03.2017
zdôraznil, že názor odvolacieho súdu v tomto konaní považuje v mnohých veciach za mienkotvorný,

no vo viacerých častiach s ním nesúhlasí. Apeluje na prvostupňový súd, že jeho rozhodnutie môže
vytvoriť vo vzťahu k zabezpečenému veriteľovi zlý precedens a to aj pre celý slovenský bankový sektor.
Je potrebné rozlišovať vecnoprávne a obligačné účinky odstúpenia od zmluvy; reflektuje síce názor
krajského súdu v danej veci, upozorňuje však na to, že tento nie je v súlade s názormi súdov vyšších
inštancií a hlavne aplikačnou praxou ktoré zaviedli katastrálne úrady a s ktorou sa stotožnil aj Úrad

geodézieakartografie SR.Pokiaľodvolacísúdvosvojomrozhodnutíosvojilapreberánázornajvyššieho
súdu SR vo veci 6Šžo 229/2010 zo dňa 27. 07. 2011, takto toto rozhodnutie bolo súdnou praxou
prekonané a to judikátmi a aplikačnou praxou, k čomu zaujal súladné stanovisko aj Úrad geodézie
a kartografie v bulletine č.2/2010. Jedná sa hlavne o judikatúru Ústavného súdu SR, v rámci ktorej
Ústavný súd konštatuje, že odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší len s účinkami medzi účastníkmi

a nie aj vo vzťahu k 3 osobám, čo znamená síce zrušenie záväzkov právneho vzťahu, ale nie bez
ďalšieho aj zrušenia vecného práva vzniknutého na jeho základe. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje
na rozhodnutie českého Ústavného súdu 78/2006 zo dňa 14.10.2007, rozhodnutie Ústavného súdu
50/2010; vyčíta odvolaciemu súdu, že sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s názorom vyjadreným
rozhodnutí sp. zn. 8Sžo o 4/2008, nielen že tieto právne názory nevyvrátil ale sa k nim ani nevyjadril

a nevysporiadal sa s nimi. Tvrdí, že rovnako ako Ústavný súd, aj Najvyšší súd SR už vo svojich
rozhodnutiach konštatujú, že pri odstúpení od zmluvy nezaniká vecné právo, ktoré vzniklo vkladom do
katastra. Pre posúdenie charakteru a druhu zápisu v katastri nehnuteľností bol však dôležitý rozsudok,
ktorý priamo načrtol správny postup zápisu vlastníckeho práva po odstúpení od zmluvy a to rozsudok NSSR8Sžo4/2008zodňa24.04.2008,ktorýuvádza,žeplatnéodstúpenieodzmluvyoprevodevlastníctva
k nehnuteľností v zmysle § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka má za následok zánik záväzkovo právneho
vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol a nie aj zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra

po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu, preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim
nie je samo o sebe dôvodom na obnovenie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri
nehnuteľností. Konštitutívne právotvorné účinky vkladu do katastra nehnuteľností môžu byť odstránené
buďtak,žebudeprepredávajúcehojehovlastníckeprávospätnevloženédokatastranazákladedohody
účastníkov podľa § 28 Katastrálneho zákona alebo záznamom podľa § 34 Katastrálneho zákona a to na

základe rozsudku vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva podľa § 80 písm.
c) OSP. Uvedené si osvojil aj Úrad geodézie a kartografie SR v bulletine č.2/2010. Žalovaný zdôrazňuje
právny záver odvolacieho súdu v odseku 39/, že „v čase vyhlásenia a konkurzu nehnuteľnosti patrili
žalovanému - úpadcovi“ a teda akoby v tejto časti rozhodnutia odvolací súd vychádzal práve z názorov
z vyššie cit. rozhodnutia, ktoré potvrdzujú vecnoprávne účinky až ku dňu záznamu rozsudku o určení
vlastníckeho práva. Žalovaný zdôrazňuje, že odvolací súd sám na tomto mieste uvádza, že až v tomto

momente súd priznal žalobcovi plné účinky odstúpenia vo vzťahu k súpisu správcom. Zápis majetku
do súpisu bol vykonaný v dobrej viere v zápis, vo viere v materiálnu a formálnu publicitu katastra a sám
odvolací súd konštatuje, že správca v čase vyhlásenia konkurzu bol povinný a oprávnený majetok do
súpisu zapísať. Pokiaľ preto zápis v čase vyhlásenia konkurzu patril v prospech úpadcu CORTE. s.r.o.,
tak konštitutívneúčinkya účinkyodstúpenia,čohovoríajodvolacísúd,ajjudikatúraNSSRaÚstavného

súdu, nastali až zápisom rozhodnutia o určení vlastníckeho práva záznamom. Pokiaľ či už žalobca alebo
odvolací súd apelujú na skutočnosť, že dnes sú právoplatné určovacie výroky o vlastníctve žalobcu
k nehnuteľnostiam, tak podľa názoru NS SR v inej veci 6 Obo123/2009 nie je táto skutočnosť takou,
ktorá sama o sebe zakladá alebo má za následok vylúčenej veci zo súpisu. Rozhodnutia súdov o určení
vlastníckeho práva nie sú dôvodom o vylúčení zo súpisu a to z toho dôvodu, že žaloba o vylúčenie zo

súpisu je procesnoprávnou žalobou a vyhovením takejto žalobe sa skutočný vlastník nemení. Nemení
sa preto hmotnoprávna stránka, neurčuje sa ňou, kto je skutočný vlastník nehnuteľnosti.

18. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že ďalším dôvodom preto, aby majetok zostal zapísaný do súpisu je
skutočnosť, že sa jedná o majetok zabezpečujúci záväzky úpadcu voči záložnému veriteľovi NLB faktor,

resp. novoľubľanskej banky podľa § 67 od. 1 písm. c) ZKR. Tento majetok je zapísaný v oddelenej
podstate a k dnešnému dňu sa na LV nachádza záložné právo v prospech tohto zabezpečeného veriteľa
prihláseného a zisteného v konkurze. Rozhodnutia súdov, ktoré konštituovali vlastnícke právo žalobcu
ku sporným nehnuteľnostiam boli konania, na ktorých nebol záložný veriteľ zúčastnený a teda o jeho
právach a povinnostiach sa rozhodovať nemohlo a ak bol takýmto rozhodnutím dotknutý, jedná sa o

protizákonné rozhodnutie. Žalobca o tejto skutočnosti vedel, vie že sa tam záložné právo nachádza
v prospech novoľublanskej banky, ktorá financovala úpadcu CORTE spol. s.r.o. a ktorá do zálohu od
úpadcu CORTE v čase, keď bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti, dostala predmetné nehnuteľnosti,
ktorých vylúčenie sa žiada v tomto konaní. Podľa názoru žalovaného až na základe určovacieho výroku
o neplatnosti záložnej zmluvy by mohol byť sporný majetok vylúčený z konkurznej podstaty. Záložné

právo v prospech NLB faktor, resp. Novoľublanskej banky je do dnešného dňa na LV.č.1351 evidované
napriek tomu, že došlo k zmene vlastníka a toto záložné právo nezaniklo. Od počiatku bol sporný
majetok zapísaný v oddelenej podstate tohto zabezpečeného veriteľa s poukazom na súpis zverejnený
v OV zo dňa 14. 07. 2010 a na preradenie majetku zo všeobecnej do oddelenej podstaty - zápis
zverejnený 31.08.2011. Iba v časti tam bol pozemok súpisovej hodnoty 19.000 Eur, ktorý sa preraďoval

zo všeobecnej do oddelenej podstaty, ale pôvodne nehnuteľnosť Stredisko obchodu a služieb je v
oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa NLB faktor od 14. 07. 2010 - zápis zverejnený v OV č.
134/2010. Žalovaný taktiež zdôrazňuje, že otázka dotknutia práv dobromyseľných záložných veriteľov
je už súdnou praxou vyriešená v rozhodnutiach NS SR 2 M Cdo 3/2012, kde na základe mimoriadneho
dovolania generálneho prokuratúra vyslovil NS SR názor, že práva tretích osôb nemôžu byť odstúpením

od zmluvy dotknuté, ako aj to, že pokiaľ ide o existenciu záložného práva, treba mať na zreteli zásadu
platnú v Občianskom práve a to ochranu dobromyseľnosti, na základe ktorej sú práva tretích osôb
chránené a rovnako je treba prihliadnuť na princíp právnej istoty. Práve Novoľublanská banka je ten
subjekt - záložný veriteľ, ktorý bez toho, aby tu existoval nejaký určovací výrok o tom, že jeho záložná
zmluva je neplatná, nemôže byť postihnutý týmto konaním o vylúčení veci, nakoľko by došlo k zjavnému

poškodeniu jeho práv. Pokiaľ odvolací súd ďalej naznačil, že ustanovenie § 45 ZKR nemožno aplikovať
na tento prípad doslovne, podľa názoru žalovaného sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi, prečo to
nemožno urobiť a nevidí v tomto konaní žiadny nesúlad medzi bežnou konkurznou praxou a pokiaľ preto
odvolací súd má tento názor, že § 45 nemožno aplikovať, tak tento názor musí zdôvodniť a čím je tentokonkrétny prípad taký individuálny, aby sa takýto vzťah nemohol uplatniť. Žalovaný poukazuje aj na to,
že člen senátu Q.. Ď. je znalý odborník na konkurzné právo a opačný názor vyjadril vo svojej knihe
Konkurzné právo na Slovensku, žalovaný poukazuje na úryvok z uvedenej publikácie, ktorý predkladá

do spisu a ktorý priamo hovorí o odstúpení od zmluvy pri nehnuteľnosti a aplikuje na praktickom príklade
rovnaký právny názor, aký má dnes žalovaný. Práve preto, že tento názor je prijatý aplikačnou praxou
a aj inými súdmi, je podľa názoru žalovaného nedostatočné odôvodniť nepoužitie tohto ustanovenia
strohým konštatovaním, že by to tak nebolo správne. Pokiaľ by v zákone mali existovať nejaké výnimky
a odchýlky na aplikáciu tohto ustanovenia, zákonodarca by ich v zákonnom v znení reflektoval tak,

ako ich na mnohých miestach v tomto zákone reflektuje. Je preto potrebné zdôvodniť, a najmä s
ohľadom na existenciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 123/2009, ktorý hovorí o tom, že nie sme
viazaní určovacím výrokom prečo by nebolo možné použiť tento paragraf. Žalovaný poukazuje aj na
nesprávnosťrozhodnutiaodvolaciehosúduvbode26.,vktoromodvolacísúduvádza,žečodovčasnosti
podania žaloby považuje záver súdu prvého stupňa za správny. Žalovaný zdôrazňuje, že aj on ho
považuje za správny, ale práve názor prvého stupňa v tejto veci bol taký, že žaloba nebola podaná včas

z dôvodov v rozhodnutí uvedených, a teda že nebolo preukázané právo svedčiace zápisu v mene tretej
osoby, t.j. žalovaný má za to, že aj táto podmienka konania sa musí skúmať vo vzťahu excindačnej
žaloby v tom čase a celý tento spor sa musí vnímať cez optiku obdobia vyhlásenia konkurzu a to z
dôvodu, že zákonodarca chápe konkurz ako generálnu exekúciu s krátkymi a prekluzívnymi lehotami,
s koncentračnou zásadou, čiže vkladať po takomto čase nejaké nové dôkazy, nové skutočnosti alebo

preukazovať či teraz svedčí na základe nejakých nových skutočností, ktoré v tom období neboli, nebolo
teda podanie žaloby dôvodné a je podľa názoru žalovaného excesom zo zákonnej úpravy.

19. Ohľadom viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom Odvolacieho súdu žalovaný ďalej
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 M Cdo 20/2011. Žalovaný k meritu veci zdôrazňuje,

že úpadca W. K.P. už v čase priebehu konania súdom prvého stupňa mal vedomosť o odstúpení od
zmluvy a nič mu nebránilo, aby v tomto konaní odstúpenie od zmluvy predložil. Pokiaľ preto odvolací
súd berie odstúpenie od zmluvy ako nový dôkaz, nepovažuje to správne. Žalovaný zdôrazňuje, že
doposiaľ v celom prvostupňovom konaní a ani v odvolacom konaní sa nehovorí o dôvode zápisu ako
o zápise majetku tretej osoby zabezpečujúcej záväzky úpadcu. Žalovaný zdôrazňuje, že vecnoprávne

účinky vo vzťahu k úpadcovi K. sa prerušili v období prevodu vlastníckeho práva na CORTE a
obnovili sa až v období, kedy bolo zapísané vlastnícke právo na základe určovacieho rozsudku súdu
a medzi tým obdobím bol držiteľom aj vecnoprávnych aj obligačných účinkov CORTE a teda v čase
vyhlásenia konkurzu bol vlastníkom sporných nehnuteľností. V čase prevodu vlastníckeho práva bolo
na liste vlastníctve zapísané záložné právo v prospech veriteľa E- Slovensko. Ďalším dôvodom,

prečo by prechod majetku z jednej konkurznej podstaty do druhej nemal byť chránený zákonom je
skutočnosť, že v konkurznom konaní úpadcu CORTE, s.r.o. nedôjde k uspokojeniu riadne prihláseného
a zabezpečeného veriteľa NLB factor a kedy budova, ktorá v čase, keď prechádzala z vlastníctva
Križana na úpadcu CORTE, s.r.o. bola zabezpečená a dnes by prišla do tejto podstaty čistá budova a
uspokojovali by sa z nej iba nezabezpečení veritelia, čo je zjavný nepomer.

20. Žalobca na pojednávaní dňa 16. 03. 2017 uviedol, že odstúpením od zmluvy 20. 11. 2006
W. K. nadobudol majetok okamžite týmto momentom. V čase odstúpenia od zmluvy tento majetok
nezabezpečoval žiadne záväzky spoločnosti CORTE spol. s.r.o. to sa stalo až v roku 2007. Žalobca v
čase keď preberal spisové materiály po vyhlásení konkurzu našiel v kancelárii úpadcu listinu odstúpenia

od zmluvy v roku 2006. W. K. mal toto potvrdiť, že podpísal túto listinu, avšak súd by to asi nerešpektoval
a už sa súdi inak. Žalobca však tento dôkaz predložil súdu, ktorý ho považoval za relevantné odstúpenie
od zmluvy jedná sa o jednoznačné vyjadrenie vôle odstupujúceho. Medzi K. a treťou osobou nie je
žiadnazmluvaozabezpečenížiadnychzáväzkov.Skutočnostitvrdenéžalovanýmnepovažujezaprávne
významné pre toto konanie a to aj s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto konaní, ktorý

vyslovil vo vzťahu k súdu prvého stupňa právne závery. Aj súd, ktorý rozhodoval o zamietnutí návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia konštatoval, že sporný majetok úpadcovi CORTE, s.r.o. nepatrí a
ani nikdy nepatril a taktiež to uviedli aj ďalšie súdy vo svojich rozhodnutiach .Medzi K. a žiadnou treťou
osobou nebola uzavretá žiadna zmluva o zabezpečení záväzkov spoločnosti CORTE. Navyše keď bol
vyhlásený konkurz na CORTE s.r.o., tak v tom čase už listina odstúpenia bola doručená spoločnosti

CORTE a správca, ktorý nehnuteľnosť do súpisu zapísal, tak nemohol postupovať, nemohol vychádzať
iba z listu vlastníctva. Aj konatelia CORTE si boli vedomí toho, že od zmluvy bolo odstúpené. Vo veci je
smerodajné rozhodnutie odvolacieho súdu 25 CoKR/1/2016. W. K. je na základe odstúpenia od zmluvy
vlastníkom sporných nehnuteľností, zo zákona a všetky následné právne úkony sú neplatné.21. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 04. 2017 k záverom pojednávania zo dňa 16. 03. 2017
uviedol, že ochrana tretej strany, ktorá dobromyseľne nadobudla vlastnícke právo je v danom prípade

nepoužiteľná, pretože žiadna tretia strana tu neexistuje. Poukazuje na časové súvislosti právnych
úkonov uzavretých medzi stranami sporu, kedy 14. 02. 2006 bola uzavretá kúpna zmluva, ktorá bola
následne zapísaná do katastra nehnuteľností, 20. 11. 2006 došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo
strany úpadcu W. K., 26. 09. 2007 bola uzavretá zmluva o záložnom práve a na základe nej zapísaný
vklad záložného práva do katastra pod V1431/2007 a 01. 06. 2010 bol vyhlásený konkurz na majetok

úpadcu CORTE. V prípade, že by boli uzavreté právne úkony v čase od uzavretia kúpnej zmluvy
do odstúpenia od nej, na tieto právne úkony by sa prihliadalo a strany by si museli vrátiť všetko čo
si navzájom splnili, lebo po odstúpení sa zmluva od počiatku zrušila a na jej existenciu sa nemôže
prihliadať. Vlastnícke právo sa vrátilo späť na predávajúceho ku dňu 14. 02. 2006. V tomto časovom
úseku však nevznikli žiadne vecné práva tretích osôb a ani nebol vyhlásený konkurz na majetok
žalovaného. Na časový úsek po odstúpení od kúpnej zmluvy 20.11. 2006 až do vyhlásenia konkurzu

01. 06. 2010 a na právne úkony ,, kupujúceho“ je potrebné nazerať ako na nulitné. Žalovaný uviedol
dňa 26. 09. 2007 banku do omylu keď zatajil skutočnosť, že kúpna zmluvy, na základe ktorej mal
nadobudnúť nehnuteľnosti bola od počiatku zrušená pre odstúpenie predávajúceho od zmluvy. Podľa
tvrdenia žalobcu kúpna zmluva nebola uzavretá v súlade s §37 Občianskeho zákonníka, pretože právny
úkon nebol urobený vážne. Podľa výpovede konateľa spoločnosti CORTE v dobe jej uzavretia ( v konaní

5C80/2011 pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou) kupujúci nemal skutočne záujem o kúpu, ale
iba o nadobudnutie dokladu o majetku, ktorý potreboval preukázať na získanie úveru. Predmet kúpy v
skutočnosti nikdy od predávajúceho neprevzal, neužíval ho a ani sa nesprával ako vlastník, neplatil daň
z nehnuteľností, elektrickú energiu, vodu, plyn a podobne. To všetko po odstúpení vykonával žalobca.
Žalobca má dôvodné podozrenie, že sa mohlo dokonca jednať o úverový podvod zo strany žalovaného.

Podľa názoru žalovaného rozhodnutie NS SR 2 M Cdo 3/2012 nie je použiteľné na daný prípad, nakoľko
vecné právo, na ktoré sa žalovaný odvoláva, nevzniklo pred odstúpením od zmluvy, ale takmer rok po
odstúpení.

22. Žalobca opätovne poukazuje na rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní

5C/80/2011 o tom, že na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy dňa 20. 11. 2006 táto zanikla od
počiatku a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa vrátilo žalobcovi. Tento rozsudok bol potvrdený
Krajským súdom v Trenčíne sp.zn. 17 Co/1151/2014 a prakticky aj Najvyšším súdom SR, ktorý
odmietol dovolanie žalovaného v konaní 7Cdo/1360/2015. Odvolací súd zobral na vedomie uvedené
rozhodnutia o vlastníckom práve k spornej nehnuteľnosti a konštatoval, že odpadol dôvod pri ich zápis

do súpisu. Vzhľadom na právne názory vyslovené odvolacím súdom, ako aj na preukázané skutočnosti o
simulovanej kúpe sporných nehnuteľností a na rozhodnutia súdom o určení vlastníckeho práva žalobca
žiada, aby súd jeho žalobe vyhovel.

23. Na pojednávaní dňa 23. 01. 2018 žalobca na výzvu súdu žiadal pripustiť zmenu žaloby tak, že W. K.

nikdy neprestal byť majiteľom sporných nehnuteľností a to v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo dňa 20.
11. 2006. Týmto odstúpením od zmluvy sa zo zákona obnovilo jeho vlastníctvo a preto v čase vyhlásenia
konkurzu na majetok CORTE nemohla byť spoločnosť CORTE a ani nebola jeho vlastníkom.

24. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu návrhu tak, že žalobca žiada určiť, že

nehnuteľnosti sú vylúčené zo súpisu majetku podstát z dôvodu, že W. K. nikdy neprestal byť sústavne
majiteľom nehnuteľností a to v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo dňa 20. 11. 2006.

25. Na výzvu súdu, aby žalobca upresnil, z akej podstaty žiada vylúčiť sporné nehnuteľnosti, žalobca
uviedol, že je potrebné vylúčiť majetok zo všetkých podstát, v ktorých je zapísaný. Nemá prehľad o

konkurznom spise, nevie, do akých podstát správca majetok zapísal, a preto nevie uviesť, z akých
podstát by mal ktorý majetok vylúčiť. Na základe rozhodnutí súdov je potrebné vylúčiť majetok zo
všetkých podstát. Nevie, ako mohol správca časť majetku zapísať do oddelenej a časť do všeobecnej
podstaty. Podľa žalobcu je prekvapujúce ako súd pojednáva, čo smeruje k ponechaniu majetku v
podstate, je prekvapený, že by mal sformulovať petit tu, čo nie je možné, pojednávanie sa uberá úplne

iným smerom. Poukazuje na 7 alebo 8 rozhodnutí súdov, ktoré konštatovali, že v čase vyhlásenia
konkurzu na majetok CORTE sporný majetok nebol v jeho vlastníctve. Žiadal o odročenie pojednávania
za účelom sformulovania petitu žaloby, pretože vidí kam to smeruje. Žalobca poukazuje na nové
skutočnosti, ktoré nemohol uplatniť, NS SR vo veci 2 Obdo 71/2016 rozhodol o odmietnutí dovolania v40 Cob 40/2016, taktiež z dôvodu nedostatku vlastníckeho práva úpadcu CORTE, toto konanie nemôže
rozhodnúť o vlastníckom práve, ktoré je ustálené s istotou s dátumom 20.11.2006 ako majetok K., preto
nemôže byť v roku 2009 zapísaný. Žiadal pripustiť zmenu žaloby tak, aby súd vylúčil majetok, ktorý

je zapísaný vo všeobecnej podstate zo všeobecnej podstaty a ten majetok, čo je zapísaný v oddelenej
podstate, aby vylúčil z oddelenej podstaty.

26. Súd o návrhu na zmenu žaloby rozhodol tak, že túto nepripúšťa z dôvodu jej nevykonateľnosti.

27. Podľa§78ods.1,2,3ZKRvznenído31.12.2011,(1)dosúpisusprávcazapisujeajmajetok,ktorého
zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné najmä preto, že sa nachádza u
tretej osoby alebo že tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje.
Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej
prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti

nemôže zistiť osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom
zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku.
Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že
zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

(2) Správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve
osobu, v ktorej prospech do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla
dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase

príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak vyzvanú osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby
do 30 dní od doručenia výzvy uplatnila svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením
o následkoch zmeškania tejto lehoty.

(3) Ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u správcu alebo

na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do
súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť
u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do
súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s
poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní,

zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím výťažku zo
speňaženia dotknutého majetku.

28. Žalobca sa pôvodne domáhal vylúčenia majetku zo súpisu všeobecnej podstaty z dôvodu 1)
odstúpenia od zmluvy z roku 2011, 2) z dôvodu existencie nájomnej zmluvy a 3) z dôvodu uzavretia

kúpnej zmluvy v priebehu reštrukturalizačného konania..

29. Pokiaľ preto po vydaní rozhodnutia vo veci samej súdom prvého stupňa v roku 2011 predložil
dňa 19.10.2015 ( pred rozhodnutím odvolacieho súdu) právoplatné rozhodnutia súdov - Okresného

súdu Bánovce n. Bebravou a Krajského súdu v Trenčíne o určení vlastníckeho práva žalobcu k
sporným nehnuteľnostiam a žiadal vylúčiť majetok zo všeobecnej podstaty s odvolaním sa na tieto
rozhodnutia, jednalo sa o podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých žiadal vylúčiť
sporný majetok zo súpisu, a teda o zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP. Na výzvu súdu žalobca
žiadal pripustiť zmenu žaloby tak, že dôvodom vylúčenia je skutočnosť, že W. K. nikdy neprestal byť

vlastníkom sporných nehnuteľností v dôsledku odstúpenia od zmluvy z 20.11.2006. Súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že žalobca dôvod odstúpenia od zmluvy z 20.11.2006 uplatnil ako vylučovací dôvod až po
šiestich rokoch od začatia vylučovacieho konania ( na pojednávaní dňa 16.03.2017) po tom, čo sa na
základe neho domohol v inom konaní určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam vo svoj prospech
a až po siedmych rokoch od zápisu majetku do súpisu.

30. Podľa názoru súdu žalobca neuplatnil svoje právo na vylúčenie majetku zo súpisu z dôvodu
odstúpeniaodzmluvyvroku2006včasa jehoprávopretozaniklo(§78ods.3posl.vetaZKRúčinnéhov
rozhodnom čase). Tu je nutné zdôrazniť, že odvolací súd vyslovil právny záver včasnosti podania žalobyvo vzťahu k prejednávaným dôvodom vylúčenia majetku zo súpisu súdom prvého stupňa v rámci prvého
rozhodnutia dňa 20.11.2012, t.j. vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy z roku 2011, nájomnej zmluve a
kúpnej zmluve. V priebehu predchádzajúceho konania žalobca dôvod vylúčenia - odstúpenie od zmluvy

vroku2006-vôbecneuvádzalatentodôvodsastalpredmetomkonaniaažpripustenímzmenyžalobyna
pojednávaní dňa 23.01.2018. Právne závery odvolacieho súdu sa vzťahujú na skutkový stav, z ktorého
vychádzalo rozhodnutie prvostupňového súdu ( rozh. NS SR 3 M Cdo 20/2011). Odstúpenie od zmluvy
v roku 2006 je novou rozhodujúcou skutočnosťou a teda zmenou žaloby po rozhodnutí odvolacieho
súdu, vo vzťahu ku ktorej boli strany sporu oprávnené vznášať nové hmotnoprávne a procesnoprávne

námietky, čo strany sporu aj urobili. Súd len pre úplnosť uvádza, že v danom prípade je otázne, či boli
splnené procesné podmienky na zmenu žaloby, nakoľko výsledky doterajšieho konania v prejednávanej
veci de facto vôbec nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Celý predmet doterajšieho
konania od podania žaloby v roku 2011 stratil opodstatnenie po uplatnení „nového“ dôvodu vylúčenia
mejtku zo súpisu žalobcom, a to predložením rozhodnutí súdov o určení vlastníctva v odvolacím konaní
a odvolaním sa na odstúpenie od zmluvy v roku 2006 - na pojednávaní na súde prvého stupňa v marci

2017. Rozhodnutia súdov o určení vlastníctva W. K. k sporným nehnuteľnostiam síce sú novou právnou
skutočnosťou , ktorá nastala v priebehu vylučovacieho konania, avšak odstúpenie W. K. od kúpnej
zmluvy dňa 20.11.2006 novou skutočnosťou rozhodne nie je. Súd napriek tomu zmenu žaloby pripustil
vychádzajúc z právnych záverov odvolacieho súdu, ktorý rozhodnutia súdov o určení vlastníctva W. K.P.
k nehnuteľnostiam akceptoval a vyslovil - avšak len vo vzťahu k nim, tj. nie aj vo vzťahu k odstúpeniu od

zmluvy z roku 2006 - právne závery, ktorými bol súd prvého stupňa viazaný. Pokiaľ by odvolací súd tieto
závery vo vzťahu k vylúčeniu majetku s odvolaním sa na rozhodnutia o určení vlastníctva nevyslovil, mal
by prvostupňový súd za to, že v tomto prípade vôbec neboli splnené podmienky na pripustenie zmeny
žaloby s poukazom na ust. § 143 ods. 1 CSP.

31. Prvostupňový súd preto nie je viazaný právnymi závermi odvolacieho súdu v časti, v ktorej sa
predmetom konania po jeho rozhodnutí stal vylučovací dôvod odstúpenia od zmluvy z roku 2006
a ohľadom včasnosti podania žaloby je viazaný právnym záverom odvolacieho súdu len v rámci
pôvodných troch dôvodov vylúčenia uplatnených v žalobe ( rozh. NS SR 3 M Cdo 20/2011), ktoré však
vzhľadom na zmenu žaloby stratili po rozhodnutí odvolacieho súdu opodstatnenie.

32. Zo záverov súdov v konaní o určenie vlastníctva ( OS Bánovce n. B. 5C 80/2011 - 333 a KS
Trenčín 17Co/1151/2014 - 480), ktoré právny úkon odstúpenia od zmluvy z 20.11.2006 vyhodnotili ako
platný, je jednoznačne preukázané, že tento právny úkon v čase podania vylučovacej žaloby v roku 2011
existoval. Neexistuje rozumný a relevantný dôvod na to, aby žalobca tento dôvod vylúčenia majetku zo

súpisu neuplatnil od počiatku vylučovacieho konania v samotnej žalobe zo dňa 16.06. 2011, o to viac,
že bol jeho autorom, vykonávateľom - sám tento úkon voči spol. CORTE urobil a kedy uplatnil identický
dôvod vylúčenia - odstúpenie od zmluvy, avšak z roku 2011. Objektívna lehota podľa § 78 ods. 3 veta 5
ZKR účinného do 31.12.2011, v zmysle ktorého „právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne
najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku“, nie je neobmedzená a nemôže

platiť bezvýhradne. Je potrebné ju vykladať ako najneskoršiu možnú lehotu, v ktorej je možné právo
uplatniť. Pokiaľ zákon stanovuje subjektívnu lehotu 30 dní od zverejnenia zápisu majetku do súpisu, t.j.
od momentu, kedy sa tretie osoby mohli dozvedieť, že ich majetok je do súpisu zapísaný, tak v zásade by
mala tretia osoba, ktorej majetok bol zapísaný do súpisu bez poznámky alebo s poznámkou v prospech
iného, uplatniť vylučovacie právo minimálne v primeranej lehote po tom, ako sa o tomto zápise dozvie.

Rozhodne nie je možné toto ustanovenie vykladať tak, že ak bol majetok zapísaný bez poznámky,
tak tretia osoba môže svoje právo uplatniť aj po 6 rokoch po tom, čo sa o zápise majetku do súpisu
preukázateľne dozvedela. Podstata tohto ustanovenia spočíva v tom, že tretia osoba, v prípade, že nie
je v obchod. vestníku zapísaná sporná poznámka v jej prospech, sa nemusí dozvedieť o zápise svojho
majetku do súpisu a na jej ochranu je stanovená dlhšia lehota na uplatnenie vylučovacieho práva ( t.j. aj

neskôr ako 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku, najneskôr však
do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku). Pokiaľ sa však tretia osoba preukázateľne
dozvie o zápise majetku do súpisu - aj keď bez poznámky a svoje vylučovacie právo aj uplatní - tak ako
v danom prípade - tak nie je možné pripustiť, aby tretia osoba úspešne uplatnila ďalší dôvod vylúčenia
po siedmych rokoch od zápisu majetku do súpisu a po šiestich rokoch trvania excindačného konania,

keď tento dôvod tu preukázateľne bol už v čase podania žaloby. Pokiaľ preto žalobca v danom prípade
najneskôr ku dňu podania tejto excindačnej žaloby mal vedomosť o zápise majetku do súpisu (čo
mal, ináč by žalobu o vylúčenie nepodával) a taktiež existovalo ním urobené odstúpenie od zmluvy v
roku 2006 - ktorá skutočnosť je preukázaná rozhodnutiami súdov o určení vlastníctva W. K. k spornýmnehnuteľnostiam, a toto konkrétne právo uplatnil až po šiestich rokoch trvania excindačného konania,
je za daných okolností nutné konštatovať, že žalobca neuplatnil svoje právo včas a jeho právo zaniklo.

33. Pre úspešnosť vylučovacej žaloby je zásadnou otázka včasnosti jej podania a až následne samotná
existencia vylučovacieho práva na strane žalobcu. Právo na vylúčenie majetku zo súpisu samo o
sebe nestačí na úspech žalobcu v excindačnom konaní, a to ani právopl. rozhodnutia súdov o určení
vlastníctva tak, ako chcel žalobca tvrdiť - a aj tvrdil v tomto konaní. Tretia osoba preukázateľne môže

byť nositeľom práva, ktoré zápis majetku do súpisu vylučuje, avšak pokiaľ svoje právo neuplatní včas,
jej právo zanikne. Tretia osoba môže byť nesporne vlastníkom majetku zapísaného do súpisu, pokiaľ
neuplatní svoje právo na vylúčenie veci zo súpisu včas, tj. v lehotách podľa § 78 ZKR, nestráca svoje
vlastnícke právo, správca však nadobúda oprávnenie tento majetok zapísaný do súpisu speňažiť.

34. Pokiaľ W. K. nikdy neprestal byť vlastníkom sporného majetku v dôsledku odstúpenia od zmluvy

z roku 2006 tak, ako to tvrdí žalobca v tomto konaní, tak ak chcel uplatniť toto vylučovacie právo v
súlade so zákonom ( § 78 ods. 3 ZKR), mal ho uplatniť najneskôr žalobou zo dňa 16.06.2011. Pokiaľ je
pre úspešnosť uplatnenia vylučovacieho práva rozhodujúci čas jeho uplatnenia, je podľa názoru súdu
irelevantné, či dodatočne odpadli nejaké dôvody zápisu majetku do súpisu. Takéto skutočnosti súd
vo vzťahu k uplatneniu vylučovacieho práva v rámci excindačného konania neskúma, resp. skúmanie

takýchto dôvodov vylúčenia z ustanovenia § 78 v spojení s ust. § 73 a nasl. a § 76, nevyplýva, resp.
sú minimálne v prejednávanej veci irelevantné z dôvodu neuplatnenia tohto dôvodu vylúčenia žalobcom
včas.

35. Je vylúčené, aby sa žalobca za týchto okolností úspešne domohol svojho práva na vylúčenie

majetku zo súpisu a nič na tom nemenia ani právoplatné rozhodnutia súdov o určení vlastníctva. Podľa
názoru súdu postupom žalobcu v danom prípade dochádza k zneužívaniu práva, kedy žalobca po
zjavnom zmeškaní prekluzívnych lehôt na uplatnenie vylučovacieho práva podľa ust. ZKR, sa snaží
dosiahnuť kladný výsledok excindačného konania uplatnením vlastníckeho práva v inom konaní, bez
hrozby premlčania nároku ( § 100 ods. 2 OZ) a následne na základe rozhodnutia o určení vlastníctva,

uplatňovať vylučovacie právo de facto z dôvodov existujúcich už v čase podania samotnej vylučovacej
žaloby. Akceptovanie takéhoto postupu a právnej argumentácie žalobcu by bolo v zjavnom rozpore s Čl.
5 CSP, a súd je presvedčený o tom, že priznaním uplatneného práva žalobcovi v kontexte okolností tohto
prípadu by „odobril“ obchádzanie zákona o konkurze a reštrukturalizácii a priznal tak právnu ochranu
zneužívajúcemu výkonu práva žalobcu na úkor práv druhej strany sporu a v dôsledku toho aj na úkor

právzistenýchadotknutých konkurznýchveriteľovúpadcuCORTE.Jeneprípustné,abysúdzatakýchto
okolností priznal žalobcom uplatnenému nároku právnu ochranu.

36. Nemenej dôležitá je skutočnosť, že žalobca žiadal vylúčiť majetok zo všeobecnej podstaty napriek
tomu, že majetok, vylúčenia ktorého sa domáha, bol zapísaný tak vo všeobecnej, ako aj oddelenej

podstate, čo žalobca konštatuje už v samotnej žalobe. V danom prípade bola ešte pred podaním
excindačnej žaloby časť majetku a to a pozemok parc. č. 960 o výmere 1466 m2, zast. plochy a
nádvoria, súpis. hodnota 19.351,20 Eur, pozemok parc. č. 955/2 o výmere 887 m2, zast. plochy a
nádvoria, súpis. hodnota 11.708,40 Eur ( OV č. 168/2011, 31.08.2011, čl. 521 spisu) a pozemok parc. č.
962/2, o výmere 237 m2, súpis. hodnota 3.128 Eur ( OV č. 192/2010, 06.10.2010, čl. 152), nehnuteľnosti

zapísané na LV č. 1351, prevedená zo všeobecnej do oddelelnej podstaty zabezpečeného veriteľa
NLB Factor a.s. .; časť majetku - Stavba stredisko obchodu a služieb, súp. č. 1339, parc. č. 960,
súpisová hodnota 863.000 Eur je od počiatku zapísaná len v oddelenej podstate zabezp. veriteľa NLB
Factor, a.s. ( č. OV 134/2010, 14.07.2010, čl. 153 a 521 spisu), čo žalobca tiež konštatuje v samotnej
žalobe. Časť majetku pozemok parc. č. 955/3, zast. plochy a nádvoria, je zapísaný vo všeobecnej

podstate. Napriek tomu žalobca žiadal vylúčiť majetok len zo všeobecnej podstaty. Tak tomu bolo v
priebehu celého vylučovacieho konania , s poukazom na podania žalobcu, ktoré sú súčasťou spisu. Aj
na pojednávaní dňa 16.03.2017 po zrušení rozhodnutia prvostupňového súdu odvolacím súdom, ked
žalovaný zdôraznil na pojednávaní skutočnosť, že sporný majetok je zapísaný oddelenej podstate a
časť majetku bola zo všeobecnej podstaty prevedená do oddelenej podstaty, žalobca na túto skutočnosť

nijakým spôsobom nereagoval, a to ani vo vyjadrení, v ktorom mal možnosť reagovať na výsledky
pojednávania a skutočnosti na ňom prednesené, a to po opakovanom poučení zo strany súdu o
sudcovskej koncentrácii. Žalobca až na ďalšom pojednávaní, aj to až na výzvu súdu žiadal pripustiť
zmenu žaloby tak, že majetok, ktorý je zapísaný vo všeobecnej podstate žiada vylúčiť z tejto podstaty amajetok zapísaný v oddelenej podstate žiada vylúčiť z nej. Za účelom sformulovania petitu zmeny žaloby
žiadal odročiť pojednávanie, ktorej žiadosti súd nevyhovel s poukazom na sudcovskú koncentráciu, ako
aj z dôvodov splnenia zákonnej poučovacej povinnosti zo strany súdu v tomto smere aj nad rámec CSP.

Zmena určenia podstaty, z ktorej žalobca žiada vylúčiť majetok, je zmenou žaloby a kedy žalobca je
povinný špecifikovať, ktorý majetok z ktorej konkrétnej podstaty žiada vylúčiť. Zmena žaloby tak, ako ju
žiadal žalobca pripustiť, nespĺňa zákonom stanovenú požiadavku určitosti žalobného návrhu, v dôsledku
čoho súd zmenu žaloby nepripustil uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 23.01.2018. Pokiaľ by
aj žalobca podal kvalifikovaný návrh na zmenu žaloby, nemalo by to vplyv na rozhodnutie vo veci samej,

nakoľkožalobcovimárneuplynulalehotanauplatnenieprávanavylúčeniemajetkuzoddelenejpodstaty.
Žalobca mal toto právo uplatniť v samotnej žalobe; uplatnil ho až po šesť a pol roku trvania konania
o vylúčenie majetku. Súd je petitom žalobného návrhu viazaný, nemôže priznať žalobcovi viac alebo
iné, než čo žiada, príp. iný nárok než žiada, v tomto prípade nemôže rozhodnúť o vylúčení majetku z
oddelenej podstaty, ak ho žiada žalobca vylúčiť zo všeobecnej podstaty, o to viac, keď je sporný majetok
zapísaný tak vo všeobecnej, ako aj oddelenej podstate.

37. Súd považoval tieto skutočnosti za rozhodujúce vo vzťahu k novému zistenému skutkovému
stavu po rozhodnutí odvolacieho súdu. K prípadným účinkom odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k
zabezpečenému veriteľovi, ktorého zabezpečovacie právo malo vzniknúť po odstúpení od zmluvy, súd
uvádza, že judikatúra, na ktorú sa odvoláva žalovaný, sa týkala účinkov odstúpenia od zmluvy na práva

tretích osôb, ktoré práva vznikli ešte pred samotným odstúpením od zmluvy. V prejednávanej veci k
odstúpeniu od zmluvy došlo ešte pred „vznikom“ záložných práv tretích osôb; o to viac je otázne, z
akého dôvodu - dnes už obaja úpadcovia -Peter Križan a spol. CORTE, pokiaľ k odstúpeniu od zmluvy
v roku 2006 medzi nimi došlo, prečo sa obaja účastníci právneho vzťahu následne zhodne správali tak,
akoby k odstúpeniu v roku 2006 nedošlo - výzvou zo dňa 30.08.2008, tj. až po odstúpení od zmluvy v

novembri 2006 Peter Križan predĺžil kupujúcemu CORTE lehotu na zaplatenie kúpnej ceny za prevod
nehnuteľností do 31.12.2008 ! , následne podpísali nájomnú zmluvu a 10.11.2009 uzavreli poslednú
nájomnú zmluvu ( viď žalobu Čl. III/), na základe ktorej predávajúci W. K. užíval sporné nehnuteľnosti
ako nájomca, a teda nie ako vlastník, dokonca zaplatil nájomné na 10 rokov vopred napriek tomu, že mu
kupujúci a prenajímateľ v jednej osobe - CORTE spol. s .r.o. dlžil na kúpnej cene za tie isté nehnuteľnosti

vtedy 28.700.000 vtedy ešte Sk, v roku 2011(09.06.) predávajúci W. K. odstúpil od kúpnej zmluvy pre
nezaplatenie kúpnej ceny, čo sú všetko preukázané právne úkony medzi pôvodnými stranami sporu, a
teda zistený a preukázaný skutkový stav súdom prvého stupňa pred vydaním prvého rozhodnutia vo veci
samej (viď rozsudok 26Cbi 63/2011 - 235). Zo všetkých skutkových a právnych okolností tohto prípadu
sa súdu javí, že pôvodné strany sporu - úpadcovia W. K. a spol. CORTE spol. s r.o. sami minimálne

de facto nepriznali odstúpeniu od zmluvy v roku 2006 právne účinky, resp. prejavili vôľu nebyť viazaní
jeho účinkami a naopak následnými právnymi úkonmi prejavili vôľu naďalej pokračovať v právnom
vzťahuuzavretejkúpnejzmluvyzodňa14.02.2006,očomsvedčíokremvyššievymenovanýchprávnych
úkonov aj uzavretie záložnej zmluvy dňa 26.09.2007 „vtedy ešte vlastníka“ spol. CORTE spol. s r.o. so
záložným veriteľom NLB Factor, spol. s r.o.. Je zrejmé, že záložný veriteľ nemohol ani len predpokladať

(a teda bol dobromyseľný že záložca je vlastníkom veci), že záložca nie je vlastníkom zálohu, keď o tom
„nevedel“ ani samotný vlastník CORTE, nakoľko sa ako vlastník správal a ako vlastníka nehnuteľnosti
ho v tom čase akceptoval aj samotný predávajúci W. K.. Tu stojí za pozornosť, že samotný predávajúci
W. K. sa za vlastníka nehnuteľností považoval do zrušenia zmluvy odstúpením od nej v roku 2011 -
až do roku 2014, keď až v tomto roku uplatnil zrušenie zmluvy odstúpením v roku 2006 v konaní o

určenie vlastníctva pred OS Bánovce n. Bebravou, a kedy aj v tomto konaní dôvodom zrušenia zmluvy
a teda dôvodom existencie „spätného“ vlastníctva W. K. malo byť pôvodne len odstúpenie od zmluvy v
roku 2011. Účastníci kúpnej zmluvy sa preto nepretržite od jej uzavretia 14.02.2006 až do roku 2014
správali tak, že sa cítili byť touto zmluvou viazaní do odstúpenia v roku 2011, v ktorom kontexte je
podľa názoru súdu potrebné prihliadať aj na práva dotknutého a zisteného zabezpečeného veriteľa

NLB Factor, veriteľa úpadcu CORTE spol. s r.o.

38. Podľa názoru súdu tu jednoznačne dochádza k zneužívaniu práva, a to či už tak, že odstúpenie od
zmluvy v roku 2006 jednoducho neexistovalo, čo vysvetľuje konanie účastníkov zmluvy od jej uzavretia

prakticky až do 06.03.2014, kedy správca úpadcu na pojednávaní predložil v priebehu konania o
vlastníckej žalobe W. K.P. pred OS Bánovce n. B. odstúpenie od zmluvy v roku 2006 ( čl. 241 spisu
OS Bánovce n. B. 5C 80/2011) a následne uplatňuje tieto vylučovacie dôvody po šiestich rokoch trvania
excindačného konania; alebo tak, ako bol preukázaný skutkový stav v konaní o určenie vlastníctvaW. K. k sporným nehnuteľnostiam a totiž že odstúpenie od zmluvy v roku 2006 je platný právny úkon,
ktorý pôvodný žalobca W. K. z neznámého dôvodu neuplatňoval ani vo vylučovacom, ani vo vlastníckom
konaní,( tento uplatnil až správca po troch rokoch konania o vlastníckej žalobe a po šiestich rokoch

konania o excindačnej žalobe), a v dôsledku čoho by mal byť zistený zabezpečený veriteľ NLB Factor
bez ďaľšieho - a to po zjavne oneskorenom uplatnení vylučovacieho práva treťou osobou „zbavený“
majetku, ktorý až doteraz zabezpečoval záväzky úpadcu CORTE voči tomuto veriteľovi. Súd je toho
názoru, že uplatňovanie práv žalobcu - a to v danom prípade aj práva vlastniť majetok - v tomto konaní
nie je v súlade s princípom spravodlivej a účinnej ochrany ohrozených práv žalobcu, naopak, v dôsledku

zneužívajúceho výkonu práva zo strany žalobcu dochádza k ohrozeniu dobromyseľne nadobudnutých
práv tretích osôb - zistených konkurzných veriteľov úpadcu CORTE, ktorí boli pri uzatváraní zmlúv s
CORTE spol. s r.o. dobromyseľní a v dobrej viere, že majetok, ktorý bol predmetom ich vzájomných
právnych úkonov je jeho vlastníctvom.

39. Zazmienkustojítaktiežtvrdeniežalobcu(čl.531),žekúpnazmluvanebolauzavretávsúladesust.§

37 OZ, pretože právny úkon nebol urobený vážne s odvolaním sa na výpoveď konateľa CORTE v konaní
5C 80/2011): „kupujúci nemal skutočný záujem o kúpu, ale iba o nadobudnutie dokladu o majetku, ktorý
potreboval „preukázať“ na získanie úveru“, čo žalobca vo svojom písomnom vyjadrení ešte aj zvýraznil;
ďalej obsahovo totožné vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa 31.10.2016, čl. 417 spisu). Je otázne, z
akého dôvodu žalobca nepoužil argumentáciu o neplatnosti zmluvy pred Okresným súdom Bánovce n.

B. v konaní o určenie vlastníctva úpadcu, ktorého je správcom. Žalobca - správca konkurznej podstaty
je osoba s právnickým vzdelaním, ktorá si je vedomá skutočnosti, že odstúpiť je možné len od platne
uzavretej zmluvy. Ak žalobca v tomto konaní okrem už spomenutého zneužívajúceho výkonu práva
prezentuje o.i aj názor, že kúpna zmluva nebola medzi stranami uzavretá vážne a teda nie je platná,
čo je diametrálne odlišná argumentácia od tej, ktorú žalobca použil v konaní o určenie vlastníctva, tak

v kontexte všetkých okolností tohto prípadu sa konanie žalobcu javí o to účelovejšie, nehovoriac o tom,
že tvrdenia žalobcu môžu mať za následok vznik trestnoprávnej zodpovednosti dotknutých osôb.

40. Vychádzajúc zo všetkých uvedených okolností súd dospel k záveru, že žalobca neuplatnil

vylučovacie právo z dôvodu odstúpenia od zmluvy v roku 2006 a právo na vylúčenie majetku zo súpisu
oddelenej podstaty včas, v dôsledku čoho jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol.

41. Žalovanémupriznalprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu100%vsúladesust.§255ods.1CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch
vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.