Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416205460
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416205460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX,
o zaplatenie 1 320,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 10C/134/2016-158 zo dňa 30.11.2017 v časti zamietnutia žaloby, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/134/2016-158 zo dňa 30.11.2017 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 320,04
eura do 3 dní po právoplatnosti rozsudku (I. výrok). V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol (II. výrok)
a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 1 320,04 eura spolu s 28 % ročným úrokom zo sumy 1 320,04 eura od
01.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.08.2011 uzatvoril

so žalovaným Zmluvu č. 3941061001, ktorou bol v prospech žalovaného zriadený bankový účet. Podľa
príslušných ustanovení tejto zmluvy mal byt' žalobca oprávnený za poskytovanie produktov a služieb
účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. Podľa všeobecných
obchodných podmienok mal byť klient (žalovaný) povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov
postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka
a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaný sa mal dostať na účte do nepovoleného
prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nemal vyrovnať. Žalobca previedol dňa 30.04.2013

debetný zostatok na vnútorný pohľadávkový účet. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami
v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky úročená úrokom vo výške 28 %.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nespochybňoval uzatvorenie vyššie označenej zmluvy so žalobcom,
no vzniesol námietku premlčania, na ktorú podľa jeho názoru mal prihliadať súd z úradnej povinnosti pre
spotrebiteľský charakter veci a okrem toho mal za to, že k žalobe neboli pripojené aktuálne všeobecné
obchodné podmienky a napokon považoval uplatnené úroky za neprimerané.

4. Na pojednávanie konané dňa 30.11.2017 sa strany sporu nedostavili. Žalobca svoju neprítomnosť
ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti konania, žalovaný mal doručeniepredvolania riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd tak pojednával v neprítomnosti
strán sporu podľa § 180 C.s.p.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie na základe, ktorého dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
sčasti. Súd založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankovýchproduktovaslužiebuzavretádňa22.08.2011medzižalobcomažalovanýmjespotrebiteľskou
zmluvou. Zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému prečerpaniu rastového osobného účtu vo výške
1 320,04 eura a keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky v plnom

rozsahu, súd žalobe v časti istiny vo výške 1 320,04 eura vyhovel. Súd neprihliadal na všeobecné
obchodné podmienky účinné od 01.04.2016 a pripojené žalobcom k žalobe, pretože zmluvný vzťah
medzi stranami vznikol dňa 22.08.2011, kedy boli účinné všeobecné obchodné podmienky v znení od
01.08.2011, ktoré boli súdu predložené žalobcom dodatočne až potom, čo bol žalobcom podaný odpor
proti platobnému rozkazu. Napriek tomu však žalobca v konaní vôbec na tieto všeobecné obchodné
podmienky nepoukazoval, ale striktne sa držal všeobecných obchodných podmienok účinných od

01.04.2016, na ktoré však nebolo možné prihliadnuť. Je možné ďalej polemizovať, či medzi stranami
došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní a prípadne v akej výške. Výpisy z účtu
žalovaného tomu nasvedčujú za jednotlivé obdobia, no žalobca v tomto smere nepredložil hodnoverný
listinný dôkaz preukazujúci, že k tomu došlo spôsobom zakotveným vo všeobecných obchodných
podmienkach v znení od 01.08.2011. Nič to však nemení na závere, že podľa posledného výpisu účtu

žalovaného,t.j.zaobdobieod29.03.2013do30.04.2013užpredstavovalnovýzostatoknaúčte0,-eur,s
výškou limitu povoleného prečrpania od 30.04.2013 0,- eur, a to potom, čo zatvoreniu účtu predchádzala
interná účtovná transakcia - prevod, kedy debetný zostatok na účte žalovaného žalobca previedol na
svoj vnútorný pohľadávkový účet. Je nesporné, že výška pohľadávky na istine predstavovala 1 320,04
eura vo forme nepovoleného prečerpania účtu. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania a

okrem toho mal za to, že súd z úradnej povinnosti mal pre spotrebiteľský charakter veci prihliadať na
premlčanie. Súd nespochybňoval a naopak súhlasíl so žalovaným v tom, že vo veci ide o spotrebiteľský
charakter veci, pretože zmluvný vzťah bol uzatvorený medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a že v takom
prípade má súd povinnosť podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z o ochrane spotrebiteľa v platnom znení
prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti a samozrejme, pokiaľ je žalovaným vznesená aj námietka

premlčania, prihliadať aj na ňu a vyhodnotiť či je alebo nie je dôvodná. V tomto prípade mal súd za
to, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Je si potrebné uvedomiť, že všeobecné obchodné podmienky
účinné od 01.04.2016 nie sú aplikovateľné na súdenú vec, pretože zmluvný vzťah medzi stranami
vznikol dňa 22.08.2011. Dodatočne boli súdu predložené aj všeobecné obchodné podmienky účinné od
01.08.2011, no tie v žiadnom zo svojich ustanovení nezavádzajú konkrétne lehoty na uzatvorenie účtu

a tomu predchádzajúcej internej účtovnej transakcie. Ak sa žalobca rozhodol zatvoriť účet 30.04.2013 a
nie skôr, súd v jeho postupe nevidí žiadne pochybenie a už vonkoncom nie dôsledky, ktoré by mali byť
v neprospech spotrebiteľa, teda žalovaného. Konanie v tomto spore bolo začaté dňa 07.04.2016, účet
bol zatvorený dňa 30.04.2013, všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť nasledujúceho dňa,
teda 01.05.2013, čo znamená, že žaloba bola podaná včas a námietka premlčania vznesená žalovaným

je bezdôvodná.

6. V časti uplatneného úroku vo výške 28 % žalobu žalobcu súd zamietol s poukazom na to, že žalobca
si mohol účtovať úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne
dojednané. Žalovaný nepredložil žiaden listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky úrokov, iba

úrokové sadzby účinné od 01.04.2016, z ktorých nie je zrejmé, či v takejto podobe úrokové sadzby
produktov platili aj v čase vzniku nároku žalobou požadovaného sankčného úroku vo výške 28 %.
V spotrebiteľskom právnom vzťahu musí byť výška úrokov priamo uvedená v zmluve, žalobca tak
nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku vo výške 28 % v spotrebiteľskej zmluve a ani v
listine, ktorá by bola spojená so zmluvou o osobnom účte a že žalovaný ako spotrebiteľ bol s ňou

preukázateľne oboznámený, z ktorého dôvodu sa poskytnutý úver vo forme povoleného prečerpania
v súvislosti s účtovaním za poskytované produkty a služby považuje za bezúročný. Súd mal za to,
že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. Žalobca mohol účtovať voči žalovanému úroky a poplatky iba za predpokladu, že
tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. V preskúmavanej veci žalobca nepreukázal, že

by všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa vo svojej žalobe odvoláva a z ktorých odvíja svoj
nárok na zaplatenie úrokov boli k zmluve pripojené alebo že by boli žalovanému známe. Je síce
pravdou, že v čl. VII bod 2 zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb a produktov žalovaný
vyhlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvya tieto sa zaviazal dodržiavať, žalobca však v konaní nijako nepreukázal, že by týmito obchodnými
podmienkami boli práve tie, ktoré pripojil k žalobe a z ktorých svoj nárok aj odvodzuje. Predovšetkým
k žalobe pripojené všeobecné obchodné podmienky sú účinné od 01.04.2016, avšak samotná zmluva

bola uzavretá ešte dňa 22.08.2011 a teda tieto všeobecné obchodné podmienky nemohli tvoriť v čase jej
uzavretia neoddeliteľnú súčasť, resp. nemohli byť žalovanému známe. Rovnako tak priložené úrokové
sadzby produktov boli účinné až od 01.04.2016. Ak sa teda žalobca na tieto dokumenty odvoláva
(všeobecné obchodné podmienky, úrokové sadzby produktov) a z nich uplatňuje žalovaný návrh (pokiaľ
ide o úrok vo výške 28 %) bol povinný v konaní preukázať, že tieto dokumenty, resp. ich obsah bol

žalovanému známy, keďže nepochybne k samotnej zmluve pripojené byť nemohli. Žalobca však v
tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol predložený žiadny
listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky úrokov, žalovanému nevznikla povinnosť platiť v prípade
nepovoleného prečerpania žiadne úroky. Námietku žalobcu, že na danú vec bolo potrebné aplikovať
rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti
H. G. v zmysle ktorého náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne uvedené v

samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach
alebosadzobníku,ktorétvorianeoddeliteľnúsúčasťzmluvy,súduviedol,ževprejednávanejvecižalobca
nepreukázal, že by všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa vo svojej žalobe odvoláva, boli k
zmluve pripojené a že by boli žalovanému známe. Naviac je potrebné dať do pozornosti, že i v tomto
rozhodnutí Európsky súdny dvor konštatuje, že smernica Rady 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský

štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto
smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania
sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy. Je potrebné v tomto smere poukázať i na to, že zákon
o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitosti
zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade,

že by tieto náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je
potrebné, aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané. V tomto smere žalobca tak neuniesol dôkazné
bremeno.

7. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 708 ods. 1 a § 711 ods. 1 Obch. zák., § 52 ods. 1 -

4, § 53, § 100 ods. 1 a § 101 Obč. zák., § 9 ods. 2 písm. i) a § 11 ods. 1 písm. a) z. č. 129/2010 Z.
z. a § 5b) z. č. 250/2007 Z. z.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 2 C.s.p.,
pretože každá zo strán mala vo veci len čiastočný úspech. Žalobca mal vo veci úspech v časti celej istiny

a žalovaný mal úspech v časti celého príslušenstva pozostávajúceho z uplatneného úroku.

9. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia žaloby (II. výrok) podal žalobca odvolanie z dôvodu, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi ako strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je toho názoru, že

pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1
CSP, resp. § 43 ods. 1 OSP za účinnosti OSP. Súd žalobcu na doplnenie návrhu nevyzval, avšak napriek
tomu vo veci meritórne rozhodol, čím žalobcovi bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za
účelom účinnej ochrany jeho práv.
Žalobca ďalej argumentoval, že voči žalovanému si uplatňoval nárok z titulu prekročenia podľa § 2 písm.

f) zákona o spotrebiteľských úveroch a s poukazom na ust. § 18 ods. 1 tohto zákona má za to, že
podmienky pre úročenie debetného zostatku na účte žalovaného boli splnené. Žiadal preto, rozsudok v
napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Podľa § 470 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j.
pred 01.07.2016 (konanie vo veci začaté 07.04.2016).

12. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).Rozsudok bol vyhlásený dňa 04.12.2018.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, že tento súd vo
veci vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku v napadnutej časti a konštatuje správnosť
jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Podľa § 379 a § 380 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému okrem priznanej istiny 1 320,04 eura
zaplatenia i úroku vo výške 28 % p. a. z priznanej sumy od 01.05.2013 do zaplatenia. Táto výška
úroku mala vyplývať zo žalobcom predložených dôkazov, a to 1) Všeobecné obchodné podmienky, 2)

Úrokovésadzbyproduktov-obadokumentyúčinnéod01.04.2016.VčaseuzavretiaZmluvyospolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 22.08.2011, však tieto žalobcom predložené
dôkazy nebolo možné aplikovať, na ktorú skutočnosť správne poukázal súd prvej inštancie v bode 7
odôvodnenia svojho rozsudku.

18. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu vysloveným v odvolaní, že pokiaľ súd
považovalnávrhnaneúplný,malžalobcuvyzvaťnajehodoplnenievzmysle§129CSP,resp.§43ods.1
OSPzaúčinnostiOSP.Takétotvrdeniesúduprvejinštancie(neúplnýnávrh)zodôvodnenianapadnutého
rozsudku nevyplýva. Neoznačenie dôkazov, resp. ich nesprávne označenie nie je vadou žaloby. Preto
nesplneniepovinnostitvrdiťapreukazovaťskutočnosti,ktorésúpodstatnéprerozhodnutievovecisamej

nie sú dôvodom pre odmietnutie žaloby pre je vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci tak,
ako to bolo v tomto prípade.

19. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému ich však nepriznal,
pretože mu nevznikli.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).