Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010608
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518010608.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredseduJUDr.KarolaKováčaačlenovsenátuJUDr.Petra
Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného H. Ž., stíhaného pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06. 11. 2018, sp. zn. 0T/219/2018, na verejnom
zasadnutí konanom v Bratislave dňa 10. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného H. Ž., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.11.2018, sp. zn. 0T/219/2018, bol obžalovaný H.
Ž. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3
písm. c/ Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 25.09.2018 v čase o 15.50 h v Bratislave,
na 3,89 kilometri diaľnice W. v smere na W. Y., viedol osobné motorové vozidlo značky T. A., I.: N.-

XXXVI, pričom v ľavom jazdnom pruhu neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam a vlastnostiam
vozidla, v dôsledku čoho narazil prednou ľavou časťou vozidla do tlmiča nárazu, odkiaľ sa odrazilo
vozidlo do ľavého jazdného pruhu zjazdovej vetvy a vytvorilo náhlu prekážku vozidlu Š. K., I.S.: N.-
XXXHA, ktoré viedol vodič G. O., ktorý v dôsledku nárazu narazil so svojím vozidlom do zadnej časti
vozidla T. A. a následne do oceľových zvodidiel, čím týmto konaním spôsobil poškodenému G. O. škodu
poškodením vozidla Š. K., I.: N.-XXXHA vo výške 8.000 eur, poškodenej Národnej diaľničnej spoločnosti

škodu poškodením tlmiča nárazu a zvodidiel spolu vo výške 4.700 eur a škodu poškodením vozidla T. A.,
I.: N.-XXXVI vo výške 2.500 eur, čím spôsobil celkovú škodu vo výške 15.200 eur, pričom obvinený bol
po dopravnej nehode podrobený dychovej skúške prístrojom V. XXXX plus, ktorým mu bola nameraná
v čase 16.15 h nameraná hodnota 0,92 mg/1 a opakovanou dychovou skúškou v čase o 16.50 h mu
bola nameraná hodnota 0,94 mg/1.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. 1/ § 37
písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1 ods. 2 ods. 3 Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.
Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný
(čo do výroku o treste) s tým, že prostredníctvom obhajcu toto odvolanie odôvodnil tak, že v danej veci
odvolaním napáda výrok o treste prvostupňového rozsudku a žiada odvolací súd, aby v naznačenom
smere preskúmal správnosť a zákonnosť výroku o treste, tento podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného

poriadku ako neprimeraný zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol
tak, že príjme ponúknutú spoločenskú záruku a uloží obžalovanému trest výchovného charakteru spodmienečnýmodkladomnaprimeranúskúšobnúdobu.Jenesporné,žeskutoksastal,atozaokolností,
ktoré obžalovaný opísal vo svojej výpovedi, kedy ho vážne chorý priateľ, hospitalizovaný v tom čase
v Ružinovskej nemocnici, žiadal o zabezpečenie stravy, nakoľko je veľmi hladný. Keďže obžalovaný

subjektívne nepociťoval príznaky požitého alkoholu, rozhodol sa priateľovi pomôcť, pričom k dopravnej
kolízii došlo pri zaraďovacom manévri do pravého jazdného pruhu v komplikovanom cestnom úseku na
obchvate diaľnice W., kde hlavnou príčinou pri odbočovaní bol zlý zaraďovací manéver pred kamión v
pravom jazdnom pruhu, ktorá skutočnosť však neznižuje jeho osobnú zodpovednosť za kolíziu vozidiel.
Obhajoba poukazuje na skutočnosť, že okrem príležitostného požívania alkoholu žije riadnym životom,

po ostatnom (predchádzajúcom) výkone trestu odňatia slobody a návrate z jeho výkonu si našiel s
veľkým úsilím riadne a stabilné zamestnanie, o ktoré by v prípade nástupu na výkon trestu prišiel. Z
uvedeného dôvodu ponúkli jeho spolupracovníci spoločenskú záruku, ktorej podstatu prerokovali na
pracovnej schôdzi a v obsahu samotnej záruky aj ponúkli spôsob, ako budú počas plynutia prípadnej
skúšobnej doby na neho priaznivo pôsobiť. Obhajoba sa domnieva, že aj trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu za prijatia ponúknutej záruky splní výchovný

účel v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, na ktorom základe žiada, aby odvolací súd odvolaniu
vyhovel a uložil navrhovaný druh trestu.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 19.12.2018.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 10.01.2019 sa obhajca obžalovaného pridržal dôvodov
podaného odvolania a požiadal odvolací súd, aby obžalovanému dal ešte šancu a po zrušení
napadnutého (prvostupňového) rozsudku vo výroku o treste, sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží
výchovný podmienečný trest odňatia slobody, keďže takýto trest lepšie zaručí jeho nápravu, eventuálne
môže takto postupovať aj za prijatia spoločenskej záruky. Pre prípad, že by odvolací súd tento návrh

neakceptoval, obhajca požiadal o zmierneniu uloženého trestu, hlavne do jeho výmery.

Prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Poukázala aj na osobu
obžalovaného (jedná sa o špeciálneho recidivistu), takže iný, než nepodmienečný trest odňatia slobody
neprichádza podľa jej názoru do úvahy.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol len toľko, že ľutuje predmetný skutok, chcem žiť riadnym
životom a v ostatnom sa pridržal ústneho prednesu svojho obhajcu.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,
že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len obžalovaným a len ohľadom výroku o
treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj
správnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo,atovzhľadomkuskutočnosti,ževustanovení§317

ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten
výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo
a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Trestného poriadku, čo nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol
odvolaním napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli

odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len odvolaním napadnutý
výrok o uvedenom treste, pričom odvolací súd zistil, že odvolanie nie je dôvodné.Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému a jeho obhajcovi bola
riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov a strany trestného konania boli následne aj
riadne predvolané, resp. upovedomené o termíne hlavného pojednávania po tom, čo bol obžalovaným

podaný odpor proti trestnému rozkazu, vydanému prvostupňovým súdom.

Hlavné pojednávanie na prvostupňovom súde bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení
Trestného poriadku - po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku podľa obžaloby.

Následne sa obžalovaný kladne vyjadril k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného a vyhlásil,
že vykoná dokazovanie ohľadom výroku o treste, pričom následne boli oboznámená príslušná časť
listinného materiálu, majúca vzťah priamo k osobe obžalovaného.

Odvolací súd k postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania

uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v prípravnom konaní a
bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a dopustil sa ho
obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným z jeho spáchania.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti:

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí

súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností,
na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Trestného zákona).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona).

Obhajca žiadal v odvolaní obžalovanému uložiť miernejší trest, čo okrem iného zdôvodnil tým,

obžalovaný nepociťoval účinky požitia alkoholu, chcel pomôcť hospitalizovanému priateľovi so
zabezpečenímstravy,pričombolaponúknutázárukazanápravuobžalovanéhokolektívomY.Y.F.,V..Z..,
s tým, že v danom prípade bude postačovať aj miernejší (podmienečný) trest odňatia slobody.

Odvolací súd má po posúdení celej veci za to, že druh trestu a jeho výmera podľa prvostupňového súdu

v prejednávanej veci je v súlade so zákonom, zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom
a je aj spravodlivým trestom, čo je odôvodnené nižšie uvedenými skutočnosťami.

Obžalovaný sa dopustil predmetnej úmyselnej trestnej činnosti napriek tomu, že už má opakovanú
skúsenosťstrestnýmstíhaním,atoisodsúdenímprerovnakýtrestnýčin-prečinohrozeniapodvplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, je teda pravdou, že v jeho osobe ide o špeciálneho
recidivistu - v odpise z registra trestov má evidované odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 17.08.2014, sp. zn. 0T/173/2014, právoplatným dňa 17.08.2014, na základe ktorého
bol odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
a to k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením pre výkon trestu

do ústavu so stredným stupňom stráženia a súčasne i k trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel na dobu 2 roky, pričom je z počínania obžalovaného zrejmé, že predchádzajúce postihy sa
celkom zrejme minuli svojim účinkom. Nemožno sa nestotožniť so záverom prvostupňového súdu, ktorý
správne poukázal na čas jazdy v dopravnej špičke i na množstvo požitého alkoholu pred jazdou -cca 2 promile s tým, že odvolací súd dodáva, že sa nejednalo o tzv. zbytkový alkohol - opakovanou
skúškou bola nameraná vyššia hodnota než skúškou prvotnou, takže pokiaľ sa má uvažovať o rozpätí
trestnej sadzby pri danom prečine a ak táto predstavuje až 2 roky (pri rovnováhe poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností), potom trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, nie je možné považovať za
uvedených okolností za represívny, skôr sa jedná za vyššie uvedených okolností o trest mierny. Pokiaľ
sa jedná o zaradenie obžalovaného pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, takéto
rozhodnutie má oporu v zákonnom ustanovení § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, podľa ktorého
súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Správne a zákonné je rozhodnutie
prvostupňového súdu aj v prípade uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu
5 rokov a 7 mesiacov, kde bolo potrebné zohľadniť vyššie uvedené rozhodnutie pre rovnaký trestný
čin a odvolací súd v tomto zmysle poukazuje na zákonné ustanovenie § 61 ods. 3 Trestného zákona,
podľa znenia ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 , ktorého sa dopustil
ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 4 alebo 5 , ktorých sa
dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici
trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

Napokon k otázke ponúknutej záruky kolektívu Y. Y. F., a.s., odvolací súd poukazuje na znenie
ustanovenia § 4 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého síce záujmové združenie občanov môže
ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného, ak sú predpoklady, že obvinený sa jeho pôsobením
napraví; v návrhu na prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného.

Súd, ktorému bol podaný taký návrh, môže prejednať vec na hlavnom pojednávaní pred zástupcami
záujmového združenia občanov, a ak sa rozhodne záruku prijať, berie na ňu zreteľ pri rozhodovaní o
treste. Môže, najmä pokiaľ to Trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu alebo uložiť taký druh trestu, ktorý nie je
spojený s odňatím slobody, alebo môže upustiť od potrestania. Už zo samotného znenia uvedeného

ustanovenia vyplýva fakultatívny spôsob takéhoto konania súdu, avšak prioritné je to, že s ohľadom
na osobu obžalovaného, charakter prejednávaného trestného činu a špeciálnu recidívu, povolenie
podmienečného odkladu výkonu trestu by v danom konkrétnom prípade bolo v rozpore s účelom trestu
a s požiadavkou zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie, a to obzvlášť na úseku cestnej
premávky, kde jazdenie pod vplyvom alkoholu stále nemá klesajúcu tendenciu a je žiadúce v tomto

smere generálne pôsobiť aj na ostatných vodičov, aby sa takéhoto konania vyvarovali.

Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že prvostupňový súd nepochybil pri ukladaní druhu trestu
a jeho výmery a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 5 mesiacov so zaradením do ústavu
so stredným stupňom stráženia zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 Trestného

zákona ako boli vyššie rozvedené v tomto uznesení - takýto postih páchateľa (spolu s trestom zákazu
činnosti) je adekvátny, spôsobilý zabezpečiť pokles trestných činov na úseku cestnej dopravy v súvislosti
s vedením vozidiel po požití návykových látok.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd nezistil relevantný dôvod na zmenu alebo zrušenie

napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná