Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206048
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816206048.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom, v spore žalobcu: P. A. D..T.., L.

XXX/A, P. - V. R., S.N.:XX XXX XXX právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková,
Martinčekova 13, Bratislava, IČO:50 361 368 proti žalovanému: Q. B., V..XX.XX.XXXX, B. P. V. XXX/
XX, T. Y., o zaplatenie 4500 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.08.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia
istiny vo výške 4500 eur, úroku v sume 692,91 eur, úroku z omeškania vo výške 1751,98 eur, úroku
zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy 4500 eur vo výške 19,9 % ročne od 01.05.2016 do zaplatenia,

úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4500 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, poplatky
v sume 29,32 eur a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 27.12.2013 uzatvorili žalobca
ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere Č..XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
boli Obchodné podmienky Žalobcu pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj „OP SÚ“), Všeobecné obchodné
podmienky Žalobcu (ďalej aj „VOP“) a Sadzobník poplatkov Žalobcu (ďalej aj „Sadzobník“). Na základe
Zmluvy bol žalovanej poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške 4500,- eur. Žalovaná sa zaviazala
vrátiť Žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, výška

každej splátky vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z Prepisu splátok. V
dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len
čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „ Aktuálny stav úveru“
vyhotovenejkudňu30.04.2016.Dátumzačatiaúročeniaod01.05.2016jedátumomnasledujúcim podni
vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 30.04.2016, a teda začiatok úročenia je stanovený na deň
nasledujúci po dni vystavenia špecifikácie pohľadávky vrátane vyčíslených úrokov. Na základe vyššie
uvedených skutočností je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú Istinu vo výške 4500 eur, úrok v

sume 692,91 eur, úroku z omeškania vo výške 1751,98 eur, úrok zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy
4500 eur vo výške 19,9 % ročne od 01.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 4500 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, poplatky v sume 29,32 eur a náhrady trov konania.

2. Žalovaná k žalobe žalobcu uviedla, že uznáva nárok žalobcu, požiadala o možnosť dlžnú sumu
splácať v splátkach, vzhľadom na jej majetkovú a finančnú situáciu.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o úvere zo dňa
27.12.2013, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.10.2014 spolu s kópiou doručenky, obchodnými
podmienkami pre úver - pôžička na bývanie, sadzobníkom poplatkov platným od 01.10.2013, výpisom
z úverového účtu ku dňu 30.04.2016, podaním žalobcu zo dňa 12.07.2017, zmluvou o postúpenípohľadávky zo dňa 13.06.2017 podaním žalobcu zo dňa 16.10.2018 spolu so spôsobom výpočtu
zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, výpočtom RPMN a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Uznesením zo dňa 27.09.2017, č.k. 5Csp/4/2017 - 38 súd rozhodol tak, že pripustil, aby do konania
namiesto žalobcu vystúpila spoločnosť Y. P. D..T.., E. V.Ž. X, P., S.:XX XXX XXX a na jej miesto do
konania vstúpil ako nový žalobca P. A. D..T.., L. XXX/A, P., S.:XX XXX XXX.

5. Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2013 právny predchodca žalobcu, ako

veriteľ poskytol žalovanej, ako dlžníkovi úver. Podľa čl. 3 Zmluvy bola výška úveru 4500 eur, úroková
sadzbaboladohodnutávovýške 19,90%ročne,splatnosťúveruboladohodnutáformou108mesačných
splátok vo výške 94,95,- eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 20.01.2014 a konečná splatnosť
úveru dňa 20.12.2022, RPMN predstavovala 22,59%.

6. Ako vyplýva z čl. 3 bod 6 Zmluvy, právne vzťahy zmluvou neupravené sa riadia, Obchodnými

podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami a príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. V zmysle článku 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké

záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] úrok z
omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi
sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,
ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely

splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné
pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“

8. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.10.2014 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie sumy

5222,23 eur a to z dôvodu, že ku dňu 13.10.2014 vyhlásil pohľadávku voči žalovanému za splatnú v
celom rozsahu. Výzva bola žalovanej doručená dňa 16.10.2013.

9. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 16.10.2018 uviedol, že právnym titulom, na základe ktorého
si žalobca uplatňuje voči žalovanému pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami v

súlade s ustanovením § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Záväzok zo zmluvy o úvere vzniká dohodou o jej
podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech
peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť úroky. Dňa 27.12.2013 bola medzi stranami, žalobcom v právnom postavení

veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka (v zmluve o úvere označený ako klient), uzavretá
zmluva o úvere č.XXXXXXXXXX na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý vo výške 4500 eur.
Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej -
ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru Žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania

sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu 30.04.2016. Vzhľadom na skutočnosť,
že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere, a to
tým, že neuhrádzal pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil žalobca úver za predčasne
splatný ku dňu 13.10.2014. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť
za poskytnutý úver žalobcovi úroky. Takto určená úroková sadzba je v Zmluve dojednaná vo výške

19,90 % ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa
30.04.2016.VzmysleObchodnýchpodmienok,vprípade,aksaúverstanepredčasnesplatným,Žalobca
je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaním v Zmluve. Výška uskutočneného
čerpania úveru žalovaným je uvedená v listine „Aktuálny stav úver“.Listina Aktuálny stav úveru je výpis
z „Bankovej knihy“ je vyhotovovaný priamo z BIS-u (bankový informačný systém), ktorý odsúhlasila

NárodnábankaSlovenska,nazákladečohodanýsystémzabezpečujedôveryhodnosťanezmeniteľnosť
údajov v ňom uvedených. Výšku dlžnej pohľadávky bol žalobca povinný evidovať v zmysle § 39 a
nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v bankovej knihe.
Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 149,31 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení sObchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 114,81 Eur na poplatky, suma vo
výške34,50Eurnazmluvnéúrokyaúrokyzomeškaniaasuma0Eurnaistinu.Vzmyslečlánku5bod5.6
Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy „Platby od Klienta

sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v
nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka
istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr
na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne
spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný

súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov
zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu
na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ Výška úrokov a spôsob
ich výpočtu je uvedený v listine Aktuálny stav pri položke „Celková úroková sadzba“, ktorá bola v
zmysle zmluvy dohodnutá vo výške 19,90 %. Zároveň výška úroku z omeškania je určená podľa
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.1 V listine Aktuálny stav úveru je spôsob úročenia

uvedený na 1. strane pri položke „Sankčná sadzba za splátky“. Časť „Pohľ- účet - úroky“ eviduje
výšku zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených za jednotlivé omeškané anuitné splátky
ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, teda ku dňu 13.10.2014. Položka „Úroky na účte ČR“
eviduje výšku riadnych úrokov a úrokov z omeškania (v pomere uvedenom v časti „Celková úroková
sadzba“ a v časti „Sankčná sadzba za splátky“) od momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru

do momentu vyčíslenia, tzn. do dňa kedy bola listina „Aktuálny stav úveru“ vyhotovená, v konkrétnom
prípade teda do dňa 30.04.2016. Suma vo výške 692,91 eur teda predstavuje sumu úrokov a úrokov
z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do dňa 13.10.2014 a suma 1.751,98 eur predstavuje sumu
vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 13.10.2014 do dňa 30.04.2016. Žalovaný sa zaviazal
úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 94,95 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci,

počnúc dňom 20.01.2014. Mesačná splátka vo výške 94,95 Eur pozostávala zo splátky istiny a úroku
vo výške 90 Eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 4,95 Eur, ktorého výška bola určená v zmysle
Sadzobníka poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podstatným spôsobom porušil zmluvné
povinnosti, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný v súlade s článkom 6 Obchodných podmienok
ku dňu 13.10.2014.Žalobca upozornil žalovaného na možnosť predčasného splatenia úveru listom zo

dňa 25.09.2014. Vzorec na výpočet úrokov z omeškania: výška mesačnej splátky úveru -Eur X úrok z
omeškania platný v tej dobe - % / 365 - počet dní v danom roku X počet dní v omeškaní / 100. Suma
zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 711,49 eur a suma
úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 15,91 eur, teda spolu
vo výške 727,40 eur, od ktorej sme odrátali úhrady žalovaného vo výške 34,50 Eur. Výsledná suma

zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje
sumu vo výške 692,90 Eur. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
do dňa 30.04.2016 predstavuje sumu 1.386,18 Eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru do dňa 30.04.2016 predstavuje sumu 365,70 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov
a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dňa 30.04.2016 tak predstavuje

sumu vo výške 1.751,89 eur.Suma poplatkov vo výške 29,32 Eur pozostáva z poplatku za 2. Upomienku
zo dňa 11.04.2014 vo výške 24,90 eur; poplatku za upozornenie pred výzvou zo dňa 25.09.2014 vo
výške 1,10 eur; poplatku za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 08.10.2014 vo výške
3,32 eur. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C42/15. Článkom
II. bodom 1. zákona č. 102/2014 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní

služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k novelizácii ustanovenia § 52 odsek 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a to tak, že došlo k doplneniu vety: Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň článkom II. bodom 7. zákona č. 102/2014

Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, došlo k prijatiu § 879p zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý zakotvil
nepriamu retroaktivitu pre ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a: Ustanoveniami
§ 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom

2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak.. Podľa článku XIV.
zákona č. 102/2014 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho ao zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon nadobudol účinnosť 1.4. 2015, okrem čl. I, čl.
II bodov 2 až 8, čl. III, čl. V bod 2, čl. VI, čl. VIII bodov 2, 4 až 6, 8 až 10, 19 až 24, 28, 31 a 36,
čl. XII bodov 1 až 5, 12, 15 a 16, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014 a čl. II bodu 1, ktorý

nadobúda účinnosť 1. apríla 2015. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na ustanovenie § 52 odsek
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto
ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu
základných princípov nášho právneho poriadku. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle aplikovať toto
ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené pred 1.4.2015, nič mu nebránilo výslovne to uviesť

v intertemporálnej norme § 879p, v ktorej sú explicitne uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá
retroaktivita vzťahuje. Argumentum a contrario je možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu
je ten, že § 52 odsek 2 v ovelizovanom znení sa vzťahuje VÝLUČNE na právne vzťahy založené po
1.4.2015. Pri svojvoľnej retroaktívnej aplikácii tohto ustanovenia súdom na právne vzťahy založené
pred 1.4.2015 dôjde k porušeniu článku 2 Ústavy SR a zásahu základných práv a slobôd občanov. Na
všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia obchodného

zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové
vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie nachádza oporu aj v Uznesení
Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012, kde NSSR skonštatoval, že zmluva
o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu
jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom rovnako aj akcesorické záväzky spravujú režimom

Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Argumentum a contrario,
pokiaľ by sa na takýto vzťah vzťahoval Občiansky zákonník aj pred touto novelizáciou, zákonodarca
by to nenovelizoval predmetné ustanovenie. Vzhľadom na to, že upravil tieto vzťahy teraz novelou, v
kombináciusUznesenímNajvyššiehosúduSRz27.marca2013,sp.zn.6MCdo/4/2012,jenepochybné,
že všetky úverové právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 sa spravujú ustanoveniami Obchodného

zákonníka.

10. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že je ochotná platiť ale nemá veľa peňazí pretože platí hypotéku v
sume 500.- eur, 200.- eur elektriku, 80.- eur vodu. Žalovaná je vydatá a ma dve deti, ktoré sa narodili
v roku 2007 a 2009, žije v spoločnej domácnosti s deťmi a manželom. Žalovaná Ďalej uviedla, že

počas toho ako som si vybavovala tento úver chodila k lekárovi a po poskytnutí tohto úveru jej zistili
rakovinu lymfatických uzlín. Každé dva týždne chodila spolu s manželom na chemoterapiu do Košíc. Pri
návrate domov s manželom havarovali a utrpela ďalšie zranenia, prasknutie lebky a zlomený nos. To
si vyžadovalo jej ďalšie liečenie. Momentálne je jej príjem 390.- eur mesačne pracuje na družstve ako
dojička a popri tom ešte poberám rodinné prídavky. Manžel je živnostník a jeho príjem je cca 550.- eur.

Žalovaná uviedla že úver brali na pokrytie predchádzajúceho úveru a to jedného úveru a na domácnosť.

11. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.14. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

20. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

súdneho konania(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

21. Podľa § 92 ods.8 zák. č. 483/2001 o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.

23. Podľa § 17 ods. 4 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov účinného v čase postúpenia pohľadávky pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať
spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky.Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného
predpisu.

24. Nový žalobca nepreukázal, že po postúpení pohľadávky informoval žalovanú o postúpení
pohľadávky.

25. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť
inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto

ustanoveniu(pôvodneišloo§92ods.7)doslovauvádza:„Vodseku7saupravujemožnosťpoužiťinštitút
postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“
Pokiaľ teda Poštová banka a.s., postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok z 13.06.2017 predmetnú
pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnej splatnosti), Poštová banka a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru,

vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 13.06.2017 je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.

26. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi

27. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

29. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok

30. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom

úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

31. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

32. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.33. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

34. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

35. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových
podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,
že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu

postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

36. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

37. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

38. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako banka a žalovaný ako dlžník
dňa 27.12.2013 uzatvorili zmluvu o úvere Č..XXXXXXXXXX. Podľa čl. 3 Zmluvy bola výška úveru 4500
eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,9% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 108
mesačných splátok vo výške 94,95 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 20.01.2014 a konečná

splatnosť úveru dňa 20.12.2022, RPMN predstavovala 22,59%.

39. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú

vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.40. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

41. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo

(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

42. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky
hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel
od Obchodného zákonníka.

43.Vdanomprípadezmluvechýbaúdajpožadovanýpodľa§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľských

úveroch. Zákon výslovne vyžaduje špecifikáciu splátky, aká časť z nej náleží istine, aká časť úroku a
koľko z nej predstavujú prípadné poplatky. Splátky v zmysle požiadavky zákonnej úpravy musia byť
špecifikované, teda rozpísané podľa hodnoty istiny a hodnoty úroku, príp. poplatkov v jednotlivých
splátkach. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len
taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z

atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného
účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či

zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť,
aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava
a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

44. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názory vyslovené napríklad rozhodnutím Okresného súdu

Trenčín sp.zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015
zo dňa02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016
zo dňa 12.10.2016, KS v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo

dňa01.12.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súdu
Levice sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo
dňa11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017.

45. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie

ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná v predmetnom prípade však túto možnosť

nemala, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj aj
uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

46. Pokiaľ ide o názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-42/15, X. A. T., D..T.. A. Q. P., je potrebné uviesť nasledovné:

47. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

48. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od
ustanovení tejto Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch, platný a účinný v čase uzavretia zmluvy,
nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej

zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru.

49. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice. Zákon o
spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok
istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí
okresných súdov, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v

spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

50. Pri rozpore medzi Smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica
pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok,
resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku

smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci
v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako
také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

51. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti

a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

52. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak

právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť
o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o
výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona

nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

53. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na
splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem (bližšie k danej problematike napríklad

aj http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara-biroova-
nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html ).

54. V súlade s § 220 ods. 2 CSP súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide
rozsudok Súdneho dvora európskej únie vo veci C-42/15, X. A. T., D..T.., Y. Q. P., je potrebné uviesť,

že judikatúra vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje. Súd preto poukazuje na vyššie cit.
ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého
„pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné
uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

55. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp
ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právnehoporiadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych

okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

56. Pokiaľ ide Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 súd poukazuje
napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom
sa uvádza: „Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok

na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek odkazu
žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne
určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje
§ 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

57. Súd poukazuje v danej súvislosti aj na rozsudok NS SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov.
tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa zákona č.258/2001 Zz. rozsudok NS SR vo
veci 7Cdo/128/2016). Slovenská republika do nového Zákona o spotrebiteľských úveroch prevzala z
predchádzajúceho zákona totožnú dikciu splácania spotrebiteľských úverov podľa splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov.

58. Zároveň súd poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn.
27Co/36/2017 zo dňa 28. 02. 2017: „K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016
zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla
2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na

obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako
základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005,
Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo európskej
únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len

vnútroštátnym súdom.“

59. Súd tiež poukazuje na ďalšie rozhodnutia, a to na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
1Co/2/2017 zo dňa 28. 06. 2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/7/2017 zo dňa 24.
07. 2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/164/2017 zo dňa 27. 06. 2017.

60. Pre absenciu (povinných) náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver
bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky.

61. Odhliadnuc od uvedeného, taktiež nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia
bola aj celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť.

62. Žalobca udáva čl. 3 zmluvy, že výška mesačnej splátky je 94,95 eur, počet splátok 108 a celková

čiastka úveru je 4500 eur, po prepočte výška nákladov je 5167,97 eur. Avšak 108 splátok po 94,95
eur predstavuje spolu sumu 10 254,6,- eur, kde po prepočte náklady predstavujú 5754,6,- eur. V
zmluve je však uvedená celková výška nákladov 5167,97eur. V samotnej zmluve akékoľvek vysvetlenie
chýba, pričom údaje v nej uvedené nekorešpondujú so skutočnosť, čoho dôsledkom je bezúročnosť a
bezpoplatkovosť celého úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

63. Uvedené jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tejto
súvislosti, súd poukazuje aj na názory v odborných článkoch: „Súdny dvor sa vo svojom rozhodnutí
venoval výlučne sankciám vo vzťahu k absencii obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a, napokon, za použitia výkladu a contrario z rozsudku vyplýva, že za nezávažné porušenie, ktoré

by sa nemalo trestať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, možno považovať jedine absenciu
takej zmluvnej náležitosti, ktorá nemôže nijakým spôsobom spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.“ (Systém ASPI - stav k 16.6.2017 do čiastky 66/2017 Z.z. Pokus o demýtizáciu
rozsudku Súdneho dvora európskej únie vo veci C-42/15, X. A. T., D..T.., Y. Q. P.).64. V súvislosti so započítavaním platieb žalovaného najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo
pohľadávky podľa článku 5 bodu 5.6 Obchodných podmienok súd poukazuje aj na rozsudok Krajského

súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. 6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje
ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné
rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny
pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti
hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a

pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv.
štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

65. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi

známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

66. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 20,63 %, pričom podľa prepočtu má byť správne
uvedená sadzba 23,93 % pri splátke 94,95 eur mesačne (výpočet súd realizoval prostredníctvom
kalkulačky ). Súd pri tomto
výpočte vychádzal z výšky úveru 4500 eur, výšky splátky úveru 94,95 eur pri ich počte 108.

67. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa
§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok,
že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku.

68. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo mu

dodávateľ poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a bez akýchkoľvek poplatkov.

69. Pokiaľ ide o bankové poplatky v sume 29,32 eur, ktoré si žalobca uplatnil v súlade s § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka, žalobca neuviedol, o aké náklady sa jedná a nepreukázal, na základe
čoho stanovil ich výšku.

70. Je tiež potrebné uviesť, že v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je
konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť
a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou

za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti
nároku na náklady - bankové poplatky v sume 29,32 eur, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými
by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti
žalobu zamietol.

71. V prípade poplatkov v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, dodávateľ spotrebiteľovi zaň musí
poskytnúť protiplnenie. Žalobca v žalobe uviedol, že ide o náklady označené ako bankové poplatky.
Žalobca ale žiadnym spôsobom nepreukázal to, o aký bankový poplatok malo ísť a na základe akého
právneho titulu bol účtovaný. Uplatňovanie uvedeného poplatku bez protiplnenia je možné zároveň
považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

72. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá jeneprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací

súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

73. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

74. V priebehu konania podal pôvodný žalobca na tunajší súd návrh na zmenu účastníka na strane

žalobcu, z dôvodu postúpenia pohľadávok. Súd uznesením zo dňa 11.01.2018, č.k. 5Csp/55/2016-55
pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu: Y. P. D..T.., E. V. X, P., S.:XX XXX XXX D.
V. J. R. E. Q. L. D. V. Ž. P. A. D..T.., L. XXX/A, P., S.Č.:XX XXX XXX. Žalobca ale súdu žiadnym
spôsobom nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 o bankách pre postúpenie
bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o písomnú výzvu banky alebo pobočky zahraničnej

banky, že klient je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku. Z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia jasne vyplýva, že
banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je
s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu jeden

rok. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku, ktorej splatnosť už nastala, je obsiahnutý
v Dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k § 91 uvádza: „V odseku 7 sa
upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou“. Žalobca po postúpení pohľadávky nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu
v tomto spore. Súd síce rozhodol o pripustení zmeny žalobcu podľa § 80 Csp. Podľa názoru súdu ide

o procesné ustanovenie, ktoré neukladá súdu skúmať hmotnoprávny nárok postupníka pri pripustení
zmeny žaloby ide o dispozíciu žalobou žalobcom v rámci ktorej je pripustný návrh na zmenu žalobcu.
Hmotnoprávnemu preskúmaniu nároku však podlieha až nárok pri rozhodovaní vo veci samej ako je
tomu teraz. Nedostatok aktívnej legitimácie, resp jej nepreukázanie je eo ipso dôvodom pre zamietnutie
žaloby. Pretože podľa § 53 ods. 9 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať

v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva i keď v
článku 68 obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery má žalobca dohodnutú možnosť okamžitého
zosplatneniaúveruakjedlžníkvomeškaníaletakakojeuvedenévcitovanom§Občianskehozákonníka

53 ods. 9 tak pri oprávnení banky je tak oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný v prípade
omeškania dlžníka, spoludlžníka s platením splátok ak ju dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace
zaplatením splátky a banka upozorní dlžníka alebo spoludlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote
nie kratšej ako 15 dní. Žalobca do konania nepredložil žiaden dokument, ktorý by dokazoval splnenie
tejto povinnosti a totiž, že v lehote nie kratšej ako 15 dní bol upozornený dlžník teda žalovaný v tomto

konaní ale mal byť upozornený aj spoludlžník na to, že banka mieni využiť toto svoje právo a zosplatniť
celý zostatok úveru. Týmto banka nesplnila hmotnoprávnu podmienku pre platné okamžité zosplatnenie
zvyšku dlhu alebo neuhradenej časti dlhu. Preto tento právny akt a to výzva na úradu dlžnej sumy z
13.10.2014 o ktorej zároveň konštatuje, žalobca v žalobe že ide teda o okamžité zosplatenie považuje
súd za absolútne neplatný právny akt. Žalobca tak neurobil resp. v konaní o tom neprodukoval

žiadny dôkaz žeby túto podmienku splnil, v podaní právnej zástupkyne žalobcu doručeným súdu dňa
16.10.2018 ani netvrdil a netvrdil to ani v žalobe žeby túto podmienku mal splniť. Ide o hmotnoprávnu
podmienku pre možnosť okamžitého zosplatnenia úveru v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorá bola
zakorporovaná do Občianskeho zákonníka už v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi stranami t.j.
11.12.2013ztohtopohľadujeprávnaargumentáciaprávnejzástupkynežalobcuvpodanízo16.10.2018,

že na predmetný zmluvný vzťah by sa nemal vzťahovať § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pretože
by toto ustanovenie malo nadobudnúť účinnosť až 01.04.2015 to je po vzniku úverového vzťahu a teda
by bolo retroaktívne je tento právny argument irelevantný pretože už v čase uzavretia zmluvy koncom
roka 2013 táto podmienka v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvedená bola. Žalobca túto podmienkunesplnil a nepredložil k tomu žiaden dôkaz a dokonca ani nepotvrdil v rámci prostriedkov procesného
útoku v podanej žalobe resp. v tomto vyjadrení zo 16.10.2018 žeby túto podmienku splniť mal. Na
základe toho, keďže vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru alebo zostatku úveru je neplatné postúpenie

pohľadávky na momentálneho žalobcu to je nebankový subjekt Bencont Collection na ktorý mu bola
postúpená banková pohľadávka a to preto, že nie je splnená podmienka podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách č. 483/2001, pretože nakoľko je neplatné okamžité zosplatnenie úveru, ktoré predchádzalo
postúpeniu pohľadávky je nejasné aká suma mala byť postúpená na žalobcu. Z dôvodu neplatnosti
postúpenia pohľadávky je možné konštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal aktívnu legitimáciu a

to je dôvod pre zamietnutie žaloby. Že žalobca túto podmienku pred okamžitým zosplatnením a to
upozornenie na túto možnosť 15 dní pred uplatnením tohto práva § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
nesplnil je zrejmé aj z článku 54 obchodných podmienok pre úver pôžičky na bývanie, na ktoré samotná
úverová zmluva odkazuje ide o článok 54 písm. a) kde je uvedené, že banka je oprávnená vyhlásiť úver
za predčasne splatný. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru banka úročí nesplatený úver až
do jeho úplného splatenia dohodnutou úrokovou sadzbou navýšenou o úrok z omeškania, ktorého výška

je ustanovená v oznámení o úrokových sadzbách. Súd poukazuje aj na neprijateľné zmluvné podmienky
nachádzajúce sa v úverovej zmluve a totiž samotná výška dohodnutého úroku vo výške 19,9% ročne
je v rozpore s dobrými mravmi.
75. Ďalej súd za neprijateľné považuje „proforma“ uzavretie poistenie pre prípad insolventnosti a
neplatenia zo strany žalovanej, kde samotná právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení zo

16.10.2018 uvádza, že mesačná splátka dohodnutá vo výške 94,95.- eur mala pozostávať zo splátky
istiny a úroku vo výške 90.- eur a poplatku za poistenie vo výške 4,95.- eur. Súd považuje toto dohodnuté
poistenie iba za formálne, ktoré ďalej navyšuje úver čo vyplýva z faktu, že banka sa vôbec nezaujímala
o to, prečo žalovaná úver nesplácala a tým pádom sa nezaujímala vôbec ani o to, či jej insolventnosť
a nesplácanie by nemalo byť kryté práve týmto poistením a žiadnym spôsobom nedotazovala ju ani

poisťovňu za týmto účelom. Z uvedeného má súd za preukázané, že toto poistenie bolo dohodnuté
iba formálne bez reálneho zámeru poistného krytia poistného rizika vyplývajúceho z insolventnosti a
nesplácania úveru žalovanou.
76. Za ďalšie súd priam za absorudné považuje to čo uviedla právna zástupkyňa žalobcu v svojom
vyjadrení zo 16.10.2018, že z úhrad, ktoré dostali zo strany žalovanej v sume 149,31.- eur išli všetky

peniaze len na poplatky na zmluvné úroky a úroky z omeškania a ani cent neišiel na splátku istiny ako
je to uvedené v článku 2 uvedeného podania. Takéto konanie banky súd považuje v rozpore s dobrými
mravmi a v žiadnom prípade do budúcna mu nemieni poskytnúť právnu ochranu.
77. A za ďalšie v súlade s rozsudkom tunajšieho súdu (viď napr. rozsudok OS Vranov n/T 10C/4/2016,
ďalej 10C/24/2016 atď.) v časti, v ktorej mala byť pôžička resp. úver použitý na krytie starých úverov

považuje zmluvu o úvere za absolútne neplatnú, pretože nakoľko ide o spotrebiteľský právny vzťah
zmluva sa spravuje Občianskym zákonníkom a ide o reálnu zmluvu kde majú byť reálne poskytnuté
peniaze a je zrejmé, že v predmetnej časti žalovaná žiadne peniaze ani nevidela. Podľa bodu 2 žiadosti o
poskytnutia úveru zmluvy o úvere č.0439936786 súdneho spisu malo ísť 1 850 eur na prekrytie starého
úveru Poštovej banke z roku 2013, 500.- eur tak isto na prekrytie povoleného prečerpania Poštovej

banke z roku 2009 a ďalších 500.- eur z odhadovaného zostatku úveru na prekrytie úveru Home Credit
z roku 2013. Ide o celkovo sumu 2 850.- eur, ktorá z poskytnutého úveru vlastne reálne poskytnutá
žalovanej ani nebola.
78. Súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj mikroskopickú veľkosť písma samotnej
uzavretej zmluvy, ktorú je ťažko čítať bez pomôcok na čítanie a porozumieť jej.

79. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
80. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

81. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

82. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.83. V danom konaní bol žalobca neúspešný, pretože súd žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že
v konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorej patrí nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu
100% z jej celkových trov konania.

84. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,
ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovaný

si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu žiadne trovy žalovanej nevyplývajú, súd v súlade s
ustanovením § 262 ods. 2 CSP súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.