Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811200541
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7811200541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej v právnej veci navrhovateľky Q. Z. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej na Č. ul. č. XX v G. zastúpenej advokátkou JUDr. Hedvigou Gallovou so sídlom
na Zámockej ul. č 26 v Bratislave proti otcovi navrhovateľky L. Z. nar. XX.XX.XXXX X.T. X G. V., V. A.,
W. V., A. A., U. XX C. I. U. W. P. X. H. U. Í. zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Törökom so
sídlom na Šafárikovej ul. č. 8 v Rožňave v konaní začatom na návrh matky navrhovateľky Q. Z. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej na Č. ul. č. XX v G. o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľky, matky a otca
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 19.3.2018 č.k. 7P/16/2011-459 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výžive, výchove a trovách
konania.

M e n í vo výroku o dlžnom výživnom tak, že odporca je povinný zaplatiť dlžné výživné 7.213 Eur za
obdobie od 1.5.2010 do 31.3.2018 k rukám navrhovateľky Q. Z. nar. XX.X.XXXX v lehote 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Trovy odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 10.10.2007
č.k. 10C/139/2007-24 tak, že zvýšil výživné od povinného otca pre navrhovateľku z 1500 Sk (49,80 Eur)
na 100 Eur mesačne od 01.05.2010 do 30.06.2011, 150 Eur mesačne od 01.07.2011 do 31.12.2013,
100 Eur mesačne od 01.01.2014 do 31.08.2016 a 250 Eur mesačne od 01.09.2016 do budúcna,
ktoré je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke navrhovateľky a od 28.3.2014
navrhovateľke. Dlžné výživné 2910 Eur za obdobie od 01.05.2010 do 27.03.2014 zaviazal otca zaplatiť
matke navrhovateľky a dlžné výživné 4303 Eur za obdobie od 28.03.2014 do 31.03.2018 zaviazal otca

zaplatiť navrhovateľky s tým, že otcovi bolo povolené splatiť dlh v mesačných splátkach po 100 Eur
mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách účastníkov konania rozhodol s poukazom na
ust. § 52 CMP tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a matka navrhovateľky z
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie a zaviazal prispievať otca navrhovateľke 250 Eur mesačne počnúc

od 1.5.2010 vopred vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk navrhovateľky, dlžné výživné 8460 Eur (pozn.
odvolacieho súdu - správne malo byť 2910 Eur) za obdobie od 1.5.2010 do 27.3.2014 zaviazal otca
zaplatiť matke navrhovateľky a dlžné 8460 Eur (pozn. odvolacieho súdu - správne malo byť 4303 Eur) za
obdobie od 28.03.2014 do 31.03.2018 zaviazal otca zaplatiť navrhovateľke do 15 dní od právoplatnostirozsudku a priznal navrhovateľke náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Nesúhlasili s
výškou určenej vyživovacej povinnosti a v tejto súvislosti v podstate zopakovali pomery účastníkov
konania tak ako boli opísané súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľka vyslovila

presvedčenie, že príjem otca je značne vyšší ako deklaroval v priebehu konania, uvedené však nevie
preukázať. V ďalšej časti poukázala na prednesy účastníkov v konaní a uviedla, že zvýšenie výživného
na 100 Eur mesačne za obdobie od 1.5.2010 do 30.6.2011, t.j. v období keď matka navrhovateľky
pracovala ako zdravotná sestra s čistým mesačným príjmom cca 430 Eur a otec navrhovateľky už
v tom období dosahoval v zahraničí príjem cca 2000 Eur mesačne je neprimerane nízke, a to aj s

poukazom na skutočnosť, že inou formou sa otec na potrebách dieťaťa nepodieľal. Namietala aj určenú
výšku výživného 150 Eur za obdobie od 1.7.2011 do 31.2012.2013 dôvodiac, že ide o obdobie kedy
matka navrhovateľky nikde nepracovala, pričom príjem otca ostal nemenný. Navrhovateľka nesúhlasí
ani s určeným výživným 100 Eur mesačne za obdobie od 1.1.2014 do 31.8.2016 a podľa jej názoru
je nemysliteľné, aby súd už zvýšené výživné na 150 Eur mesačne znížil na 100 Eur s poukazom
na zvýšenie príjmu matky, neberúc do úvahy zmenu pomerov na strane dieťaťa a zvýšené náklady

na jej potreby z dôvodu fyzického dospievania. Uviedla, že jej nevyhnutné mesačné náklady sú cca
800 Eur (školské pomôcky 100 Eur; nájom 200 Eur; cestovné 30 Eur; MHD 10 Eur; náklady na
bývanie 160 Eur; strava, hygiena, ošatenie a ostatné bežné potreby 300 Eur). Vytkla konajúcemu súdu,
že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, pretože sa v ňom súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,

ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej
inštancie neozrejmil účastníkom konania svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov a
nevyvodil zo skutkových zistení právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti
bol jasný zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený. Navrhovateľka napadla odvolaním aj výrok o trovách
konania, ktoré odôvodnila s poukazom na ust. § 255 CSP.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol vo výroku I., II., III. a IV. odvolaním v zákonnej lehote aj
otec navrhovateľky, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyslovil presvedčenie, že v konaní došlo k procesnému
pochybeniu konajúceho súdu, ktorým bolo poručené právo otca navrhovateľky na spravodlivý proces.

Citoval ust. § 100 ods. 1 CSP a vytkol konajúcemu súdu, že mu znemožnil, aby sa osobnej vyjadril ku
všetkým skutočnostiam a len jednostranne upravil tvrdenia navrhovateľky. Nesúhlasil s výškou určenej
vyživovacej povinnosti dôvodiac, že na to nemá dostatočné finančné prostriedky. Je pravdou, že pracuje
ako taxikár v Anglicku, avšak tvrdenia navrhovateľky o tom, že dosahuje čistý mesačný príjem 2250 Eur
súd zavádzajúce a žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázané. Uviedol, že tak ako aj vyplýva zo

zápisnice o výsluchu, nemá stály príjem a niekedy zarobí za týždeň viac a inokedy zasa menej. Poukázal
na skutočnosť, že v zahraničí sú výdavky omnoho vyššie ako na Slovensku. Vytkol konajúcemu súdu,
že jeho rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a súd výživne vyčíslil ma základe vlastnej úvahy bez
prihliadnutia na majetkové pomery a schopnosti otca.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky označil jej tvrdenia za nepravdivé, vypočítavé a účelové.
Nesúhlasil s určenou výškou vyživovacej povinnosti s odôvodnením, že mesačné náklady 800 Eur
prezentované navrhovateľkou sú podľa jeho názoru nadhodnotené a uviedol, že nemá akým spôsobom
súdu preukázať, že na úhradu určeného výživného nemá dostatočné finančné prostriedky. V ostatom
otec navrhovateľky v podstate zopakoval obsah svojho odvolania.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a konštatovala,
že výživné je prednostnou pohľadávkou, preto považuje tvrdenia otca o jeho vysokých nákladoch na
život v Anglicku za právne irelevantné. Poukázala na procesné obštrukcie otca v konaní a vyslovila
presvedčenie, že otec zavádza súd nepravdivými informáciami ohľadom svojej finančnej situácie.

6. Otec v odvolacej duplike uviedol, že súdu dostatočne odôvodnil a preukázal nemožnosť plnenia
výživného v určenej výške a konštatoval, že má rovnaké právo na argumentáciu a vyjadrenie sa pred
súdom ako navrhovateľka. V ostatnom zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla
2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu
matky na zvýšenie výživného.8.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

9. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191

CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky, matky i otca uplatnenými
v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani jeden z

účastníkov v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok
iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie,
že v tomto prípade bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného
počnúc dňom 01.05.2010 do budúcna. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

13. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú
zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery zjavne nie sú svojvoľné,

neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje
náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu

dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku o zvýšení/ znížení výživného nečiní
rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v danom
prípade stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia o návrhu matky na zvýšenie
výživného, ktorý postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu bolo plne realizované základné právo
účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Úvahy súdu prvej inštancie

týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom
vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe súdu. Konštatuje, že konajúci súd správne odlíšil výšku
vyživovacej povinnosti v posudzovanom období vzhľadom na zmeny pomerov účastníkov konania v
priebehu konania. Pretože súd prvej inštancie rozhodol správne a zákonne o zvýšení vyživovacej
povinnosti otca, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za dôvodné poukázať na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine,
kedy plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia obaja rodičiaprispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V
súvislosti s uvedeným ustanovením Zákona o rodine, argumentácia otca týkajúca sa rozsahu vlastných
nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti k
navrhovateľke nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie
otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľky preukázaných v priebehu

konania na súde prvej inštancie. Pokiaľ otec v podanom odvolaní poprel, že by bol jeho príjem cca 2500
Eur mesačne, tak odvolací súd poukazuje na vyjadrenie otca v zápisnici z výsluchu z 7.7.2017 (str. 368)
kde sám uviedol: ,,Príde mi na účet 2000 GBP a 2200 GBP odíde.“ a tiež na jeho vyjadrenie, že sa o
peniazenestará,prinesieichdomovaoostatnésapostarájehosúčasnápartnerka.Vzmysleuvedených
skutočností sa preto jeho obrana o nemožnosti platiť výživné v určenej výške javí ako účelová. Navyše,
pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem,

ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Odvolací
súdrovnakoakosúdprvejinštancie dôsledneposúdilpomeryúčastníkovvčasepredchádzajúcejúpravy
výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu
záveru ako súd prvého stupňa, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov
odôvodňujúca zvýšenie výživného a určené výživné, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v

odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým
schopnostiam a možnostiam otca navrhovateľky. Rovnako tak určené výživné zodpovedá zmene
pomerov navrhovateľky ako aj jej odôvodneným potrebám. Zdôrazňuje, že naposledy bolo výživné
určené pred dvanástimi rokmi a v tejto súvislosti konštatuje, že podľa ustálenej súdnej praxe je uplynutie
troch rokov dôvodom na zvýšenie výživného v dôsledku zmeny pomerov vyplývajúcej z plynutia času

a s tým súvisiacim rastom a vývojom dieťaťa.

14. K odvolacej námietke otca navrhovateľky, ktorá spočívala v tom, že bolo porušené jeho právo na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) tak, že mu bolo znemožnené zúčastniť sa pojednávania
súdu a vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam navrhovateľky odvolací súd uvádza, že porušením práva na

spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP sa rozumie taký procesne nesprávny postup
súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré
mu poskytuje Civilný sporový poriadok, resp. Civilný mimosporový poriadok. Súd je povinný zabezpečiť
účastníkomrovnakémožnostinauplatnenieichpráv-viďnapríkladprávoúčastníkavykonávaťprocesné
úkony vo formách stanovených zákonom (§ 125 CSP), vyjadriť sa k návrhom a vykonaným dôkazom

( čl. 9 CSP), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 178 CSP), na to, aby mu bol rozsudok doručený
do vlastných rúk (§ 223 ods. 1 CSP) a iné. Civilný sporový poriadok, ktorý sa na vec aplikuje na základe
§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, zabezpečujú Ústavou Slovenskej republiky zaručené
právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní tak, že (pokiaľ sám neustanovuje inak) súdu ukladá
povinnosť nariadiť na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých

prítomnosť je potrebná. Predvolanie na pojednávanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali
dostatok času na prípravu. Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale nie. Toto ustanovenie
vyjadruje zásadu ústnosti súdneho konania. Každý účastník má totiž právo, aby vec bola prerokovaná
na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (článok 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd). Zásada ústnosti, ako zásada prejednacia v záujme dosiahnutia účelu

sporového súdneho konania je upravené v ustanovení § 183 CSP, ktoré umožňuje súdu pokračovať
v konaní, i keď je strana nečinná a z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania nepožiada. Právo
účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené Ústavou Slovenskej
republiky treba chápať tak, aby súd umožnil účastníkovi uplatnenie jeho práv. Z obsahu spisu vyplýva,
že otec so súdom nekomunikoval a súdne zásielky na adrese trvalého pobytu nepreberal, preto mu bol

podľavtedyplatnejprávnejúpravy(§29O.s.p.)ustanovenýopatrovníkvosobejehomatky.Odvolacísúd
má za to, že otec mal už v tom čase vedomosť o prebiehajúcom konaní, nakoľko podaním doručeným
konajúcemu súdu 8.4.2014 predložil právny zástupca opatrovníčky otca čestné prehlásenie podpísané
otcom navrhovateľky datované k 20.3.2014 (čl. 140), prehľad mesačných výdavkov a nájomnú zmluvu
otca, a preto je nesporné, že mal dostatočný priestor vyjadriť sa k veci a navrhnúť dôkazy (ktoré aj

navrhol). Pokiaľ otec namieta, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti a nebolo mu umožnené vyjadriť sa
k skutkovým tvrdeniam navrhovateľky, odvolací súd konštatuje, že otec bol v konaní riadne vypočutý
prostredníctvom dožiadaného súdu, o čom svedčí Zápisnica z výsluchu otca z 21.8.2017 vykonaného na
HIGHT COURT OF JUSTICE v Anglicku (čl. 362). Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že povinnosťuskutočniť výsluch účastníka konania nie je absolútna a ak súd nevykoná dôkaz výsluchom strany, bez
ďalšiehonedochádzakporušeniuprávanaspravodlivýproces.Odvolacísúdpopreskúmanívecivyslovil
názor, že súd prvej inštancie za daného procesného stavu postupoval v súlade s právnymi predpismi,

keď vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca a nestotožnil sa s jeho námietkou o porušení jeho
práv na spravodlivý proces ako účastníka konania.

15. K odvolacej námietke navrhovateľky ohľadom nepriznania náhrady trov konania dodáva, že
vychádzajúc z koncepcie Civilného mimosporového poriadku je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v

mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým
konaním,avktorýchjeaplikáciaCivilnéhosporovéhoporiadkuvylúčená.Znamenáto,žeCMPobsahuje
ustanovenia,ktorésaodchyľujúodvšeobecnejprávnejúpravyCSP,pričomsajednáajoúpravunáhrady
trov v mimosporových konaniach. Vzhľadom na charakter mimosporových konaní nie je možné hovoriť o
úspechualeboneúspechuniektoréhozúčastníkovkonaniaaplatítuplatízásada,žežiadnyzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak (§ 52). Každý z účastníkov si teda

znáša svoje trovy konania sám. Zákon však z uvedenej zásady pripúšťa výnimky stanovené v ust. §
53 až § 56 CMP. Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania je obsiahnutý v
ust. § 55 CMP, avšak súd v takom prípade neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu
v konaní. Zásada úspechu v konaní sa pri rozhodnutí o trovách konania môže uplatniť len v konaní vo
veciach určenia rodičovstva (§ 104 až 110 CMP) a v konaniach vo veciach notárskych úschov (§ 333

až 359 CMP).

16. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
výžive, výchove a trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2
CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a

na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

17. Čo sa týka nedoplatku na výživnom odvolací súd zhodnotil schopnosti a možnosti otca a zmenil
rozsudok vo výroku o splatnosti nedoplatku na výživnom tak, že otec je povinný zaplatiť dlžné výživné
7.213 Eur za obdobie od 1.5.2010 do 31.3.2018 v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku tak,

aby ťarchu splátok dlžného výživného nemusela znášať navrhovateľka. Nakoľko v priebehu konania
nadobudla Q. Z. nar. XX.X.XXXX plnoletosť, bolo potrebné zmeniť platobné miesto, kam má otec dlžné
výživné poukázať. V tejto časti odvolací súd rozsudok zmenil tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia
z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie podľa ust. § 388 CSP.

18. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedenej úvahy rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa
§ 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a nepoužil moderačné právo súdu pri náhrade trov konania v zmysle § 55 CMP,
pretože z hľadiska okolností prípadu nepovažoval za spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu trov
konania.

19. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.