Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. máj 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010143
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315010143.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Vargu a prísediacich Mgr.

Hyacinty Ballekovej a Ing. Dušana Matanina, v trestnej veci obžalovaného C. C., pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 1 Pv 454/14/7702-57 zo dňa 17. marca 2015, podľa § 284 ods. 1
Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. mája 2017 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C.Á. C., U.. XX.XX.XXXX H. G.,
F. R. R. XX, XXX XX T.,

uznáva sa za vinného, že

dňa 19.08.2014 v čase okolo 21.00 hod. v byte bytového domu č. XX H. O. R., O. T. pod vplyvom
alkoholických nápojov sa vyhrážal svojej matke K. C., U.. XX.XX.XXXX a svojím mladším bratom G.. A.
C., U.. XX.XX.XXXX K. G.. G. C., U.. XX.XX.XXXX, že im podreže krky s nožom, podusí ich a vyhádže
von z balkóna, pričom títo zo strachu pred ním utiekli k ich tete Ľ. L., kde za nimi C. C. prišiel a vyhrážal

sa opäť matke K. C., že keď nepríde domov tak zoberie štilku a poreže dvere na byte a aj na byte Ľ.
L., a tohto konania sa dopustil voči menovaným s vedomím, že sa voči jeho konaniu nepostavia na
aktívny odpor,

teda

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
môže vzbudiť dôvodnú obavu, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránených

osobách - voči dvom bratom mladším ako osemnásť rokov a voči svojej matke,
čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na § 36 písm.
l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, na trest odňatia
slobody na 1 (jeden) rok a (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona, súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické
liečenie, ktoré sa v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona, vykoná ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

O obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné, okresný súd rozhodol na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 7. októbra 2015 rozsudkom č. k. 1T/45/2015-680 tak, že uznal obžalovaného za vinného
pre konanie, ktorým naplnil znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a),
b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a), písm. c)
Trestného zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody na jeden rok a dva mesiace, pre výkon ktorého
ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň uložil

obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Tým istým rozsudkom súd podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku, súd obžalovaného pre skutok, ktorý mal podľa obžaloby spáchať
tak, že: „sa im vyhrážal aj v minulosti, najmenej od roku 2013, čím im spôsoboval psychické utrpenie
opakovaným vyhrážaním sa, že ich pozabíja, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním
strachu a stresu, ktorým ohrozoval ich psychické zdravie, následkom čoho bola jeho matka aj s jeho

mladšími súrodencami nútená pred ním utekať z domu a skrývať sa“ spod obžaloby v dotknutej časti
oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Dôkazy vykonané v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu v
poradí prvého rozsudku okresného súdu súd hodnotí rovnako a iba pre pripomenutie ich uvádza opäť:

Obžalovaný pri možnosti vyjadriť sa ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu sa vyjadril len k udalostiam zo
dňa 19.08.2014, ktoré podrobne popísal s tým záverom, že i keď povedal svojej matke, že ich pozabíja,
tak odišiel preč, pretože by im nikdy neublížil. Vo vzťahu ku svojim súrodencom uviedol, že mladšieho
brata G. vodil do školy, pričom každé ráno navštevoval aj vlastnú babku - matku jeho mamy a potom

nastupoval do práce, kde v čase od 07.30 hod. do 15.30 hod. pre obec R. vykonával murárske práce.
Vo voľných chvíľach sa venoval súrodencom, chodil s nimi k rieke M.. Uviedol, že v minulosti sa liečil
na závislosť na alkohole v psychiatrickej ambulancii u G.. G. L., avšak práve v kritický deň 19.08.2014
porušil liečebný režim.

Poškodená (matka obvineného) K. C. v procesnom postavní svedka uviedla, že obvinený syn C. je takej
povahy, že určite neublíži, akurát si nesmie vypiť. Zdôraznila, že nepotrebuje väzenie, skôr sa potrebuje
liečiť. Ju ani deti nikdy nebil. Problém bol v tom, že dňa 19.08.2014 si vypil a sama zavolala políciu iba
preto, že chcela, aby ho polícia ukľudnila, po tom čo jej povedal, že ich „vyhádže“.

Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o skoršom výsluchu svedkyne (čl. 74), na čo svedkyňa
uviedla, že i keď slová, ktoré jej boli prečítané obvinený uviedol, nebol by schopný urobiť a polícia bola
zavolaná len preto, aby sa ukľudnil. Vzťah obžalovaného k súrodencom vyhodnotila ako pozitívny. Podľa
jej výpovede ju obžalovaný nikdy fyzicky nenapadol ani svojich bratov. Psychické problémy, ktorými trpí
pramenia z nevydareného manželstva, pretože nebohý manžel sa jej neustále vyhrážal a nadával jej.

K. C. ďalej popísala psychické problémy syna A. (U.. XX.XX.XXXX), ktorý je mentálne postihnutý od
narodenia, navyše bol v roku XXXX obeťou trestného činu sexuálneho zneužívania.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2015 predseda senátu v súlade s § 135 ods. 2 Trestného
poriadku, vykonal dôkaz prečítaním zápisnice o výsluchu maloletého G. C., U.. XX.XX.XXXX zo dňa

03.10.2014, ktorý bol realizovaný za prítomnosti zákonného zástupcu, orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, obhajcu obvineného. Obsah výpovede osemročného dieťaťa zodpovedá jeho
veku - brat Janík sa k nemu správa dobre, niekedy na neho kričí. Na strane 7 sú zápisnice sú
zaznamenané otázky D.. L. F.: „C. Ti niečo urobil?“, „Ani mamke, no a kto bil mamku?“, v ďalšej otázke
D.. L. pripomína osemročnému dieťaťu: „Keď si bol pri mne, si mi hovoril, že niekto bil mamku, predtým,

a že niekto vyvádzal, kto vyvádzal?“ Po odpovediach maloletého G. typu „nie, nepamätám si“, D.. L. opäť
zopakovala otázky typu: „C. buchol A.?“, „Aj mamku buchol ten?“ Aj v ďalšej časti výpovede maloletého
D.. L. kládla otázky spôsobom, ktorý je pre súd zarážajúci a súd spôsob kladenia otázok znalkyňou z
odboru psychológia, odvetvia: Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých, zapísanej v
zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov považujeza nevhodný - pochybnosti o odbornej spôsobilosti znalkyne súd rozoberal podrobne vo svojom v poradí
prvom rozsudku.

Za dôkaz nemôže slúžiť to, čo uviedla osoba posudzovaná znalcom pri vyhotovovaní znaleckého
posudku,ktoréhopredmetomboloposúdenieosobnostisvedka(podobneR49/1968-I.) Jeneprípustné,
aby sa vyššie uvedené obchádzalo takým postupom znalca, že znalec - prítomný pri výsluchu, ktorý
vedie vyšetrovateľ pripomínal maloletému dieťaťu skutočnosti, ktoré mu dieťa uvádzalo pri vlastnom
vyšetrení dieťaťa v procese znaleckého posudzovania osobnosti svedka.

Na hlavnom pojednávaní dňa 03.06.2015 bola vypočutá svedkyňa Ľ. L., švagriná K. C., ktorá popísala
skutok zo dňa 19.08.2014 tak, že v čase, keď mal vypité, jej zaklopal na dvere a povedal, že dvere
štilkou prereže. Predtým k nej prišla K. C. s deťmi a povedala, že on je doma a robí vojnu. Jej samotnej
sa nikdy predtým nevyhrážal, vypil si v čase výplaty, pričom nie vždy, keď si vypil aj vystrájal, nemá z
neho strach. Potvrdila, že nebohý manžel K. C. často pil. Po prečítaní skoršej výpovede potvrdila, že

mohlo to byť aj raz za mesiac, že prišla K. C. s deťmi k nej, pretože C. vystrájal. Toto obdobie mohlo
trvať pol roka predtým, než bol vzatý do väzby.

Svedok O. G. uviedol, že býva s rodinou C. v jednej bytovke, v jednom vchode a potvrdil, že pokiaľ je
C. C. triezvy, je to dobrý brat aj syn. Nikdy však nebol svedkom psychického alebo fyzického násilia. Z

bytu však občas začul krik - hádku medzi Jánom a K. C.. Potvrdil, že obžalovaný vodil mladšieho brata
G. do školy aj zo školy domov a že v čase, keď žil ešte ich otec bolo počuť krik z bytu C. aj vtedy, keď
C. nebol doma.

Svedkyňa M. E. býva v rovnakej bytovke asi tri roky a vtedy, keď mal vypité bolo počuť hádku s mamou,

žiadne vyhrážky však nepočula, len K. C. sa jej raz zverila, že sa jej syn vyhrážal.

Nahlavnompojednávaníkonanomdňa3.júna2015,súdpodľa§263ods.1Trestnéhoporiadku,vykonal
dokazovanie prečítaním výpovedí svedkov F. U., H. U., G. D.L., E. T..

Svedkyňa F. U. uviedla, že rodinu C. pozná najmenej 30 rokov. V minulosti dochádzalo k hádkam medzi
K. C. a jej manželom pre jej časté ponocovanie mimo domu. C. mali päť detí, z ktorých syn D. zomrel
asi v roku 2011. Dcéra E. žije v K.. K. C. s deťmi k nej pred synom C. nikdy neutekala, nikdy nepočula,
že by sa jej Ján vyhrážal, keď je triezvy, je slušný, keď si vypije počuť jeho krik.

Svedok H. U. vypovedal zhodne ako jeho manželka F. s tým, že vo svojej výpovedi vylúčil, že by
obžalovaný týral svoju matku, alebo svojich súrodencov, pretože ich mal rád a to aj A., hoci je mentálne
postihnutý.

Svedkyňa G. D. uviedla, že C. pozná veľmi dobre, sú susedia už 35 rokov. Obžalovaný je keď je triezvy,

normálny, ale keď má vypité, počula, že C. C. nadával svojej matke, že je piča, kurva a podobne a to
preto, že matka mu nechcela dať poeniaze, keď už mal vypité. O tom, že by mal svoju matku biť, nevie
a potvrdila, že so súrodencami má dobrý vzťah.

Svedkyňa E. T., suseda C. uviedla, že keď má C. C. vypité, počuť z bytu C. krik, nemá však vedomosť

o tom, že by obžalovaný svoju matku, alebo súrodencov týral.

Podľa záverov znaleckého posudku G.. K. D. XXX/XXXX K. G.. G. L. XX/XXXX bol u posudzovaného
zistený syndróm závislosti na alkohole a emočne nestabilná porucha osobnosti - impulzívny typ. V
dôsledku objektivizovaného zistenia množstva požitého alkoholu znalci konštatovali u posudzovaného

tempore criminis stredne ťažký stupeň jednoduchej alkoholovej opitosti a preto ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku, znalci vyhodnotili ako znížené podstatnou mierou.
Podľa názoru znalcov je u obvineného účelná a indikovaná PAL, ktorá by sa mala realizovať ústavnou
formou.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júla 2015 bola ako svedkyňa vypočutá G.. K. R.Á.. Súd
jej výsluch zameral na zistenie - presné stanovenie časových období hospitalizácie maloletého A. v
zdravotníckych zariadeniach, na zistenie dôvodov liečby maloletého A. a prípadný súvis s konaním
obvineného Jána C.. Svedkyňa časovo vymedzila hospitalizácie maloletého A. H. N. D. M. T. od07.01.2013 do 04.03.2013 a od 11.07.2013 do 04.03.2014. Zdôraznila, že maloletého A. lieči od detstva
pre mentálnu retardáciu a v období od 17.02.2009 do 19.12.2012 bol šesťkrát hospitalizovaný. Vylúčila
akýkoľvek vplyv konanie obvineného C. C. na zdravotný stav a dôvody hospitalizácií maloletého A..

Stresové poruchy u maloletého A. plynúce z toho, že bol v roku 2011 obeťou sexuálneho zneužívania
boli liečené počas hospitalizácie od 07.01.2013 do 04.03.2013. Z vyjadrenia maloletého A. psychiater
G.. K. R. usúdila, že po tom, čo bol jeho brat C. vzatý do väzby, želal si, aby sa vrátil domov. Nepovažoval
svojho brata C. za ohrozujúceho. Za „potátora“ v rodine považoval maloletý A. nebohého otca.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júla 2015 bola vypočutá znalkyňa D.. E. L., ktorá v prípravnom
konaní na základe uznesenia vyšetrovateľa PZ zo dňa 19.09.2014 vypracovala znalecký posudok č.
3/2014.

Pre už v poradí prvom rozsudku podrobne popísané pochybnosti, súd v zmysle § 146 Trestného
poriadku, pribral iného znalca. Nakoľko orgán činný v trestnom konaní a súd má možnosť vybrať si

zo zoznamu znalcov osobu odborne spôsobilú pre výkon špecializovanej pracovnej činnosti „Klinická
psychológia“, súd rozhodol tak, že uznesením č.k. 1T/45/2015-559 pribral do konania znalca z odboru:
Psychológia,odvetvia:Klinickápsychológiadetí,Klinickápsychológiadospelých,D..G.I.,miestovýkonu
činnosti: E. XX, XXX XX D., zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, oddiel: znalci, časť: fyzické osoby, evidenčné číslo: 914350.

Znalcovisúduložil,abyvznaleckomposudkuposúdilosobnostiK.C.ajejdvochmaloletýchsynov,akoaj
osobnosťobvineného.Znalec,D..G..I.podalsúduznalecképosudkyč.18/2015(K.C.Á.),19/2015(mal.
A.C.),20/2015(mal.G.C.),21/2015obvinenýC.C.,naktorýchzáverysavplnomrozsahuodvolal,preto
predseda senátu postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecké posudky (v prípade,

že znalec sa na závery odvolá, možno prečítať znalecký posudok aj bez súhlasu procesných strán).
Po prečítaní znaleckých posudkov bolo umožnené procesným stranám vykonať výsluch znalca. Znalec
zdôraznil, že „syndróm týranej osoby“ nie je diagnostickou jednotkou a nie je ani v zozname diagnóz
podľa MCHK 10 - Medzinárodná klasifikácia chorôb. Znalec nezistil u poškodených osôb žiadne poruchy
osobnosti u maloletého G. C.. U maloletého A. C. zistil defekt intelektu na úrovni mentálnej retardácie,

pričom aj podľa jeho názoru maloletý A. nepovažuje obvineného za ohrozujúceho, či trýzniteľa. Ani u
poškodenej K. C., matky obvineného nezistil zmeny, alebo poruchy osobnosti.

ProtirozsudkuOkresnéhosúduHumennéč.k.1T/45/2015-680 zodňa7.októbra2015,podalprokurátor
odvolanie. Odvolací súd o odvolaní porkurátora rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) TP,

zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. Svoje rozhodnutie odvolací súd zdôvodnil tým, že okresný súd sa dopustil
procesnej chyby tým, že rozdelil skutok uvádzaný v obžalobe, čím vlastne o tom istom skutku rozhodol
odsudzujúcim a oslobodzujúcim výrokom zároveň. Odvolací súd ďalej uložil okresnému súdu vyhodnotiť
závery znaleckého posudku D.. E. L. a konfrontovať ich so závermi znalca D.. G. I..

Na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2017 súd umožnil procesným stranám predniesť návrhy na
dokazovanie. Obhajca aj prokurátor nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Prokurátor navrhol
súdu „zvážiť“ možnosť pribratia znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vzhľadom
na konštatovanie krajského súdu, že znalci z odboru psychológie nie sú oprávnení konštatovať ani

zisťovať prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy, pretože táto je duševnou poruchou.

Súd prednes porokurátora nevyhodnoitil ako návrh na na doplnenie dokazovania, preto o ňom osobitne
nerozhodoval - na tomto mieste súd upozorňuje, že sú to procesné strany, ktoré majú obstarávať dôkazy.

V odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tost 35/2015, zo dňa 14.
decembra 2015, najvyšší súd uviedol:
„S poukazom aj na rozhodnutím ŠTS reflektovanú aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu (R 118/2014)
neostáva iné, len opätovne zdôrazniť dôkazné bremeno prokurátora v súdnom konaní a v tomto smere
jeho autonómiu, pokiaľ ide o obsahovú kvalitu ním navrhovaných dôkazov.

Na druhej strane, nebude úlohou súdu na hlavnom pojednávaní napomáhať dokazovaniu, tvoriacemu
podklad pre uznanie viny. To platí aj pre eventuálne nedostatky znaleckých posudkov, a to vo vzťahu
k pochybnostiam o ktoromkoľvek kvalifikačnom momente, vrátane okolností, podmieňujúcich použitie
vyššej trestnej sadzby (rozsahu činu a iné).Súd je oprávnený do dokazovania na hlavnom pojednávaní v rozsahu zákonnej úpravy
aktívne vstúpiť, napr. (typicky) pri výsluchu znalca (dokonca aj vykonať stranami nenavrhnutý dôkaz) -
jeho úloha je však negatívne vymedzená vyššie (nenahrádza prokurátora).“

V zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2014 bola zverejnené rozhodnutie č. 116 (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 14. januára 2014, sp. zn. 2 Tdo 1/2014), z ktorého plynie inter alia táto právna veta:
„Vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze
súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia

dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným
prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich
berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva
na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku.“

Súd teda vykonal všetky dôkazy navrhnuté prokurátorom (aj obhajobou), o čom svedčí vyjadrenie

prokurátora a obhajcov a obžalovaných, že ďalšie dôkazy už nenavrhujú vykonať.

Úlohou okresného súdu tak bolo rozhodnúť o skutku uvedenom v obžalobe tak, aby nebola narušená
jeho jednota a totožnosť a vyrovnať sa s protichodnými zábermi zanleckých posudkov znalcov odboru
psychológia, odvetvia: klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých a to D.. E. L. K. D.. G.

I.. Súd sa stotožnil so závermi znalca D.. G. I., ktoré považuje za komplexné, vyčerpávajúce - ale najmä
korešpondujúce s obsahom výpovede svedkyne G.. K. R. - psychiater, ktorá je ošetrujúcou lekárkou
psychiatričkou maloletého A. C. a ktorá dôsledne pozná amamnézu rodiny C..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júla 2015 bola ako svedkyňa vypočutá G.. K. R., psychiater.

Svedkyňa zdôraznila, že maloletého A. lieči od
detstva pre mentálnu retardáciu a v období od 17.02.2009 do 19.12.2012 bol šesťkrát hospitalizovaný.
Vylúčila akýkoľvek vplyv konanie obvineného C. C. na zdravotný stav a dôvody hospitalizácií maloletého
A.. Stresové poruchy u maloletého A. plynúce z toho, že bol v roku 2011 obeťou sexuálneho zneužívania
boli liečené počas hospitalizácie od 07.01.2013 do 04.03.2013. Nepovažoval svojho brata C. za

ohrozujúceho. Za „potátora“ v rodine považoval maloletý A. nebohého otca.

Poukazujúc na obsahovú zhodu záverov znaleckých posudkov znalca PhDr. G.. I. K. H. G.. K.. R.j,
psychiatričky v procesnom postavení svedkyne, súd konštatuje, že u posudzovaných poškodených K.
C. a jej maloletých synov neboli zistené žiadne závažné zásahy do ich psychického a fyzického zdravia,

ktoré by mali svoj pôvod v správaní sa obžalovaného.

Znalec D.. G. I. v znaleckom posudku nezistil u poškodených osôb žiadne poruchy osobnosti u
maloletéhoG.C..UmaloletéhoA.C.zistildefektintelektunaúrovnimentálnejretardácie,pričomajpodľa
jeho názoru maloletý A. nepovažuje obvineného za ohrozujúceho, či trýzniteľa. Ani u poškodenej K. C.,

matky obvineného nezistil zmeny, alebo poruchy osobnosti. Bol to práve znalec D.. G. I., ktorý upozornil
súd na skutočnosť, že syndróm týranej osoby nie je samostatnou nozologickou jednotkou a v zozname
diagnóz MCHK10 sa nenachádza. Naproti tomu znalkyňa D.. E. L. v znaleckom posudku konštatuje,
že: „Psychologickým vyšetrením bola u ml. diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha, tzv. sy.
týranej osoby“.(čl. 193 - ale aj 192, 194).

Pri vyhodnocovaní záverov znaleckého posudku D.. E. L. (znalkyňa v čase vyhotovenia znaleckého
posudku bez absolvovasnia špecializačného štúdia a bez vykonanej atestačnú skúšku pre odbor klinická
psychológia), súd upozorňuje aj na rozdielne závery znalkyne a G.. K. Š., D. N. T., U.. O.., ktorá v
prepúšťacej správe konštatuje u maloletého A. C. akútnu stresovú reakciu - po úmrtí otca (čl. 503).

Súd upozorňuje aj na protirečivé závery D.. E. L., nakoľko v znaleckom posudku je za pôvodcu porúch
osobnosti označený obvinený, avšak pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalkyňa pripustila, že
pôvodcom problémov, ktoré majú poškodení je primárne nebohý C. C. (otec obvineného, ktorý bol
tyranom v rodine). V znaleckom posudku u maloletého A. navyše nezohľadnila skutočnosť, že tento bol
v roku 2011 sexuálne zneužitý.

Vzhľadom na nejasností pri znaleckom posudzovaní osobností poškodených a zistení syndrómu týranej
osoby, súd považuje za potrebné uviesť:Posttraumatická stresová porucha, označovaná skratkou PTSP (anglicky Posttraumatic stress disorder,
PTSD), sa v Medzinárodnej klasifikácií chorôb (MKCH) vyskytuje v kategórii, zahrňujúcej neurotické,
stresom podmienené a somatoformné poruchy, ktorá je zaradená v

kapitole V. „Duševné poruchy a poruchy správania“ MKCH-10-SK-2013 - revízia MKCH platná v
Slovenskej republike od 1. septembra 2013.

Posttraumatická stresová porucha vzniká ako reakcia na traumatickú udalosť. Postihnutý opakovane
prežíva udalosť v myšlienkach, snoch a fantáziách a vyhýba sa miestam a situáciám, v ktorých k udalosti

došlo.Ideoduševnúporuchu,ktorávznikáponáhlych,životčiosobnúintegrituohrozujúcichudalostiach.

Syndróm týranej osoby (z angl. Baerd Person Syndrom „BPS“) - v medicínskej terminológii pojem a
ani diagnostická kategória „syndróm týranej osoby“ neexistuje a nie je teda ani psychickou poruchou,
či kategóriou definovanou v Medzinárodnej klasifikácií chorôb. „Syndróm týranej osoby“ ako súbor
znakov osobnosti, ktorej bola spôsobená ujma inou osobou, spočívajúca v bití, odopieraní jedla či

základných životných potrieb, zneužívaním, vynucovaním sexuálneho styku, izoláciou, vyhrážaním a
pod., je používaný laickou (sčasti aj odbornou) verejnosťou.

V neposlednom rade súd zdôrazňuje, že znalecký posudok je len jedným z viacerých dôkazov, o ktoré
súd spravidla opiera svoje rozhodnutie, pričom dôkazy vzájomne nie sú sebe nadradené a každý z nich

súd vyhodnocuje jednotlivo, ale aj v ich súhrne a vzájomnom vzťahu - a navyše z hľadiska právnej
kvalifikácie je bez právneho významu aj skutočnosť, ak u poškodenej osoby nie je znalecky zistená
posttraumatická stresová porucha. Základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil takýto následok, t. j.
syndróm týranej osoby nie je znakom základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Týranie všeobecne je správanie vedúce k fyzickej alebo psychickej ujme druhého človeka. Týranie
môže byť telesné, ktoré sa navonok prejavuje bitím, odopieraním jedla či základných životných potrieb.
Týranie môže byť sexuálne ktoré sa navonok prejavuje zneužívaním, vynucovaním bolestivého alebo
nepríjemného sexu a podobne. Týranie môže byť citové - izolácia obete, vyhrážanie, nerešpektovanie

osobnosti druhého a citové vydieranie.

Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými
alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom
krátky, prechodný čas - za súčasného splnenia podmienky, že týraná osoba konanie páchateľa pre jeho

krutosť,bezohľadnosťalebobolestivosťpociťujeakoťažképríkorie.Zuvedenéhojezrejmé,ženiekaždý
stav, počas ktorého sú poškodenému
spôsobené telesné, či duševné bolesti (disharmóniu, konflikty a napätie), ktoré ovplyvňujú obvyklý
spôsobživotapoškodenejosobyanetrvajúcelkomkrátky,prechodnýčas,možnovyhodnotiťakotýranie.
Kritérium spôsobeného príkoria, ktoré poškodená osoba musí pociťovať v intenzite kvantifikovanej ako

„ťažké“ je preto rozhodujúcim pre posúdenie povahy konania osoby obvinenej zo spáchania zločinu
týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Úlohou súdu bolo posúdiť, či poškodení zažili zo strany obvineného také správanie, aby to mohli vnímať
ako príkorie, aby ich to ovplyvnilo na každodennom ich bežnom živote. Súd posudzoval aktuálny stav

osobností poškodených z psychologického hľadiska - či a do akej miery súvisí s násilným správaním
obvineného.

Poškodení konanie obvineného nepociťovali ako ťažké príkorie (čo plynie z obsahu ich výpovedí).
Okresný súd opäť poukazuje na skutočnosť, že psychické alebo fyzické utrpenie musí poškodený

pociťovať sám - ani jeden z poškodených nevyjadril svoj vnútorný pocit tak, aby to bolo možné vyhodnotiť
ako prejavenie prežitého psychického či fyzického utrpenia, či ťažké príkorie.

Súd poukazuje na to, že poverený príslušník OO PZ Humenné uznesením zo dňa 20.08.2014 ČVS:
ORP-748/HE-HE-2014, podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, vzniesol C. C. obvinenie pre skutok

ktorého sa mal dopustiť tak, že: „ dňa 19.08.2014 v čase okolo 21.00 hod. v mieste trvalého pobytu a to
v bytovom dome Č.. XX U. F. D. H. O. R., O. T. sa vyhrážal svojej matke a to K. C. a svojím mladším
bratom A. C., U.. XX.XX.XXXX K. G. C., U.. XX.XX.XXXX, že im podreže krky s nožom, podusí ich a
vyhádže von z balkóna a následne nato odišiel na toaletu v uvedenom byte, pričom jeho matka K. C. sosvojimi deťmi a to A. C. a G. C. utiekli zo strachu na prvé poschodie k švagrinej Ľ. L., kde za nimi v čase
o 21.15 hod. dňa 19.08.2014 prišiel C. C., ktorý pristúpil k dverám Ľ. L. na prvom poschodí bytového
domu Č.. XX H. O. R. a vyhrážal sa svojej matke K. C. že keď nepríde domov, tak uvidí a že ide po štilku

a poreže ich dvere ako aj dvere Ľ. L. a odišiel preč“., pričom skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Neskôr - po podaní znaleckého posudku znalkyňou D.. L. bol C. C. obvinený zo spáchania ďalšieho
skutku - uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-398/1-VYS-HE-2014 zo dňa 23.10.2014, pre skutok: „po

dlhšiu dobu, najmenej od roku 2013 až do 22.10 hod. dňa 19.08.2014, kedy bol obmedzený na osobnej
slobode a následne vzatý do väzby, v byte bytového domu Č.. XX H. O. R., O. T., opakovane týral
svoju matku K. C., U.. XX.XX.XXXX, a svojich bratov G.. A.Ó. C., U.. XX.XX.XXXX, K. G.. G. C., U..
XX.XX.XXXX, H. R. R. XX, O. T., tým spôsobom, že im spôsoboval psychické utrpenie opakovaným
vyhrážaním sa, že ich pozabíja, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a
stresu, ktorým ohrozoval ich psychické zdravie, následkom čoho bola jeho matka aj s jeho mladšími

súrodencaminútenáprednímutekaťzdomuaskrývaťsa.“ Tentoskutokvyšetrovateľprávnekvalifikoval
ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

Prokurátor v odôvodnení obžaloby zdôraznil, že C. C. je zo spáchania skutku „usvedčovaný
predovšetkým vykonaným znaleckým dokazovaním z odboru psychológie D.. E. L., ktorá vyšetrením

zistila, že všetci traja poškodení, teda K. C., G.. A. C. K. G.. G. C. trpia posttraumatickou stresovou
poruchovou, tzv. syndrómom týranej osoby, pričom pôvodcom poruchy je obvinený C. C..“

Súdupozorňuje,ževprípravnomkonanídošlokvzneseniuobvineniaprezločintýraniablízkejazverenej
osobypodľa§208ods.1písm.a),ods.2písm.d)Trestnéhozákona,lennazákladeznaleckéhoposudku

vypracovaným znalkyňou D.. L..

Zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, v sebe zahŕňa množstvo
čiastkových útokov, tieto v prípade, že sa naplnia znaky citovaného ustanovenia, nemožno vnímať ako
pokračovacítrestnýčin.Vprípadenaplneniaznakovzločinutýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa

§ 208 Trestného zákona, ide skôr o spôsob spáchania trestného činu, ktorý možno označiť ako trváci
trestný čin v zmysle § 122 ods. 12 Trestného zákona.

Prokurátor v konaní nepreukázal, žeby obvinený dlhodobo, sústavne spôsoboval poškodeným také
utrpenie, ktoré by poškodení pociťovali ako ťažké príkorie.

V prípadoch, kedy páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými
samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť
každého z nich sa posudzuje samostatne, ide o trestný čin, ktorý je spáchaný opakovane (§ 122 ods.
9 TZ) - takéto samostatné činy však musí prokurátor v konaní pred súdom preukázať ale najmä už v

obžalobe uviesť s náležitosťami uvedenými v ustanovení § 235 TP (najmä uvedením miesta, času a
spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol
byť zamenený s iným).

Tak, ako je podstatnou náležitosťou obžaloby pri pokračovacom trestnom čine ak právna kvalifikácia

takého činu sa vzťahuje na pokračovací trestný čin ako celok, popísanie a tým identifikovanie každého
čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu (rozhodnutie č. 51 publikované v zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR 6/2016, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. decembra
2015, sp. zn. 2Tost 35/2015), tak je takýto popis a tým aj časová a priestorová identifikácia každého
čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu podstatnou náležitosťou rozsudku, ak súd spáchanie

trestného činu pokračovacím spôsobom podľa §122 ods. 10 TZ , konštatuje.

V konaní boli prezentované okolnosti svedčiace tomu, že obžalovaný sa konania, ktoré by mohli
naplniť znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného
zákona, dopustil opakovane. Prokurátor však v konaní pred súdom nepreukázal časovú, ani priestorovú

identifikáciu každého do úvahy pripadajúceho čiastkového útoku - s výnimkou skutku uvedeného v
skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku.Súd pri vyhodnotení výsledkov dokazovania dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom, ktoré
uviedol vo svojom v poradí prvom rozsudku - vo vzťahu k odsudzujúcemu výroku. V skutkovej vete
výroku o vine súd uvádza okolnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní preukázané - okolnosti skutku,

ktoré preukázané neboli, súd v skutkovej vete výroku o vine v rozsudku neuvádza. Týmto spôsobom
súd nenarušil jednotu skutku.

Konanie obvineného, ktoré je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku, súd posúdil ako
konanie, ktorým sa inému vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým

spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na
chránených osobách - voči dvom bratom mladším ako osemnásť rokov a voči svojej matke, čím naplnilo
znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, s
poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) TZ, to je, že obžalovaný sa k

spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 písm. m) TZ - bol už za trestný čin odsúdený.

Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako
rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a z toho dôvodu súd nepristúpil k úprave zákonom

stanovenej trestnej sadzby (šesť mesiacov až tri roky).

Za vyššie uvedené súd odsúdil obžalovaného na rovnaký trest, aký mu bol uložený v poradí prvým
rozsudkom okresného súdu - trest odňatia slobody na jeden rok a dva mesiace, pre výkon ktorého ho
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Takýto trest súd považuje za dostatočný už aj s prihliadnutím na to, že obžalovaný po tom, čo bol
dňa 07.10.2015 prepustený príkazom predsedu senátu prepustený z väzby, nedopustil sa žiadneho
trestného činu, ba dokonca ani priestupku.

Podľa záverov znaleckého posudku G.. K. D. XXX/XXXX K. G.. G. L. XX/XXXX znalci konštatovali
u posudzovaného tempore criminis stredne ťažký stupeň jednoduchej alkoholovej opitosti a preto
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase
spáchania skutku, znalci vyhodnotili ako znížené podstatnou mierou. Podľa názoru znalcov je u
obvineného účelná a indikovaná PAL, ktorá by sa mala realizovať ústavnou formou.

Podmienky uloženia ochranného liečenia sú Trestným zákonom upravené v ustanovení § 73 takto:

(1) Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm.
d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na

slobode je nebezpečný.
(2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno

dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
(3) Ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno
dosiahnuť.
(4) Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

Poukazujúc na vyššie uvedené závery znalcov a citované zákonné ustanovenie, súd popri treste
súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona, uložil obžalovanému ochranné
protialkoholické liečenie, ktoré sa v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona, vykoná ústavnou formou.

Takúto kombináciu trestu a ochranného opatrenia (ochranné liečenie ústavnou formou), súd považuje
za najvhodnejšiu na dosiahnutie ochrany spoločnosti pred obžalovaným a pre vytvorenie podmienok na
jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie
môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak
toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže

oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.