Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. jún 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417010620
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417010620.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného B. X., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného
zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/712/15/4404 z
10.11.2017, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 25.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný B. X., nar. XX.XX.XXXX O. I. E., trvale
bytom I. E.W., U. B. Č.. XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 13.12.2015, v čase okolo 00.30 h, na Hlavnom námestí v I. E., v blízkosti kostola, súc pod vplyvom
alkoholu, fyzicky napadol poškodeného L. I., narodeného XX.XX.XXXX, bytom B., U. I. L. Č.. X tak, že
ho jedenkrát päsťou udrel do tváre, čím spôsobil poškodenému L. I. zranenia, a to zlomeninu sánky
vľavo v oblasti medzi 4. a 5. zubom a zlomeninu sánky vpravo v oblasti 7. zuba, s dobou liečenia a
práceneschopnosťou v trvaní 8 týždňov,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil činom ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 2 (dva)
roky.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému B. X. ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
právnickej osobe Dôvera zdravotnej poisťovni a.s., Bratislava, Einsteinova č. 25, IČO:35942436 škodu
vo výške 1.782,45 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 10.11.2017 pod sp.zn. 1Pv/712/15/4404
obžalobu na obvineného B. X. v bode 1 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3
písmeno c) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

dňa 13.12.2015, v čase o 00.30 h, na Hlavnom námestí v I. E., v blízkosti kostola, po predchádzajúcej
slovnej hádke, súc pod vplyvom alkoholu, fyzicky napadol poškodeného L. I., narodeného XX.XX.XXXX,
bytom B., U. I. L. Č.. X tak, že ho jedenkrát päsťou udrel do tváre, čím spôsobil poškodenému L. I.
zranenia, a to zlomeninu sánky vľavo v oblasti medzi 4. a 5. zubom a zlomeninu sánky vpravo v oblasti
7. zuba, podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva - odvetvie súdne lekárstvo s dobou liečenia

a práceneschopnosťou v trvaní 8 týždňov

a na obvineného L. X. v bode 2 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

13.12.2015 v čase o 00.30 h, na Hlavnom námestí v I. E., v blízkosti kostola, po predchádzajúcej
slovnej hádke, fyzicky napadol poškodeného B. N., narodeného XX.XX.XXXX, bytom I. E., U. V.. N.
Č.. XX, tak, že ho jedenkrát päsťou udrel do tváre, čím spôsobil poškodenému B. N. zranenia, a to
tržnozmliaždenú ranu na hornom viečku ľavého oka, krvnú podliatinu na hornom a dolnom viečku oka,
otras mozgu ľahkého stupňa, zlomeninu spodiny ľavej jarmovej kosti, podľa znaleckého posudku z

odboru zdravotníctva - odvetvie súdne lekárstvo s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 29 dní.

Súd vo veci dňa 16.11.2017 rozhodol trestným rozkazom, ktorým uznal oboch obvinených vinnými
skutkovo i právne podľa obžaloby, pričom obvinený B. X. proti nemu podal odpor, vo vzťahu k
obvinenému L. X.Á., ktorému súd uložil trest odňatia slobody 1 rok s podmienečným odkladom jeho

výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, sa trestný rozkaz stal právoplatným.

Obžalovaný B. X. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a
súd následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: L. I., L. X., Y. X., B. N.Š., Y.
Á., W.. L. O., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkov Mgr. Ž., Y.Š. L. F. L. O., znaleckým dokazovaním,

oboznámením obrazového záznamu a listinných dôkazov.

Obžalovaný B. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa spolu s priateľmi B. N. F. Y. Á. zabávali
v podniku Z., potom sa rozhodli presunúť do D. a ako prechádzali pred kostolom, hlasnejšie sa medzi
sebou rozprávali. Pred kostolom bola skupina troch ľudí, pričom zaregistroval, že jeden z tej skupiny

ľudí udrel B. N., ktorý spadol na zem. Pristúpil k nemu bližšie a odsotil jedného z tej skupiny ľudí od B.
N. a pritom ako sa otáčal, všimol si, že ten druhý (poškodený) sa k nemu blíži a ide ho udrieť, tak trochu
uskočil a udrel ho pravou rukou zovretou v päsť do oblasti jeho tváre. Obžalovaný sa nepamätal, či
poškodený niečo na neho kričal alebo mu nadával, poškodený ho ale nezasiahol. Tvrdil, že si nevšimol
žiadny konflikt medzi tou skupinou ľudí pred kostolom a B. N., on sa rozprával s Y. Á., N. išiel tak pri nich

a len potom zaregistroval, že ho udreli. Vypovedal, že skupinu pred kostolom tvorili dvaja muži a jedna
žena, žiadneho z nich vtedy nepoznal. Tvrdil, že pred kostolom iba prechádzali, nezastavili pred ním a
tá druhá skupina tam už bola. Obžalovaný tiež tvrdil, že si nepamätá, že by niekto, ani B. N., búchal na
dvere kostola. Vysvetľoval, že to, že ho poškodený chce udrieť, usúdil z toho, že ako sa otočil od B. N.,
videl, že sa poškodený k nemu blíži a má ruku zovretú v päsť. Až na ďalšie otázky obžalovaný dopĺňal, že

poškodený mal ruku akoby natiahnutú (obžalovaný vtedy ukazoval prípravu na úder), pričom to už neviebližšie vysvetliť. Na otázku, či sa poškodený na neho aj zahnal, obžalovaný v podstate iba zopakoval, že
videl sa k nemu blížiť poškodeného s rukou zovretou v päsť, že ho ide udrieť, tak trochu uskočil a udrel
ho do tváre. Na zopakovanú otázku obžalovaný znovu odpovedal iba to, že ho poškodený chcel udrieť.

Súd prečítal časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedal, že sa pred
kostolnými dverami rozprávali, jeden muž z tej skupinky pred kostolom niečo B. N. vulgárne povedal
a okamžite bez výstrahy ho udrel do tváre, načo B. N. spadol na zem. Obžalovaný tam priskočil, toho
útočníka odsotil od B. N. tak, že ho chytil za vetrovku a silno ho odstrčil, načo zbadal sa k nemu rýchlo
blížiť toho druhého chalana, ktorý evidentne chcel na neho zaútočiť, pretože už mal pripravenú ruku

zovretú v päsť, že ho udrie, načo obžalovaný odskočil a udrel ho.
Obžalovaný k zisteným rozporom uviedol, že je pravdou, že medzi N. a tým druhým prebehla nejaká
komunikácia, ale nebola to nejaká hádka v tom zmysle, že by sa tam hádali 5 minút a pokiaľ vypovedal,
že sa rozprávali pred kostolnými dverami, myslel tým to, že cez to miesto prechádzali.

Poškodený L. I. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v meste stretol

známeho L. X. s priateľkou, rozprávali sa pri kostole na lavičkách, odkiaľ videl obžalovaného s tým
druhým, o ktorom vie, že sa volá N., ako pili pred tým v bare pri V. H. a boli vonku, pričom obžalovaný
držal obraz, N. udrel rukou do toho obrazu. Potom N. išiel pred kostolné dvere a začal tam na ne búchať
a preto ho s X. upozornili, aby na tie dvere nebúchal, že farár nie je doma. V tom čase pristúpili ku N.
pred kostolom, obžalovaný si zrejme myslel, že N. bijú a tak ho odrel päsťou do oblasti sánky a potom X.

udrel N. a ešte aj obžalovaný udrel X.. Poškodený poprel, že by chcel obžalovaného napadnúť. Uviedol,
že v ten večer požíval alkohol, ale len minimum, vedel, čo robí.
Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď tohto svedka z prípravného konania, kedy tento rozdielne
vypovedal, že L. X. s priateľkou stretol, keď prechádzal cez námestie, potom išiel cez námestie s nimi,
prechádzali okolo kostola a všimol si, že N. búcha na dvere kostola, načo ho s X. upozornili, aby na tie

dvere nebúchal. N. im odvrkol, aby sa do toho nestarali a vulgárne im niečo povedal, na ktoré reči L.
X. udrel N. päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho N. spadol na zem. Vtedy k X. pristúpil obžalovaný,
odsotil ho tak, že X. spadol na zem a udrel si hlavu, načo svedok prišiel X. na pomoc, aby ho obžalovaný
nebil, ale obžalovaný mu dal jednu ranu do oblasti tváre a zlomil mu sánku.
Svedok k zisteným rozporom uviedol, že pravdou je to, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní, naďalej

tvrdil, že najskôr bol udretý on a potom N. a dôvodil tým, že vyšetrovateľ si tam zrejme písal, čo chcel.
Zotrval však na svojom stanovisku, že nechcel obžalovaného udrieť ako prvý a konflikt vyprovokoval
obžalovaný, ktorý ho bezdôvodne udrel ako prvý.

Svedok L. X. vypovedal, že po ceste z oslavy s manželkou stretli L. I., s ktorým sa dali do reči, keď

prechádzali cez námestie v časti, kde je park, I. ho upozornil na to, že niekto búcha na kostolné dvere.
Nepamätá si však, kto to bol, pretože bol opitý a z tej noci si nič nepamätá, iba môže povedať, že
obžalovaného nikdy pred tým nevidel, nepozná ani B. N.. Tvrdil, že mu I. hovoril, že si do neho chceli
utrieť ruky od krvi, že hovorili tým, ktorí búchali na dvere, aby na ne nebúchali. I. mu hovoril aj to, že
jeden z nich mu zlomil sánku a že aj svedok mal niekoho udrieť.

Svedkyňa Y. X. (v súčasnej dobe manželka L. X.) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného
nepozná, videla ho po prvý krát pri tom incidente, ktorý sa prejednáva. K tomuto uviedla, že s manželom
išli cez mesto z oslavy, stretli jedného manželovho známeho, ktorého pred tým nepoznala a volá sa I.,
tento sa k nim pripojil a spoločne išli cez námestie. Už pri kaviarni V. si všimli skupinku ľudí, ktorí sa tam

handrkovali, rozbíjali tam niečo. Manžel s kamarátom sa zastavili pred kostolom pri strome, ešte sa tam
rozprávali a tá handrkujúca sa skupinka sa pomaly tiež presúvala pred kostol, zastali pred kostolnými
dverami a jeden z nich začal na tie dvere búchať. Jej manžel s tým kamarátom ich upozorňovali, aby
tam nebúchali, že farár tam nie je. Niektorý z tých ľudí si chcel do jej manžela utrieť ruky, pretože ich
mal od krvi, pričom to bol zrejme ten druhý, nie obžalovaný a v tom sa strhla bitka, nevie sa vyjadriť,

kto ju začal, pretože sa to zvrtlo veľmi rýchlo.
Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedala,
že jej manžel pristúpil ku N., ktorý búchal na dvere a upozornil ho, aby na ne nebúchal, následne mu N.
niečo oplzlo povedal, načo ho jej manžel udrel zovretou päsťou do ľavej časti tváre, následkom čoho N.
spadol na zem. Vtedy k jej manželovi zozadu pristúpil obžalovaný, ktorý ho chytil za šaty a silno ho sotil

dozadu, načo jej manžel stratil rovnováhu a spadol na zem, kde si udrel hlavu a začal vracať. Vtedy jej
manželovi prišiel na pomoc I. a chcel obžalovaného odtiahnuť od jej manžela, ale vtedy ho obžalovaný
udrel do tváre.Svedkyňa k zisteným rozporom uviedla, že vypovedala podľa toho, ako je kázal vyšetrovateľ,
zopakovala, že si nepamätá, kto koho udrel.

Svedok B. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným a Y. Á. oslavovali v podniku, ktorý
sa nachádza na námestí, potom sa chceli presunúť do D., kde po ceste stretli tú skupinku dvoch mužov
a jednej ženy. Nevie, či sa s nimi dostali do nejakej slovnej potýčky, pochytili sa, pričom dostal jednu
ranu a od tohto momentu si v podstate už na nič nepamätá. Obžalovaný potom hovoril, že keď spadol
na zem, starala sa o neho Y. Á.. Svedok nevedel uviesť, či niekto búchal na kostolné dvere.

Súd prečítal aj výpoveď svedka z prípravného konania, kedy uvádzal, že si vôbec nepamätá, čo sa dialo
pred kostolom.
Svedok vysvetľoval, že potom, ako bol vypočúvaný vyšetrovateľom, uviedol tam, podrobnosti, na ktoré
si spomenul.

Svedkyňa Y. Á. (partnerka obžalovaného) vo svojej výpovedi uviedla, že ako prechádzali cez námestie

v blízkosti kostola, napadli jej kamaráta B. N., ktorý spadol na zem, bola z toho celá v šoku, nevedela ani
hneď zareagovať, keď videla N. celého krvavého na zemi, pričom obžalovaný potom toho útočníka od N.
odsotil, ona sa snažila pomôcť N.. Tvrdila, že toho útočníka, ktorého obžalovaný odsotil, už nevnímala
a vie, že ten druhý zaútočil na obžalovaného, ale obžalovaný sa uhol a udrel ho. Svedkyňa nevedela
uviesť, kto napadol N.. Na otázku, akým spôsobom chcel ten druhý napadnúť obžalovaného, uviedla,

že predpokladá, že ho chcel udrieť, pretože ona sa vtedy venovala zranenému N.. Následne na otázku,
ako potom vie, že chcel obžalovaného napadnúť, uviedla, že ako tak stála, tak videla a... ( následne
svedkyňa pohybom naznačila pravou rukou zovretou v päsť úder). Na otázku, v akom postavení bola
v tom čase voči obžalovanému, uviedla, že si nepamätá. Na ďalšiu otázku, či videla, že by obžalovaný
udrel toho muža, odpovedala, že tú ranu presne nevidela a to preto, že sa zaujímala o N..

Súd na návrh prokurátora prečítal časť výpovede svedkyne z prípravného konania, kedy rozdielne
vypovedala, že ako prechádzali vedľa skupinky pred kostolom, X. začal na nich vykrikovať niečo
provokatívne, čomu nerozumela, ale asi mu vadilo, že sa nahlas rozprávali a smiali. V tom momente,
ako bol N. pri X., tak ho zovretou päsťou udrel do tváre tak, že N. okamžite spadol na zem, prišiel mu
na pomoc obžalovaný a X. od N. odsotil, k obžalovanému rýchlo pristupoval I. a zovretou päsťou chcel

udrieť obžalovaného, ten sa ale uhol a udrel I. do tváre a ona v tej dobe začala pomáhať N..
Svedkyňa vysvetlila, že sa pridržiava výpovede z prípravného konania, pretože si veci lepšie pamätala.
K tomu, že vo svojej úplne prvej výpovedi tvrdila, že potom, ako obžalovaný odsotil útočníkov už nič
iné nevnímala, uviedla, že bola v šoku, pretože vtedy vypovedala hneď potom, ako sa vec stala a ani
nevedela, ako sa volá. Tvrdila naďalej, že medzi N. a tou skupinou ľudí nedošlo pred úderom k žiadnemu

konfliktu a preto sa čudovala, že sa toto stalo a tiež nevedela nič uviesť ani o tom, že by niekto búchal
na dvere kostola.

K okolnostiam výsluchu svedkov v prípravnom konaní súd ako svedka vypočul vyšetrovateľa mjr. Mgr.
L. O., ktorý potvrdil, že všetky osoby boli vypočuté potom, ako boli riadne poučené, protokoloval to,

čo uvedené osoby vypovedali a pred podpisom zápisnice týmto osobám umožnil si zápisnicu prečítať.
Vylúčil, že by protokoloval iné skutočnosti, než aké svedkovia I. F. X. vypovedali.

Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký
posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Pavla Gavaľu vo vzťahu k zraneniam, ktoré utrpel

poškodený L. I. a ktorý v závere znaleckého posudku skonštatoval, že poškodený utrpel zlomeniu sánky
vľavo medzi 4. a 5. zubom a zlomeninu sánky v pravo v oblasti 7. zuba, ktoré zranenia spôsobilo
tupé, eventuálne tupo-oblé násilie, pôsobiace najpravdepodobnejšie spredu a mierne zľava, veľkou
intenzitou a prudkosťou. Zlomenina sánky vľavo bola spôsobená priamo v mieste pôsobenia násilia
a k zlomenine sánky vpravo došlo nepriamo v dôsledku prenesenia násilia zľava doprava. Uvedené

zranenia mohli vzniknúť tak, ako uviedol poškodený vo svojej výpovedi. Poškodený nebol v dôsledku
zranenia práceneschopný, predmetné zranenie si priemerne vyžaduje dĺžku liečby 8 až 10 týždňov, v
prípade komplikácii i viac, obmedzený v obvyklom spôsobe života bol poškodený počas 8 týždňov. Úraz
poškodeného znalec vyhodnotil ako úraz ťažký.

Zo zápisov z vykonania dychovej skúšky súd zistil, že tak obžalovaný, ako aj poškodený a svedkyňa Á.
boli v čase skutku pod vplyvom alkoholu, keďže bezprostredne po ňom im boli namerané nasledovné
hodnoty alkoholu v ich dychu: poškodený Nagy 0,39mg/l, obžalovaný 0,45 mg/l a svedkyňa Á. 0,40 mg/l.Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prehratím na technickom zariadení súdu aj obrazový záznam z
kamerového systému Mestskej polície Nové Zámky, avšak aj vzhľadom na kvalitu obrazového záznamu
a striedanie pohľadu kamery žiadne významnejšie detaily incidentu z neho nezistil.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na lekárske správy a vyčíslenie nákladov na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti poškodenému.

Vykonaním vyššie opísaných dôkazov a po ich vyhodnotení jednotlivo ako aj v ich vzájomných

súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktoré umožňujú pozorovať jednotlivé
vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky, súd dospel k záveru, že obžaloba bola
na obžalovaného podaná dôvodne a tento sa dopustil žalovaného skutku, pretože fyzicky napadol
poškodeného L. I. tak, že ho rukou zovretou v päsť udrel do tváre a spôsobil mu zranenia, ktoré
boli konštatované aj znaleckým posudkom a majúce charakter ťažkej ujmy na zdraví. Obžalovaný v
konečnom dôsledku úder päsťou do tváre poškodeného ani nepopieral, bránil sa však tým, že konal

v nutnej obrane, pretože potom, ako pomohol B. N., ktorého napadol L. X. tak, že tohto odsotil, ho
bezprostredne ohrozoval práve poškodený L. I., keďže sa k nemu rýchlo blížil s rukou zovretou v päsť
a chcel ho napadnúť, ktorému útoku zabránil tak, že uskočil a poškodeného prvý udrel on. Túto obranu
obžalovaného mal súd vyvrátenú ostatnými, vo veci vykonanými dôkazmi a súčasne pre súd vyznela
nevierohodne z viacerých dôvodov.

Pokiaľ ide o opis bezprostredne obžalovanému hroziaceho nebezpečenstva z ním tvrdeného
pripravovaného útoku poškodeného na neho, tento pre súd vôbec nevyznel presvedčivo, keďže tak,
ako je vyššie uvedené, obžalovaný v podstate iba opakoval, že ho poškodený chcel udrieť. Poškodený
L. I. nielenže poprel akúkoľvek snahu napadnúť obžalovaného, ale obžalovaným opisovaný priebeh

udalostí neuvádzali ani iní, vo veci vypočutí svedkovia. Jediný, kto vypovedal v prospech obžalovaného,
bola jeho priateľka, ktorá však rovnako k týmto rozhodujúcim skutočnostiam na hlavnom pojednávaní
vypovedala rozporuplne. Na jednej strane totiž tvrdila, že bola v šoku z útoku L. X. na B. N. a potom,
čo tento spadol na zem, sa mu venovala. Tvrdila síce, že poškodený chcel obžalovaného udrieť, ale
na druhej strane tvrdila, že úder obžalovaného smerom na poškodeného a ktorý mal nasledovať podľa

vyjadrenia obžalovaného bezprostredne na to, nevidela. Uvedená svedkyňa síce v prípravnom konaní
opisovala údajnú prípravu poškodeného na útok na obžalovaného tak, ako obžalovaný, ale pozornosti
súdu neuniklo, že v úplne prvotnej výpovedi v prejednávanej veci tvrdila, že potom, ako obžalovaný
odsotil útočníkov, už nič ďalšie nevnímala. Je zrejmé, že uvedená svedkyňa, súc v blízkom pomere s
obžalovaným, opisovala priebeh incidentu tak, aby vyznel v prospech obžalovaného. V tejto súvislosti

súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný a svedkovia z okruhu jeho priateľov, vo svojich
výpovediach na hlavnom pojednávaní pomíňali uvádzanie akéhokoľvek verbálneho konfliktu medzi L.
X.J. a B. N., ktorý bezprostredne predchádzal celému fyzickému incidentu a rovnako neuvádzali ani
žiadne nevhodné správanie kohokoľvek z ich skupiny, ktoré naopak zhodne uvádzal poškodený a
svedkovia X. F. X.. Tvrdenie obžalovaného a svedkyne Á., že aj fyzické napadnutie B. N. bolo vlastne

úplne bezdôvodné, resp. tvrdili na hlavnom pojednávaní, že nepostrehli žiadny tomu predchádzajúci
konflikt, hoci mali spoločne s ním (a dokonca sa hlasno baviť a smiať) prechádzať miestom, kde
následne došlo aj k fyzickému kontaktu, nezodpovedá ani zásadám logického myslenia. Z vykonaného
dokazovania totiž vyplýva, že poškodený ani svedkovia X. a X. sa s obžalovaným, svedkom N. ako
ani svedkyňou Á. vôbec nepoznali, nikdy pred tým sa nestretli a preto vyznelo absurdne, aby i L. X. B.

N. napádal bez akéhokoľvek tomu predchádzajúcemu incidentu. Naopak, práve pre absenciu motívu
poškodeného a svedkov X.J. F. X. (ktorí sa v podstate tiež v uvedenom čase s poškodeným stretli
iba náhodne a ani od uvedenej doby neudržiavajú žiadny intenzívny kontakt) vypovedať nepravdu o
začiatku celého incidentu ( a to zvlášť za stavu, že L. X. bol i právoplatne odsúdený v súvislosti s
napadnutím B. N., akceptujúc vo veci súdom vydaný trestný rozkaz), súd mal z ich výpovedí preukázané,

že impulzom k jeho začiatku bolo práve nevhodné správanie sa B. N., ktorý v spoločnosti obžalovaného
a svedkyne Á. búchal v neskorých nočných hodinách na námestí na dvere kostola, na ktoré konanie
boli svedkom X. a poškodeným upozornení a ktoré prerástlo neskôr k fyzickému napadnutiu B. N. už
právoplatne odsúdeným L. X. a následne poškodeného L. I. práve obžalovaným. Na tento záver nemá
vplyv zmena výpovedí poškodeného I. a svedkyne X. na hlavnom pojednávaní, predovšetkým preto, že

sa netýka okolností bezprostredne predchádzajúcich úderu obžalovaného na poškodeného a tiež preto,
že títo naopak v prípravnom konaní uvádzali detaily incidentu úplne zhodne a súčasne zodpovedajúce
aj ostatným dôkazom. Zmenu ich výpovede na hlavnom pojednávaní pritom vysvetľovali spôsobom,
ktorý aj vzhľadom na výpoveď výsluchy realizujúceho vyšetrovateľa nemožno akceptovať. Z uvedenýchdôvodov súd nemal preukázané konanie obžalovaného v nutnej obrane a preto ho uznal vinným tak,
ako uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd súčasne dospel k záveru, že obžalovaný uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne
znakyskutkovejpodstatyprečinuublíženianazdravípodľa§156odsek1,odsek3písmenoc)Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
tak z hľadiska subjektu, subjektívnej stránky, objektu i objektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15
písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmov, chránených Trestným zákonom, ktorými je záujem

na ochrane života a zdravia ľudí a tiež záujem na ochrane riadneho občianskeho spolunažívania tým, že
inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil činom ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste
verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii
priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkami jeho
činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky predmetného
prečinu naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej, pretože jeho závažnosť rozhodne nie je nepatrná

(§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania
činu (intenzitou ním voči telesnej integrite poškodeného použitého násilia) a jeho následky (vo sfére
poškodenia zdravia poškodeného), okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (keď príčinou konfliktu
bolo primárne nevhodné správanie sa spoločníka obžalovaného, na ktoré bol tento upozornený), mieru
zavinenia obžalovaného a jeho pohnútku.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že o ňom z miesta bydliska nie sú uvádzané
žiadne negatívne poznatky, doteraz nebol súdne trestaný a v evidencii priestupkov má evidované
výlučne postihy za priestupky na úseku cestnej dopravy.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd zistil u
obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním
činu riadny život) a tiež aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac

trestných činov). Súd obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, pričom
najprísnejšie trestným zo zbiehajúcich sa trestných činov je prečin podľa § 156 odsek 3 Trestného
zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 2 až 5 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej a priťažujúcej
okolnosti a pri ich rovnováhe uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej

sadzby vo výmere 2 roky. Súd súčasne, zistiac podmienky podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona (že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a na okolnosti prípadu možno dôvodne očakávať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu obžalovaného nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody ich okolností), výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Súd je toho názoru, že u

obžalovaného splní účel trestu trest uvedeného druhu a výmery, tento reflektuje doterajšiu bezúhonnosť
obžalovaného, ktorý sa dosiaľ nedostal do vážnejšieho rozporu so zákonom a viedol riadny život,
pričom pri spáchaní trestnej činnosti v prejedávanej veci z jeho strany zjavne mal význam jeho stav po
ovplyvnení alkoholom, v ktorej situácii reagoval neadekvátne jej okolnostiam a spôsobom, napĺňajúcim
znaky trestného činu.

Súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody v prospech poškodenej právnickej osoby Dôvera zdravotná
poisťovňa a.s. Bratislava v súvislosti s nákladmi, vynaloženými na poskytnutie zdravotnej starostlivosti
ich poistencovi L. I., a to v súlade s ich riadne a včas uplatneným nárokom.
Poškodený L. I. sa síce na hlavnom pojednávaní vyjadril, že uplatňuje nárok na náhradu škody, ale

nevedelšpecifikovaťvýškuatituluplatnenéhonároku,pričomnároknanáhraduškoduriadne(uvedením
výšky a dôvodov) neuplatnil ani v prípravnom konaní najneskôr do skončenia vyšetrovania (§ 46 odsek 3
Trestného poriadku). Z toho dôvodu, súd o nároku tohto poškodeného ako neuplatnenom včas a riadne
vôbec nerozhodoval.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).