Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/216/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211365
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1615211365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej, členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu JOHNNY SERVIS s.r.o.,
Gajary - Dolečky, P.O.Box 3, Gajary, IČO: 36 238 546, práv. zast. Advokátska kancelária Ivan Syrový,
s.r.o., Kadnárová 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému AUDY, s.r.o., Plavecké Podhradie
24, IČO: 44 056 184, práv. zast. JUDr. Alojz Baránik, advokát s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 46
940 561, o zaplatenie 3.394,24 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Malacky č.k. 11Cb/35/2015-134, zo dňa 20.6.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 11Cb/35/2015-134 zo dňa 20.6.2017 v

napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciekonanievčastiistiny100,-EURaprislúchajúcichúrokovz
omeškania zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.907,38 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05% ročne odo dňa 12.2.2016 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a
priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 15,8%, vo výške o ktorej rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za to, že
žalobejemožnévyhovieťlenčiastočne.Stranymedzisebouuzavrelinájomnúzmluvu,predmetomktorej
bol krátkodobý prenájom zariadení žalobcu na dobu od 23.6.2012 do 24.6.2012 s miestom dodania
do Očovej. Uvedené zariadenia mali byť použité v súvislosti s organizovaním festivalu na letisku v
Očovej. Táto skutočnosť bola medzi stranami výslovne uvedená a bola medzi stranami aj v tomto
spore nesporná. V súvislosti s realizáciou festivalu mal žalobca zabezpečiť mobilné WC, sanitárnu

techniku a oplotenie. Zo zhodných tvrdení strán súd zistil, že dňa 22.6.2012, t.j. deň pred dohodnutou
dobou prenájmu žalovaný telefonicky oznámil žalobcovi, že došlo k zrušeniu festivalu a že už predmety
nájmu nebude potrebovať. Túto skutočnosť súd posúdil ako odstúpenie od zmluvy žalovaným z dôvodu
zmarenia účelu zmluvy v dôsledku podstatnej zmeny okolností. Z výpovede splnomocnenca žalobcu
súd zistil, že tento so zrušením zmluvy súhlasil, nakoľko sám uviedol, že na základe tohto telefonátu
mu bolo zrejmé, že predmety nájmu, ktoré už na miesto určenia boli dovezené, bude musieť odviezť
naspäť. Žalovanému tak vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu v dôsledku odstúpenia

od zmluvy vznikla. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 3.394,24 EUR právne nekvalifikoval, čo mu
však v zmysle zásady iura novit curia nemôže byť na ujmu. Súd takto uplatnený nárok žalobcu právne
kvalifikoval ako nárok na náhradu škody. Sám žalovaný uviedol, že uznáva, že v súvislosti so zmarenou
zmluvou mohli žalobcovi vzniknúť nejaké náklady, namietal však uplatnenú výšku, ktorú považoval zaneprimeranú. Po zmarení účelu zmluvy vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 1112302803 na sumu 3
394,24 EUR a následne došlo dňa 17.8.2012 medzi stranami k podpisu Uznania záväzku a dohody o
splatenídlhu.Zobsahuuznaniavyplývalaskutočnosť,žežalovanýuznalsvojzáväzokvovýške3.394,24

EUR. Dôvod záväzku nebol v uznaní špecifikovaný. Medzi stranami išlo a ide o obchodnoprávny vzťah,
keďže ide o dva podnikateľské subjekty, a preto na posúdenie platnosti tohto uznania je potrebné
prihliadať na ust. § 323 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie síce nepočíta s tým, že podmienkou
platnosti uznania je uvedenie dôvodu záväzku priamo v písomnom vyhotovení tohto právneho úkonu,
avšakvýslovneuvádza,žeuznaniejeplatné,akideourčitýzáväzok.Súdprvejinštancieboltohonázoru,

že o platné uznanie záväzku žalovaným by v tomto prípade išlo len vtedy, ak by v tomto úkone bol
uvedený odkaz buď na nájomnú zmluvu alebo na vystavenú faktúru č. 1112302803. Teda ak by bol tento
záväzok bezpečne identifikovateľný. Žalobcovi, resp. stranám nič nebránilo, aby takýto odkaz v uznaní
záväzku učinili, a tým dostatočne určito vymedzili záväzok, ktorého sa malo uznanie týkať. V uznaní
zo dňa 17.8.2012 je uvedená len výška záväzku a takéto uznanie záväzku súd posúdil ako neplatné z
dôvodu neurčitosti záväzku v ňom uvedenom. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že doposiaľ ani po

vykonanomdokazovaníniejezrejmé,včomzáväzoknazazaplateniesumy3.394,24EURmalspočívať.

3. Žalobca ani v súdnom konaní sumu 3.394,24 EUR nešpecifikoval (s výnimkou nákladov spojených s
dopravou v sume 1.907,38 EUR, vo zvyšku nebolo zrejmé ani z faktúry ani iných dôkazov, z čoho táto
suma pozostáva). Žalovaný tak nemohol uznať záväzok, keď v danom čase nebol jednoznačný jeho

úplný obsah, t.j. záväzok nebol určitý. V priebehu konania žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovaným
existoval len jeden jediný obchodnoprávny vzťah, a preto je zrejmé, čo bolo obsahom uznania záväzku
zo dňa 17.8.2012. S uvedeným sa súd prvej inštancie nestotožnil, nakoľko v zmysle § 323 Obchodného
zákonníka k uznaniu záväzku, a teda aj k jeho vymedzeniu medzi stranami môže platne dôjsť len
písomným prejavom vôle. Teda aj keby určenie záväzku z obsahu úkonu vyplývalo konkludentne, nebola

by splnená ďalšia podmienka uznania záväzku, a to že je potrebné uznanie záväzku, teda aj určitosť
záväzku, dojednať písomnou formou. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného, že konateľka žalovaného bola
v čase podpisovania uznania záväzku pod obrovským tlakom z dôvodu nutnosti zrušenia festivalu
a z dôvodu, že sa v tom čase na ňu obracalo väčší počet veriteľov o úhradu dlhov, na takúto
obranu súd neprihliadol. Vzťah medzi stranami sporu bol obchodnoprávny a žalovaný vystupoval ako

podnikateľ, ktorého plne zaväzuje konanie jeho štatutára, a ktorý zároveň nesie za takéto konania
plnú zodpovednosť a znáša podnikateľské riziko. Nebolo teda možné v danom vzťahu na psychické
rozpoloženie konateľky prihliadnuť.

4. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť uznania záväzku zo dňa 17.8.2012,

ďalej skúmal či žaloba o zaplatenie 3 394,24 EUR (v rozsahu po čiastočnom späťvzatí) je dôvodná.
Medzi stranami nebolo sporné, že z titulu zmareného záväzku je žalovaná povinná nahradiť škodu,
ktorá žalobcovi v súvislosti s uvedeným vznikla. Sporná bola výška tejto škody. Medzi stranami bolo
zrejmé, že žalobca začal s donáškou predmetov nájmu ešte predo dňom kedy mal nájom skutočne trvať.
V čase zrušenia záväzku teda boli už nejaké zariadenia dodané na miesto určenia. Táto skutočnosť

vyplývala aj z dodacích listov založených v spise aj z výpovede konateľky žalovaného, ktorá potvrdila, že
žalobca skutočne doviezol nejaké predmety plnenia plus oplotenie na miesto určenia, nakoľko konateľka
uviedla, že žalovanému vznikali náklady v súvislosti so strážením a prípadnou manipuláciou s týmito
predmetmi. Počas konania však žalobca nezdôvodnil z čoho presne suma 3 394,24 EUR pozostáva. Z
vystavenej faktúry č. 1112302803 vyplýva len všeobecné označenie „náklady na realizáciu objednávky“.

Žalobca tieto všeobecné náklady vedel špecifikovať len pokiaľ išlo o dopravu predmetov plnenia, či
už na alebo z miesta určenia. V ostatnej časti žalobca svoj nárok neidentifikoval. Takto určený nárok
potom v súdnom konaní nebolo možné priznať. V konaní boli zo strany žalobcu preukázané len náklady
spojené s dopravou zariadení na a z miesta určenia. Z predložených faktúr prepravcov - spoločnosti
elkawe s.r.o. (f.č. 120100972) na sumu 447,- EUR, spoločnosti JOHNNY SERVIS s.r.o. Česká republika

(f.č. 1112114279) na sumu 517,66 EUR (14.000 CZK), subjektu Jozef Revický RELA (f.č. 2012115,
2012113, 2012112) spolu v sume 678,72 EUR s spoločnosti BUKOS - HM s.r.o. (f.č. 2012319) na sumu
264,- EUR (všetko spolu 1 907,38 EUR) a z predloženého výpisu z účtu a dohody o privatívnej novácii,
mal súd za preukázané, že žalobcovi skutočne vznikli náklady na dopravu zariadení na miesto určenia
letisko Očová. Tieto náklady boli žalobcovi nielen fakturované, ale boli žalobcom aj prepravcom skutočne

vyplatené ako vyplývalo z predložených výpisom z účtu žalobcu. Z uvedeného mal súd prvej inštancie
za to, že žalobca v konaní preukázal, že z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalovaným mu vznikla škoda
v podobe sumy vo výške 1 907,38 EUR. Súd teda zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 907,38
EUR a vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu ako nepreukázaný zamietol. Pokiaľ ide o obranu žalovaného,že náklady na dopravu vyčíslené žalobcom sú neprimerané vzhľadom na to, že v Zmluve bola suma
dopravyuvedenáako180,-EURsDPHtamajspäť,súddodal,ženatakútoobranuneprihliadol.Žalobca
si neuplatňoval nárok na zaplatenie dopravy zo zmluvy, ale uplatnil si náklady, ktoré mu s dopravou

vznikli v skutočnosti, t.j. náklady, ktoré skutočne na dopravu vynaložil. Dohoda o cene dopravy uvedená
v zmluve je teda v tomto konaní irelevantná.

5. Proti druhému a štvrtému výroku rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a navrhol
žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca počas celého konania ani raz nekvalifikoval svoj uplatňovaný

nárok ako náhradu škody. V prípade, že by si žalobca v konaní uplatnil náhradu škody, bolo potrebné
preukázať, že boli naplnené predpoklady vzniku žalovaného za spôsobenú škodu. V konaní však neboli
tieto skutočnosti preukázané, pretože žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovaný porušil nejakú
zmluvnú povinnosť. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pričom úlohou súdu nebolo
nahrádzať nedostatky jeho podania a procesného postupu. Cena za dopravu predmetných zariadení
bola v zmluve dohodnutá fixnou čiastkou, a to, že žalobca predpokladal, že sa nájom uskutoční a že

si premietol cenu dopravy do nájomného, preto nie je relevantné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal ani príčinnou súvislosťou medzi údajným porušením právnej
povinnosti žalovaným a údajne vzniknutou škodou, iba bez akéhokoľvek presvedčivého odôvodnenia
uzavrel, že konaním žalovaného podľa neho vznikla škoda.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný uznal, že žalobcovi vznikli v
súvislosti so zánikom záväzku náklady, ktoré je povinný žalobcovi zaplatiť. Pokiaľ ide o výšku nákladov,
ktoré žalobca na dopravu skutočne vynaložil, táto bola v konaní preukázaná. Poukázal aj na správanie
žalovaného, ktorá, hoci si bol vedomý, že žalobcovi vznikli náklady, zaplatil mu iba 100,- EUR, aj to
až súčasne s odporom proti platobnému rozkazu s cieľom oddialiť právoplatné skončenie sporu a

vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Predtým nereagoval na predžalobnú výzvu a za celý čas od zániku
záväzku sa nesnažil svoj dlh splatiť. Žalovaný v odvolaní uviedol, že cena za dopravu bola dohodnutá
fixnou čiastkou a domnieva sa, že voči žalobcovi nemá iné práva a povinnosti ako tie, ktoré vyplývajú zo
zmluvy alebo zo zákona. Nakoľko zmluva zanikla, nemožno sa už odvolávať na dohodu o cene dopravy
v nej uvedenej. V čase zmluvných rokovaní sa obidve zmluvné strany prirodzene domnievali, že záväzok

zanikne jeho splnením riadne a včas. Nad rámec vyššie uvedeného má za to, že uznanie záväzku zo
dňa 17.8.2012 možno v intenciách obchodnoprávnych záväzkových vzťahov považovať za platné.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa23.8.2018.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil

skutkový stav a vec správne právne posúdil. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca nemusel v žalobe
presne špecifikovať z akého právneho titulu svoj nárok odvodzuje, nakoľko súd pozná právo, avšak z
prejednaného skutkového stavu jasne vyplynulo, že sporové strany mali riadne uzavretú zmluvu, ktorú
žalovaný vypovedal až v čase, keď už žalobca plnil. Preto mu súd prvej inštancie riadne vyčíslenú a
zdokumentovanú škodu priznal. V časti, v ktorej svoj nárok nepochybne nepreukázal, žalobu zamietol.

11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a
v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255
ods.1,§262ods.1,C.s.p.Úspešnémužalobcoviodvolacísúdpriznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1,
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).