Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010753
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318010753.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.

Jána Mihala a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanému H. H., nar. XX.XX.XXXX v S.,
trvale bytom S., Z. XXX/X, toho času vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, pre zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 10.10.2018, č. k. 2T/48/2018-276 na verejnom zasadnutí konanom dňa
22.01.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom

rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaný H. H., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S.,
Z. XXX/X, toho času vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov,

j e v i n n ý , ž e

dňa 16.11.2017 v čase okolo 20.30 hod. v S. na ulici S. v rodinnom dome č. XX, po tom, ako vylákal
poškodeného D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, S., tohto napadol tým spôsobom, že ho nožom
s dĺžkou čepele približne 5-6 cm bodol do oblasti chrbtice v mieste medzi lopatkami, následne ho
opakovane udieral a kopal na zemi a ďalej na neho tým istým nožom opakovane útočil, čím mu spôsobil
podľa znaleckého posudku zranenia, a to stav po traume hlavy, plošnú pásovitú odierku na rozhraní
termospánkovom vľavo, pohmoždenie s opuchom a podliatinami na čele vpravo, bodnoreznú ranu na
ľavom líci dĺžky 1,5 cm lokalizovanú so začiatkom 2 cm pred dolnou časťou ušnice idúcu smerom
dole a doprava, oblúkovitú bodnoreznú ranu na ľavom predlaktí o veľkosti 4-4,5 cm umiestnenú na

volárnoulnárnej hrane strednej časti predlaktia so šikmým priebehom ranového kanála zasahujúcu do
podkožia až po svalovú hmotu, a bodnoreznú ranu na chrbte medzi lopatkami o veľkosti 1,5 cm vo
vzdialenosti 1-1,5 cm od strednej línie vpravo vo výške 13 cm od trnu krčného stavca, pričom bodný
kanál smeruje dole a doľava o dĺžke 35 mm až po úroveň stavca Th 7 a zasahuje a porušuje sval m.
trapeziusam.rhomboides,ktorézraneniasiupoškodenéhoD.M.vyžiadaliliečenieapráceneschopnosť
od 16.11.2017 do 23.12.2017,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u dz u j e:Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenej spoločnosti DÔVERA

zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 škodu výške
493,76 Eur a D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.- S., W. XXXX/XX škodu vo výške 866,40 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 10.10.2018, č. k. T/48/2018-276 v spojení s
uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 14.11.2018, č. k. 2T/48/2018-284 bol obžalovaný H. Tóth
uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k § 155 ods. 1, ods.

2 písm. b) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 16.11.2017 v čase okolo 20.30 hod. v S. na ulici S. v rodinnom dome č. XX, po tom, ako vylákal
poškodeného D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, S., tohto napadol tým spôsobom, že ho nožom
s dĺžkou čepele približne 5-6 cm bodol do oblasti chrbtice v mieste medzi lopatkami, následne ho

opakovane udieral a kopal na zemi a ďalej na neho tým istým nožom opakovane útočil, čim mu spôsobil
podľa znaleckého posudku zranenia, a to stav po traume hlavy, plošnú pásovitú odierku na rozhraní
termospánkovom vľavo, pohmoždenie s opuchom a podliatinami na čele vpravo, bodnoreznú ranu na
ľavom líci dĺžky 1,5 cm lokalizovanú so začiatkom 2 cm pred dolnou časťou ušnice idúcu smerom
dole a doprava, oblúkovitú bodnoreznú ranu na ľavom predlaktí o veľkosti 4-4,5 cm umiestnenú na

volárnoulnárnej hrane strednej časti predlaktia so šikmým priebehom ranového kanála zasahujúcu do
podkožia až po svalovú hmotu, a bodnoreznú ranu na chrbte medzi lopatkami o veľkosti 1,5 cm vo
vzdialenosti 1-1,5 cm od strednej línie vpravo vo výške 13 cm od trnu krčného stavca, pričom bodný
kanál smeruje dole a doľava o dĺžke 35 mm až po úroveň stavca Th 7 a zasahuje a porušuje sval m.
trapeziusam.rhomboides,ktorézraneniasiupoškodenéhoD.M.vyžiadaliliečenieapráceneschopnosť

od 16.11.2017 do 23.12.2017.

Za to mu bol podľa § 155 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. uložený trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu
odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287

ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len “Tr. por.“) bol obžalovaný zaviazaný uhradiť poškodenej spoločnosti
DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. škodu vo výške 493,76 Eur a D. M. škodu vo výške 866,40 Eur.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka D. M.,
prečítaním svedeckých výpovedí ml. S. Z., O. Z. C., prečítaním znaleckých posudkov Mgr. Jána

Matúšeka, MUDr. Zdenka Moresa ako aj ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Okresný súd na základe takto vykonaného a vyhodnoteného dokazovania jednotlivo ako aj v ich súhrne
mal za preukázané, že skutok sa stal, vykazuje znaky trestného činu a ho spáchal obžalovaný H. H..
Obžalovaný spáchanie skutku nepoprel, avšak na obranu svojho konania uviedol, že bol na kamaráta M.

nahnevaný, ktorý sa mal S. vyhrážať, keď venčila psa a navyše mal aj podozrenie, že za jeho chrbtom aj
niečo spolu majú. Priznal sa, že bol strašne rozčúlený, keď poškodený sa nechcel priznať, že má niečo
s jeho priateľkou a preto na neho zaútočil nožom, bil ho päsťami, kopal ho, dupal mu na hlavu. S nožom
ho chcel pichnúť do ramena, ale poškodený sa uhol a preto ho trafil do tváre. Keď už videl, že M. má
toho už dosť, prestal v útokoch a poslal ho do p.... . Odprevadil domov S. a vrátil sa domov. Doma všetko

poupratoval,lebotambolodosťkrvi.Nemalúmyselpoškodenémuspôsobiťťažkúujmunazdraví,lenmu
ublížiť. Túto jeho obranu okresný súd hodnotil ako účelovú s úmyslom znížiť závažnosť svojho konania.
Okresný súd poukázal na usvedčujúce dôkazy, nepriamo na výpoveď svedkyne S. S., ktorá potvrdila,
že kým sa „nepriznala“ ako to obžalovaný chcel, kričal na ňu a dostala aj facku. Aj táto skutočnosť
svedčípodľaokresnéhosúduoagresiviteobžalovaného.Jednoznačneobžalovanéhousvedčujesvedok

a poškodený D. M., ktorý presne a detailne popísal udalosti od príchodu do domu obžalovaného ažpo svoj odchod domov. O jeho zraneniach svedčia aj lekárske správy a čiastočne aj znalecký posudok
MUDr. Zdena Moresa čo do mechanizmu vzniku zranení poškodeného, liečebného postupu. Okresný
súd uviedol, že znalec sa však zaoberal právnou otázkou čo do naplnenia kritérií pre ťažkú ujmu na

zdraví v zmysle § 123 ods. 3 Tr. zák., riešenie ktorej ale patrí do kompetencie súdu a nie znalca.

V danom prípade mal okresný súd za preukázaný priamy úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenému
ujmu na zdraví. Obžalovaný ešte pred príchodom poškodeného do domu, si pripravil do svojej izby
kuchynský nôž, čo svedčí o tom, že poškodeného nechcel len biť, ale na útoky proti telesnej integrite

poškodeného použiť aj pripravený nôž. Tak sa aj stalo, keď poškodeného bodol do chrbta a aj celý
priebeh jeho útokoch svedčí podľa okresného súdu o jeho priamom úmysle ublížiť poškodenému na
zdraví za to, že podľa svojej predstavy mal mať niečo s S. - jeho kamarátkou. Jednotlivé fázy útokov:
bodnutie do chrbta, údery päsťou, kopance, skákania na hlavne (zrejme mal súd na mysli hlavu, čo však
v skutku nie je vyjadrené - pozn. odvolacieho súdu) poškodeného, spôsobenie ďalších bodnorezných
rán, ďalšie údery päsťou vypovedajú o hneve a veľkej agresivite obžalovaného. Okresný súd uzavrel, že

použitým predmetom - nožom je možné spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví vzhľadom aj na rozmiestnenie
zranenínatelepoškodeného.Koniecbodnéhokanálanachrbtepoškodenéhobol46mmodpohrudnice.
Okresný súd konštatoval, že to, že kuchynský nôž nezasiahol životu dôležitý orgán poškodeného bolo
šťastím a mimo vôli obžalovaného, ktorý bol na poškodeného M. veľmi nahnevaný, ktorú skutočnosť
aj sám potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že konaním obžalovaného nedošlo ku spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví D. M.,
jeho protiprávne konanie je kvalifikované ako spáchané v štádiu pokusu, keďže útočný predmet, ktorý
bol popísaný ako kuchynský nôž, je spôsobilý na spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. Kuchynský nôž
obžalovaný vyhodil do kontajnera ešte predtým, než ho smetiari vyprázdnili, preto jeho popis bol určený

na základe obžalovaným uvedených údajov, teda nôž mohol mať aj iné parametre. Okresný súd sa preto
nestotožnil s návrhom obhajoby o kvalifikovanie skutku ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 2 Tr. zák., pričom pri právnej kvalifikácii § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. namietali práve vek
poškodeného.

Okresný súd pri úvahe o treste prihliadol tak na poľahčujúce okolnosti (§ 36 Tr. zák.) ako aj na priťažujúce
okolnosti (§ 37 Tr. zák.). Za poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. považoval okresný
súd, že obžalovaný sa priznal k útoku na poškodeného D. M. a zároveň aj oľutoval svoje konanie.
Ako priťažujúcu okolnosť okresný súd hodnotil jeho predchádzajúce odsúdenie a že skutok spáchal v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Následne ich pomer

hodnotil podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. Okresný súd pri ukladaní trestu tak vychádzal zo základne trestnej
sadzby trestu odňatia slobody od 5 do 12 rokov. Nezistil možnosť mimoriadneho zníženia základnej
trestnej sadzby v zmysle § 39 Tr. zák. Dňa 02.11.2017 bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 0T/242/2017, právoplatný dňa 02.11.2017 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., kde poškodenou

osobou bola jeho matka. Hrozba výkonu trestu ho neodradila, aby v krátkom časovom slede opäť sa
dopustil úmyselného a násilného trestného činu. Okrem tejto skutočnosti okresný súd poukázal aj na
formu samotného protiprávneho úkonu obžalovaného, na útočiaci predmet a jeho veľký hnev, preto sa
podľa neho nedá očakávať, že by trestom kratšieho trvania bol splnený aj prevýchovný účel trestu. Uložil
mu tak trest pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 5 rokov. Nakoľko vo výkone trestu doposiaľ nebol,

prejehovýkonbolzaradenýdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia.

Zároveň okresný súd obžalovaného zaviazal aj k náhrade škody pre spoločnosť DÔVERA zdravotná
poisťovňa,a.s.vovýške493,76Eur,ktorásumabolavynaloženánaliečebnýprocespoškodeného,apre
poškodeného D. M. vo výške 866,40 Eur, ktorá suma predstavuje bolestné podľa bodového ohodnotenia

jeho zranení znalcom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil osobitným
písomným podaním prostredníctvom obhajcu. V odvolaní uviedol, že rozsudok je nezákonný, nakoľko
bol vydaný v rozpore so závermi znaleckého dokazovania. Znalec v znaleckom posudku jednoznačne

ustálil, že sa nejednalo o bodné rany, ale skôr o rany rezné. Zároveň ustálil, že spôsob vedenia rán,
ich intenzita ani smerovanie neboli spôsobilé privodiť ťažkú ujmu na zdraví. Konanie obžalovaného tak
malo byť kvalifikované ako prečinublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.2písm.a)Tr.zák.,ktorýboldokonaný,anieakopokusťažkej
ujmy na zdraví podľa § 155 Tr. zák. Ďalej namietal, že sa súd s touto argumentáciou nevysporiadal.
Vzhľadom na uvedené potom navrhol, aby odvolací súd zmenil právnu kvalifikáciu a uložil mu trest

odňatia slobody v rozmedzí zákonnej sadzby.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný a jeho obhajcovia. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti poškodených
strán, ktorí o termíne verejného zasadnutia boli riadne a včas upovedomení a svoju neúčasť

neospravedlnili. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajcovia obžalovaného predniesli konečný návrh
zhodne s písomným odôvodnením odvolania. Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava prednesu svojich
obhajcov. Zopakoval, že mu je to ľúto a sľúbil, že po prepustení z výkonu trestu bude viesť riadny život.

Krajský súd v Trnave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Apelačným dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku bola skutočnosť, že súd prvého stupňa ustálený
skutkový stav veci podradil pod nesprávnu právnu kvalifikáciu. Skutok uvedený vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku totiž nevykazuje všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví v
štádiu pokusu podľa § 14 k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. V tomto smere je nutné pripomenúť, že
skutok uvedený vo výroku o vine rozsudku súdu musí odrážať všetky znaky skutkovej podstaty trestného

činu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným. Uvedené konštatovanie platí aj v prípade, ak
saobžalovanémukladiezavinuspáchanietrestnéhočinuvštádiupokusu.Ajvtakomtoprípademusíbyť
v skutkovej vete uvedenej vo výrokovej časti rozsudku uvedené, k akému následku smerovalo úmyselné
konanie obžalovaného, t. j. aký konkrétny následok mohol reálne a predvídateľne vzniknúť konaním
obžalovaného a zároveň mohol byť aj zahrnutý jeho úmyselným zavinením. Pokiaľ sa obžalovanému

kladie za vinu, že jeho úmyselné konanie smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, tak ako to je v
posudzovanom prípade, potom musí byť v skutkovej vete výroku o vine logicky uvedené, aká konkrétna
ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 Tr. zák. hrozila z konania obžalovaného.

V posudzovanej trestnej veci absentuje v opise skutku a to tak v obžalobnom návrhu, ako aj v

napadnutom rozsudku popis možného následku, ktorý mal z konania obžalovaného hroziť a ktorý by
bolomožnépovažovaťzaťažkúujmunazdravípodľa§123ods.3Tr.zák.Vskutkovejvetenapadnutého
rozsudku (ako aj v skutkovej vete obžalobného návrhu) sa nachádza v podstate len popis zranenia
poškodeného, ktorý utrpel v dôsledku konania obžalovaného a nenachádza sa aká konkrétna ťažká
ujma na zdraví mala poškodenému hroziť.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru chirurg - traumatológ MUDr. Zdena Moresa vyplýva, že
poškodený D. M. dňa 16.11.2017 utrpel zranenia: stav po traume hlavy, plošnú pásovitú odierku na
rozhraní termospánkovom vľavo, pohmoždenie s opuchom a podliatinami na čele vpravo, bodnoreznú
ranu na ľavom líci dĺžky 1,5 cm lokalizovanú so začiatkom 2 cm pred dolnou časťou ušnice idúcu smerom

dole a doprava, oblúkovitú bodnoreznú ranu na ľavom predlaktí o veľkosti 4-4,5 cm umiestnenú na
volárnoulnárnej hrane strednej časti predlaktia so šikmým priebehom ranového kanála zasahujúcu do
podkožia až po svalovú hmotu, a bodnoreznú ranu na chrbte medzi lopatkami o veľkosti 1,5 cm vo
vzdialenosti1-1,5cmodstrednejlínievpravovovýške13cmodtrnukrčnéhostavca,pričombodnýkanál
smeruje dole a doľava o dĺžke 35 mm až po úroveň stavca Th 7 a zasahuje a porušuje sval m. trapezius

a m. rhomboides. Koniec bodného kanála od pohrudnice je približne 46 mm. Čo sa týka mechanizmu
zranení, išlo o fyzické napadnutie. Podľa priebehov bodného kanála neboli ohrozené pre život dôležité
orgány poškodeného. Ani jeden z nich nesmeroval kolmo na povrch tela a nezasiahol okrem telesných
dutín ani šľachy, úpony svalov, či nervovocievne zväzky. Znalec vo svojom písomnom posudku nastrane 25 (čl. 149) pod bodom 2. konštatoval, že z medicínskeho hľadiska možno konštatovať, že nie je
naplnené ani jedno z kritérií pre ťažkú ujmu na zdraví ako ich uvádza § 123 ods. 3 Tr. zák.

Z obsahu uvedeného znaleckého posudku je teda zrejmé, že popis zranenia poškodeného uvedený v
skutkovej vete napadnutého rozsudku (a obžalobného návrhu) nenapĺňa znaky ťažkej ujmy na zdraví v
zmysle § 123 ods. 3 Tr. zák., nakoľko nešlo o vážnu poruchu zdravia ani vážne ochorenie. V skutkovej
vete napadnutého rozsudku sa nenachádza žiadny popis iného konkrétneho možného následku, ktoré
mohlo byť reálne a predvídateľne spôsobené obžalovaným poškodenému a ktoré by bolo možné

podradiť pod niektorú z foriem ťažkej ujmy na zdraví popísanej v ustanovení § 123 ods. 3 Tr. zák. Žiadny
takýto možný následok neobsahuje nielen popis skutku v obžalobe a napadnutom rozsudku, ale nie je
ho možné vyvodiť ani z vykonaného dokazovania.

Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ sa obžalovanému kladie za vinu, že jeho úmyselné konanie
smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, tak ako to je v posudzovanom prípade, potom musí byť

v skutkovej vete výroku o vine logicky uvedené, aká konkrétna ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 ods.
3 Tr. zák. hrozila z konania obžalovaného, respektíve zranenie, ktoré by viedlo k poraneniu napríklad
dôležitého orgánu. Ani jedna z týchto možností spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví nie je uvedená v
skutku, zo spáchania, ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného.

Skutočnosť, že obžalovaný bodol poškodeného nožom do oblasti chrbtice a nožom na neho útočil (kam
sa však už z rozsudku nedozvieme) ešte automaticky neznamená, že jeho úmyslom bolo spôsobiť
mu ťažkú ujmu na zdraví. Z bodnutia nožom nie je možné vyvodzovať nič z hľadiska možného vzniku
následku, nakoľko pri bodnutí nožom môže ísť o úmysel spôsobiť ublíženie na zdraví, ale aj ťažkú ujmu
na zdraví a prípadne aj smrť. Takisto z konania obžalovaného popísaného v skutkovej vete napadnutého

rozsudku, ktoré malo spočívať v udieraní a kopaní a útočení nožom (nevedno kam) nevyplýva, žeby
obžalovaný mal v úmysle spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví a zo skutkovej vety nevyplýva
ani o akú formu ťažkej ujmy na zdraví by malo ísť. Z pohľadu odvolacieho súdu nebolo možné vec vrátiť
súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania v neprospech obžalovaného, nakoľko odvolanie bolo
podané len v jeho prospech.

Ďalej treba dodať, že pokus ťažkej ujmy na zdraví prichádza do úvahy iba v prípade, pokiaľ páchateľ
vedel, že svojím konaním môže spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodeného a pre prípad, že ju spôsobí,
s tým bol uzrozumený, pričom konkrétne vykonanie tohto konania musí mať jednoznačnú súvislosť s
možným vznikom ťažkej ujmy na zdraví, ktorá je bežne rozpoznateľná pre páchateľa a ktorá je relatívne

pravdepodobná. Znalec nepripustil možné poranenie dôležitého orgánu. Ani jedna z bodnorezných
rán nesmerovala kolmo na povrch tela a poranenia nevyvolali poškodenia dutinových orgánov. Podľa
priebehov bodného kanála neboli ohrozené pre život dôležité orgány poškodeného.

Nie je možné síce poprieť, že bodnutie nožom do chrbta inej osoby môže znamenať útok na život, či

zdravie tejto osoby, avšak taktiež nie je možné automaticky predpokladať, že akékoľvek bodnutie nožom
v akejkoľvek intenzite znamená úmysel spôsobiť poškodenej osobe ťažkú ujmu na zdraví, tak ako to
dôvodil pomerne mechanicky okresný súd v napadnutom rozsudku a pred ním aj prokurátor v podanej
obžalobe. Okresný súd v podstate len uviedol, že nožom je možné spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví.
Ďalej v odôvodnení síce okresný súd uvádzal, že išlo aj o skákanie na hlavu poškodeného, čo však nie

je súčasťou skutkovej vety napadnutého rozsudku (ďalšie útoky obžalovaného na poškodeného sú v
rozsudku ako i podanej obžalobe nejasne formulované).

Krajský súd preto uzatvára a opakuje, že skutok vymedzený v skutkovej vete napadnutého rozsudku
nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k §

155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko opis skutku neobsahuje popis možného následku, ktorý
by reálne a pravdepodobne mohol nastať z konania obžalovaného a ktorý by sa dal podradiť pod ťažkú
ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 Tr. zák.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že znalcom dokumentované zranenia boli spôsobené

poškodenému konaním obžalovaného. Tieto zranenia poškodeného majú pritom povahu ublíženia na
zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák., pretože išlo o poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne
vyžiadalo určitú dobu liečenia a tým aj určité obmedzenie v obvyklom spôsobe života (v zmysle
znaleckého posudku obvykle 3-4 týždne, v tomto prípade dlhšie pre druhotné, hnisavé hojenie rannejplochy na predlaktí). Konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku preto
naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a
to aj z hľadiska subjektívnej stránky konania obžalovaného, pretože tu celkom jednoznačne mohol

reálne predvídať a musel vedieť, že bodnutie nožom do oblasti chrbtice inej osoby a kopanie celkom
určite tejto osobe spôsobí zranenia (bodné alebo rezné, odierky, podliatiny a podobne), čo si bude
musieť vyžiadať aj lekárske ošetrenie, prípadne liečenie, nakoľko takéto zranenia môžu vzniknúť aj v
prípadeútokunožomzapoužitianižšejintenzitybodnutia,resp.kopaním.Obžalovanýpretozjavnechcel
poškodenému spôsobiť ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák.

Pokiaľ ide o spáchanie trestného činu na chránenej osobe - dieťati, tu sa opäť odvolací súd so záverom
súdu prvého stupňa nestotožnil. Je pravdou, že túto skutočnosť obžalovaný v odvolacom konaní
nenamietal, avšak bolo potrebné na túto chybu prihliadnuť, nakoľko by táto odôvodňovala podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. zák.

V tomto prípade je potrebné, aby bol vek poškodeného zároveň aj motivačným faktorom, ktorý založil
alebo podporil vôľovú zložku obžalovaného. Zároveň sa vyžaduje, aby obžalovaný vedel, že poškodený
je dieťaťom a aby túto okolnosť subjektívne spájal napríklad s menším odporom alebo slabšou odvetou
poškodeného,aleboinouokolnosťou,ktorázakladáalebopodporujerozhodnutieobžalovanéhospáchať
trestný čin.

Z vykonaného dokazovania v tomto prípade nevyplýva nielen vedomosť ale najmä ani subjektívna
súvislosť spáchať trestný čin na dieťati. Preto okresný súd nesprávne postupoval, keď tento kvalifikačný
znak použil.

Naopak podľa názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že obžalovaný spáchal tento trestný čin z
osobitného motívu, pomsty, avšak odvolací súd túto okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby nemohol použiť, nakoľko odvolanie bolo podané v prospech obžalovaného a prípadná zmena
právnej kvalifikácie by tak bola v jeho neprospech.

Odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol
obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom
v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 156 ods. 1 Tr. zák.) v rozpätí 6
mesiacov až 2 roky. Vzhľadom k vyrovnanému pomeru poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností u
obžalovaného nedošlo k úprave zákonnej trestnej sadzby.

Pri zvažovaní druhu a výmery trestu vychádzal krajský súd z toho, že išlo o závažný útok na inú osobu za
použitia zbrane a preto spôsob spáchania činu, jeho následok (ublíženie na zdraví), zavinenie (priamy
úmysel u obžalovaného) a pohnútku (riešenie konfliktu) je nutné hodnotiť v neprospech obžalovaného.
Zároveň treba uviesť, že tento trestný čin obžalovaný spáchal počas predchádzajúceho podmienečného

odsúdenia. Za takýchto okolností je preto potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 20 mesiacov, ktorý je trestom adekvátnym a spravodlivým nielen z hľadiska možností
nápravy obžalovaného, ale aj z hľadiska generálnej prevencie, keď je nutné dať najavo, že úmyselné
útoky nožom na iné osoby nie je možné tolerovať a to ani v prípade, ak nespôsobia ťažkú ujmu na zdraví.

Krajský súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo výkone
trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu.

Krajský súd taktiež prevzal z napadnutého rozsudku výrok o zaviazaní obžalovaného na náhradu škody

poškodenej spoločnosti DÓVERA zdravotná poisťovňa a.s. a poškodeného M., nakoľko títo si nárok na
náhradu škody uplatnili riadne a včas.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.