Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kurucová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/19/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207292
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316207292.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanému V. H.,
nar. X. X. XXXX, Y. XXXX/XX, R., o zaplatenie 2953,57 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Návrh na schválenie zmieru z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu 302,14 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne a to zo sumy 677,14 eur od 1.5.2016 do 2.10.2017, zo sumy 602,14 eur od 3.10.2017
do 29.10.2017, zo sumy 577,14 eur od 30.10.2017 do 5.12.2017, zo sumy 452,14 eur od 6.12.2017
do 7.1.2018, zo sumy 377,14 eur od 8.1.2018 do 30.1.2018 a zo sumy 302,14 eur do 31.1.2018 do
zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 75 eur mesačne, splatných vždy do 28. dňa v
príslušnom kalendárnom mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku,
aždoúplnéhozaplateniastým,žeomeškaniesplnenímčoilenjednejsplátkymázanásledkokzročnosť
celého plnenia.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,
IČO: 31 340 890, podala dňa 8. 8. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala žalovaného zaviazať na
zaplatenie istiny 1720,79 eur, úrokov 364,56 eur, úrokov z omeškania 868,22 eur, úrokov zo zostatku
nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1720,79 eur vo výške 24,5% ročne od 1. 5. 2016 do zaplatenia, úrokov
z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1720,79 eur od 1. 5. 2016 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.
Z obsahu žaloby vyplýva, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 8. 2011 žalobca
poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach s lehotou
splatnoutejktorejsplátkydohodnutouvzmluve.Vdobeoduzatvoreniazmluvypovyhláseniepredčasnej
splatnosti úveru, žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich
započítaniasúuvedenévlistineaktuálnystavúveru,vyhotovenejkudňu30.4.2016.Právnypredchodca
žalobcu poukázal na to, že uvedená listina je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu,
ktorý je vedený v súlade s ustanovením §40 ods. 8 a 9 Zák. č. 483/2001 Z.z.. Žalovaný napriek zaslanie
výzve na úhradu dlžnej sumy svoj dlh neuhradil, preto žalobca podal na súd žalobu, pričom si uplatnil
istinu 1720,79 eur, úroky 364,56 eur, úroky z omeškania 868,22 eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny1720,79 eur vo výške 24,5% ročne od 1. 5. 2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 1720,79 eur od 1. 5. 2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Dňa 14. 10. 2016 došlo na súd podanie právneho predchodcu žalobcu, ktorý doplnil žalobu a
uviedol, že výška uskutočneného čerpania úveru žalovaným je uvedená v listine „Aktuálny stav úver“
v časti „Uskutočnené čerpania. Táto listina je výpisom z bankovej knihy a je vyhotovovaná priamo z
bankového informačného systému, ktorý odsúhlasila NBS, na základe čoho daný systém zabezpečuje
dôveryhodnosť a nezameniteľnosť údajov v ňom uvedených. V rámci bankovej praxe je táto listina
považovaná za verejnú listinu.
Žalovaným uhradené splátky sú uvedené v tejto listine v položke „Zaplatené splátky“. Rovnako z tejto
listiny vyplývajú aj zaplatené poplatky.
Čo sa týka špecifikácie žalovanej sumy, suma 1720,79 eur predstavuje len istinu, t.j. výška zostatku
dlhu bez príslušenstva, pričom jej výška a spôsob jej výpočtu je uvedený v listine „Aktuálny stav úveru“.
Rovnako výška úrokov a úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu je uvedený v listine Aktuálny stav
úveru. Úroková sadzba bola dohodnutá na 24,5% ročne. Úrok z omeškania je určený podľa Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.. V listine Aktuálny stav úveru je spôsob úročenia uvedený pri položke „Sankčná
sadzba za splátky“. Položka „Pohľ-účet-úroky“ eviduje výšku zmluvných úrokov a úrokov z omeškania,
vyčíslených za jednotlivé omeškané anuitné splátky ku dňu zosplatnenia úveru, teda ku dňu 11. 7. 2014.
Časť „Úroky na účte ČR“ eviduje výšku zmluvných úrokov a úrokov z omeškania (v pomere uvedenom
v časti „Celková úroková sadzba“ a v časti „Sankčná sadzba za splátky“) od momentu zosplatnenia do
momentu vyčíslenia, tzn. do dňa kedy bola listina „Aktuálny stav úveru“ vyhotovená, v danej veci do dňa
30. 4. 2016. Sumu 364,56 eur teda predstavujú zmluvné úroky a úroky z omeškania odo dňa uzatvorenia
zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti a suma 868,22 eur predstavuje úroky a úroky z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do dňa 30. 4. 2016.
3. Uznesením zo dňa 8. 11. 2017 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX súd vyhovel návrhu žalobcu, aby do konania
na miesto žalobcu Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpil ako
žalobca spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967
692.
4. Dňa 4. 9. 2017, dňa 25. 12. 2017 došli na súd podanie žalovaného, z obsahu ktorých vyplýva, že je
si vedomý svojho záväzku voči žalobcovi s tým, že so žalobcom sa dohodol na mesačných splátkach
po 75 eur mesačne v splátkovom kalendári.
5. Dňa 6. 2. 2018 došlo na súd podanie žalobcu, z obsahu ktorého vyplýva, že medzi stranami sporu
po podaní žaloby bola uzatvorená dohoda o splátkovom kalendári, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal
platiť svoj dlh mesačnými splátkami po 75 eur. Po podaní žaloby žalovaný jednotlivými splátkami už
uhradil sumu 375 eur a to splátkami po 75 eur dňa 3. 10. 2017, 30. 10. 2017, 6. 12. 2017, 8. 1. 2018
a 31. 1. 2018.
Na základe týchto skutočností žalobca žiadal, aby súd schválil zmier strán sporu v znení, že žalovaný sa
zaväzuje uhradiť žalobcovi 1245,79 eur ako istinu, vyčíslený úrok a úrok z omeškania vo výške 394,07
eur,spolusúrokomzomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy1720,79eurod12.7.2014do20.8.2014
a následne 5,25% úrok z omeškania ročne z jednotlivých čiastkových plnení, všetko v pravidelných
mesačnýchsplátkachpo75eurmesačne,splatnýchvždydo28.dňavpríslušnomkalendárnommesiaci,
počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Dňa 5. 2. 2018 došlo na súd podanie žalovaného, ktorý súdu zaslal návrh na uzatvorenie zmieru v
rovnakom rozsahu ako ho zaslal žalobca s tým, že žalovaný s týmto zmierom v plnom rozsahu súhlasí.
6. Súd sa oboznámil sa so zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami pre úver, sadzobníkom
poplatkov, výzvou na úhradu dlhu + doručenkou, aktuálnym stavom úveru, zmluvou o postúpení
pohľadávok, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného a zistil tento skutkový stav.
7. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO:
31 340 890 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 16. 8. 2011 Zmluvu o úvere, v zmysle ktorejveriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 2000 eur pri úroku 24,5% ročne, RPMN 28,31%
a priemernej RPMN na trhu 17,88%. Žalovaný sa tento úver zaviazal splatiť žalobcovi 70 mesačnými
splátkami splatnými vždy k 14. dňu v mesiaci po 47 eur s dátumom splatnosti prvej splátky 14. 9. 2011
a dátumom konečnej splatnosti úveru 14. 6. 2017. Celkové výška nákladov žalovaného predstavuje
1747,31 eur.
8. Bližšie podmienky zmluvy mali byť upravené v Obchodných podmienkach pre úver a v Sadzobníku
poplatkov.
Podľa bodu 6.2 Obchodných podmienok, ak klient je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej,
resp. čiastočnej výške alebo poskytol banke nepravdivé údaje alebo na majetok klienta bol vyhlásený
konkurz alebo exekúcia alebo klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej
istiny úveru vrátane príslušenstva.
9. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11. 7. 2014 právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s.,
vyhlásilpredčasnúsplatnosťceléhoúveruk11.7.2014zdôvodu,žežalovanýsvojímkonanímpodstatne
porušil ustanovenia Zmluvy o úvere. Zároveň právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu
celého dlhu vo výške 2129,24 eur v lehote do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaný túto zásielku
neprevzal v odbernej lehote, pričom žalobcovi bola vrátená dňom 4. 8. 2014.
10. Z Výpisu aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaný od právneho predchodcu žalobcu čerpal úver
vo výške 2000 eur. Jednotlivými splátkami v danom úverovom vzťahu uhradil sumu 1322,86 eur.
Ďalej z tejto listiny vyplýva, že čerpaný úver je úročený úrokovou sadzbou 24,5% a sankčnou sadzbou
za splátky vo výške 9% v období od 25. 8. 2011 do 19. 7. 2012, vo výške 8,75% v období od 20. 7. 2012
do 5. 2. 2013, vo výške 5,5% v období od 6. 2. 2013 do 19. 11. 2013 a sankčnou sadzbou za splátky
5,25% v období od 20. 11. 2013.
Pohľ. účet - úroky je 364,56 eur, Poplatky zaplatené 89,07 eur, Úroky na účte ČR 868,22 eur.
11.Zmluvouopostúpenípohľadávokč.V.zodňa13.6.2017spoločnosťPoštovábanka,a.s.,Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 ako postupca, postúpil svoju pohľadávku, ktorá je predmetom
tohto konania, na žalobcu ako postupníka.
12. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danej veci nie je možné schváliť
zmier strán sporu s tým, že žaloba žalobcu je dôvodná len v časti.
Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia §497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia §9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia §52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.
Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ustanovenia §4 ods. 6 Zák. o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
Podľa ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy spotrebiteľský úver vo výške 2000 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi pravidelnými 70mesačnými splátkami po 54 eur s dátumom splatnosti
prvej splátky 14. 9. 2011 a s dátumom splatnosti poslednej splátky 14. 6. 2017. Žalovaný porušil svojupovinnosťsplácaťúverriadneavčas,pretoprávnypredchodcažalobcalistomkudňu11.7.2014vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru.
Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaný jednotlivými splátkami už uhradil žalobcovi sumu 1697,86
eur a to pred podaním žaloby na súd 1322,86 eur a po začatí konania 375 eur.
Ďalej súd mal za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok spoločnosť Poštová banka, a.s.,
postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému, na žalobcu.
14. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o úvere, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobca ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto
zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.
V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
Nepochybne, zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
15. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa - žalovaného aj v súdnom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavreté
v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu.
Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal,
či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch,
pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.16. Z citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej v zákone uvedenej zložke spotrebiteľského
úveru, ktoré má žalovaný žalobcovi ako veriteľovi vracať, teda sa to týka istiny, úrokov aj iných poplatkov.
Podľa zákona musí byť v každej zmluve jednoznačne, určito a zrozumiteľne a to priamo v zmluve
uvedená nielen výška istiny, ale aj výška riadnych úrokov a iných poplatkov a taktiež aj počet a termíny
splátok istiny, riadnych úrokov a iných poplatkov. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri uzatváraní
zmluvy mal jasne, určito a zrozumiteľné vyjadrené čo, kedy a kde má platiť a z čoho pozostáva úver,
ako aj odmena a všetky sumy a splátky, ktoré má veriteľovi za tento úver ako spotrebiteľ zaplatiť.
V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa § 9 ods. 2 písm.
k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba celkový počet
splátok a výška prvej a predposlednej mesačnej splátky, bez rozlíšenia z čoho takáto splátka pozostáva,
bez rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov. Výška ostatných splátok ani
v zmluve nie je uvedená. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je
ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom tejto právnej úpravy.
Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch ako to už bolo uvedené je, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol riadne, určito a zrozumiteľnej informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný veriteľovi plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jeho
záväzky. Cieľom je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo a to priamo zo zákona byť
informovaný pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov
z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v
zmluve o spotrebiteľskom úver určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov a to
priamo v zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky.
Žalobca si tejto povinnosti bol vedomý a v zmluve, resp. vo všeobecných podmienkach sám uvádza, že
bola uzavretá podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu tento zákon nedodržal.
V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX Krajský súd v C. uviedol -„Jednou z
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“
Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).
17.Súdmávedomosťoprávnomnázore,vyjadrenomvRozsudkuSúdnehodvoraEÚzodňa09.11.2016
v právnej veci C-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Y. H..
V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.
Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.
V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.
V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.
Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.
Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.
Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12.
2016, kde v bode 28 mimo iného odvolací súd uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru
EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme
uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo
veci X.-XX/XX poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval
k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.“.
Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských
úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich,
tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.18. Ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola aj celková čiastka, ktorú
má spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu absentuje,
v zmluve je uvedená iba výška nákladov, ktoré mali žalovaní v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatiť.
V zmluve tak nie je uvedená povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch.
19. V zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa §9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.
v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.
V zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
,, Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad
súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 11.05.2017.
Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v C.B. sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa
03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.
20. V predmetnej zmluve bola v zmluve uvedená RPMN vo výške 28,31% pričom podľa
prepočtu má byť správne uvedená sadzba 27,51% (výpočet súd realizoval prostredníctvom
kalkulačky ).
Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 2000 eur, výšky splátky úveru 54 eur pri ich počte 70. Z
daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný
a bez poplatkov, a to od počiatku aj z uvedeného dôvodu.
Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Ž. sp. zn. 11Co/98/2017 zo dňa 25. 4. 2017.
21. Keďže Zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. j) a k) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, považuje sa v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm. a) a b) citovaného zákona
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov
z úverovej zmluvy.
22. Žalobca si v konaní z dlžnej sumy istiny úveru uplatnil aj nárok na úrok z úveru vo výške 24,5%
ročne po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia. Tu súd uvádza, že tento nárok mu
nie je možné priznať aj z ďalšieho dôvodu. Od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok
z omeškania, nie však už dohodnuté zmluvné úroky (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. XObo XXX/XX, F.
X/XXXX ).Súd je to názoru, že veriteľ má nárok na zmluvný - obchodný úrok len do času účinkov vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté
peňažné prostriedky, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru poskytnutého na základe spotrebiteľskej
zmluvy o úvere, stratil veriteľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu
dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z
omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. V danej
veci žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný
a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo dlžníka
k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v
neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie.
Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v C.B. zo dňa 30.06.2015, sp.zn.
6Co/190/2014, v zmysle ktorého, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle
cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať
a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru
v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne
zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ
navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým
obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.
Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za
požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege
artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné
nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa §
53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave
patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka.
Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v U.T. sp. zn. 6Co/587/2015 zo dňa
28.09.2015, uznesenie Ú. súdu sp. zn. V.. Ú. XXX/XXXX zo dňa 18.09.2012, rozsudok Krajskému súdu
v Ž. sp. zn. 9Co/651/2014 zo dňa 04.09.2014, rozsudok Krajského súdu v H. H. sp. zn. 15Co/871/2014
zo dňa 02.09.2015.V konaní bolo preukázané, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 2000 eur a vrátil žalobcovi už sumu
1697,86 eur (pred podaním žaloby na súd 1322,86 eur a po začatí konania 375 eur), čo je zrejmé zo
žalobcom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad, ako aj z vyjadrenia žalobcu. Preto súd žalobe
žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 302,14 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
23. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku s tým, že ku dňu
podania žaloby dlh žalovaného existoval vo výške 677,14 eur, pričom počas konania žalovaný uhradil
splátky 75 eur a to dňa 3. 10. 2017, 30. 10. 2017, 6. 12. 2017, 8. 1. 2018 a 31. 1. 2018. Súd tieto
splátky žalovaného pri priznaní úroku z omeškania zohľadnil a priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.. Žalobcovi súd priznal úrok z omeškania od dátumu 1. 5. 2016, t.j.
tak, ako si ho žalobca uplatňoval v žalobe. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania súd
žalobu žalobcu zamietol.
24. Obe strany sporu súhlasili s úhradou dlhu v splátkach po 75 eur mesačne. V súlade s ustanovením
§232 ods. 4 C.s.p. s prihliadnutím na výšku priznanej sumy, súd žalovanému povolil uhradiť dlžnú sumu
splátkami po 75 eur mesačne s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky, žalovaný stratí túto výhodu
splátok.
25. Súd zamietol návrh strán sporu na schválenie zmieru, pretože podľa názoru súdu, obsah
navrhovaného zmieru je v rozpore so všeobecne záväznými predpismi (§148 ods. 2 C.s.p.). Súd
považoval žalobu žalobcu dôvodnú v čase jej podania len v časti o zaplatenie 677,14 eur a ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia len v časti o zaplatenie 302,14 eur a to vzhľadom na vyššie uvedené
odôvodnenie.
V danej veci sa jedná o spor s ochranou slabšej strany, kde na strane žalovaného vystupuje
spotrebiteľ. Súd mal za to, že v danej veci nebolo možné schváliť zmier bez toho, aby jednotlivé
nároky, uplatňované žalobcom z titulu spotrebiteľskej zmluvy, boli podrobené súdnej kontrole v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, či zákona o
ochrane spotrebiteľa. Schválením zmieru by v predmetnej veci by nebola zabezpečená základná
ochrana žalovaného ako spotrebiteľa, keďže schválením zmieru by žalovaný bol zaviazaný na plnenie
povinností, ktorých priznanie, podľa názoru súdu, je v rozpore s citovanými zákonmi, konkrétne so
zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že zmier v znení, ako navrhoval žalobca, napriek súhlasu
žalovaného(spotrebiteľa),bolvrozporesprávnymipredpismi,konkrétnesoZákonomospotrebiteľských
úveroch a preto súd tento zmier neschválil a návrh na uzatvorenie zmieru zamietol.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
Zo žalovanej sumy 2953,57 eur súd žalobu žalobcu v čase jej podania považoval za dôvodnú len v
časti o zaplatenie 677,14 eur (22,93% žalovanej sumy). V prevyšujúcej časti o zaplatenie 2276,43 eur(77,08% žalovanej sumy) žaloba žalobcu nebola považovaná za dôvodu a preto ju súd zamietol s tým,
že aj v časti o zaplatenie 350 eur, ktorú sumu žalovaný uhradil po začatí konania na súde, bolo potrebné
zamietnuť, pretože žalobca v tejto časti žalobu nezobral späť, napriek tomu, že žalovaný túto sumu
po začatí konania na súde zaplatil. Z uvedeného však vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní
úspešnejší žalovaný, ktorému by v súlade s ustanovením §255 C.s.p. patrila náhrada trov konania.
Žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.