Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216217284
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216217284.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: P. P., A..

XX.XX.XXXX, Q. M. XX, W., proti žalovanému: Bytové družstvo Vlčie Hrdlo, Vlčie Hrdlo 63, Bratislava,
IČO: 35859831, zast. JUDr. Katarína Juričková, advokát, Drieňová 14, Bratislava, o zaplatenie 1.281,03
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o trovách konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 02.11.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.281,03
Eur s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na základe zmluvy zo dňa 07.03.2006 č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX
vzal pre účel financovania kúpy ubytovní a ich rekonštrukcie investičný úver vo výške 121.443.000,00
SKK. Úver bol splácaný jednotlivými členmi družstva, kedy boli tieto splátky určené zmluvou o ubytovaní,
či nájomnou zmluvou. Tieto boli pôvodne počítané na základe cenníka bytových jednotiek, schváleného

na členskej schôdzi bytového družstva dňa 28.06.2005. Žalobca tak uhradil cenu bytu formou 72 splátok
vo výške 156,14 Eur a 31 splátok vo výške 123,81 Eur. V októbri 2014 boli členovia družstva oboznámení
výveskou na oznamovacej tabuli, že úver je splatený. V novembri 2014 bolo preto potrebné začať
platiť zálohy podľa nových zálohových predpisov, ktoré by uvedenú skutočnosť zohľadnili. Žalovaný aj
napriek tomu nevyúčtoval úver, a to aj napriek tomu, že ho o to žalobca viackrát požiadal. Nakoľko mal
žalobca s ohľadom na výmeru svojho bytu (41,27 m2) uhradiť 13.799,16 Eur ale uhradil 15.080,19 Eur,
preplatil svoj byt o žalovanú istinu. Osobou, ktorá sa takto bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu je

žalovaný. Žalovaný nevyúčtoval úver voči splátkam jednotlivých členov družstva. Nakoľko boli splátky
úveru uhrádzané priamo na účet žalovaného, je žalovaný osobou, ktorá sa obohatila. Ide o úmyselné
obohatenie.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvod
bezdôvodného obohatenia a ani ako vypočítal odkúpnu hodnotu bytu, ktorá má byť podľa žalobcu
konečnou cenou. Na členskej schôdzi bytového družstva dňa 28.06.2005 sa schôdza rozhodla, že

žalovaný odkúpi od spoločnosti Slovnaft, a.s., ubytovacie zariadenia, ktoré budú slúžiť na bývanie
jednotlivým členom družstva. Podľa kúpnej ceny bola kúpna suma 101.510.730,00 SKK, pričom táto
mala byť ešte povýšená o sumu 35.000.000,00 SKK, ktorá mala predstavovať vytvorenie fondu opráv
ako podmienky predaja od Slovnaftu. Družstvo muselo zriadiť fond opráv vo výške 35.000.000,00SKK, aby preukázalo, že má finančné prostriedky na sprevádzkovanie ubytovní, nakoľko tie neboli v
najlepšom stave. Tým sa Slovnaft taktiež chcel ubezpečiť, že nedôjde k odstúpeniu alebo zmluvy.
Družstvo muselo mať ku dňu odkúpenia ubytovni k dispozícii sumu 136.510.730,00 SKK. Túto sumu

družstvo Slovnaftu deklarovalo jednak investičným úverom vo výške 121.443.000,00 SKK a jednak
rozdielom sumy, ktorú družstvo vybralo od členov družstva. Na základe uvedeného žalovaný zobral
dňa 21.12.2005 úver vo výške 121.443.000,00 SKK. Následne na to družstvo schválilo poskytnutie
úveru. Družstvo v roku 2006 kúpilo ubytovne. Cenník bytov, na ktorý odkazoval žalobca a ktorý bol
schválený na členskej schôdzi predstavoval len predbežný výpočet. Žalovanému nie je známe, ako

sa žalobca dopracoval k odkúpnej hodnote bytu, keď nemal k dispozícii žiadne podklady. Žalobca
pri výpočte nemôže vychádzať len zo sumy investičného úveru, nakoľko ako vyplýva zo stanoviska
Istrobankyzodňa12.1220005družstvomuselozfinančnýchprostriedkovposkytnutýchbankovvovýške
17.709.000,00 SKK investovať na rekonštrukciu kúpených nehnuteľností a len sumu 103.734.000,00
SKKmohlopoužiťnafinancovaniekúpnejceny.Súčasťouúveruboliajinvestovanéfinančnéprostriedky.
Je tak predčasné hovoriť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko u žalobcu nedošlo k výpočtu odkúpnej

hodnoty bytu. Žalovaný previedol žalobcovi družstevný byt, ktorý mal v nájme na základe kúpnej zmluvy
Q. - XXXXX/XXXX zo dňa 01.06.2017, právne účinky nastali 28.04.2017. Odkúpna hodnota bytu bola v
zmluve uvedená a jej vyplatením sa považuje cena bytu za vysporiadanú. Uzavretie a podpísanie kúpnej
zmluvy k družstevnému bytu žalovaný považuje za odsúhlasenie odkúpnej hodnoty družstevného bytu
a za týchto podmienok bol predmetný byt prevedený na žalobcu.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so všetkými dôkaznými prostriedkami,
ako aj ostatnými listinami tvoriacich obsah spisu, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

5. Dňa 28.06.2005 sa uskutočnila členská schôdza Bytového družstva Vlčie Hrdlo o výslednej cene
akceptovanej Slovnaftom za ubytovacie zariadenia vo výške 101.500.000,00 SKK s podmienkou

predaja, ktorou je vytvorenie fondu opráv vo výške 35.000.000,00 SKK. Uvedený fond sa použije podľa
potreby tak, aby sa kvalita a úroveň medzi jednotlivými ubytovacími zariadeniami čo najviac vyrovnala
s výsledkom hlasovania 190 hlasov za, proti 0, zdržalo sa 0.

6. Žalovaný ako dlžník a veriteľ Istrobanka uzatvorili dňa 07.03.2006 Úverovú zmluvu na úver do

maximálnej výšky 121.443.000,00 SKK na financovanie účelu kúpy nehnuteľností - ubytovní.

7. Z výpisu LV č. XXXX (č. l. 70) je zrejmé, že žalobca je výlučný vlastník predmetného bytu, na ktorý
platila uvedené platby, a to na základe kúpnej zmluvy Q. - XXXXX/XXXXX z XX.XX.XXXX, právne účinky
nastávajú XX.XXXXXX.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

9. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

12. Predmetom sporu je nárok žalobcu na vrátenie preplatku, ktorý vznikol, tak že žalobca platil splátky
podľa rozpisu žalovaného, pričom podľa jeho prepočtov mal dokopy uhradiť 13.799,16 Eur, avšak uhradil
15.080,19 Eur. Týmito platbami mal následne prejsť byt, ktorý obýval do jeho vlastníctva.

13. Ak žalobca ako dominus litis (pán sporu) požadoval bezdôvodné obohatenie bol a je povinný túto
výšku presne špecifikovať, resp. ozrejmiť z akých položiek je tvorená a na akom základe uplatnená.
Skonštatovanie žalobcu, že platil viac ako mal, je aj v nadväznosti na vyjadrenia žalovaného a zistený
skutkový stav iba v rovine tvrdenia. Nakoľko právny zástupca žalobcu ukončil svoje zastupovanie,súd niekoľko krát priamo žalobcu vyzýval, aby sa k veci vyjadril a označil svojho nového právneho
zástupcu, na ktorého odkázal žalobcov odstupujúci pôvodný právny zástupca. Na tieto výzvy však
žalobca nereagoval a bol v konaní pasívny.

14. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata
sporu, nároku. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je ulohou
sudu, aby ex offo nahradzal procesnu aktivitu zalobcu ohladom jeho dokazneho bremena. Strana musí
preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na
základe ktorých mu jeho právo patrí. To však v konaní žalobca nesplnil. Je potrebné aj poukázať na
skutočnosť, že predmetný byt, ktorý žalobca obýval a na ktorý boli viazané aj ním tvrdené sporné platby,
bol na základe kúpnej zmluvy prevedený na žalobcu, čo znamená, že žalobca je výlučným vlastníkom

tohto bytu. Pokiaľ žalovaný dôvodil, že žalobca akceptoval aj odkúpnu hodnotu bytu, ktorá bola uvedená
v kúpnej zmluve, pričom žalobca ako nositeľ dôkazného bremena na uvedené nijako nereagoval, je
možné ustáliť, a to aj podľa § 151 ods. 1 CSP, že predmet sporu odpadol a nie je daná dôvodnosť
podanej žaloby.

15. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a zistených skutočností, súd žalobu pre
neunesenie dôkazného bremena zamietol.

16. Žalovaný tak mal vo veci plný úspech, v tom prípade ako úspešná strana by mal nárok na náhradu
trov konania 100 %, ale keďže mu v konaní žiadne nevznikli, resp. žiadne si neuplatnil, súd úspešnému

žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.