Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217010376
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217010376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného H.
T., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného H. T., proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 06.09.2018 sp. zn. 2T/72/2017, na verejnom zasadnutí konanom v
Nitre dňa 12.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
H. T., nar. XX. XX. XXXX v X. B., trvale bytom
F., L. námestie XXXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV
a ÚVTOS Nitra v inej trestnej veci,

u k l a d á

podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Trestného
zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného H. T. (ďalej
len obžalovaný) vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že:
dňa XX. októbra XXXX v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. na doposiaľ nezistenom mieste v okrese F.
povedal počas telefonického rozhovoru poškodenej F. L., nar. 9. marca XXXX, trvale bytom F., Ul. E. B. Z.
č. XXXX/XX, prechodne bez prihlásenia Y. H. - A., P. 3, že ak sa s ním nebude normálne rozprávať, pôjde
k jej rodičom a zabije ich, v dôsledku čoho poškodená F. L. ukončila telefonický rozhovor a následne jej

posielal SMS správy s textom o 13.18 hod. "teraz zdvihni alebo spravím tragédiu", o 13.20 hod. "Buď
mi zavoláš naspäť, alebo vyvraždím tvoju rodinu", o 13.21 hod. "Poslednýkrát ti volám, zdvihni to, lebo
pôjdem dovnútra a zastrelím ich", o 13.26 hod. "Vyhľadám ťa", o 13.27 hod. " Ak nezdvihneš, zabijem
ťa", o 13.29 hod. "Neujdeš ... je po tebe ... ty kokot fajčiaca", o 14.05 hod. "Zabijem ťa", o 18.41 hod. „Tysi ma udala na polícii ...nebudeš mať ani jednu pokojnú chvíľu", o 18.57 hod. "Zatvoria ma., ale zabijem
ťa, môžeš ma udať ... nemáš čas ukryť sa ... môžeš byť hocikde: ak ťa vyhľadám, zabijem ťa ... a nikto
ťa nezachráni ... chytím ťa, ty kurva ... lezieš na každého kokota", o 19.25 hod. "Dám ti vyfajčiť ... môžeš

sa skrývať ... páááá ... a toľko".

Za to mu bol podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.,
postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3
roky a 4 mesiace, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomu rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný odvolanie proti všetkým jeho výrokom,
ako aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo.

V písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu uviedol, že súd I. stupňa pri
stanovení jeho trestnoprávnej zodpovednosti vychádzal zo znaleckého posudku Znaleckého ústavu
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii a
psychiatrii (ďalej len Ústav), keďže v konaní sa vyskytli dva rozdielne znalecké posudky a to posudok
Doc. MUDr. Karola Turčeka, CSc. a posudok MUDr. Jany Feldmarovej. Ako bolo zistené, znalecký

posudok Ústavu sa priklonil k záveru znaleckého posudku MUDr. Feldmarovej.
Namietal, že súd I. stupňa sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s jeho zdravotnou
dokumentáciou,čourobilvzáverochsvojhoznaleckéhoposudkulenMUDr.Turček,ktorýtvrdil,ževčase
spáchania skutku bola u neho prítomná komplikovaná opilosť (palimpsestom) kombinovaná s použitím
štyroch tabletiek Alprazolamu. V dôsledku toho došlo k poruche vedomia, kedy boli závažne porušené

rozpoznávacie i ovládacie schopnosti v stupni blížiacom sa k ich zániku. Poukázal na to, že nemal
vedomosť o tom, aké sú účinky kombinovaného užitia alkoholu a hore uvedeného lieku. Principiálnou
otázkou potom bolo, či jeho porušené vedomie v čase spáchania skutku malo vplyv na jeho konanie.
Namietal závery znaleckého posudku Ústavu.
Ďalej poukázal na ustanovenie § 23 Trestného zákona týkajúcej sa nepríčetnosti tvrdiac, že súd I. stupňa

nezohľadnil pri rozhodovaní relevantné dôkazy, ktoré vylučujú jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Okrem
toho poukázal aj na rozporné výpovede poškodenej L. a Y. L. na hlavnom pojednávaní a zameral sa
iba na dôkazy, ktoré boli v jeho neprospech. Keďže súd konal v rozpore so zásadou in dubio pro reo
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na opätovné prejednanie a
rozhodnutie, alternatívne navrhol, aby ho odvolací súd spod obžaloby v zmysle § 285 písm. d/ Tr. por.

oslobodil, keďže nebola preukázaná nad všetku pochybnosť jeho trestnoprávna zodpovednosť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v plnom rozsahu zotrval na písomných
dôvodov odvolania. Poukázal na to, že v predmetnej veci boli vypracované tri znalecké posudky, ktoré
vychádzajú z toho, že u obžalovaného išlo o komplikovanú opilosť, kde pri tejto opilosti dochádza k

níženiu príčetnosti a môže to vyústiť až do nepríčetnosti. Ničím nebolo preukázané, že obžalovaný mal
vedieť, že po požití alkoholu v kombinácii s liekmi, sa dostane do stavu komplikovanej opilosti a toto
obžalovaný nemohol vedieť aj preto, lebo nikdy predtým lieky Helex neužíval. Z uvedených dôvodov
preto namietal znalecký posudok MUDr. Feldmarovej a Ústavu, z ktorých vyplýva aj to, že najčastejšie
sa vyskytuje takáto komplikovaná opilosť u ľudí, ktorí sú agresívni a psychopatickí. Prikláňal sa k

znaleckému posudku MUDr. Turčeka a navrhol napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušiť. V konečnom
návrhu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu, pretože nebola zistená
základná otázka trestnej zodpovednosti obžalovaného a to príčetnosť.

Obžalovaný sa pridržiaval skutočností uvedených obhajcom a poukázal na str. 5 napadnutého rozsudku,

kde súd I. stupňa uviedol, že násilím, resp. hrozbou násilia nútil poškodenú, aby sa s ním stretla a vrátila
mu veci - knihu, telefón a prsteň, avšak uviedol, čo potvrdil aj otec poškodenej, že veci mu odovzdali,
keď tam boli policajti, resp. ich odovzdali policajtom, a teda nemohol tento trestný čin spáchať a pokiaľ
ide o SMS správy, tieto si nepamätal.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že nepovažuje odvolanie
obžalovaného za dôvodné, pretože rozsudok súdu I. stupňa je zákonný a správny vo všetkých jeho
výrokoch. Podľa jej názoru súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutokobžalovaný spáchal. Podľa názoru prokuratúry nie je možné obžalovaného oslobodiť v zmysle § 285
písm. d/ Tr. por., pretože ako vyplýva zo znaleckého posudku Ústavu, ktorý pri jeho vypracovávaní mal
k dispozícii obidva znalecké posudky, tak MUDr. Turčeka, ako aj MUDr. Feldmarovej a po vyšetrení

jeho duševného stavu dospel k záveru, že obžalovaný v čase spáchania skutku nekonal v mrákotnom
stave, bol v kontakte s realitou, čo vyplýva aj z toho, že vedel o tom, že bol na polícii a aj keď sa z
tejto vrátil, opätovne písal SMS-ky takého charakteru, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Zo všetkých
týchto skutočností nie je možné konštatovať jeho nepríčetnosť. Aj pokiaľ ide o trest, tento považuje za
zákonný a správny a rovnako aj uloženie ochranného opatrenia.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že v konaní bolo zadovážených
dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu I.
stupňa, ktorý na hlavnom pojednávaní postupoval pri vykonávaní dôkazov podľa Tretej časti tretej hlavy
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom

konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s ustanovením § 168 Tr. por., keď uviedol,
akýmiúvahamisaspravovalprihodnotenívykonanýchdôkazov,takistopoukázalnato,ktoréskutočnosti

vzal za dokázané a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé ako sa
vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v
otázke viny ako i pri ustálení právnej kvalifikácie.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že vina obžalovaného bola nepochybne

preukázaná vykonanými dôkazmi a to jednak výpoveďou svedkyne F. L., svedka Y. L. a J. O., ako
aj zabezpečenými listinnými dôkazmi, najmä pokiaľ ide o SMS správy, ktoré zasielal obžalovaný
poškodenej.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu vina obžalovaného bola vykonanými dôkazmi preukázaná. Bolo

preukázané, že obžalovaný dňa 22.10.2016 najskôr telefonoval poškodenej F. L. a žiadal ju, aby sa s ním
rozprávala, čo keď ona odmietla, tak sa jej začal vyhrážať, že ak sa s ním nebude normálne rozprávať,
tak pôjde k jej rodičom, ktorých zabije a následne jej posielal rôzne SMS správy. Na základe týchto
skutočností potom poškodená volala svojmu otcovi Y. L., že obžalovaný ide k nim, na čo aj ona od svojho
priateľa J. O. odišla domov, kde pri bráne sa objavil obžalovaný, ktorému po príchode polície odovzdala

darčeky, ktoré jej dal a ktoré od nej žiadal späť a to knihu a prsteň a následne potom s policajtmi šla
k J. O., aby mu odovzdala aj telefón. I po návrate z polície jej obžalovaný naďalej písal SMS správy s
textom, ktorý text je uvedený vo výroku rozsudku.
Obrana obžalovaného, že v čase spáchania skutku nevedel čo robí, pretože si na tieto skutočnosti
nepamätal, keďže požíval alkohol, ktoré kombinoval s liekmi, nebola potvrdená, teda nebolo zistené, že

by obžalovaný konal v stave nepríčetnosti (§ 23 Tr. zák.).
Ako vyplynulo z dokazovania, obžalovaný po požití alkoholu a podľa jeho vyjadrenia po konzumácii
liekov písal SMS správy poškodenej, nútil ju, aby s ním komunikovala, resp. aby sa s ním stretla, pričom
sám šiel k domu poškodenej, kde po príchode polície s nimi odišiel a po prejednaní jeho konania na
polícii, opätovne písal SMS správy, z ktorých je zrejmé, že bol v kontakte s realitou, keď napísal „ty si

ma udala na polícii... nebudeš mať ani jednu pokojnú chvíľu“, t.j. že presne vedel, že bol na polícii, že
ho udala poškodená.

Nepríčetným v zmysle § 23 Tr. zák. je ten, kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného
nemohol rozoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie.

Zo znaleckého posudku Ústavu, ktorý sa priklonil znaleckému posudku MUDr. Feldmarovej, vyplýva, že
obžalovaný je dlhoročne závislý od alkoholu a v čase skutku bol intoxikovaný alkoholom v kombináciis benzodiazepínmi, pričom jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase skutku boli znížené, ale
neboli vymiznuté.
Bola prítomná súvislosť medzi vonkajším podnetom a reakciou obžalovaného. Jeho konanie nebolo

kvalitatívne zmenené a nešlo ani o psychotický mrákotný stav. Rovnako v znaleckom posudku Ústavu je
uvedené, že obžalovaný bol po celý čas v kontakte s realitou, v opačnom prípade by si jeho neprimerané
správanie bola všimla polícia, keď bol prvýkrát s ňou v kontakte, pričom obžalovaný vzhľadom k tomu, že
je častým užívateľom alkoholických nápojov a vedel, ako sa správa po ich požití, aj napriek tomu požíval
alkohol a kombinoval ho s liekmi. Skutočnosť, že obžalovaný si priebeh skutku nepamätá, pretože mal

„palimpsest“(okno),niejetakouskutočnosťou,ktorábyhozbavovalatrestnejzodpovednostizauvedený
čin. Uvedený „palimpsest“ nie je poruchou vedomia, ale je to porucha ukladania pamäťovej stopy.
Z týchto záverov znaleckého posudku je možné konštatovať, že obžalovaný v čase spáchania činu
netrpel žiadnou duševnou chorobou ani poruchou, pre ktorú by nemohol rozoznať protiprávnosť svojho
konania alebo svoje konanie ovládať. Je pravdou, že bol pod vplyvom alkoholu a jeho ovládacie a
rozpoznávacieschopnostivdôsledkukonzumáciealkoholusliekmiboliznížené,avšaknebolivymiznuté

a pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. Turčeka, v konečnom dôsledku ani tento vo svojom znaleckom
posudku ani vo výpovedi na hlavnom pojednávaní neuviedol, že by jeho ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti boli úplne vymiznuté, iba konštatoval, že jeho rozpoznávacie i ovládacie schopnosti boli v
stupni blížiacom sa k ich zániku, avšak nemôže ani tento znalec konštatovať, že boli na 100% zaniknuté,
pričom k znaleckému posudku MUDr. Feldmarovej uviedol, že v podstate obaja hovoria o tom istom, t.j.

že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti u obžalovaného boli podstatne znížené.

Na základe týchto skutočností potom správne súd I. stupňa rozhodol o vine obžalovaného a konanie
obžalovaného aj správne právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., pretože
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal. V danom prípade poškodenú F. L., ktorej telefonoval, nútil ju,

aby sa s ním rozprávala, aby mu volala späť, aby mu zdvihla telefón, pričom ak tak neurobí, sa vyhrážal,
že ju zabije, zabije jej rodičov, že vojde do domu jej rodičov a zastrelí ich, dokonca tak konal aj potom,
čo poškodená s jej otcom zavolali políciu.

Súd I. stupňa za tento zločin obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 4 mesiace,

keď nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil priťažujúcu okolnosť, že už bol pre
trestný čin odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/22/2016 zo dňa 10.03.2016,
kedy bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou a
probačným dohľadom do 11.03.2018. Súd I. stupňa na túto skutočnosť prihliadol aj ako na priťažujúcu

okolnosť a zároveň s poukazom na toto odsúdenie, keďže sa trestného činu dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia aplikoval aj ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., t.j. že mu nemohol uložiť
podmienečný trest odňatia slobody.

Súd I. stupňa vzal do úvahy, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody je vylúčené vzhľadom

na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., keďže obžalovaný sa trestného činu dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn.
1T/22/2016 zo dňa 10.03.2016, kedy bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou 2 roky a probačným dohľadom do 11.03.2018.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku čo sa týka výroku o treste, odvolací súd dospel k záveru, že
tento je potrebné zrušiť v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por., pretože napadnutým rozsudkom
boli porušené ustanovenia Trestného zákona, keď zistil, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu zohľadnil
u obžalovaného priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) a tiež

to, že sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (§ 49 ods. 2 Tr. zák.) a preto mu
ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd I. stupňa dvakrát prihliadol na predchádzajúce odsúdenie
Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/22/2016 zo dňa 10.03.2016, keď na toto odsúdenie prihliadal aj
ako na priťažujúcu okolnosť a následne aj pri určovaní druhu trestu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2

Tr. zák., čím porušil zásadu dvojitého pričítania uvedenú v § 38 ods. 1 Tr. zák.
S poukazom na vyššie uvedené pochybenie preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a sám vo veci rozhodol, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov
uvedených v § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., podľa ktorých ustanovení trest má zabezpečiť ochranu spoločnostipred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby
trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v § 36 Tr. zák. a ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. a preto mu trest ukladal

postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom vychádzal z trestnej sadzby pre zločin vydierania podľa §
189 ods. 1 Tr. zák., ktorá je 2 až 6 rokov.
Za primeraný v jeho prípade považoval trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, ktorý
trest vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu prejednávaného prípadu, považoval za primeraný a
postačujúci na jeho prevýchovu.
Obžalovanému nebolo možné uložiť iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na

ustanovenie§49ods.2Tr.zák.,pretožeskutkusadopustilvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdenia
za obdobnú trestnú činnosť, ktorá mu plynula od 11.03.2016 do 11.03.2018.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, odvolací súd obžalovaného
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2

písm. a/ Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.

Z hore uvedených dôvodov preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa len vo výroku
o treste a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o uloženie ochranného opatrenia a to protialkoholického liečenia ústavnou formou, tento výrok
je správny a zodpovedá zákonu a preto odvolací súd ponechal tento výrok rozsudku nezmenený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.