Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/569/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244905
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111244905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: X.. S. S., D. K. X/
XX N., zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského 2,
Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom
ImrichaKarvašač.1Bratislava,onáhraduškody109.312,20eurspríslušenstvom,naodvolaniežalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08. decembra 2014, č. k. 11C/214/2011 - 333, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 109.312,20 eur s príslušenstvom titulu náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len "NBS"), pri vykonávaní
bankového dohľadu nad činnosťou Podielového družstva slovenské investície (ďalej len "PDSI
alebo Družstvo") a obchodníka s cennými papiermi. Vykonaním dokazovaním mal preukázane, že

rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil Úrad pre finančný trh družstvu prospekt investície. Kompetencie
Úradu pre finančný trh prešli z účinnosťou od 01.01.2006 na NBS (§ 45 ods. 1 Zákona č. 747/2004 Z. z. o
dohľadenadfinančnýmtrhomvzneníneskoršíchpredpisov.Žalobcaakočlendružstvavložildodružstva
peňažné prostriedky s cieľom ich zhodnotenia a stal sa vlastníkom členského podielu sume 100.014,82
eur. Dňa 11.02.2011 požiadal žalobca o zrušenie jeho členského podielu a členstva v družstve; v
súvislosti so zánikom členstva v družstve vznikol mu nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu v sume
108.016,01 eur (tvoreného členským podielom a podielom na zisku za rok 2009). V jeho prospech bola

vystavená zmenka ID 2714 na zmenkovú sumu 108.016,01 eur, bez protestu, na rad splatná na videnie.
Žalobca v konaní nepreukázal, čo mu zodpovedá rozdiel medzi žalovanou sumou 109.312,20 eur a
vyrovnávacím podielom, na ktorý má nárok, v sume 108.016,01 eur. Dňa 02.06.2008 uzavrelo družstvo s
OCP zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa OCP, ako obhospodateľ, zaviazal riadiť portfólio družstva,
akojehoklienta,vsúladesoschválenímprospektominvestíciiajehododatkamiazaviazalsazabezpečiť
mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8%. Právam a povinnostiam klienta zodpovedali práva
a povinnosti obhospodarovateľa spočívajúce v dodržaní všeobecne záväzných právnych predpisov,

konaní s odbornou starostlivosťou v najlepšom záujme klienta, dbaní na primeranú mieru rizika pre
klienta, ochrane informácii získaných od klienta pred tretími osobami, predkladaní štvrťročných správ
o zhodnotení finančných prostriedkov za uvedené obdobie klientovi. Z konania vyplynulo, že OCP
porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktorémalo družstvo vo svojom portfóliu, a však žiadne súdne konanie medzi OCP a družstvom neprebiehalo
ani neprebieha. Podľa zápisu zo dňa 24.08.2007 č. ODO- 9855/2007 NBS požiadala družstvo a jeho
dcérskespoločnostiopísomnéstanoviskoknezrovnalostiamaproblémomvichčinnostiaoinformácieo

spôsobe riešenia tohto stavu. Predseda družstva X.. U. S. informoval NBS o bezproblémovej a úspešnej
činnosti družstiev od roku 2001 a neevidoval žiadne sťažnosti zo strany jeho členov. Družstvo v odpovedi
zdôrazňovalo, že využije finančné nástroje v portfóliu tak, aby bolo ďalej schopné plniť svoje záväzky,
resp. predmetné finančné nástroje umiestni v troch subjektoch tak, aby došlo k jednoznačnejšiemu
rozloženiu investičného rizika odporúčaného NBS. Družstvo pravidelne predkladalo NBS správy o

svojej činnosti a finančnej situácie, v ktorých do roku 2010 nedeklarovalo žiadne problémy. Po obdržan
výpovede OCP zo zmluvy o riadení portfólia požiadalo družstvo NBS v dňoch 15.04.2010 a 28.06.2010
o preskúmanie postupu OCP a o vykonanie dohľadu na mieste. Dňa 23.04.2010 opäť požiadalo NBS
o zjednanie nápravy v činnosti OCP vo vzťahu k družstvu, na základe podnetu družstva NBS vykonala
dohľad na mieste, od družstva si dňa 25.04.2007 vyžiadala štruktúru majetku k 31.12.2005 a 31.12.2006
a dňa 24.08.2007 boli prerokované problémy a nezrovnalosti podľa § 2 ods. 8 Zákona č.747/2004 Z.

z.; na prerokovaní sa zúčastnili zástupcovia družstva a NBS. NBS rozhodnutím č. OPK - 9750/3/2007
zo dňa 08.01.2008 uložila OCP pokutu v sume 500.000 SK za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných
ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z., banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 07.05.2008 č. GUG -
841/2008, zrušila prvoinštančné rozhodnutie a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 č. OPK - 9750/5/2007 uložila OCP opätovne pokutu,

a to vo výške 300.000 SK za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a, § 74 ods.
1, ods. 7 písm. b / Zákona č. 566/2001 Z. z.. NBS dňa 27.07.2010 oznámila Prezídiu policajného
zboru, odboru proti korupcii Bratislava, skutočnosti, o ktorých sa dozvedela pri výkone dohľadu na
diaľku, nasvedčujúce, že konaním oprávnených osôb družstva došlo k naplnenú skutkovej podstaty
trestného činu. Na základe tohto oznámenia bolo začaté trestné stíhanie uznesením č. PPZ - 153/BPK-

B - 2010 zo dňa 16.11.2010. NBS predbežným opatrením č. ODT - 8305/2010 zo dňa 12.07.2010
uložila OCP zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným obchodníkovi bez jej predchádzajúceho
písomného súhlasu. NBS zastavila konanie o žiadosti družstva o schválenie dodatku k prospektu
investície (rozhodnutie č. OPK - 5664/1/ - 5/2010 zo dňa 26.08.2010). Rozhodnutie bolo potvrdené
rozhodnutím Bankovej rady NBS č. GUV - 1744/2010 zo dňa 08.12.2010, právoplatným dňa 16.12.2010.

NBS rozhodnutím č. ODT- 8305- 5/2010 zo dňa 21.12.2010 odobrala OCP povolenie na poskytovanie
investičných služieb pre porušenie ustanovení § 156 ods. 2 písm. a, § 55 ods. 7, ods. 9, § 85 ods. 2, §
84 ods. 1 písm. b, § 76 ods. 2, § 77 ods. 7 Zákona č. 566/2001 Z. z., ktoré rozhodnutie bolo potvrdené
druhostupňovým rozhodnutím č. GUV- 274/2011 zo dňa 01.03.2011, právoplatným a vykonateľným dňa
04.03.2011. NBS rozhodnutím č. ODT- 10890-4-/2010 zo dňa 30.05.2011 zakázala družstvu predaj

majetkovýchhodnôt,pretožesazmeniliúdajeuvedenévoverejnejponukemajetkovýchhodnôt.Okresný
súd Bratislava I uznesením 3K/95/2010 zo dňa 11.04.2011, zverejneným v Obchodnom vestníku č.
75/2011 pod značkou K000394 v časti 75B, vyhlásil na majetok družstva konkurz, v ktorom si žalobca
prihlásil svoju pohľadávku v sume 30.273,99 eur; podal v ňom incidenčnú žalobu; konkurzné konanie
nie je doposiaľ skončené. Z výpisu s obchodného registra družstva a OCP vyplýva, že X.. U. S. bol v

tom istom čase členom predstavenstva družstva, podpredsedom predstavenstva družstva a predsedom
predstavenstva družstva a zároveň predsedom predstavenstva OCP a členom dozornej rady. Zistený
skutkový stav posúdil podľa č.l. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1 písm. d, ods. 2, § 9 ods. 1,2 Zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 126 ods. 1,2,5, § 127, § 135 ods. 1, 2,7 Zákona č. 566/2001 Z.

z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 45 ods. 1,
2 Zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov, § 233 ods. 1,
§ 243 ods. 1,2, § 243a, § 244 ods. 1,3 Obchodného zákonníka, a dospel k záveru, že v danom prípade
nebola splnená ani jedna zo zákonom stanovených podmienok pre vyvodenie zodpovednosti za škodu
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Uviedol, že družstvo, ktorého členom bol aj žalobca, až do roku 2010

deklarovalo, že jeho hospodárske výsledky sú úmerne ročným predpokladom hospodárenia a členské
vklady sa zhodnocujú. V žiadnej zo správ družstva sa nenachádzali informácie o jeho nepriaznivej
hospodárskej situácii. Družstvo v rokoch 2007 a 2010 informovalo NBS, že OCP neplní svoje povinnosti
a žiadal o vykonanie dohľadu na mieste. NBS v apríli 2007 začala u obchodníka s cennými papiermi
vykonávať dohľad na mieste, s predstaviteľmi Družstva prerokovala nezrovnalosti zistené pri dohľade.

S poukazom na rozhodnutia NBS o uložení pokút v sume 500.000 Sk a 300.000 Sk, o predbežnom
opatrení,ktorýmnariadilaOCPzdržaťsanakladaniasmajetkommuzverenýmbezjejpredchádzajúceho
súhlasu, trestné oznámenie, ako aj rozhodnutia o zastavení konania o schválení dodatku k prospektu
investície, o odobratí OCP povolenia na poskytovanie investičných služieb a o zákaze družstvu predajamajetkových hodnôt konštatoval, že NBS nezanedbala svoje povinnosti a dohľad nad dohliadanými
subjektmi - družstvom a OCP- vykonávala v zákonom stanovenom rozsahu ako dohľad nad plnením
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a v súlade s ustanoveniami § 125 až

§ 128 Zákona č. 566/2001 Z. z. v znení účinnom čase vykonávania dohľadu. NBS v rámci dohľadu
kontrolovala zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť
prospektu investície počas trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o
verejnej ponuke majetkových hodnôt ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona č. 566/2001

Z. z. Až s účinnosťou od 01.06.2010 je NBS oprávnená dohľadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ
majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad
nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by
to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Poukázal na to, že družstvo už na začiatku svojej
existencie zavádzalo svojich členov a poskytovalo im nepravdivé informácie, že Úrad pre finančný trh
hodnotil každé družstvo od jeho vzniku za 2 roky činnosti, jeho zakladajúcich podielnikoch, orgány,

hospodárske výsledky, investičnú stratégiu, systém fungovania i plán rozvoja; od februára 2002 sú
družstvá pod dozorom Úradu pre finančný trh, ktorý ich veľmi pozorne sleduje a posudzuje každý prejav
navonok. Úrad pre finančný trh družstvo dňa 13.05.2003 vyzval, aby také informácie nepoužíval a nešíril,
a to ani vo vzťahu k jeho členom družstva, pretože nie sú v súlade so zákonom - úrad nebol povinný
preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných

údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt.
Schválením prospektov úrad neodobril projekt družstiev. Dospel preto k záveru, že zo strany NBS nejde
o nesprávny úradný postup, NBS nebola nečinná, ihneď po oznámení družstva začala vykonávať dohľad
na mieste a prijala primerané opatrenia, ktoré postupne vyústili až do odobratia povolenia OCP na
poskytovanie investičných služieb. Nebola preto splnená podmienka existencie nesprávneho úradného

postupu orgánu verejnej moci (NBS) pri výkone verejnej moci podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Z. z.
Uviedol, že škoda, ktorá žalobcovi vznikla v podobe nevyplateného členského podielu, je škodou ktorú
nespôsobila žalovaná. Žalobca ako člen družstva musel vedieť, že s jeho investíciou je spojené aj riziko
a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov; bol povinný podieľať sa nie len
na ziskoch, ale aj na stratách družstva (§ 82 Obchodného zákonníka). Poukázal na to, že ani členovia

družstva nevyvinuli dostatočnú starostlivosť spočívajúcu v záujme o ochranu svojich vkladov v družstve,
keď mali vedomosť len o investíciách do nakladačov Božena , po ďalších informáciách nepátrali, a
preto nemožno bez ďalšieho ani ich zodpovednosť prenášať na iný subjekt. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že OCP porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných
prostriedkov, ktoré malo družstvo vo svojom portfóliu, a však žiadne súdne konanie medzi OCP a

družstvom, v ktorom by sa družstvo domáhalo svojich nárokov voči OCP, neprebiehalo a ani neprebieha,
pričom družstvo sa aspoň takýmto spôsobom mohlo snažiť ochrániť vklady svojich členov, čo však
neurobilo. Prípadnú stratu v hospodárení družstva a zodpovednosť za ňu nemožno prenášať na iný
subjekt. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla, z dôvodu nevyplatenia jeho členského vkladu a vyrovnávacieho
podielu, je výsledkom hospodárskej činnosti družstva, za ktorú nesie zodpovednosť výlučne družstvo,

resp. jeho predstavenstvo a kontrolná komisia. Priama príčina súvislosť medzi škodou, ktorá žalobcovi
vznikla, vyplýva z nedbanlivostného konania družstva a OCP, teda iného subjektu ako je žalovaná. Nie je
preto splnená ani podmienka existencie priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a škodou.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, pretože ich nežiadala.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo jeho žalobe vyhovené alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie dôvodiac tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205
ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že Národná banka Slovenska
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď

základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány
verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi,
t. j. že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedol, že sa spoliehal na riadny
výkon dohľadu zo strany Národnej banky Slovenska, pretože nemohol predpokladať, že dohľad nadprospektom investície je podľa Národnej banky Slovenska len formálny, resp. že takýto je jeho obsah
podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom
investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol preto svojvoľný v

neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument
žalovanej, že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, podľa ustanovenia § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z., ale
nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, označil za úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o
takto zúženom dohľade orgánu vedomosť. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že neexistuje

príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska
spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z. z.. Za obzvlášť
nepochopiteľný považoval záver súdu prvej inštancie, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v
rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti
banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol "bdelý", keď
mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s

cennýmipapiermi,ktorýmimoholzabezpečiťdodržiavaniezákonaocennýchpapieroch,resp.sankciami
k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Dôvodil, že povinnosťou Národnej banky Slovenska
podľa ustanovenia § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie
informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností, pričom
podľa ustanovenia § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ktorý platí v tomto znení už od

1.5.2007, Družstvo, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s cennými
papiermi, patrili k povinne dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska. Národná banka
Slovenska mala preto zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení
na činnosť ňou vydaných Družstvu (prospekt investícií vydaný Úradom pre finančný trh a následne
pravidelnekontrolovanýNárodnoubankouSlovenska) aobchodníkoviscennýmipapiermi,pričom

povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska bol dokonca koncipovaný tak široko, že
mala zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách ako tých, ktoré vyplývajú z
povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo
činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu jeho záujmov - ako klientov
dohliadaných subjektov. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.

zn. 7C 206/2011 bolo výpoveďou svedka X.. U. S., P.., preukázané, že Národná banka Slovenska už
v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené
portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorá v
tom čase akcionársky vlastnila obchodníka s cennými papiermi, z čoho vyplýva, že Družstvo
malo všetky peňažné prostriedky od neho získané, investované v subjekte personálne a majetkovo

prepojenom s obchodníkom a Družstvom. Národná banka Slovenska sa po zistení o
rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po tomto vytknutí
zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou
CI HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti
boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s. Vo všetkých troch spoločnostiach

bol navyše, či už členom predstavenstva alebo konateľom, Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda
predstavenstva obchodníka s cennými papiermi. Národná banka Slovenska naďalej akceptovala stav,
že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, a. s., a
obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom
konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti pre svojich klientov a

v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných
ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia, okrem udelenej pokuty v sume cca. 10.000,-eur, nevyužila
svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne následné kontrolné alebo
významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo Družstvu, resp.
zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo

obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s
cennými papiermi tak vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním vložených prostriedkov do Družstva,
pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že
už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu mu banka svojím zanedbateľným
dohľadomani vminimálnejmožnejmiereneochránila.Poukázaltiežnato,žeNárodnábanka

Slovenska tým, že dňa 4.3.2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a Družstvu
zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch, z čoho
vyplýva jej tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. Národná
banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30. 5.2011, č. ODT-10890-4/2010, právoplatným dňa 18.7.2011,zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií, pričom
ustálila trvanie jeho neaktuálnosti až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do prospektu boli v
skutočnostineaktuálnedlhodobopredmájom2010,tátoneaktuálnosťsiahalaspätnek31.12.2006,kedy

došlo v sídle Národnej banky Slovenska dňa 27. 8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti a údaje o subjektoch,
s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené; údaje boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009. Údaje o
majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva

boli neaktuálne už k 31.12.2006, z čoho vyplýva, že Družstvo svojím konaním porušovalo ustanovenie
§ 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/, § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona
o cenných papieroch od 31.12.2006, avšak Národná banka Slovenska voči Družstvu úradne zasiahla
až v máji 2011, kedy činnosť Družstva zakázala. Existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje
možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu na náhradu škody proti
štátu a nerobí takúto žalobu predčasnou, nakoľko je povinnosťou súdu v konaní o náhradu

škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť jeho uspokojenia
ako veriteľa v konkurznom konaní, prípadne v akom rozsahu, pričom súd pri tomto hodnotení dokonca
nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 11.4.2012, sp. zn. 29 Cdo 4968/2009), ale je povinný zohľadniť napr.
správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Taktiež namietal, že zo

zápisníc o pojednávaní pred prvoinštančným súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvej
inštancie, resp. predložené stranami sporu, neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p.,
s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6MCdo
11/2010.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že prvoinštančný súd vo veci postupoval
maximálne zodpovedne, vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového
stavu veci, riadne zabezpečil listinné dôkazy aj z iných súdnych konaní v skutkovo a právne identických
veciach, mal k dispozícii aj niekoľko právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska, z ktorých
jej úradný postup podrobne vyplýval. Z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti z

dôvodu prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach na súde prvej inštancie.
Na základe správneho zistenia a posúdenia skutkového i právneho stavu veci potom v danej veci
dospel k správnemu, logickému a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Nesúhlasila s
tvrdením žalobcu, že je povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, keď aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky všeobecný

súd musí dať odpoveď na tie otázky nastolené stranou sporu, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu a odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/2003,

III. ÚS 209/2004, I. ÚS 241/2007 uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo
58/2012). Dôvodila, že podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, a
teda právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám žalobcu. Argumentovala, že žalobca
nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodal žiadnu žalobu
proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho

riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Kompetencie Národnej banky Slovenska pri
vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze
vyplývajú aj z Ústavy Slovenskej republiky a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány
verejnej moci môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon, pričom je vylúčený extenzívny výklad (interpretácia) týchto ústavných princípov vyplývajúcich

z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Konštatovala, že Národná banka Slovenska postupovala v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platnými právnymi predpismi, nebola nečinná,
nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi
dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené v ustanoveniach zákona o dohľade a zákona o
cenných papieroch. Žalobca mohol požiadať Národnú banku Slovenska o vysvetlenie jej zákonom

zverených kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Muselo mu byť známe, že s investíciou
je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov s tým,
že Národná banka Slovenska môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie
a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň patria dopôsobnosti a kompetencií orgánu dohľadu. Až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods.
3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt

malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície, a teda až odvtedy
mohla Národná banka Slovenska dohliadať na to, či Družstvo schválený prospekt investície dodržiava.
Uviedla, že povinnosť aktualizovať prospekt investície bola na základe novelizovaného ustanovenia §
127 ods. 4 zákona o cenných papieroch v znení zákona č. 558/2008 Z. z. stanovená vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 a počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky

majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nepretržite
zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte
investície. Podklady, ktoré má Národná banka Slovenska zisťovať v rámci predmetu dohľadu, sa
vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom
uložených povinností, pričom žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových
hodnôt, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia

rizík ani krytia, a preto reálne neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka Slovenska
kontrolovať. Vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu
informačnú povinnosť podľa ustanovenia § 129 ods. 1 písm. b/ zákona o cenných papieroch spočívajúcu
v tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt
muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a

doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Preto za dodržiavanie prospektu
investície Družstva bolo aj voči jeho členom vždy zodpovedné predstavenstvo, ako štatutárny orgán,
a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola
alebo nebola osobitne zákonom uložená. Uviedla, že Národná banka Slovenka mohla kontrolovať len
to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt, či informácie

zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130
zákona o cenných papieroch. Tieto informácie Národná banka Slovenska nepotvrdzovala a ani nemohla
potvrdzovať, pretože mohla postupovať len v súlade s (bývalými) ustanoveniami § 129 a § 130 zákona
o cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Nesúhlasila

s tvrdením žalobcu, že vo vzťahu k Družstvu bola Národná banka Slovenska nečinná, nakoľko vydala
relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov v konaní a postupovala v
rámci jej oprávnení a v súlade so zákonom o cenných papieroch, zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade
nad finančným trhom, ako aj Ústavou Slovenskej republiky. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu
Českej republiky, sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý poukázal žalobca, uviedla, že tento primárne

rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá
zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pričom z jeho odôvodnenia zároveň
vyplýva, že nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ustanovení
§ 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Teda zodpovednosť štátu v prípade, ak existuje iný

dlžník, je zodpovednosť subsidiárna a tiež objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Musia byť najskôr
využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom a následne musia byť jednoznačne a
nespochybniteľne súčasne preukázané všetky tri predpoklady tejto zodpovednosti za škodu. Žalobcovi
doposiaľ nevznikla žiadna škoda a nemožno ani odhadnúť, v akej výške a kedy mu škoda v budúcnosti
eventuálne vznikne, pretože vznik škody a jej výška závisí na výsledku konkurzného konania, prípadne

likvidácie Družstva. Škoda môže vzniknúť až vtedy, ak právo veriteľa (žalobcu) voči dlžníkovi sa stane
fakticky nevymáhateľným. K námietke žalobcu, že v konkurze na majetok Družstva a v súvisiacich
incidenčných súdnych konaniach ani jeden a pol roka od vyhlásenia konkurzu nemajú veritelia ani len
zistené pohľadávky, poukázal na písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva zo dňa
14.9.2011,vktoromsprávcakonkurznejpodstatykonštatujekatastrofálnystavúčtovníctvaúpadcu,ktoré

bolovedenélendojúla2010apotomtodátumesavúčtovníctvenenachádzajúžiadneúčtovnézáznamy,
účtovné doklady sú v neporiadku, mnohé z nich chýbajú a veľká časť finančných operácií úpadcu bola
realizovaná v hotovosti bez riadneho zaznamenania v účtovníctve. Pohľadávky neboli popreté z dôvodu,
že by boli nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku veľmi podozrivého hospodárenia úpadcu v období
pred konkurzom. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal listinné dôkazy v

súlade s ustanovením § 129 ods. 1 O.s.p. uviedla, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne
uvedené, že na tomto pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti, ale z
nej jasne vyplýva, že súd prvej inštancie jednotlivé dôkazy, nachádzajúce sa doteraz v súdnom spise,
oboznámil a presne špecifikoval, o aké doklady išlo. V súlade s ustanovením § 121 O.s.p. netrebadokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Z uznesenia Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyzodňa27.2.2008,sp.zn.1Obo283/2006,vyplýva,žedôkazy,naktoréstrana
dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože strana viedla desiatky sporov na rovnakom

skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže dokazovanie v tomto smere
nebolo potrebné vykonať. Je jej známe, že na Okresnom súde Bratislava I sú proti nej vedené stovky
sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe a vo všetkých sporoch majú žalobcovia rovnakého
právneho zástupcu.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej
len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v
medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

5.Podľačl.1ods.1vetaprváÚstavySR,Slovenskárepublikajezvrchovaný,demokratickýaprávnyštát.

6. Podľa čl. 2 ods.2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

7. Podľa čl. 2 ods.3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho
nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

8. Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok.

9. Podľa čl. 20 ods.3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje.

10. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje
zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne

orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon.
Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom
napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty zabezpečená požiadavka

predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj
všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby) ako aj
jeho dostupnosť (publikovateľnosť) ich adresátom.

11. Z uvedeného, pre účely preskúmavanej veci, vyplýva, že NBS mohla realizovať výkon štátneho

dohľadu len v rozsahu zákonom jej zverenej právomoci a vyvodiť len také opatrenia alebo sankcie,
ktoré zákon umožňuje uložiť dohliadaným subjektom v prípade nedostatkov zistených v ich činnosti,
ktorá podlieha dohľadu, resp. len za nedodržiavanie takých povinností, ktoré im výslovne ukladá zákon.
Kompetenciu orgánu štátu tak nemožno zakladať rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení
aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať neexistujúcu povinnosť.

12. Na druhej strane Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti,
keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo,
čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom možno konštatovať, že v súlade s princípom
zmluvnej autonómie žalobca dobrovoľne vstúpil do obchodnoprávneho vzťahu s Družstvom, jeho

prijatím za člena PDSI, a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba
práva a povinnosti člena Družstva vyplývajúce z jeho stanov, v snahe čo najlepšie realizovať svoje
záujmy a potreby spočívajúce v danom prípade v zhodnotení vložených finančných prostriedkov vo
forme členských vkladov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 1, bod 5
stanov Družstva). Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j.

do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Ďalej je potrebné, pre účely
preskúmavanej veci, zdôrazniť, že družstvo je podnikateľským subjektom, ktorého účelom založenia
je podnikanie alebo zabezpečovania potrieb svojich členov (§ 221 ods. 1 Obchodného zákonníka), z
uvedeného potom vyplýva, že družstvo je tak nositeľom podnikateľského zisku, ale aj podnikateľskéhorizika a členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi do družstva zúčastňujú a podieľajú na podnikaní
družstva a na výsledku jeho podnikania, pričom jednotlivé členské podiely predstavujú mieru ich účasti
na družstve a na výsledku jeho podnikania. Do tejto autonómnej oblasti, ktorá funguje na princípe

členskej samosprávy, štát môže zasahovať len v rozsahu zákonom mu zverenej kompetencie, a teda
štát nemá povinnosť vytvoriť každému príležitosť, aby nadobudol (zhodnotil) vlastníctvo, ale na druhej
strane nesmie prekážať nadobudnutiu (zveľadeniu) vlastníctva. Pokiaľ je nadobudnutie (zhodnotenie)
vlastníctva späté s činnosťou orgánov verejnej moci, štát znáša zodpovednosť za nečinnosť orgánu
verejnej moci v takom rozsahu, v akom nečinnosť mala za následok obmedzenie alebo zmarenie

možnosti nadobudnúť, resp. zhodnotiť, vlastnícke právo.

13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorým sa
domáhal zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzala
žalovaná na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania

v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich
základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym úradným postupom orgánov štátu,
pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (§ 3 ods. 1, ods.2, § 9 ods. 1, § 17 ods.1) v spojení so zákonom

č. 566/2001 Z .z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len "zákon o CP") a zákonom č.
747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom (ďalej len " zákon o dohľade") a svoje dôvody, pre
ktoré žalobe žalobcu nevyhovel a neprihliadol tak na jeho námietky proti postupu orgánov štátu (NBS)
pri výkone dohľadu, aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil,
a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsah odvolania žalobcu nie

je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním
uplatňovaných odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2, písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p., keď ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie.

14. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi pri výkone dohľadu nad finančným
trhom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy vzniknutej

na osobnostných právach poškodeného
2./ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a
3./ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom.

15. Z dikcie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že nesprávnym úradným postupom je aj
nečinnosť orgánu verejnej moci, porušenie jeho povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote či zbytočné prieťahy v konaní; ide o prípady, keď úkony zo strany orgánu
verejnej moci nie sú vykonávané vôbec, alebo v určitej lehote či v lehote primeranej - zodpovedajúcej
právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Činnosť štátneho orgánu, pri ktorej realizuje svoju

právomoc vymedzenú právnymi predpismi, predpokladá aktívny postup podľa príslušných procesných
ustanovení, ktoré ho oprávňujú a súčasne zaväzujú na určité úkony v priebehu konania. Z uvedeného
potom vyplýva, že za nečinnosť možno považovať pasivitu zo strany štátneho orgánu bez toho, aby
existovala objektívna zákonná prekážka na to, aby vo veci konal a rozhodol.

16. Podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie
rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady ( dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne
posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri
zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska
zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny

úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán
pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je ním
vydané rozhodnutie nesprávne, že nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za
iných okolností. Rovnako za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona,právne posúdenie veci či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné
od tých, aké podľa svojich predstáv očakáva ten, koho práv či právom chránených záujmov sa má
rozhodnutie dotýkať.

17. V posudzovanej veci bolo nesporné, že podľa § 135 ods. 1 zákona o CP bolo Družstvo, ako
vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, dohliadaným subjektom a Národná
banka Slovenska bola orgánom štátu, ktorému bola zverená právomoc výkonu dohľadu nad jeho
činnosťou. Predmetom dohľadu vo vzťahu k vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo

podľa § 135 ods. 2 zákona o CP, v znení účinnom do 10. 7.2009, dodržiavanie
podmienok ustanovených povoleniami vydanými podľa zákona, dodržiavanie zákona a osobitných
zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich
vykonanie. Z uvedeného vymedzenia rozsahu dohľadu nepochybne vyplýva, že predmetom dohľadu
vo vzťahu k vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nebola jeho celá činnosť v rozsahu
predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri, ani činnosť vykonávaná nad rozsah činnosti

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa zákona o CP, a ani dohľad nad dodržiavaním
podmienok prospektu investície, pretože tento nebolo možné považovať za povolenie vydané podľa
zákona o CP. Až s účinnosťou od 1. 6. 2010 bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
stanovená zákonom o CP povinnosť dodržiavania schváleného prospektu investície (§ 129 ods. 3
zákona o CP v znení zákona číslo 129/2010 Z. z.) , odkedy vo vzťahu k dodržiavaniu tejto povinnosti,

uloženej zákonom o CP vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, bolo možné vykonávať
dohľad a uplatňovať sankcie. S účinnosťou od 10. 7. 2009 bol v ustanovení § 135 ods. 2 zákona o
CP rozšírený predmet dohľadu NBS voči dohliadaním subjektom aj na zisťovanie a vyhodnocovanie
informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich
činnosti, ako aj informácie a podklady o rizikách a dostatočnom krytí rizík, ktorým sú alebo

môžu byť vystavené dohliadané subjekty alebo, ktoré ohrozujú záujmy alebo môžu viesť k ohrozeniu
záujmov klientov dohliadaných subjektov. Dovtedy Národná banka Slovenska nevykonávala dohľad nad
vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt vo vzťahu k rizikovosti rozloženia jeho portfólia a
nemohla mu ukladať žiadne opatrenia, resp. vyvodzovať voči nemu v tomto smere sankcie.

18. Kompetencia Národnej banky Slovenska vo vzťahu k posudzovaniu rozloženia rizík a
krytia rizík bola minimálna aj s účinnosťou od 10. 7. 2009, nakoľko v tomto smere zákon o CP; a ani
žiadny iný všeobecne záväzný právny predpis; neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt žiadne konkrétne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia rizík; vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt mal aj naďalej v § 129 ods. 1 písm. b) zákona o CP

stanovenú povinnosť upozorniť v oznámení o verejnej ponuke majetkových hodnôt, že s investíciami je
spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov.

19. Navyše ani od 10.7.2009 nevyplývala zo žiadneho ustanovenia zákona pre NBS kompetencia
nariaďovaťvyhlasovateľovi-Družstvu,doakýchkonkrétnychcennýchpapierovaleboinýchmajetkových

aktív má investovať peňažné prostriedky zhromaždené na základe verejnej ponuky, nemohla preto NBS
v tomto ohľade niesť spoluzodpovednosť za podnikateľské rozhodnutia a aktivity Družstva a tým sa
de facto spolupodieľať na znášaní podnikateľského rizika.

20. So zreteľom na uvedené potom žalobca nedôvodne namieta, že NBS mala, vzhľadom na zistené

nedostatočné rozloženie rizika obchodníkom s cennými papiermi, vyvodiť voči Družstvu sankciu už v
roku 2007; keď toto mohla NBS sledovať a vyhodnocovať vo vzťahu k vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt až od 10.7.2009.

21. Vo vzťahu k sankcionovaniu Družstva za nedodržanie prospektu investície odvolací súd poukazuje

na zápis z rokovania zo dňa 24. 8. 2007, z ktorého je zrejmé, že NBS vytkla Družstvu nedodržiavanie
prospektu investície v tom, že majetok vložený do investičných nástrojov bol tvorený 100 %
zmenkami jedného emitenta. V nadväznosti na uvedené dokladoval predseda predstavenstva Družstva
bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, ako dohliadaného subjektu, od roku 2001, skonštatoval,
že Družstvo kladie veľký dôraz na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, prospektu

investícií, ako i na dôveru svojich klientov, pričom doteraz neboli evidované žiadne sťažnosti zo
strany klientov. Zástupcovia Družstva k vytknutému nedostatku uviedli, že znenie prospektu investície
im umožňuje rozloženie finančných nástrojov v družstvách ich portfólií aj tým spôsobom, že sa tam
bude nachádzať iba finančný nástroj (zmenka) jedného emitenta a keďže je táto avalovaná ďalšímidvoma spoločnosťami, dochádza k rozloženiu investičného rizika. Vo vzťahu k prospektu investície,
z ktorého vyplýva, že angažovanosť voči jednému emitentovi by nemala prekročiť 30 % podiel na
celkových aktívach, uviedli, že ide len o odporúčanie, ktoré nezakladá povinnosť Družstva týkajúcu sa

jeho investičnej stratégie. Na uvedené reagovali predstavitelia NBS tak, že uvedený text treba chápať
ako povinnosť dodržiavať uvedený limit vyhlasovateľom verejnej ponuky a nie ako odporúčanie, keď
navyše zmenku ako dlhový cenný papier nepovažovali za vysoko likvidný cenný papier. Z uvedeného
vyplýva, že NBS vykonala dohľad vo vzťahu k Družstvu v rozsahu kompetencií vyplývajúcich jej; v
relevantnom období; zo zákona, keď zistené nedostatky prerokovala s členmi

štatutárneho orgánu dohliadaného subjektu postupom podľa § 2 ods. 8 zákona o dohľade č. 747/2004
Z. z.. Napokon, ako vyplýva z obsahu spisu, výsledkom rokovania bolo rozloženie portfólia finančných
nástrojov Družstvom do troch subjektov v súlade so znením schváleného prospektu investície. V
danom čase nemalo Družstvo zákonom stanovenú povinnosť dodržiavať prospekt investície, a NBS
nedisponovala právomocou uložiť mu represívnu sankciu za tento zistený nedostatok v jeho činnosti,
pretože z jeho strany nedošlo k porušeniu výslovne mu zákonom uloženej povinnosti.

22. Vo vzťahu k OCP vykonala NBS účinný dohľad v rozsahu vyplývajúcom z § 135 ods. 7 zákona
o CP, keď posudzovala rozloženie investičného rizika portfólia, ktoré obchodník s cennými papiermi
spravoval a v tomto smere vykonala v dňoch 20.3.2007 - 12.4.2007 dohľad na mieste a v nadväznosti
na výsledky rokovania, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.8.2007 s členmi predstavenstva Družstva, začala

z vlastného podnetu - listom zo dňa 4.9.2007, vo vzťahu k OCP konanie, výsledkom ktorého
bolo uloženie mu sankcie v podobe pokuty pre porušenie zákona o cenných papieroch. Pokiaľ v
tomto smere žalobca namietal, že uvedená sankcia bola nedostatočná a že NBS neprijala žiadne
následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (zákaz činnosti obchodníkovi, zrušenie mu povolenia
na činnosť alebo udelenia peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva obchodníka), poukazuje

odvolací súd na to, že správnosť úradného postupu NBS ohľadne uloženia jednej, z viacerých do
úvahy prichádzajúcich sankcií, dohliadanému subjektu v rámci konania o vykonaní dohľadu, nemôže
byť predmetom preskúmavania v tomto konaní z hľadiska nesprávneho úradného postupu, keďže by
tým došlo k neprípustnému zásahu do kompetencie orgánu dohľadu; keď navyše uloženie sankcie je
výsledkom správnej úvahy tohto orgánu a táto môže byť preskúmavaná len na to oprávneným inštančne

nadriadeným orgánom v správnom konaní na základe podaného opravného prostriedku.

23. Súd konajúci o nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže vecnú (obsahovú)
správnosť rozhodnutí orgánu dohľadu posudzovať z hľadiska nesprávneho úradného postupu, ale
týmito vecnými nedostatkami sa môže zaoberať jedine príslušný orgán pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia, ktorého výsledkom je súd v civilnom sporovom konaní viazaný.

24. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súdu v tomto konaní neprináležalo prehodnocovať
a posudzovať efektívnosť a účinnosť sankcie uplatnenej NBS vo vzťahu k OCP.
Okrem toho je potrebné konštatovať, že v nadväznosti na zistené nedostatky (poskytovanie investičnej

služby od 13. 5. 2003, ktorú nemohol OCP vykonávať), bolo vydané OCP na jeho žiadosť povolenie
na poskytovanie investičných služieb - riadenie portfólia rozhodnutím dňa 22. 4. 2008 a následne bola
medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom uzatvorená nová zmluva o riadení portfólia dňa
2. 6. 2008. S ohľadom na uvedené nemožno vyvodiť záver o zanedbaní dohľadu NBS nad OCP.

25. Úrad pre finančný trh, ktorý schvaľoval prospekt Družstva pred jeho zverejnením, postupoval podľa
§ 126 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 4 až 9 zákona o CP, v znení účinnom do 1. 8. 2008, v intenciách
ktorého preskúmaval, či prospekt obsahuje predpísané náležitosti, pričom pri svojom rozhodovaní o
žiadosti o schválenie prospektu investície nebol povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť
údajov uvedených v prospekte, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky a

oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt; v prípade, ak v rámci konania o žiadosti zistil, že údaje v
prospekte nezodpovedajú skutočnosti, prospekt neschválil. Jednou z náležitostí prospektu investície
podľa § 128 ods. 1 písm. h) zákona o CP je aj vyhlásenie štatutárneho zástupcu vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, že skutočnosti uvedené v prospekte investície sú úplné a pravdivé.
S účinnosťou od 1. 8. 2005 bol upravený dodatok k prospektu v § 125c zákona o CP, v

zmysle ktorého každá nová významná skutočnosť, vecná chyba alebo nepresnosť týkajúca sa údajov
zahrnutých do prospektu, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie cenných papierov, sa musela
uviesť v dodatku k prospektu, ktorý rovnako podliehal v tom čase schváleniu úradu. S účinnosťou od 1.
1. 2006 prešla kompetencia schvaľovať prospekt na Národnú banku Slovenska; v § 125 ods.2 zákonao CP bola uložená povinnosť schvaľovať prospekt (cenného papiera) Národnej banke Slovenska, ktorá
mala pri schvaľovaní prospektu posudzovať jeho úplnosť, vzájomný súlad predložených dokladov a
ich zrozumiteľnosť (§ 125 ods. 7). Vo vzťahu ku schvaľovaniu dodatku prospektu

(cenných papierov) bola kompetencia NBS daná ustanovením § 125c zákona o CP s tým, že na
schvaľovanie dodatku sa vzťahoval primerane § 125. Ustanovením § 127 ods. 2 zákona o CP bola
s účinnosťou od 1.1.2006 stanovená právomoc NBS schvaľovať aj prospekt investície vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, za úplnosť a pravdivosť jeho údajov naďalej zodpovedal štatutárny
zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1, písm. h/ ). Až novelou

zákona účinnou od 1.1.2009 bola NBS povinná dohliadať aj na aktuálnosť prospektu investície (§ 127
ods. 4 zákona o CP v znení účinnom od 1.1.2009 v spojení s § 125c ods. 1),
pričompovinnosťpredložiťdodatoknaschválenieorgánudohľadumalštatutárnyorgánvyhlasovateľa.V
nadväznosti na uvedené odvolací súd uzavrel, že žalobca v tomto smere nepreukázal, že sa NBS mala
a mohla aj inak, ako z oznámenia Družstva, dozvedieť o vykonaných zmenách v údajoch schváleného
prospektuinvestície,napr.zpravidelnejejpredkladanýchfinančnýchspráv;vtejtosúvislostiodvolacísúd

poznamenáva, že dohľad NBS nezahŕňal kontrolu nad správnosťou finančných ukazovateľov Družstva.
Rovnako nebolo ničím podložené tvrdenie žalobcu, že nedostatky v aktualizácii údajov prospektu, mali
vplyv na hodnotenie majetkových hodnôt, resp. že by sankcionovanie Družstva orgánom dohľadu,
ovplyvnilo jeho rozhodnutie zotrvať v Družstve, resp. ďalej investovať do majetku Družstva. Žalobca
ničím nepreukázal, že ku vzniku škody spočívajúcej v nevyplatení mu vyrovnacieho podielu došlo

v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s neaktualizovaním údajov prospektu, resp. že jeho
nemožnosť rozpoznať riziko investície bola zapríčinená zanedbaním dohľadu NBS nad aktualizáciou
údajov, resp. nesankcionovaním Družstva za nesplnenie si v tejto súvislosti jeho povinnosti.

26. O zhoršenej finančnej situácii Družstva sa mohla NBS dozvedieť z jeho ročnej finančnej správy za

rok 2009, ktorú malo Družstvo povinnosť zverejniť do 30. 4. 2010, avšak už predtým dňa 15. 4. 2010
Družstvo požiadalo NBS o preskúmanie postupu OCP a o vykonanie dohľadu na mieste u
OCP vzhľadom na to, že vypovedal zmluvu o riadení portfólia s účinnosťou od 1. 5. 2010. V nadväznosti
na uvedené oznámenie NBS okamžite konala vo vzťahu k OCP, keď u neho vykonala dohľad na mieste
v období od 20. 4. do 6. 5. 2010, ako aj vo vzťahu k Družstvu, vzhľadom na zistenú

neaktuálnosť údajov uvádzaných v prospekte investície, keď ho vyzvala listom zo dňa 20. 4. 2010, aby
predložil žiadosť o schválenie dodatku k prospektu investície, ktoré konanie sa skončilo rozhodnutím zo
dňa 26. 8. 2010 tak, že konanie o žiadosti Družstva o schválenie dodatkov k prospektu investície bolo
zastavené pre nečinnosť samotného Družstva. Následne listom zo dňa 27. 8. 2010 začala
NBS proti Družstvu konanie o uložení sankcie, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie zo dňa 30. 5. 2011,

ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt pre nedodržanie prospektu investície v zmysle §
129 ods. 3 zákona o CP, rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010 odobrala povolenie obchodníkovi
s cennými papiermi na poskytovanie investičných služieb a dňa 27. 7. 2010 podala trestné oznámenie
v súvislosti s podozreniami o spáchaní trestného činu.

27. Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

28. Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.

29. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobca mal postupovať s priemernou dávkou
opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika spojeného
s jeho investovaním v podobe členských vkladov v Družstve, ktorej si musel byť vedomý aj vzhľadom
na povinné upozornenie vyhlasovateľa na rizikovosť investície v oznámení o verejnej ponuke (§ 129
ods. 1 písm. b/ zákona o CP) a neprimerane sa spoliehal na to, že štát v rámci výkonu dohľadu je

garantom návratnosti vložených peňažných prostriedkov a ich zhodnotenia. Žalobca preto nedôvodne
argumentuje,žeboloporušenéjehoprávonalegitímneočakávaniavtom,žeštátbudevykonávaťdohľad
nad finančným trhom riadne, a že ho v presvedčení o tom, že investícia do PDSI nie je riziková, ochráni
pred vznikom škody. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje. Žalobca rovnako
zanedbal svoju prevenčnú povinnosť vo vzťahu ku kontrole činnosti Družstva, keď svojou účasťou

na členskej schôdzi, mohol uplatňovať svoje práva vyplývajúce jej z členstva, a to riadiť záležitosti
Družstva a kontrolovať činnosť Družstva a jeho orgánov. Žalobca uložením peňažných prostriedkov do
súkromného podnikateľského subjektu prevzal na seba určité riziká, a to vrátane rizík spojených s jeho
zlým hospodárením, a túto nemôže prenášať na štát.30. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu v tom, že medzi vzniknutou škodou, ktorá sa má rovnať
hodnote ním investovanej sumy do Družstva, resp. výške vyrovnacieho podielu a nesprávnym úradným

postupom spočívajúcim v nečinnosti orgánu dohľadu, je daná príčinná súvislosť, v tom, že keby včas
zakročil a pozastavil by činnosť Družstva alebo OCP, nebol by žalobca svoje peniaze zveril Družstvu,
resp. že by vymohol ním vložené peniaze, resp. vyrovnací podiel. Žalobcovi nevznikla škoda tým, že
vstúpil do Družstva a vložil do neho peňažné prostriedky formou členských vkladov alebo tým, že skôr
nevystúpil z Družstva, ale tým, že mu vznikla nevymožiteľná pohľadávka voči Družstvu

na vyplatenie vyrovnacieho podielu v súvislosti s vystúpením z Družstva a škoda mu vznikne v dôsledku
nevymožiteľnosti tejto jeho pohľadávky od Družstva, pričom táto skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá
príčinnú súvislosť v nečinnosti orgánu dohľadu, ale vo finančnom hospodárení Družstva. Pokiaľ by bola
Družstvu uložená (najprísnejšia) sankcia zákazu činnosti, tak to samo o sebe ešte neznamená, že
pohľadávka žalobcu by bola uspokojená.

31. Nakoľko výkon dohľadu NBS sa nevzťahuje na spory vyplývajúce zo záväzkovo-právnych vzťahov
medzi obchodníkom s cennými papiermi a ich klientmi (§ 136 ods. 1 zákona o CP), nemôže niesť NBS
zodpovednosť za zanedbanie povinnosti Družstva, ako vlastníka majetku, a to kontrolovať obchodníka s
cennými papiermi ako si plní svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o riadení portfólia a povinnosti
domáhať sa ich riadneho splnenia súdnou cestou v záujme ochrany majetku Družstva a jeho členov.

Rovnako nemôže NBS niesť zodpovednosť za zanedbanie povinnosti členov Družstva kontrolovať
činnosť Družstva a jeho orgánov na členskej schôdzi.

32. Odvolací súd zhodne s žalovanou konštatuje, že nakoľko žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu,
ako člen Družstva, s OCP, ktorý bol výlučne v právnom vzťahu s Družstvom - vyhlasovateľom

verejnej ponuky majetkových hodnôt, nemohlo dôjsť v bezprostrednej a priamej príčinnej
súvislosti s prípadným zanedbaním výkonu dohľadu zo strany NBS nad OCP ku vzniku škody na
majetku žalobcu.

33. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

34. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady
škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,

lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne
očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti
dlžníkovi nie je uspokojené.

35. V zmysle uvedeného možno vyvodiť záver, že pokiaľ si žalobca uplatnil pohľadávku v konkurznom

konaní, ktoré ešte prebieha, je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci
konkurzu uspokojená. Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie
ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky
môže privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, nakoľko žalobcovi škoda (v
podobe nevymožiteľnosti pohľadávky) ešte nevznikla a môže mu vzniknúť až po skončení konkurzného

konania, resp. po právoplatnosti rozvrhového uznesenia. V prvom rade si teda žalobca musí vysporiadať
svoje nároky so subjektmi zmluvných vzťahov a vo vzťahu k iným subjektom si môže uplatňovať
mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma zo záväzkových
vzťahov vznikla, teda až vtedy ak právo žalobcu na plnenie nebolo a už nemôže ani byť uspokojené.
Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať na ďalších

subjektoch z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla, teda
predvyporiadanímpohľadávkyžalobcuvočiDružstvu,atobuďvrámcisúdnehočikonkurznéhokonania,
eventuálne ako poškodený veriteľ Družstva aj proti zodpovedným predstaviteľom štatutárnych orgánov
titulom porušenia ich povinnosti vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so
záujmami Družstva a všetkých jeho členov (§ 243a Obchodného zákonníka). Z uvedených dôvodov

sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobu žalobcu bolo potrebné
zamietnuť aj z toho dôvodu, že bola predčasne podaná.36. V tejto súvislosti žalovaná dôvodne argumentuje tým, že zodpovednosť štátu za škodu titulom
nesprávneho úradného postupu je subsidiárna a nastupuje až po vyčerpaní všetkých zákonných
možností veriteľa vo vzťahu k priamemu dlžníkovi, na uspokojenie jeho nárokov z ich vzájomného

právneho vzťahu. Žalobca sa mylne domnieva, že existencia pohľadávky voči priamemu dlžníkovi mu
automaticky zakladá vznik majetkovej škody, táto mu totiž nevzniká v okamihu splatnosti jej pohľadávky
voči priamemu dlžníkovi, v tomto prípade Družstvu, respektíve v prípade jeho omeškania so zaplatením
tejto pohľadávky, ale škoda mu vzniká až v prípade, ak sa stalo jeho právo na plnenie voči priamemu
dlžníkovi nevymáhateľným. V tomto smere je preto bezpredmetná námietka žalobcu, že zákon číslo

514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov a že
žiadna platná norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby a to ani vtedy, ak
doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý je jej povinný dané plnenie vrátiť.

37. Pokiaľ žalobca argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo
4968/2009 zo dňa 11. 4. 2012 vo vzťahu k predčasnosti žaloby, poukazuje odvolací súd na to, že tento

na daný prípad nedopadá, keďže ním bolo judikované v súvislosti s § 3 zákona číslo 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní, v znení účinnom do 31. 12. 2007 , že rozvrhové uznesenie nie je samé o
sebe skutočnosťou rozhodnou pre vznik alebo výšku škody spôsobenej veriteľovi porušením povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka; a teda predmetom judikovanej veci nebolo
posudzovanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci. V danom prípade tak

odvolací súd považoval vo vzťahu k preskúmavanej veci za relevantné rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2601/2010 zo dňa 25. 8. 2010, ktorý sa v ňom zaoberal nárokom
na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci a v tejto súvislosti vyslovil záver, že nárok na
náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci môže byť voči štátu úspešne uplatnený len vtedy,
ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je mu

povinnýplniť,avprípadeprebiehajúcehokonkurzunamajetokdlžníkamôževeriteľoviškodavzniknúťaž
vtedy, ak nebude nárok voči dlžníkovi uspokojený ani v rámci konkurzu, pričom za nedobytnú je možno
pohľadávku považovať až ku dňu, kedy žalobca obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového
uznesenia bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu.

38. Inou vadou konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel
od vád taxatívne vymenovaných v § 389 ods. 1 C.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v civilnom sporovom konaní. Iná
vada konania je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto
vadu konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní

namietaná(ust.§380ods.2C.s.p.).Otakútoinúvadukonaniaideajvtedyaksúdvprocesedokazovania
nevykoná dokazovanie v súlade so zákonom a spôsobom upraveným v zákone alebo ak je rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov pre absenciu náležitostí podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p. (§ 157
ods. 2 O.s.p.).

39. Dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O.s.p., § 188 ods. 1 C.s.p.). Dôkaz listinou
sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo
oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie (§ 129 ods. 1 O.s.p., § 204 C.s.p.).

40. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v súlade s

ustanovením § 129 ods. 1 O.s.p. (§ 204 C.s.p.), nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú, keď zo
skutočnosti, že v zápisnici nie je zachytené, či oboznámenie vykonal súd prvej inštancie prečítaním
presne označených listín alebo ich presne označených častí, nemožno vyvodiť ich procesnú neúčinnosť,
resp. ich nevykonanie zákonným spôsobom. Navyše, ide predovšetkým o listinné doklady predložené
samotným žalobcom, a preto jej bol ich obsah známy, dokonca sa na tieto dôkazy odvolávala v súvislosti

spreukazovanímsvojhonároku, apretosúdprvejinštancienevychádzalprisvojomrozhodovaní
zo žiadnej takej rozhodujúcej skutočnosti, resp. listinného dôkazu, preukazujúceho také skutočnosti,
ktoré by žalobcovi neboli známe a na ktoré skutočnosti či dôkazy by nebol mohol v konaní patrične,
svojimi procesnými návrhmi a vyjadreniami, reagovať. Napokon žalobca, resp. jeho právny zástupca,
nenamietali v priebehu pojednávaní, že by na ňom nedošlo k oboznámeniu s listinnými dokladmi, resp.

že by došlo k zaprotokolovaniu tejto skutočnosti v rozpore s faktickým stavom.

41. S poukazom na uvedené odvolací súd uzavrel, že dokazovanie listinnými dokladmi bolo vykonané
zákonným spôsobom, tieto tak boli spôsobilým podkladom pre zisťovanie skutkového stavu tak, ako bolsprávne ustálený súdom prvej inštancie a strany mali možnosť v konaní uplatniť svoje právo sa k týmto
dôkazom vyjadriť § 123 O.s.p. (čl. 9 C.s.p.).

42. Súd prvej inštancie k skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, tak dospel v súlade
s § 122 ods. 1 O.s.p. a § 129 ods. 1 O.s.p. (§ 188 ods. 1 C.s.p. a § 204 C.s.p.), a preto v konaní pred
súdom prvej inštancie nedošlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

43.Sozreteľomnavyššieuvedenédospelodvolacísúdkzáveruzhodnémusosúdomprvejinštancie,že

NBS, ako orgán dohľadu nad finančným trhom, svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri
výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri
svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou
základnýchprávaľudskýchslobôd,apretozjejstranynemohlodôjsťknesprávnemuúradnémupostupu
a jej postup mal oporu v čl. 2 ods.2 Ústavy SR.

44. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobcu uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu,
keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, žalobcom
uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť.

45. Keď teda súd prvej inštancie za daného skutkového stavu, ktorý bol zistený správne, zamietol
žalobu žalobcu z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z .z., rozhodol vecne správne a odvolací
súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti, vrátane výroku o náhrade
trov konania, potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní
v plnom rozsahu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).