Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222344
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116222344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne I. J., L.. X.X.XXXX, J. S. G.K. XX,
G.,právnezastúpenejJUDr.IgoromŠafrankom,advokátom,sosídlomSov.hrdinov163/66,Svidníkproti
žalovanémuVšeobecnáúverovábanka,a.s.,sosídlomMlynskénivy1,Bratislava,právnezastúpenému
Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. sv. Egídia č. 93, Poprad, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 10.5.2018 č.k. 19Csp 147/2016-96 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 300
eur. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyni bola na základe zmluvy o poskytnutí
pôžičky zo dňa 16.2.2012 poskytnutá pôžička vo výške 1.811,53 eur. Časť z takto poskytnutej
pôžičky mala slúžiť na úhradu žalobkyňou nesplatených záväzkov z dvoch predchádzajúcich pôžičiek
poskytnutých jej na základe zmlúv zo dňa 13.8.2010 a zo dňa 9.8.2011 vo výške 616,58 eur, vo výške

694,95 eur a zvyšných 500 eur bolo poskytnutých žalobkyni vo forme finančnej hotovosti.
3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 1.10.2014 č.k. 17C 83/2014-47 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.11.2015 č.k. 21Co 10/2015-74 bola vyslovená bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky uzatvorenej dňa
16.2.2012. Dôvodom pre takéto rozhodnutie bola absencia obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskomúverevyplývajúcichzust.§9ods.2písm.k/apísm.y/zákonač.129/2010Z.z.účinného
v čase uzatvorenia zmluvy.

4. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia sa prihliadalo na to, že žalobkyňa
potrebovala finančné prostriedky na krytie svojich bezprostredných nákladov na živobytie seba a
svojej domácnosti, pričom vo všetkých troch prípadoch ňou uzatvorené zmluvy nielenže neobsahovali
obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré
až na údaj o priemernej hodnote RPMN boli rovnaké, ale navyše obsahovali dojednanie s úžernou
úrokovou sadzbou. Absencia obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola pritom
dôvodom, pre ktorý spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 16.2.2012, ktorý obsahoval

aj predchádzajúce dva spotrebiteľské úvery poskytnuté žalobkyni, bol vyhlásený za bezúročný a bez
poplatkov.
5. U prvej pospájanej pôžičky v auguste roku 2010 bola u nových spotrebiteľských a ostatných úveroch
priemerná úroková miera u úveroch od 1 do 5 rokov vo výške 11,76 %. Pri druhej pospájanej pôžičkev auguste roku 2011 táto priemerná úroková miera predstavovala 11,23 %. V oboch týchto zmluvách
dohodnutá úroková miera viac ako trojnásobne prevyšovala priemernú úrokovú sadzbu. V poslednej
zmluve zo dňa 16.2.2012, ktorá mala pospájať predchádzajúce dve pôžičky, bola dohodnutá úroková

sadzba32%.Unovýchspotrebiteľskýchúverochnad5rokovpriemernávýškaúrokovejmieryvofebruári
2012 dosahovala 14,25 %. Aj v tomto prípade došlo k podstatnému prekročeniu priemernej úrokovej
miery viac ako dvojnásobne.
6.Žalobkyňaztitulupôžičkyposkytnutejvaugusteroku2010vovýške700euruhradilasumu823,42eur,
teda preplatila istinu úveru o 123,42 eur. Z druhej pôžičky poskytnutej v auguste roku 2011 v čiastke 700

eur uhradila celkovo sumu 685,05 eur a tak z tohto titulu mala zaplatiť len sumu 14,95 eur. V súčte oba
úvery preplatila o 108,47 eur (123,42 eur mínus 14,95 eur). Ak žalovaný tretím úverom vnútil žalobkyni
pospájanie úverov, z ktorých mala preplatok vo výške 108,47 eur a zároveň jej vnútil tzv. odmenu za
pospájanie úverov v hotovosti vo výške 500 eur, ktorú ale musela zaplatiť, nemožno takéto konanie
žalovaného hodnotiť inak ako nekalé a ničím ospravedlniteľné. Z titulu tretieho úveru žalobkyňa zaplatila
celkovo 968 eur, pričom mala nanajvýš vrátiť istinu 500 eur. Žalovaný sa tak na úkor žalobkyne obohatil

o sumu 576,47 eur (468 eur + 108,47 eur).
7. Samotný úžerný úrok vo výške požadovanej žalovaným je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a
takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný preto nemá žiadne právo požadovať od
žalobkyne, aby ešte preukazovala ujmu, ktorá jej mala vzniknúť. Ak by žalobkyňa nepodala žalobu
o určenie tretieho úveru za bezúročný a bezpoplatkový, bol by žalovaný od nej získal bezdôvodne

sumu prevyšujúcu 4.000 eur a už to samo osebe je dôvod pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Keďže žalobkyňou požadovaná suma 300 eur sa vzhľadom na okolnosti prípadu
považovala za primeranú, súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
8. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 a § 262 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že
žalobkyňa uplatnený nárok na primerané zadosťučinenie relevantným spôsobom neodôvodnila.
Pokiaľ ide o otázku finančného zadosťučinenia, posúdenie každého nároku je vecou individuálnych
skutkových zistení. Pri výklade zákonného ustanovenia nie je súd viazaný doslovným znením zákona
absolútne, môže a dokonca musí sa odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická

súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a všeobecných záväzných právnych
predpisov. Pri výklade ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2001 Z.z. je nevyhnuté aj v záujme
eliminácie jeho možného zneužitia sledovať jeho účel. Z tohto možno vyvodiť, že nie je možné, aby
dôsledkom akéhokoľvek úspešného uplatnenia porušenia práva spotrebiteľa malo byť automaticky
priznané finančné zadosťučinenie. Priznanie žalobkyňou požadovaného finančného zadosťučinenia

by eventuálne prichádzalo do úvahy vtedy, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak. V
konaní vedenom vo veci 17C 83/2014 Okresného súdu Prešov bola vyslovená bezúročnosť úveru, preto
žalobkyňa nebola povinná uhradiť príslušenstvo pohľadávky. Za takejto situácie by bolo nespravodlivé a
nedôvodné, keď žalobkyňa v predchádzajúcom spore bola úspešná, v dôsledku čoho nemusela zaplatiť
podstatnú časť svojho dlhu, aby žalovaný ešte musel žalobkyni zaplatiť finančné zadosťučinenie. V

danej veci neboli splnené podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Účelom
zadosťučinenia je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa
spôsobená. Súd má prihliadať na primeranosť porušenia práva, resp. povinnosti vo vzťahu k vzniknutej
ujme, ktorá musí byť deklarovaná. Súd prvej inštancie na jednej strane tvrdí, že žalovaný sa na
úkor žalobkyne obohatil, hoci v čase vyhlásenia rozsudku vo veci 17C 83/2014 žalobkyňa uhradila

žalovanému iba polovicu istiny úveru a vzhľadom na konštatovanie bezúročnosti nad rámec istiny
žalovanému neuhradila žiadne ďalšie finančné prostriedky a že žalobkyňa nemusí preukazovať
akúkoľvek ujmu a zároveň tvrdí, že ak by žalobkyňa nepodala žalobu, žalovaný by sa na jej úkor obohatil
a už to je dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Takémuto záveru chýba logika
a následne nemožno dospieť k záveru o tom, že rozsudok súdu prvej inštancie bol riadne odôvodnený

a dal jednoznačnú odpoveď na argumentáciu oboch strán sporu. Účelom finančného zadosťučinenia
je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky, alebo je vystavený
bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, či
diskriminovaný. Obdobne tak vo vzťahu k danému nároku nejde o paušalizovaný nárok na náhradu
škody či už majetkovej alebo osobnostnej povahy. Pri rozhodovaní o tomto nároku sa musí prihliadať

napríklad na intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu, na charakter a rozsah zasiahnutej
hodnoty osobnosti, na trvanie a šírku ohlasu vzniknutej nemajetkovej ujmy pre postavenie a uplatnenie
postihnutej fyzickej osoby v spoločnosti a podobne.10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo

zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
11. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník, ale
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto

právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

12. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.
13. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti
dôjde.
14. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože

toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

15. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi.
16. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších

predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej.
17. Vo veci 17C 83/2014 Okresného súdu Prešov sa žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 16.2.2012. Vo

vzťahu k tomuto nároku mala žalobkyňa v konaní úspech. Z tohto spotrebiteľského úveru mali byť
predovšetkým uhradené záväzky žalobkyne vyplývajúce z predchádzajúcich dvoch zmlúv o pôžičkách,
hoci žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy zo 16.2.2012 žiaden dlh z tohto titulu nemala, nakoľko tak ako
na to správne poukazuje prvoinštančný súd, žalovanému poskytla z titulu úhrad týchto pôžičiek sumu
o 108,47 eur vyššiu, než na akú by žalovanému vznikol zákonný nárok. Žalovaný napriek uvedenému

uzatvoril so žalobkyňou dňa 16.2.2012 v poradí tretiu zmluvu o pôžičke, ktorou sa snažil získať plnenie
z v tom čase neexistujúceho dlhu žalobkyne. Žalovaný sa tak bez akýchkoľvek pochybností snažil
bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne, čo nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.
Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Právoplatným ukončením konania vo veci
17C 83/2014 Okresného súdu Prešov bolo naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia
práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné

zadosťučinenie.
18. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od
získavaní plnení vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia a jednak to treba chápať ako odmenu za to,
že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim

úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa
nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva
na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej
veci vznik ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností hrozil. Podanou žalobou vo veci
17C 83/2014 Okresného súdu Prešov sa žalobkyňa domohla určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutéhoúveruzostranyžalovanéhoprenedodržanieobligatórnychnáležitostívyžadovanýchvtom
čase účinným zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa taktiež aj s prihliadnutím
na postoj žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C 83/2014 bola
dlhodobo vystavená psychickému vypätiu a stavom právnej neistoty, a to až do doby právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

19. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie
vo výške 300 eur tak, ako to správne určil súd prvej inštancie. Takto priznané finančné zadosťučinenie
je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za

stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúceho žalovaného,
ktorý závadne konal.
20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením§255ods.1CSP.Dôvodomtakéhotorozhodnutiabolaskutočnosť,žežalobkynivsúvislosti
s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).