Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616208903
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2616208903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci strán sporu žalobkyne: L. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598 o určenie, že spotrebiteľské zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, o určenie neplatnosti
spotrebiteľských zmlúv a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2364,-- Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovanej proti výrokom I., III. rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 9Csp/140/2016-127
zo dňa 04.09.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o náhrade

trov konania potvrdzuje.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním vo výrokoch I. a III., súd prvej inštancie výrokom I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 908,40 €, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom II. vo zvyšnej časti zaplatenia sumy 455,60 €, v časti určenia neplatnosti spotrebiteľských
zmlúv a v časti určenia, že spotrebiteľské zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol, že súd žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 61,46 %.

2. Rozsudok súd prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., II. IV. odôvodnil právne aplikáciou
ustanovení § 489, § 39 ods.4, § 52 ods. 1, ods.2, § 53 ods. 1, ods.2, ods.3, a ods.6, § 100 ods.1, § 107
ods.1, ods.2 , § 451 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka a § 1a ods.1 ods.2 nar. Vlády č. 87/1995 Z.z., §
1a ods.1, ods.2 ods.3 písm. l), § 9 ods.1, ods.2 písm. k), § 11 ods.1 písm. b), § 24 ods.1 zák. č. 129/2010
Z.z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorýchzákonov.Vecneargumentovalsúdprvejinštancietým,súdvyvodiltenprávnyzáver,žežaloba
bola podaná dôvodne len sčasti.Keďže v danom prípade sa v časti požadovaného určenia neplatnosti
zmlúv o pôžičkách, resp. určenia, že tieto zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, jedná v zmysle novej
právnej úpravy obsiahnutej v § 137 písm. d) CSP v spojení s prechodnými ustanoveniami CSP o určenie
právnej skutočnosti, je možné takémuto žalobnému návrhu vyhovieť, len ak určenie právnej skutočnosti
vyplýva z osobitného predpisu. Keďže v danom prípade tomu tak nie je, súd v tejto časti žalobu zamietol.
Otázku príp. neplatnosti úverových zmlúv, resp. otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov súd riešil

ako otázku prejudiciálnu.
Súd mal preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo vo všetkých prípadoch k uzavretiu zmluvy
o úvere. Vzhľadom na povahu zmluvných strán, keďže žalovaný vystupoval ako dodávateľ konajúci v
rámci predmetu svojho podnikania podľa § 52 ods. 3 OZ a žalobkyňa ako spotrebiteľ podľa § 52 ods.4 OZ, jedná sa o spotrebiteľské zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ. V prípade zmluvy č. 209900059 zo
dňa 30.9.2014 síce nejde o spotrebiteľský úver, keďže lehota splatnosti úveru nepresahuje tri mesiace,
napriek tomu v súlade s ustanovením § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch sa na zmluvu vzťahujú

vyššie vymedzené ustanovenia tohto zákona. Nakoľko súd posudzoval 5 úverových zmlúv uzavretých
postupne v priebehu času od 23.9.2011 do 5.5.2016, bolo treba rozlišovať účinné znenie právneho
predpisu upravujúce daný právny vzťah vždy ku dňu uzavretia jednotlivých zmlúv.

3. Pri zmluve o úvere zo dňa 23.9.2011 prihliadol súd na námietku premlčania nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia vznesenú žalovaným. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že úver bol v
celom rozsahu splatený dňa 18.1.2012. Objektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 19.1.2012 a
uplynula dňa 19.1.2015. V tomto prípade sa uplatní 3-ročná premlčacia doba, nakoľko úmysel žalobcu
bezdôvodne sa obohatiť, ktorý sa vyžaduje pri 10-ročnej premlčacej dobe a na ktorý sa odvolávala
žalobkyňa, nebol v konaní žiadnym spôsobom preukázaný. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa
13.12.2016, nárok na plnenie z bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere zo dňa 23.9.2011 vo výške

364 € je premlčaný a preto sa súd v tejto časti žalobu zamietol.

4.Včaseuzavretiazmluvyoúverezodňa28.5.2013platilaprávnaúprava,vzmyslektorejakpredmetom
spotrebiteľskej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmela odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V

zmluve bola dohodnutá odplata vo výške 96,50 % (skutočne 3144 € - 1600 € = 1544 €, potom 1544:16
= 96,50% z istiny). Keďže priemerná RPMN pri obdobných úveroch dosahovala v 1. štvrťroku 2013
výšku 18,16%, je zrejmé, že dohodnutá odplata podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, pričom zo súdnej praxe možno pri
posudzovaní podstatného prevýšenia obvyklej odplaty vysledovať hranicu max. 20% /v danom prípade

sa jedná o 78,34%), je teda v rozpore so zákonom, čo má za následok neplatnosť spotrebiteľskej
zmluvy ako celku, pre jej rozpor s kogentným ustanovením zákona, konkrétne s ustanovením § 53
ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. V takom prípade je potom
potrebné, aby si strany navzájom vydali všetko, čo na základe neplatnej zmluvy plnili. Podľa ustálenej
justičnej praxe súd v danom prípade vykoná zúčtovanie druhovo rovnakých a vzájomne podmienených

pohľadávok sporových strán bez toho, aby sa uplatnil režim kompenzačnej námietky alebo vzájomnej
žaloby. Keďže žalobkyňa zaplatila žalobcovi sumu 3144 € a žalovaný žalobkyni sumu 1600 €, je
po započítaní vzájomných pohľadávok zrejmé, že žalovaný je povinný žalobkyni vydať bezdôvodné
obohatenie spočívajúce v rozdiele zaplatených súm, teda vo výške 1544 €.

5. V čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 30.9.2014 bola v platnosti právna úprava, ktorá jednoznačne
stanovila výšku odplaty pri poskytnutí finančných prostriedkov spotrebiteľovi v prípade, ak ide o
poskytnutie peňažných prostriedkov na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných
prostriedkovspotrebiteľovi,ktorýchvýškanepresiahne100eur.Vtakomtoprípadejenajvyššiaprípustná
výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne. Zároveň s úverovou

zmluvou bola uzavretá i dohoda o plnení v splátkach, z ktorej vyplýva povinnosť splatiť úver v dvoch
splátkach po 445 €. Z uvedeného je zrejmé, že odplata za poskytnutie uvedeného úveru predstavuje
(890 € - 700€ = 190€, t.j. 27,14% x 6 = 162,84%. z čoho je bezpochyby zrejmé, že výška odplaty
je mnohonásobne vyššia ako jej prípustná 30 %-tná hranica. Tak ako u predchádzajúcej zmluvy,
porušenie ustanovenia § 53 ods. 6 OZ a ustanovení nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zakladá

absolútnu neplatnosť právneho úkonu ako celku a strany sú povinné navzájom si vydať všetko, čo na
základe neplatnej zmluvy plnili. V zmysle už vyššie uvedeného, vykonal zúčtovanie druhovo rovnakých
a vzájomne podmienených pohľadávok sporových strán a keďže žalobkyňa zaplatila žalobcovi sumu
890 € a žalovaný žalobkyni sumu 700 €, je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie
vo výške 190 €.

6. V čase uzavretia zmlúv o úvere zo dňa 7.3.2016 a 5.5.2016 bola v platnosti právna úprava,
ktorá jednoznačne stanovila, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie
prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných
bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej naposledy v čase

predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

7. Čo sa týka úverovej zmluvy uzavretej dňa 7.3.2016, výška odplaty je 18,32% (91,60 : 5 = 18,32).
Priemerná RPMN za úvery so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov poskytnuté bankami za 4. štvrťrok 2015bola 18,77%, t.j., výška odplaty je v danom prípade v súlade so zákonom. Nakoľko zmluva obsahuje
aj všetky náležitosti vyžadované zákonom, v danom prípade nebolo návrhu žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia vyhovené a žaloba v časti zaplatenia sumy 91,60 € bola zamietnutá.

8. Z úverovej zmluvy zo dňa 5.5.2016 vyplýva, že odplata za úver dosahuje 58,13% (474,40 - 400
= 174,40, potom 174,40 : 3 = 58,13%) a keďže priemerná RPMN za úvery so splatnosťou od 6 do
12 mesiacov poskytnuté bankami za 1. štvrťrok 2016 bola 19,26%, je zrejmé, že výška odplaty je
v danom prípade vyššia ako prípustný dvojnásobok priemeru, je teda v rozpore s ustanovením §

53 ods. 6 OZ v spojení s príslušným ustanovením nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v dôsledku
čoho je úverová zmluva absolútne neplatná. V zmysle vyššie uvedeného, je žalovaný povinný vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 174,40 €, čo je rozdiel medzi plnením žalobkyne a plnením
žalovaného.

9. Na základe uvedených skutočností a výpočtov je zrejmé, že žalobkyňa má nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 1908,40 €, preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto
sumy žalobkyni, vo zvyšnej časti, teda v sume 455,60 € bola žaloba zamietnutá, a to sčasti z
dôvodu premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenie, sčasti z dôvodu, že k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného neprišlo. Žaloba bola zamietnutá tiež v časti určenia neplatnosti zmlúv a v časti
určenia, že úverové zmluvy sú bez úroku a bez poplatkov, a to ako už bolo uvedené vyššie z dôvodu,

že určenie týchto právnych skutočností nevyplýva z osobitného predpisu.

10. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko žalobkyňa požadovala zaplatenie sumy 2364 € a

úspešná bola v časti zaplatenia sumy 1908,40 €, je možné konštatovať, že pomer úspechu a neúspechu
je 80,73% ku 19,27%, potom čistý úspech žalobkyne predstavuje 61,46%. Súd teda žalobkyni priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 61,46%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a to proti výrokom I. a výroku III. s poukazom na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, že súd nesprávnym súdnym procesom
znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
a rozhodnutia Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods.
1 Ústavy SR, ako aj právo podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS
386/06). Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred
súdom prvej inštancie k takej vade, na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods.2
CSP). Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady v zmysle § 389 ods.
1 písm. b) CSP, pretože znemožňuje strane brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu, takto je odňatá

postupom súdu možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP. V ďalšom poukázal predovšetkým na rozpor bodu 40 a bodu 49 odôvodnenia súdu
prvej inštancie, kde súd najprv konštatoval, že zmluvy nie je možné vyhlásiť za neplatné, bezúročné
a bezpoplatkové, to znamená otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti riešil súd ako prejudicionálnu. V
odseku 49 odôvodnenia súd konštatuje, že na základe uvedených skutočností a výpočtov je zrejmé, že

žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.908,40 Eur. V ďalšom poukázal
na text § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje inštitút bezdôvodného obohatenia, čo je
limitované výlučne v spojení s niektorou zo skutkových podstát upravených v ustanovení § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal aj na § 451 ods. 2,v ktorom sú uvedené skutkové podstaty
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný má za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné

prijatie plnenia od žalobcu považovať za bezdôvodné. Zo skutkového stavu, ako aj z výroku II. rozsudku,
ktorý nebol napadnutý odvolaním, je zrejmé, že žalobca so žalovaným uzatvorili odplatné zmluvy.12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho

zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a sú splnené podmienky
na potvrdenie rozsudku v jeho napadnutých výrokoch.

13. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a právne
správne posúdil nárok žalobkyne v časti vyhovenia žalobe.

14. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch č.
202800751, č. 202801294, č. 209900059, č. 201802290 č. 203601608, uzatvorené medzi žalobkyňou

a žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov a zároveň určenia neplatnosti uvedených zmlúv.
Zároveň žiadala vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1922,10 eur. V žalobe uviedla, že so
žalovaným uzavrela zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednoznačne na ňu teda dopadá
spotrebiteľská ochrana. Namietala, že zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, neprimerane
vysoké zmluvné pokuty v prípade omeškania splátok a rozhodcovské doložky. Žiada preto vrátiť sumu

zaplatenú nad rámec istiny ako bezdôvodné obohatenie.

15. Uznesením č.k. 9Csp/140/2016-103 zo dňa 31.7.2017 súd pripustil zmenu žaloby v časti
bezdôvodného obohatenia tak, že suma požadovaná žalobkyňou vzrástla na 2364 eur, keďže žalobkyňa
v čase od podania žaloby doplatila všetky úvery a splatila tak všetkých 5 pohľadávok uvádzaných v

pôvodnom petite.

16. Zmluvou o úvere č. 202800751 zo dňa 23.9.2011 mal súd preukázané, že žalovaný ako veriteľ
uzavrel so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 23.9.2011 predmetnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. V zmysle tejto zmluvy bol žalobkyni

poskytnutý úver vo výške 700 eur a žalobkyňa sa zaviazala uvedenú sumu žalovanému vrátiť spolu s
poplatkom vo výške 364 €eur, t.j. celkovo sumu 1064 €, a to v 4 mesačných splátkach po 266 eur počnúc
dňom 28.10.2011 na účet veriteľa špecifikovaných vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V
zmluve žalobkyňa vyhlasuje, že sa pred uzavretím zmluvy riadne oboznámila s návrhom zmluvy o úvere,
a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy.

17. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 202801294 zo dňa 28.5.2013 mal súd preukázané, že žalovaný
ako veriteľ uzavrel so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 28.5.2013 predmetnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úver. V zmysle tejto zmluvy bol žalobkyni poskytnutý
úver vo výške 1600 eur a žalobkyňa sa zaviazala uvedenú sumu žalovanému vrátiť a zároveň spolu s

istinou zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 1.544 eur, t.j.
spolu sumu 3144 eur na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
do 28.5.2014. V bode 3 zmluvy je uvedené, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len
RPMN) je 96,50 % a výška priemernej RPMN je 18,16 %. V zmluve žalobkyňa vyhlasuje, že sa pred
uzavretímzmluvyriadneoboznámilasnávrhomzmluvyoúvere,asúhlasísoVšeobecnýmipodmienkami

poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy. Zároveň so zmluvou bola podpísaná Dohoda
o plnení v splátkach, v ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhradiť veriteľovi celkovú čiastku 3144 € v 12
pravidelných mesačných splátkach po 262 € vždy k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom
28.6.2013. Zároveň bola uvedená výška RPMN 302,67 % a priemerná výška RPMN 18,16 %.

18. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 209900059 zo dňa 30.9.2014 mal súd preukázané, že žalovaný
ako veriteľ uzavrel so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 30.9.2014 predmetnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V zmysle tejto zmluvy bol žalobkyni poskytnutý
úver vo výške 700 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnutú sumu žalovanému vrátiť a zároveň spolu sistinou zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom
vo výške 190 eur, t.j. spolu sumu 890 € na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru do 30.9.2015. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 56 eur čo

predstavuje RPMN 8 %, úrok je vo výške 19,14 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu
vo výške 134 eur. V bode 3 zmluvy je uvedené, že priemerná RPMN je 16,49 %. V zmluve žalobkyňa
vyhlasuje, že sa pred uzavretím zmluvy riadne oboznámila s návrhom zmluvy o úvere, a súhlasí so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy. Zároveň so
zmluvou bola uzavretá Dohoda o plnení v splátkach, v ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhradiť veriteľovi

celkovú čiastku 890 eur v 2 mesačných splátkach vo výške 445 eur vždy k 3. kalendárnemu dňu v
mesiaci, počnúc dňom 3.11.2014. Zároveň bola uvedená výška RPMN 601,07 % a priemerná výška
RPMN 11,31 %.

19. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 201802290 zo dňa 7.3.2016 mal súd preukázané, že žalovaný
ako veriteľ uzavrel so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 7.3.2016 predmetnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou

súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V zmysle tejto zmluvy bol žalobkyni poskytnutý
úver vo výške 500 eur a žalobkyňa sa zaviazala túto sumu žalovanému vrátiť a zároveň spolu s istinou
zaplatiť úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 91,60 eur, t.j. spolu sumu 591,60 € v 12
pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,30 eur, počnúc dňom 7.4.2016. V bode 3 zmluvy je
uvedené, že výška RPMN je 37,48 % a výška priemernej RPMN je 21,61 %. V zmluve žalobkyňa

vyhlasuje, že sa pred uzavretím zmluvy riadne oboznámila s návrhom zmluvy o úvere, a súhlasí so
Všeobecnými podmienkami poskytnutie úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy. K predmetnej
zmluve bol dňa 7.3.2016 podpísaný splátkový kalendár, v ktorom boli rozpísané dátumy jednotlivých
splátok úveru po 49,30 eur.

20. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 203601608 zo dňa 5.5.2016 mal súd preukázané, že žalovaný
ako veriteľ uzavrel so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 5.5.2016 predmetnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V zmysle tejto zmluvy bol žalobkyni poskytnutý
úver vo výške 300 € a žalobkyňa sa zaviazala poskytnutú pôžičku žalovanému vrátiť a zároveň spolu
s istinou zaplatiť úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 74,40 eur a poplatok za expresné

spracovanie úveru vo výške 100 eur, t.j. spolu sumu 474,40 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach,
tak že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1 € a ďalšie splátky zaplatí vo výške 58,80 € vždy k 5.
kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 5.6.2016. Termín poslednej splátky bol dohodnutý na
5.5.2017. V bode 3 zmluvy je uvedené, že výška RPMN je 37,43 % a výška priemernej RPMN je 21,61
%. V zmluve žalobkyňa vyhlasuje, že sa pred uzavretím zmluvy riadne oboznámila s návrhom zmluvy o

úvere,asúhlasísoVšeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,ktorésúnazadnejstranetejtozmluvy.

21. Žalovaný k Zmluve o úvere č. 202800751 zo dňa 23.9.2011 vzniesol námietku premlčania vydania
plnenia z bezdôvodného obohatenia. Záväzky žalobkyne vyplývajúce z tejto zmluvy boli hradené dňa
18.1.2012. V zmysle § 107 ods. 2 OZ je nárok žalobkyne premlčaný. Tiež namietal, že táto zmluva

nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko sa pri jej uzatváraní zmluvné strany dohodli, že sa
ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. K uzatváraniu všetkých predmetných
zmlúv o úvere prišlo na základe slobodnej vôle žalobkyne, ktorá svoju vôľu uzavrieť každú jednotlivú
zmluvu potvrdila svojim podpisom na zmluve. Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne usúdila, že zmluvy
sú pre ňu subjektívne nevýhodné ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno

ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalobkyňa bližšie nešpecifikovala v čom vidí neprijateľné
zmluvné podmienky a i v prípade, ak by súd určil, že niektorá z podmienok je neprijateľná, uvedené
nezakladá absolútnu neplatnosť celej zmluvy, ale len tej ktorej neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Žalobkyňa tiež nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti

určovacej žaloby o určenie neplatnosti zmluvy. Žalovaný má za to, že výška RPMN je vo všetkých
zmluvách vyjadrená jasne, určito a zrozumiteľne a je v súlade s § 53 ods. 6 OZ. Žalovaný má za to, že
žalobkyňa nepreukázala dôvody, pre ktoré by bolo nevyhnutné zmluvy určiť za absolútne neplatné a ani
iný dôvod, ktorý by zakladal jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z oznámení o splatení
úveru mal súd preukázané, že úvery č. 209900059 zo dňa 30.9.2014, č. 202800751 zo dňa 23.9.2011,

č. 202801294 zo dňa 28.5.2013, č. 201802290 zo dňa 7.3.2016, č. 203601608 zo dňa 5.5.2016 boli
žalobkyňou v plnej výške uhradené.22. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.
štvrťrok 2013 mal súd preukázané, že priemerná hodnota RPMN za spotrebiteľské úvery vo výške od
1500 do 6500 € bez zabezpečenia so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov bola 18,16%.

23. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2015 mal súd preukázané, že priemerná hodnota RPMN
za spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov bola 18,77%.

24. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2016 mal súd preukázané, že priemerná hodnota RPMN
za spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov bola 19,26%.

25. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatnených nárokov, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci v časti vyhovenia
žalobe.

26. Súd prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaniami vo výrokoch II., III., IV. konštatoval, že
požiadavku žalobkyne na určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatku ako nedôvodnú
zamietol, keď žalobkyňa nepreukázala na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pričom
vychádzal zo zásady, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje záujem na určovacej žalobe.

27. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je podľa celkom jednoznačnej úpravy v zákone
i v zmysle ustálených záverov teórie procesného práva, aj relevantnej rozhodovacej praxe súdov
(judikatúry), základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho
existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o
tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na

požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje
priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä dokazovanie zamerané na vecnú podstatu
problému), kým naopak odpoveď záporná (teda záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu) má
viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby, a to nielen z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania,
ale spravidla i pre naznačenie cesty k ochrane práv strán procesne prípustným spôsobom, ktorým je

spravidla buď iné, než požadované určenie alebo naopak plnenie.

28. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa pritom zásadne možno
domáhať len určenia, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, z čoho treba a contrario (opakom)
vyvodiť, že prípadnej neplatnosti právnych úkonov (v príslušnom ustanovení základného predpisu

procesného práva priamo neuvedenej) sa možno domáhať spravidla len výnimočne, a to len vtedy,
keď je naliehavý právny záujem na požadovanom určení buď prezumovaný (predpokladaný), alebo ak
potreba žaloby práve o neplatnosť právneho úkonu vyplýva z právneho predpisu. V prípadoch žalôb
o neplatnosť právnych úkonov predpokladaných priamo hmotným právom totiž následok spočívajúci v
nástupenevyvrátiteľnejdomnienkyplatnostiúkonu(obvyklepomárnomuplynutíurčitejpremlčacejalebo

dokonca i prekluzívnej, teda prepadnej lehoty) možno odvrátiť len uplatnením požiadavky uvedenej
v zákone; to však neplatí u právnych úkonov majúcich byť postihnutých akýmkoľvek dôvodom tzv.
absolútnej neplatnosti, teda tej, na ktorú je súd povinný prihliadať aj z tzv. úradnej povinnosti.

29. Určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a

nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a aktuálne podľa ustanovenia § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva a naopak nápravu
stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie (§ 80
písm. b) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, aktuálne

§ 137 písm. a) Civilného sporového poriadku). Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty
žalobkyne, ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom
určení musí spočívať v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši všetky sporné právne
otázky medzi stranami a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmävytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Práve
z toho inak plynie, že naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa
vyriešiť v konaní o určenie má len povahu otázky predbežnej, či čiastkovej, vo vzťahu k inej právnej

otázke, ktorá sa môže sama stať predmetom určovacej žaloby a z takejto filozofie evidentne vychádzala /
vychádza aj rozhodná úprava procesného práva, pokiaľ priamo ani nepredpokladá žaloby o neplatnosť
právnych úkonov. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je žiaden reálny právny dôvod, pre ktorý by
určenie, že zmluva o úvere je bez poplatkov a bez úrokov, žalobkyni mohlo akokoľvek pomôcť. Týmto
nemôže byť ani potreba odstránenia nejakého stavu ohrozenia žalobkyne, či jej právnej neistoty.

30. Neobstojí teda odvolacia argumentácia žalovanej o nepreskúmateľnosti rozsudku a že súd
prvej inštancie zmätočne odôvodnil svoj rozsudok. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia,
ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred
súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom
obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade,

keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. O takýto prípad však v
prejednávanejvecinešlo,keďžezcelkovéhokontextuodôvodnenianapadnutéhorozsudkujezrejmé,že
z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý dôvod čiastočného vyhovenia žalobe v časti o plnenie
a tiež zamietnutia žaloby v časti o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a to len pre
nedostatok právneho záujmu na takomto výslovnom určení.

31. Rozsudok obsahuje stručne, jasne a výstižne vysvetlenie toho, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil
a ako vec právne posúdil. Navyše aj z obsahu odvolania žalovanej je zrejmé, že žalobkyňa sama
pochopila, z akých dôvodov súd prvej inštancie žalobe z časti vyhovel a žalobu z časti zamietol. Podľa

názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt, že práve
opísanou vadou nebol postihnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorý obsahuje
vzájomne koherentne skutkové zistenia súdu, jeho odôvodnenie je konzistentné, stručne , pochopiteľné,
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky a samotné rozhodnutie je
logickým a právnym vyústením priebehu konania a pri jeho vydaní boli zachované formálne a obsahové

náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych
dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

32. Pokiaľ žalovaná je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, aj tu sa odvolací súd zhoduje so skutkovými závermi a právnym záverom súdu prvej

inštancie, ktorý znovu stručne, ale jasne uvedený pri každej jednej posudzovanej zmluve účastníkov.

33. Keďže bolo preukázané, že žalobkyňa plnila žalovanej aj nad rozsah istiny čerpaných úverov, sú
tieto peňažné prostriedky bezdôvodným obohatením, ktoré žalovaná získala na úkor žalobkyne plnením
bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a preto ich musí vydať (§ 456 Občianskeho

zákonníka).

34.Odvolacísúdriadiacsauvádzaným,pretorozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvyhovujúcom
výroku I. a v časti o náhrade trov konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolacími dôvodmi podľa
§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti týchto výrokov potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne opäť súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia §

262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení veci.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).