Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417213098
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4417213098.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci účastníkov: navrhovateľ (bývalý manžel): P. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom K. G., V. XX/B, zastúpený Mgr. Danou Hankovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky,
M. R. Štefánika 3, proti oprávnenej (rozvedenej manželke): Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. G., Q. O.
XX/A, zastúpená JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, F. Kapisztóryho 2, IČO:

50 364 511, o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní oprávnenej rozvedenej
manželky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 8. novembra 2018, č. k. 9Pc/17/2017-69,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 27. 11. 2017, č. k. 9Pc/17/2017-39,
zrušil povinnosť navrhovateľa k oprávnenej platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky mesačne
vo výške 100 eur, naposledy určenej uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/131/2014-79,
zo dňa 07. 12. 2015, počnúc od 01. 07. 2017. O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Na odvolanie oprávnenej rozvedenej manželky voči výroku o náhrade trov konania Krajský súd v
Nitre uznesením č. k. 5CoP/8/2018-53 zo dňa 31.8.2018 zrušil rozsudok zo dňa 27. 11. 2017, č. k.
9Pc/17/2017-39 v časti náhrady trov konania a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Následne súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania uznesením č. k. 9Pc/17/2017-69 zo dňa
8.11.2018 (napadnuté uznesenie) tak, že oprávnená je povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady
trov konania sumu 230,52 eura, na účet právnej zástupkyni navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 52, § 55 a § 57, § 58 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5.1. V odôvodnení rozhodnutia s poukazom na viazanosť rozhodnutím odvolacieho súdu uviedol, že je
dôvodné priznať navrhovateľovi trovy konania, nakoľko bol v konaní úspešný, oprávnená nepodala voči
výroku I. rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Pc/l 7/2017-39 odvolanie a v tejto časti rozsudok

nadobudol právoplatnosť, teda týmto pádom navrhovateľovi sa zrušila povinnosť platiť oprávnenej
príspevok na výživu rozvedenej manželky a pokiaľ bol v konaní zastúpený právnou zástupkyňou, ktorási pred rozhodnutím vo veci samej uplatnila nárok na náhradu trov konania, súd nevzhliadol žiadny iný
dôvod, pre ktorý by jej nepriznal túto náhradu, pretože bol v konaní plne úspešný.

5.2. Preto súd skúmal, či s ohľadom na okolnosti a rozhodnutie vo veci bolo spravodlivé priznať náhradu
trov konania, ale zároveň aj to, ako vo veci rozhodol a že vec sa na prvostupňovom súde právoplatne
skončila. Odvolací súd poukázal vo svojom uznesení aj na skutočnosť, že pre aplikáciu ustanovenia §
55 a § 57 C.M.P, najmä s poukazom na ustanovenie § 55 C.M.P, nie je nevyhnutným predpokladom
úspech v konaní a že z tohto dôvodu treba brať do úvahy aj ustanovenie § 57 CMP Súd všetky tieto

skutočnosti skúmal a mal za to, že právna zástupkyňa navrhovateľa v súlade s ustanovením § 57 CMP
uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu trov konania resp. náhradu trov konania a nešlo o trovy
konania štátu, ale o trovy konania účastníka, ktorého zastupovala v konaní, teda svoj návrh predniesla
pred rozhodnutím vo veci samej v prípade, že bude úspešná. Podmienku tohto zákonného ustanovenia
splnila, s ktorým názorom sa stotožnil aj odvolací súd v bode 21. posledná veta zrušujúceho uznesenia.
Týmto rozhodnutím súd prvej inštancie zdôvodnil a priznal navrhovateľovi, ktorý bol plne úspešný v

konaní vo veci samej trovy konania, tak ako si ich uplatnil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
a s poukazom na ustanovenie § 58 CMP týmto rozhodnutím rozhodol zároveň aj o ich výške, pretože
rozsudok 9Pc/l 7/2017-39 zo dňa 27.11.2017 je konečným rozhodnutím o veci samej, a preto je potrebné
rozhodnúť v súlade s týmto ustanovením aj o výške priznaných trov.

6. Ďalej konštatoval, že trovy konania navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia, keď
navrhovateľ bol zastúpený advokátkou Advokátska kancelária Mgr. Dana Hanková so sídlom M. R.
Štefánika 3, Nové Zámky a tieto trovy právneho zastúpenia súd priznal v súlade s Vyhláškou MS SR č.
655/2004 Z. z. v platnom znení s ustanovením § 11 odsek 1 písmeno a) za úkony, ktoré boli vykonané v
roku 2017, a to 21.6. príprava prevzatie zastúpenia 68 eur, 28.6. podanie návrhu na súd 68 eur a 27.11.

účasť na pojednávaní s vyhlásením rozsudku vo veci samej 68 eur a 3 x náhradu režijného paušálu
po 8,84 eur, spolu 230,52 eura, ktoré trovy konania je oprávnená povinná zaplatiť na účet právnej
zástupkyni navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená exmanželka, žiadajúc odvolací

súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania zmenil žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania. Poukázala na to, že náhrada trov konania plní v civilnom procese dve
základné funkcie, a to funkciu preventívnu a sankčnú. Ani jednu z uvedených zásad však nemožno
uplatňovať v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Ani pri opätovnom posúdení veci s
ohľadom na závery uznesenia Krajského súdu Nitra zo dňa 31.08.2018, sp. zn. 5CoP/8/2018 sa súd

v odôvodnení uznesenia vôbec nezaoberá otázkou, z akého dôvodu považoval priznanie náhrady trov
za spravodlivé a s touto otázkou sa náležitým spôsobom nevysporiadal. V odôvodnení uznesenia sa
súd prvej inštancie uchyľuje iba ku konštatácii všeobecných pravidiel a princípov uplatňovaných pri
priznávaní náhrady trov v konaniach podľa CMP tak, ako ich uviedol vo svojom uznesení Krajský súd
v Nitre, avšak žiadnym konkrétnym spôsobom nevymedzuje okolnosti, ktoré považoval za rozhodujúce

pri priznaní náhrady trov navrhovateľovi, s ohľadom na princíp spravodlivosti. Odôvodnenie uznesenia
súdu prvej inštancie je zmätočné, vo viacerých jeho častiach dokonca vzájomne rozporuplné a nie je
jasné, k akému právnemu záveru súd dospel, a na základe akých konkrétnych okolností. Uznesenie
preto nespĺňa náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP a je v rozpore so závermi uznesenia Krajského súdu
Nitra zo dňa 31.08.2018, sp. zn. 5CoP/8/2018.

8. Samotná skutočnosť, že právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila nárok na náhradu trov konania
nie je takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala spravodlivosť priznania náhrady trov konania
navrhovateľovi. Takouto skutočnosťou nie je ani úspech navrhovateľa v konaní, na ktorý súd prvej
inštancie opakovane odkazuje v odôvodnení svojho uznesenia a to aj napriek tomu, že Krajský súd v

Nitre, ako súd odvolací, ho poučil, že pravidlo pomeru úspechu vo veci sa v nesporových konaniach
vedených na základe CMP neuplatňuje.

9.1. Podľa názoru oprávnenej v konaní vedenom Okresným súdom Nové Zámky nedošlo ani u jedného
z účastníkov k vzniku takých dôvodov, ktoré by bolo potrebné osobitne zohľadniť, a z ktorých by

bolo v súlade so zásadou spravodlivosti potrebné vyvodiť povinnosť náhrady trov konania druhému
účastníkovi. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa jednalo o príspevok na výživu rozvedenej
manželky,ktorýbolpriznanýzdôvodupodľaustanovenia§72ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodine-že
rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť, oprávnená má za to, že súd nemal navrhovateľovi priznaťnáhradu trov konania práve z toho dôvodu, že došlo k právoplatnému zrušeniu povinnosti navrhovateľa
prispievať na výživu rozvedenej manželky v plnom rozsahu a finančná situácia oprávnenej je aj v
dôsledku tejto skutočnosti nepriaznivá.

9.2. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) neviazaný dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní

veci dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého
uznesenia, preto ho podľa § 388 CS zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

11.1. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

11.2. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11.3. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11.4. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Odvolací súd z obsahu z obsahu súdneho spisu zistil, že navrhovateľ ako bývalý manžel dňa 28.
06. 2017 doručil súdu prvej inštancie návrh na zrušenie príspevku na oprávnenú rozvedenú manželku,
ktorou sa domáhal zrušenia povinnosti mu vyplývajúcej zo súdneho zmieru uzavretého medzi ním a
oprávnenou, schváleného uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/131/2014-79, zo dňa 07.
12. 2015, platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky mesačne sumou 100 eur. Súd prvej inštancie

vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol o zrušení povinnosti navrhovateľa platiť oprávnenej príspevok
na výživu rozvedenej manželky mesačne vo výške 100 eur ,naposledy určenej uznesením Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 13C/131/2014-79, zo dňa 07. 12. 2015, počnúc od 01. 07. 2017. O trovách
konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č .k. 5CoP/8/2018-53 zo dňa 31.8.2018 súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým uznesením. Odôvodnenie napadnutého uznesenia založil na úspechu
navrhovateľa, keďže oprávnená nepodala vo veci samej odvolanie a vo veci samej je rozsudok
právoplatný a tým sa navrhovateľovi zrušila vyživovacia povinnosť, a keďže mal právnu zástupkyňu,
ktorá si uplatnila náhradu trov konania, súd prvej inštancie nezistil iný dôvod, pre ktorý by jej náhradu

nepriznal. Súd prvej inštancie tiež poukázal na bod 21. zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu s tým,
že podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka uplatnenia si náhrady trov konania právnou
zástupkyňou navrhovateľa návrhom.

14. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a

funkciu sankčnú. Ani jednu z uvedených zásad však nemožno uplatňovať v konaní podľa Civilného
mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona,
ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku,
v dôsledku verejného záujmu, ktorý je prítomný v prevažných prípadoch, nemožno uplatňovať sankčnú
funkciu trov konania na základe zásady o pomere úspechu toho ktorého účastníka v konaní, a tak a

aj prípadnému navrhovateľovi, ak sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ
takéto konanie vyvolal, hoci nemal istotu, či súd jeho návrhu vyhovie.

15. Civilný mimosporový poriadok, rovnako ako Civilný sporový poriadok, upravuje výnimky pri
všeobecnompravidleformulovanomakogenerálnaklauzula,atoženáhradutrovkonaniamožnopriznať

v prípade, ak to ustanovuje zákon (vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veci notárskych
úschov v súlade so zásadou úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, ak to možno spravodlivo
požadovať) a vo všetkých konaniach podľa CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 53 a § 55 CMP, súd rozhodne že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

16. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza teda z predpokladu, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formáciou sa okrem
iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to tento
zákonpripúšťa.VCivilnomsporovomporiadkutakútovýnimkupredstavujeustanovenie§257,vCivilnom
mimosporovom poriadku je to ustanovenie § 55. Ustanovenie § 55 CMP predstavuje tzv. materiálny

korektív. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že aplikácia ustanovenia § 55 CMP
musí byť náležite odôvodnená. V porovnaní s ust. § 53 CMP, v ktorom je upravená taktiež výnimka z
rozhodovania o trovách konania, nie je pri aplikácii ust. § 55 rozhodujúcim kritériom úspech v konaní.
Predpoklad, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania
nárok na náhradu trov konania, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si účastník
konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania uvedené v §

53 CMP. Taktiež je potrebné poznamenať, že pri hodnotení kritéria, či je s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé priznať náhradu trov konania, nie je jediným kritériom zohľadňovanie osobných a
majetkových pomerov účastníkov. Relevantné sú práve okolnosti prejednávanej veci.

17.1. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

17.2 Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

17.3. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

17.4.O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Civilný mimosporový poriadok vymedzuje okruh konaní, v ktorých sa prioritne v civilnom procese
poskytuje ochrana okruhu práv pod režimom verejného záujmu, t. j. takých práv, ktoré nemajú len
individuálny rozmer, ale z hľadiska ich postavenia v spoločnosti rozmer širší. Z uvedeného dôvodu
nemôžu byť v týchto prípadoch, t. j. v okruhu vecí, ktoré sa prejednávajú a rozhodujú v režime CMP,
vnímané trovy konania ako forma sankcie za vyvolanie a vedenie konania pred súdom. Každý z

účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, avšak je nutné uviesť, že Civilný mimosporový
poriadok pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v ust. § 53 až 56 CMP.

19. Odvolací súd opätovne poznamenáva, že konanie o určenie, resp. zrušenie príspevku na rozvedenú
manželku je konaním mimosporovým, resp. nesporovým. Mimosporové konania sú charakterizované

tým, že ide o konania, ktoré sú svojou povahou osobité, v zásade je možné tvrdiť, že ide o konania, v
ktorých medzi účastníkmi nie je spor o právo ako také, avšak vznikajú medzi účastníkmi rozpory ohľadne
predmetukonania.Nazákladetejtoskutočnostiodvolacísúduvádza,žerozhodovanieotrováchkonania
je rozdielne ako pri sporových konaniach upravených Civilným sporovým poriadkom.

20. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania účastníkov aj v novom (napadnutom) rozhodnutí s
poukazom na § 55 a § 57 CMP. Odvolací súd prednostne poukazuje na obsah § 57 CMP, v zmysle
ktorého podmienkou pre rozhodovanie súdu o povinnosti nahradiť trovy v konaniach podľa CMP je
návrh.

21. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Zákon pre uplatnenie
nároku na náhradu trov konania neurčuje žiadnu lehotu. Podmienkou priznania nároku na náhradu trov
konania nie je ich vyčíslenie, ale len ich uplatnenie. Nárok na náhradu trov konania možno uplatniť v
ktoromkoľvek štádiu konania. Zastávame názor, že nárok na náhradu trov konania možno uplatniť až
do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd rozhodol o trovách konania s poukazom na § 58 CMP v spojení s

§ 237 ods. CSP (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový
poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 209 s.).22. Odvolací súd uvádza, že účastnícke uplatnenie návrhu na súd, aby rozhodoval o povinnosti nahradiť
trovy konania (§ 57 CMP) je predpokladom na to, aby súd posudzujúc skutočnosti majúce dopadnúť
na ust. § 52-56 CMP rozhodol o náhrade trov konania tým ktorým spôsobom. Prvou do úvahy

prichádzajúcou modalitou je rozhodovanie podľa § 52 CMP, ktorá predpokladá, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Uvedené rozhodovanie prichádza do úvahy pokiaľ zákon a
skutočnosti naň dopadajúce neodôvodňujú iné rozhodnutie. Rozhodnutie o tom, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle ust. § 52 CMP v sebe predpokladá, že súd sa ex offo
vysporiadal s existenciou skutočností, ktoré na ust. § 55 dopadajú s negatívnym záverom. Ak sú teda

splnené podmienky podľa § 55 CMP, je potrebné rozhodovať podľa uvedeného ustanovenia a nepoužiť
všeobecné pravidlo podľa § 52 CMP.

23. V porovnaní s ustanovením § 53 CMP (pozn. platí pre § 55 CMP) rozhodujúcim kritériom pre
priznanie nároku náhradu trov konania nie je úspech v konaní. Rovnako možnosť priznania nároku na
náhradu trov konania je tu rozšírená nielen na účastníkov konania, ale aj na iné subjekty. Predpoklad, že

je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, za predpokladu,
že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania
vymenovanév§53CMP,t.j.okonanievoveciachurčenierodičovstvaaokonanievoveciachnotárskych
úschov. (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok.
Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 207 s.).

24. Z uvedeného vyplýva, že úspech v konaní ako legálny dôvod pre priznanie náhrady trov konania
predpokladá len vecný rozsah konaní podľa CMP ustanovených v § 53. Naopak, v situácii iných konaní
podľa CMP možno pre odlišný postup ako postup podľa § 52 CMP (všeobecné pravidlo) použiť ust. §
55 CMP a priznať náhradu trov konania vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V

každom prípade, pokiaľ súd rozhoduje o náhrade trov konania účastníkov v konaniach podľa CMP (po
splnení podmienky podľa § 57 CMP) musí posudzovať otázku aplikovateľnosti ust. § 55 CMP.

25. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní navrhol uloženie povinnosti nahradiť trovy
konania, súd správne postupom podľa § 55 vyhodnocoval dôvody okolnosti pre spravodlivé priznanie

trov účastníkovi. Odvolací súd sa ale nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto konaní
pre úspech navrhovateľa a právoplatnosť vo veci samej boli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 55
CMP. V tomto konaní sa navrhovateľ ako rozvedený manžel domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti
voči oprávnenej z výživného (exmanželke), avšak dôvody, ktoré ho viedli k podaniu návrhu, samotné
okolnosti konania, ako aj výsledok (jeho úspech) nezakladajú okolnosti, na základe ktorých bolo na

mieste priznať mu náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Napriek tomu, že aj v konaniach upravených
Civilnýmmimosporovýmporiadkommožnohovoriťo„kvázi“úspechuvkonaní,nemožnosamotnýdôvod
úspechu považovať za dôvod, pre ktorý by bolo na mieste náhradu trov konania priznať (s výnimkou vo
veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov v zmysle § 53 CMP). Vzhľadom na uvedené
bolo potrebné konštatovať, že v tomto prípade po vyhodnocovaní okolností podľa § 55 CMP nemožno

konštatovať, že tieto odôvodňujú priznanie náhrady trov navrhovateľovi, preto bolo potrebné aplikovať
všeobecné pravidlo pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 52 CMP).

26. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

28. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

29. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom na nezistenie
okolností prípadu, pre ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov spravodlivé.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).