Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/307/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6993899990
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6993899990.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. č. XXX
protiodporcoviLesySR,š.p.,IČO36038351sosídlomBanskáBystrica,NámestieSNPč.8,zast.JUDr.
Pavlom Halajom, advokátom so sídlom v Revúcej, Námestie Slobody č. 2 o zaplatenie príslušenstva
pohľadávky, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 9C/2/1993
- 492 zo dňa 26. 09. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 22% - né
úroky z omeškania ročne zo sumy 2.730,42 eur od 28. 05. 2001 do 19. 05. 2010 a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 22% -né
úroky z omeškania ročne zo sumy 2.730,42 eur od 28. 05. 2001 do 19. 05. 2010, všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia úrokov z omeškania
vo vyššej výške jeho návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť na účet Okresného
súdu v Rimavskej Sobote trovy konania vo výške 166,08 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca bol zaviazaný zaplatiť na účet Okresného súdu v Rimavskej Sobote trovy konania vo výške
166,08 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, a to proti výrokovej časti, v ktorej bol zaviazaný zaplatiť
úroky z omeškania a voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania. Žiadal rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a bude mu priznaná náhrada trov prvostupňového a
odvolacieho konania, ktorých výšku predbežne vyčíslil na sumu 2.097,40 eur. Vyúčtovanie trov konania
je prílohou odvolania.

Podľa jeho názoru okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z
konania navrhovateľa je zrejmé, že odmietal prijať akékoľvek čiastkové plnenia, trval na zaplatení celej
žalobou uplatnenej sumy, ktorá mu (ako je zrejmé z právoplatného rozhodnutia súdu v časti istiny)
nepatrila. Preto sa odporca nemohol dostať do omeškania ani ohľadne časti uplatnenej pohľadávky na

náhradu škody, ktorá bola navrhovateľovi nakoniec súdom priznaná. Z opatrnosti opätovne poukazuje
na vznesenú námietku premlčania a na to, že vzhľadom k tejto námietke nemôže byť žalobou uplatnený
nárok na úroky z omeškania súdom priznaný ani v prípade, že by ho súd vyhodnotil ako oprávnený.
Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale
jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku.
Týmto dňom začína plynúť premlčacia lehota a jej márnym uplynutím sa právo veriteľa na zaplatenie

úrokov z omeškania premlčí ako celok. Požiadavka navrhovateľa sa stala splatnou v roku 1992. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie úrokov zomeškania podaním zo dňa 28. 05. 2004. Vzhľadom na vyššie uvedené jeho nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania je premlčaný a nemožno ho priznať. Tento názor zastáva aj Najvyšší súd ČR,
ktorý ho prezentoval napríklad vo svojich rozhodnutiach. Rozsudok sp. zn. 21Cdo/761/2007 zo dňa

11. 12. 2007, uznesenie sp. zn. 21Cdo/3173/2005 zo dňa 31. 08. 2006, rozsudok sp. zn. 21Cdo/681,
682/2006 zo dňa 08. 02. 2007 a rozsudok sp. zn. 31Cdo/3477/2006. Prelomenie právneho názoru, že
úroky z omeškania sa premlčujú samostatne za každý deň omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obo/319/99) je v judikatúre Krajského súdu Banská Bystrica prezentovaný napríklad
rozsudkom sp. zn. 43Cob/346/2010 zo dňa 07. 04. 2011. Rozhodnutie okresného súdu by nebolo

zákonné ani v prípade, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu navrhovateľovi vznikol nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania a tento nie je premlčaný. Okresný súd priznal navrhovateľovi 22% -
né ročné úroky z omeškania neoprávnene. Podľa § 10 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,
ak omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá, od účinnosti tohto nariadenia sa riadi výška úrokov z
omeškania týmtonariadením.Podľa§3uvedenéhonariadeniavýškaúrokuzomeškaniajedvojnásobok
diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania NBS neexistovala. Z

odôvodnenia rozsudku nevyplýva, z čoho okresný súd vyvodil, že v prvý deň omeškania bola diskontná
sadzba emisnej banky 11%. Pokiaľ by bol právny záver okresného súdu o počiatku premlčania úrokov
z omeškania správny, je potrebné rozlíšiť, kedy si právny predchodca navrhovateľa uplatňoval voči
nemu úrok z omeškania a v akej výške. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podaním zo dňa 28.
05. 2004 sa právny zástupca navrhovateľa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 17,6%.

Nie je zrejmé, kedy bolo podanie datované dňom 28. 05. 2004 doručené konajúcemu súdu. Nakoľko
podľa odôvodnenia rozhodnutia navrhovateľ neurčil, či úroky z omeškania sú požadované ako denný,
týždenný, mesačný, ročný prípadne iný úrok, je toto podanie potrebné považovať za nejasné, neurčité a
nezrozumiteľné, a preto nemôže byť úkonom, od ktorého je potrebné počítať spätne úroky z omeškania.
Pokiaľ by tak súd chcel spraviť, mohol by úroky z omeškania za obdobie odo dňa doručenia tohto

podania súdu priznať nanajvýš v sume 17,6% ročne z istiny. Úroky z omeškania vo výške 22% ročne
by mohol priznať maximálne tri roky spätne odo dňa, kedy bolo súdu doručené podanie, ktorým právny
predchodca navrhovateľa uplatnil výšku požadovaných úrokov z omeškania na 22% p. a. resp., kedy
takéto upresnenie učinil na pojednávaní. Z odôvodnenia rozhodnutia to však nevyplýva. Aj v prípade,
že by sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom okresného súdu na premlčanie, percent úrokov z

omeškaniaaobdobieomeškania,jenezákonnývýroksúduonepriznanínáhradytrovkonaniaodporcovi.
Priznaný úrok z omeškania predstavuje sumu 5.394,71 eur. Právnym predchodcom navrhovateľa
uplatnený úrok z omeškania predstavuje sumu 63.618,97 eur (3% ročný úrok z omeškania zo sumy
18.684,06 eur od 09. 04. 1992 do 30. 04. 1995 a 22 % ročný úrok z omeškania zo sumy 18.684,06 eur
od 01. 05. 1995 do 19. 05. 2010). Navrhovateľ tak dosiahol úspech v percentuálnom vyjadrení 8,48

% a neúspech 91,52 %. Neúspech odporcu je preto zanedbateľný, a preto mu má byť priznaná plná
náhrada trov konania. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s jeho právnym názorom týkajúcim
sa otázky uplatnenia a priznania úrokov z omeškania, otázky premlčania úrokov, navrhuje, aby odvolací
súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie na vyriešenie otázky:
1. Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale

jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku.
Týmto dňom začína plynúť premlčacia lehota, a jej márnym uplynutím sa právo veriteľa na zaplatenie
úrokov z omeškania premlčí ako celok.
2. Úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu
možnosti disponovať s dĺžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká (a premlčuje sa) za každý

deň omeškania samostatne.
3. Považuje sa za riadne uplatnenie úrokov z omeškania ich vyčíslenie percentom bez uvedenia, za
aké obdobie sa tento úrok požaduje? Je prekročením žalobného návrhu, pokiaľ súd v rozsudku upraví
požadované percento úrokov z omeškania tak, že tento úrok predstavuje ročný úrok z omeškania?
4. V prípade, že po uplatnení úrokov z omeškania navrhovateľ zvýši uplatnený úrok z omeškania (napr.

zo 17,6 % p. a. na 22 % p. a.) je dňom uplatnenia úroku z omeškania (v prípade právneho názoru
uvedenéhovbode2)všeobecnedeňjehoprvéhouplatnenia,alebojenepremlčanýlenúrokzomeškania
v pôvodne uplatnenej výške?

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že trvá v plnom rozsahu na svojom

stanovisku a žiada, aby odvolací súd odvolanie odporcu ako nedôvodné zamietol.Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa odseku 2/ mu vec vracia na ďalšie konanie.

Okresný súd riadiac sa vo veci právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v jeho uznesení č. k.
15Co/191/2010 opätovne rozhodoval o žalobe navrhovateľa na priznanie úrokov z omeškania z istiny,
ktorá bola navrhovateľovi priznaná právoplatným rozsudkom súdu. Právny predchodca navrhovateľa
si uplatnil úroky z omeškania podaním zo dňa 28. 05. 2004 vo výške 17,6 % od 09. 04. 1992 až

do zaplatenia z celej žalovanej sumy. V priebehu konania niekoľkokrát upravoval svoj nárok na úroky
z omeškania. Odporca vzniesol námietku premlčania tohto nároku. Podľa názoru okresného súdu
navrhovateľ si môže uplatňovať nárok na úroky z omeškania tri roky spätne od podania návrhu na úroky
z omeškania, t. j. od 28. 05. 2001. Vzhľadom na uvedené priznal navrhovateľovi úroky z omeškania od
uvedenej doby do 19. 05. 2010, t. j. do dátumu zaplatenia priznanej istiny z pôvodného rozhodnutia,
kde navrhovateľovi vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 22 % s poukazom na ust. § 3 a

§ 10 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Keďže omeškanie trvalo aj k 01. 05. 1995, úroky z
omeškania sú stanovené ako dvojnásobok diskontnej sadzby platnej k 01. 05. 1995 vo výške 11
%, keďže omeškanie odporcu s plnením nastalo po 01. 05. 1995. Navrhovateľ si uplatňoval úroky z
omeškania v celkovej výšky istiny 18.684,06 eur, na úroky mu však vzniklo právo len z priznanej istiny
na základe právoplatného rozhodnutia, t. j. z výšky 8.705,32 eur, ktorú sumu mu odporca vyplatil dňa

19. 05. 2010. V priebehu konania v roku 1995 zaplatil odporca navrhovateľovi 180.000,- Sk, ktorú sumu
však navrhovateľ odporcovi vrátil. Navrhovateľ však bol povinný prijať aj čiastočné plnenie podľa § 566
Občianskeho zákonníka. Keďže navrhovateľ mal právo na úroky z omeškania z priznanej istiny 8.705,32
eur, avšak v sume 82.256,61 eur (180.0010,- Sk) nemal právo na úroky z omeškania od roku 1995,
kedy mu boli zaslané finančné prostriedky (pred rokom 1995 nárok je premlčaný), navrhovateľovi vzniklo

právo na úroky z omeškania len z rozdielu priznanej istiny a zaslanej sumy 180.000,- Sk, t. j. 82.256,61
Sk, po prepočte 2.730,42 eur, z ktorej sumy mu priznal okresný súd úroky z omeškania vo výške 22%
z nepremlčanej časti od 28. 05. 2001 do zaplatenia priznanej istiny, t. j. 19. 05. 2010. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, pretože navrhovateľ aj odporca majú vo veci úspech len čiastočný, pričom pomer ich úspechu

a neúspechu je v zásade rovnaký.

Odvolacísúd popreskúmanírozsudkuokresnéhosúduvnapadnutejčastivovýroku,ktorýmbolodporca
zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 22% - né úroky z omeškania ročne zo sumy 2.730,42 eur od 28. 05.
2001 do 19. 05. 2010 a vo výroku o trovách konania dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre

potvrdenie ani zmenu rozsudku okresného súdu v tejto napadnutej časti. Okresný súd pri rozhodovaní o
príslušenstve pohľadávky úrokoch z omeškania zaujal správny právny záver, vychádzajúc aj zo záverov
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, že navrhovateľovi vzniklo právo na priznanie úrokov z
omeškania od 28. 05. 2001, a to tri roky spätne od podania návrhu z 28. 05. 2004 v zmysle § 110
ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to z rozdielu priznanej istiny a zaslanej sumy, ako vypočítal okresný

súd. Nestotožňuje sa s názorom odporcu, že úroky z omeškania sa nepremlčujú samostatne za každý
deň omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania zo splnením peňažného
záväzku.

Zobsahuspisuokresnéhosúduvyplýva,ženavrhovateľpodanímzodňa28.05.2004-deň,kedydošlok

jeho podaniu na okresný súd (č. l. 236 spisu), žiadal o priznanie úrokov z omeškania „zo skutočnej škody
17,6% od 09. 04. 1992 až do zaplatenia do troch dní do právoplatnosti rozsudku“. Keďže navrhovateľ
žiadal úroky len v takejto výške, okresný súd mu potom nemohol priznať 22% - ný úrok z omeškania
od 28. 05. 2001, aj keď správne postupoval, keď mu priznal úrok tri roky spätne odo dňa doručenia
podania, bolo možné priznať navrhovateľovi úrok z omeškania len vo výške 17,6%, teda dvojnásobku

diskontnej sadzby platnej ku dňu omeškania, a to do 26. 04. 2006, keďže písomné podanie, v ktorom
žiadal priznanie úrokov z omeškania vo výške 22% ročne od 01. 05. 1995 do dňa zaplatenia, došlo zo
strany navrhovateľa okresnému súdu dňa 27. 04. 2009. Úrok vo výške 22% by bolo možné priznať len
od 27. 04. 2006 do 19. 05. 2010, kedy bola istina navrhovateľovi odporcom vyplatená. Odporca teda
dôvodne v odvolaní namietal, že súd, pokiaľ by priznal navrhovateľovi úroky z omeškania, nemohol

tieto priznať len odo dňa doručenia jeho podania zo dňa 28. 05. 2004 súdu, ktorým žiadal o priznanie
úrokov z omeškania vo výške 17,6% a úroky vo výške 22% ročne by mohol priznať maximálne tri roky
spätne odo dňa doručenia uvedeného podania.Keďže okresný súd takto nepostupoval, jeho rozhodnutie nemožno preto považovať za vecne správne,
odvolací súd s prihliadnutím na zachovanie zásady dvojinštančnosti konania rozhodnutie okresného
súdu zrušil a vracia vec okresnému súdu na ďalšie konanie, aby rozhodol o priznaní úrokov z omeškania

navrhovateľovi v súlade s teraz vysloveným názorom odvolacieho súdu.

Okresný súd tiež opätovne rozhodne o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.) podľa výsledku
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.