Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4404124243
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4404124243.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava,
Pribinova 25 a Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
povinnej: A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., X. K. XXXX/X, o vymoženie 255,59 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. mája 2012, č. k.

14Er/656/2004-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami

§ 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 41 ods. 1, 2 písm. c) Exekučného poriadku, ako aj § 22 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka. Po preštudovaní spisového materiálu zistil, že obsahom notárskej zápisnice
ako exekučného titulu je vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku, súhlas s vykonateľnosťou
a tiež súhlas s exekúciou. Okrem toho zistil, že Mgr. Tomášovi Kušnírovi bolo plnomocenstvo na
spísanie notárskej zápisnice udelené povinnou osobou pri uzavretí Zmluvy o úvere zo dňa 08.
01. 2004. Konštatoval, že predtlačený formulár Zmluvy o úvere, ktorého obsah povinná nemohla

žiadnym spôsobom ovplyvniť, preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír pred uzavretím uvedenej zmluvy
jednal so spoločnosťou oprávneného, nakoľko tento opakovane vystupuje aj v ďalších exekúciách ako
splnomocnenec povinných, teda ide o osobu, ktorú si povinná slobodne nezvolila, ale ide o zástupcu
vopred určeného oprávneným, čo bolo podľa názoru súdu v rozpore so zákonom a takáto notárska
zápisnica, kde ako splnomocnený zástupca povinnej vystupuje zástupca oprávneného na základe
predtlačenej plnej moci, je nespôsobilý exekučný titul. Zároveň ustálil, že plnomocenstvo udelené

povinnou v citovanej zmluve nemá náležitosti zodpovedajúce § 31 Občianskeho zákonníka a to presné
vymedzenie jeho rozsahu, pretože obsahuje len právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti. S poukazom
na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k. IV.ÚS 183/2011-16 exekúciu zastavil, nakoľko
plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nepovažoval za platný
právny úkon. Okrem toho konštatoval, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným

z týchto predpokladov bol podľa súdu aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého exekúciu
nemožno vykonať. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolanie postavil na základných štyroch bodoch, v rámci ktorých

vytýkal rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci, odňatie účastníkovi možnosť konať pred
súdom, nedostatočne zistený skutkový stav a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci.Tvrdil, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 Exekučného
poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil

mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak
fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Dodal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii
exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Pripomenul,

že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Mal za to, že ak právny poriadok osobitne
upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich
exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár,
ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok
a súhlas s vykonateľnosťou zo zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku).

Inými slovami uviedol, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Zároveň poukázal aj na ustanovenie §
43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky
ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd
musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade

by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak
oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný
prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti
notára. Dodal, že exekučný súd nie je oprávnený ani posudzovať vecnú správnosť, nedisponuje
právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade

pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, ako ani nemôže exekučný
súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Zároveň pre prípad nestotožnenia sa s
ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie
uvedenej argumentácii, žiadal postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušiť konanie a podať
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá

a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietal predovšetkým porušenie princípu
legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý
súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na

spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné
postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Mal za to, že exekučný súd rozhodoval o jeho práve
a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také
skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem
toho konštatoval aj porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bol uvedený do takého

postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb
v porovnateľnom postavení. Zároveň namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení,
ako ani nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané
rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný

súd, navyše dával nezákonne povinnej dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek
obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Zastal tiež názor, že plnomocenstvo nie je
možné považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko nie je zmluvným ustanovením. Mal za to, že
plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Dodal, že právnym
poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s

uzatvorením zmluvy, na základe ktorej vzniká, a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré
by povinnej vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinná nemohla platne vzdať s poukazom na
ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka. Poukázal aj na absurdnosť záveru súdu, že povinná sa udelením plnomocenstva vzdala
akéhokoľvek práva, pričom dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinná nemôže po

udelení plnomocenstva sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom
namietal aj nesprávny záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinnej, pretože spísal
notársku zápisnicu, ktorá nebola v jej prospech. Uvedené považoval za nesprávny záver, nevyplývajúci z
vykonaného dokazovania, ale predstavujúci iba domnienku a subjektívny názor súdu, pretože zástupcažiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinnú
vo väčšom rozsahu než bola povinná plniť podľa zmluvy o úvere. Okrem toho sa nestotožnil ani s tým,
že by notárska zápisnica musela byť spísaná aj oprávneným. Mal za to, že uvedený záver súdu je v

priamom rozpore so súdnou praxou a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Co
7/2007. Dodal, že rovnaký záver vyplýval aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000. Naviac
zvýraznil aj skutočnosť, že otázka, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda,
či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej
už raz právoplatne rozhodol.

Dňa 09. 08. 2012 bol súdu prvého stupňa doručený návrh oprávneného na prerušenie konania, v
ktorom oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne
otázky v nasledujúcom znení:
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré

aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní veci dospel k záveru, že návrhy

oprávneného na prerušenie konania je potrebné zamietnuť a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno

podať návrh na obnovu exekučného konania.

Na margo návrhov na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného
poriadkuexekučnékonanienemožnoprerušiť,akosobitnýzákonneustanovujeinak.Takýmtoosobitným
zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a nie Občiansky

súdny poriadok. Vzťah Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku je vymedzený v § 251
ods. 4 OSP, podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak.
Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní
znamená, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku vôbec, alebo
nie sú upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej
situácie nevylučuje.

K povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267

ZmluvyofungovaníEurópskejúnieodvolacísúd dodáva,žetátoplatílenpretakývnútroštátnysúd,ktorý
je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti rozhodnutiu
ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Aj súd rozhodujúci v poslednom stupni má však
výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť
konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho
aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného
postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného
v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom

povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle
ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre
riešenie daného prípadu relevantná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS
388/2010 z 19. októbra 2010).Zmyslom predbežnej otázky teda nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu
členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.

V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, v danom prípade bolo podstatnou právnou otázkou posúdenie, či sú splnené
predpoklady na vedenie exekučného konania, na ktoré je súd povinný prihliadať počas celého konania.

Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu
vykonať. S poukazom na to, že v každej konkrétnej veci súd rozhoduje na základe
vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidí význam pre postup v zmysle čl. 267
Zmluvy o fungovaní EÚ, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako i odvolacieho súdu, sa opiera
o ustanovenia Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka, a nie o právne normy komunitárneho
práva a už vôbec v danom prípade nedošlo k aplikácii vnútroštátnych procesných a hmotnoprávnych

ustanovení s odkazom na smernicu 93/13/EHS a k určeniu zmluvnej podmienky za neprijateľnú na
základe právnych noriem transponovaných na základe komunitárneho práva. Naviac, podľa odvolacieho
súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky.

Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie
konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) a c) OSP zamietol a zaoberal sa posúdením
dôvodnosti odvolania oprávneného voči napadnutému uzneseniu.

V prejednávanej veci exekučné konanie začalo podaním návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi
Bc. Karolovi Nagyovi, Exekútorský úrad Galanta, Mierové nám. 4, na vykonanie exekúcie pre sumu
7.700,-Sk s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára za spísanie NZ, trovy exekúcie, trovy právneho
zastúpenia, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, poplatok za zasielanie upomienok, úroky

z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 7.700,- Sk od 09. 03. 2004 do zaplatenia. Exekučným
titulom je Notárska zápisnica č. N 1748/2004, NZ 64415/2004, spísaná dňa 13. 08. 2004 notárom JUDr.
Jarmilou Kováčovou, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere
zo dňa 08. 01. 2004 uznal jej dlh voči oprávnenému v celkovej výške 11.071,- Sk. Dňa 24. 11. 2004 vydal
súd prvého stupňa poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.

06. 2007 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Po zaslaní originálu exekučného spisu
a stanoviska k návrhu na zmenu súdneho exekútora súd prvého stupňa o návrhu oprávneného rozhodol
uznesením zo dňa 02. 07. 2007, č. k. 14Er/656/04-14 tak, že návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod spisovou
značkou 14Er/656/2004, poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, Bratislava.

Následne si súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý splnil povinnosť podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku
a súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak

má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú

splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov,
platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok

a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne postupoval, keď skúmal súlad exekučného titulu
so zákonom, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho
charakteru. Žiadne z ustanovení Exekučného poriadku nevylučuje preskúmavanie exekučného titulu

exekučným súdom aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Ako už bolo
uvedené, oprávnený vedie exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N
1748/2004, NZ 64415/2004, spísaná dňa 13.08.2004 notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou. V zmysle §
41 ods. 2 Exekučného poriadku notárska zápisnica je spôsobilým titulom na vykonanie rozhodnutia
iba za predpokladu, že bola spísaná predpísaným spôsobom a obsahuje náležitosti predpokladané

ustanovením § 46 a nasl. Notárskeho poriadku.

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje

pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej

osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu
z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola
z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej

osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov
právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na
zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica
nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a
nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú

napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je
verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 OSP,
a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g),

a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo
vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti
exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných
skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by

odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného a po preskúmaní spisu dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa nie je správne. Súd prvého stupňa síce správne postupoval, keď preskúmaval
splnenie predpokladov na vedenie exekučného konania, pričom správne ustálil, že jedným z týchto

predpokladov je aj relevantný exekučný titul a bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Okrem
toho správne ustálil, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere
nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie
záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to prerozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpenej v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Avšak napriek uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa v
danej veci exekúciu zastavil bez toho, aby ju vyhlásil za neprípustnú, urobil tak v rozpore s vyššie

uvedenými skutočnosťami, a preto jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Zároveň odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 4 Cdo 51/2004 z 29. septembra 2005, z ktorého vyplýva, že ak sa ukáže, že notárska zápisnica je
nevykonateľná, súd konanie zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Predpokladom

je však vydanie rozhodnutia o neprípustnosti exekúcie.

Podľa § 25l ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu
(Exekučného poriadku) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 169 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej

označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania
uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie
dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu

vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné(NálezÚstavnéhosúduSR,sp.zn. I.ÚS236/06).Odôvodneniemáobsahovaťdostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,

lexikálne a štylistické hľadiská.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa okrem nesprávnej aplikácie
právneho predpisu zistil, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj nedostatočne odôvodnil, keď
neuviedol, na základe akého ustanovenia exekúciu zastavil, čím založil nepreskúmateľnosť zastavenia

exekúcie odvolacím súdom, preto je jeho rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, v rozpore
so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy
dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a
dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký

považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti
dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce,
že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania v zmysle § 205 ods.

2 písm. a) OSP.

Pretože prvostupňový súd sa uvedenými skutočnosťami vôbec nezaoberal, odvolací súd musel
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť tomuto
súdu na ďalšie konanie (ods. 2), v ktorom je súd prvého stupňa právnym názorom vyššie vysloveným

viazaný (§ 226 OSP).Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.