Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312206725
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8312206725.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu R. S., nar. X. X. XXXX, trvale

bytom L. C. č. XX, zast. JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, Partizánska 1057, Snina proti žalovaným
v 1. rade Y. Q., rod. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L. C. č. XX, t.č. bytom E. A. XX, C., J., zast.
JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné a v 2. rade Y. U., trvale bytom N. XXX,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely CKN č. XXX zastavanej plochy o výmere XXX
m2, zapísanej na LV č. XX k. ú. L. C..

Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania z titulu súdneho poplatku 92,40 eur a
trovy právneho zastúpenia v sume 632,74 eur na adresu právnej zástupkyne žalobcu v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania z titulu súdneho poplatku 7,10 eur a z
titulu trov právneho zastúpenia 48,65 eur na adresu právnej zástupkyne žalobcu v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 23.05.2012 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a

to parcele CKN č. XXX - zastavanej plochy o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XX, kat. územia L.
C.. Svoj návrh odôvodnil tým, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, pričom
poukazoval na to, že už v minulosti tento pozemok získali jeho rodičia, ktorí ho vyčlenený v prírode,
oplotený nerušene užívali, a v dedičskom konaní po otcovi žalobca tento pozemok aj zdedil (vtedy
označený ako nehnuteľnosť vedená v Slovenskej geodézii ako parcela č. EN XX/XX), v roku 1972
vstúpil do oprávnenej a nikým nerušenej držby tohto vyčleneného pozemku a pozemok užíval až do
roku 2008 nerušene ako vlastný. Pre zosúladenie užívacieho stavu s právnym bol nútený podať žalobu

o určenie vlastníckeho práva, keďže parcela je zapísaná na LV č. XX, kde je stále evidované nesprávne
spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti.

Žalované v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili. Obidve poukazovali na to, že svoj podiel nadobudli od
svojich právnych predchodcov a cítia sa byť podielovými spoluvlastníčkami na tejto parcele.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, z listinných dôkazov, z pripojeného

dedičského spisu bývalého Štátneho notárstva v Q. sp. zn. H./XXXX zistil súd tento skutkový stav:

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele CKN č. XXX - zastavaná plocha o výmere
XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XX kat. územia L. C. ako spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanéhov 1. rade a otca žalovanej v 2. rade. Žalobca v konaní tvrdil, že spoluvlastníctvo k tejto parcele je iba
formálne a zaniklo v dávnej minulosti reálnym rozdelením tejto parcely. Parcela bola vytvorená z parcely
mpč. XX, zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. XX kat. územia L. C. a pôvodne patrila R. Y.. V roku

1922 sa z USA vrátil R. Y. s manželkou Y. Y., ktorí nemali kde bývať, pričom si chceli postaviť rodinný
dom. Pozemok, ktorý je predmetom tohto konania podľa vyjadrenia žalobcu získali R. Y. a Y. Y. kúpou
od R. Y. ešte v roku XXXX, pričom dôvodom, prečo R. Y. predal tento pozemok bolo to, že potreboval
finančné prostriedky pre svadbu svojej dcéry a pozemok mal odpredať za 1200,- Sk. Túto okolnosť
žalobca získal z vlastných poznatkov, ale aj z rozprávania susedov. Na dôkaz svojho tvrdenia predložil

do konania aj listinné dôkazy a to žiadosť na L. úrad XXX/XX/XXXX zo dňa 29.01.1922, ako aj plán
domu so schválením zo dňa 29.04.1922, ktoré svedčali o tom, že skutočne R. Y. a manželka Y. Y. v roku
1922 na tomto pozemku postavili rodinný dom. R. Y. zomrel dňa XX.XX.XXXX, o čom svedčí aj výťah z
knihy zomrelých zo dňa XX.XX.XXXX. V dome ostala ďalej bývať jeho bezdetná manželka Y. Y., ktorá
bola sestrou matky súčasného žalobcu, t.j. V. S.. Po tom, čo po smrti R. Y. vyhorel dom rodičov žalobcu
V. a T. S., Y. Y. prijala k sebe rodičov žalobcu, pretože V. S. bola jej sestrou a tí tam začali bývať. Žalobca

poukázal na to, že v tomto dome sa narodil a tiež ďalší jeho 5 súrodenci a už od uvedeného dátumu, keď
prišli jeho rodičia bývať na túto nehnuteľnosť a do tohto domu, tak tam bývali vlastne do smrti. Keďže Y.
Y. vlastnila tento dom a pozemok a nemala žiadne deti, odpredala tento pozemok rodičom žalobcu za
to, že sa o ňu postarajú do smrti. Y. Y. zomrela v roku 1954, na dôkaz čoho bol v konaní predložený aj
úmrtný list menovanej ako vdova. Na dôkaz svojho tvrdenia žalobca predložil do konania nielen zápis o

úmrtí Y. Y., ale aj doklad o tom, že v súvislosti s jej smrťou bolo v dedičskom konaní poznamenané, že
nebohá nevlastnila žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, keďže za života ho previedla kúpnou zmluvou
v roku XXXX na V. S., rod. T. za 16.000,- Kčs. Zomrela teda ako bezmajetná.

Žalobca uviedol, že na týchto nehnuteľnostiach sa narodil a žil s presvedčením, že patria tieto

nehnuteľnosti jeho rodičom. Toto presvedčenie umocnilo aj dedičské konanie po jeho otcovi, ktoré
prebiehalo ako náhradné dedičské konanie pred bývalým Štátnym notárstvom v Q. pod sp. zn. H., kde
z rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX sa konštatuje, že majetok po nebohom T. S. nadobúda žalobca R.
S.. Predmetom tohto konania bola parcela vedená v Slovenskej geodézii v Q. pod poradovým číslom
EN XX/XX, dvor o výmere XXX m2, ktorá EN je totožná s mpč. kat. územia L. C., zapísaná v zápisnici

č. 26 pod poradovým číslom X mpč. XX pod F. ešte na Y. Y., ktorý je na neznámom mieste v podiele
XXX/XXXX, ktorú nehnuteľnosť mal do vlastníctva nadobudnúť pred viac než 50.-timi rokmi kúpou otec
žalobcu a táto skutočnosť mala byť potvrdená aj rozsudkami Okresného súdu Q. sp. zn. XC/XX/XX zo
dňa 14.12.1963 a Krajského súdu v V. č. k. XCo/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca uviedol, že
na základe tohto dedičského konania náhradného po svojom otcovi nikdy nemal pochybnosť o tom, že

parcela, kde sa narodil, kde žil, o ktorú sa staral, mu vlastnícky patrí a myslel si, že všetko je v náležitom
poriadku až do roku 2008, kedy si začala na túto parcelu nárokovať žalovaná v 1.rade. Žalovaná v
1.rade si vlastnícke právo k podielu na tejto nehnuteľnosti zabezpečila formou notárskeho osvedčenia
o vydržaní vlastníckeho práva v podiele XXX/XXX k celku. Svoje vlastnícke právo si žalovaná v 1.rade
podľa žalobcu vybavila nekalým spôsobom. Do konania predložil aj potvrdenie Obecného úradu v L.

C. na č.l. XX, kde Obec L. C. potvrdila, že nehnuteľnosť nadobudli právni predchodcovia starí rodičia
žalovanej v 1.rade titulom ústneho daru a reálnou deľbou v obci medzi pôvodnými pozemno-knižnými
spoluvlastníkmi Obce L. C. ešte v období pred 2. svetovou vojnou. Na tejto predmetnej nehnuteľnosti
si počas svojho života postavili aj rodinný dom a nehnuteľnosť bola v ďalších desaťročiach predmetom
ústneho daru v rodine a tak prešla aj darovaním ústnym na žalobkyňu, pričom jej držba je pokojná,

dobromyseľná a nepretržitá. Žalobca poukazoval na to, že následne sa mu svedkovia, ktorí boli pri tomto
osvedčení ospravedlňovali za to, že podpísali takéto osvedčenie z dôvodu toho, že boli uvedení do
omylu, že sa jedná o inú nehnuteľnosť. Tak isto žalobca predložil do konania aj potvrdenie Obce L. C. na
č.l. XX, ktoré potvrdilo, že žalobca užíva túto nehnuteľnosť nerušene a pôvodné potvrdenie obce vydané
zo dňa 15.08.2008 je bezpredmetné, bolo vydané na základe prehlásenia menovanej, že sa s R. S. o

vydanie osvedčenia a o vydržaní dohodli v jej prospech.

Žalovaná napriek spôsobu získania a zapísania vlastníckeho práva k podielu na predmetnej
nehnuteľnosti vo svojom vyjadrení, ktoré učinila prostredníctvom právneho zástupcu písomne na č.l.
XX a násl. uviedla, že parcela, ktorá je predmetom tohto konania, patrila v minulosti R. Y., ktorý bol

jej pradedom a ktorý túto nehnuteľnosť v roku 1931 kúpnou zmluvou odpredal svojmu synovi, t.j. jej
dedovi R. Y. a jeho manželke F., rod. J.. Uviedla, že na pozemku, ktorý patril R. Y., potom jej dedovi
R. Y., postavil so súhlasom pôvodného vlastníka R. Y. R. Y. s manželkou Y. Y. v roku XXXX dom po
tom, čo sa vrátili z E. a nemali kde bývať. Žalovaná v 1.rade však tvrdila, že pôvodný vlastník R. Y.nepreviedol nijakým spôsobom tento pozemok na R. Y. a jeho manželku Y., rod. T., ale iba im povolil
postaviť dom na pozemku a užívať tento pozemok. R. Y. a jeho manželka Y. Y. nemali deti, a preto podľa
žalovanej v 1.rade sa mal jej pradedo dohodnúť s týmito manželmi tak, že ak zomrú, zostane opäť tento

pozemok R. Y. s tým, že stavitelia mali nárok užívať iba tento pozemok. Žalovaná v 1.rade vo svojej
výpovedi nepopierala aj to, že po smrti R. Y. zostala bývať jeho manželka Y., ktorá prichýlila svoju sestru
V. S. a jej manžela T. S., t.j. rodičov žalobcu k sebe, lebo nemali kde bývať. Popierala však, aby tento
majetok bola previedla nejakým spôsobom na rodičov žalobcu a tvrdila, že tento pozemok stále patril
vždy predchodcom jej pradedovi a dedovi, v dôsledku čoho sa neskôr viedli aj medzi rodičmi žalobcu a

právnymi predchodcami žalovanej v 1.rade súdne spory.

Žalovaná v 2.rade je dedičkou po R. V., ktorá so žalobou nesúhlasila, bližšie sa však k žalobe nevedela
vyjadriť,pretoževtomtokatastrálnomúzemínežije.Uviedlavosvojejvýpovedipreddožiadanýmsúdom,
že jej otec túto nehnuteľnosť počas života neužíval, iba chodil vyberať nájomné, ktoré rodina žalobcu
neplatila. Žalovaná v 2. rade potvrdila, že jej otec ako podielový spoluvlastník nežil v L. C., lebo žil v N.

a bližšie sa nevedela vyjadriť k tomu, komu v minulosti patrili tieto nehnuteľnosti.

Zástupkyňa žalobcu doložila do konania rozsudky, ktoré by mali preukazovať, aké spory sa v minulosti
viedli medzi právnymi predchodcami žalovanej v 1.rade a rodičmi žalobcu.

Z rozsudku Okresného súdu v Q. sp. zn. XC/XX/XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v V. XCo/
XXX/XX bolo zistené, že pred Okresným súdom v Q. viedli žalobcovia F. Y., rod. J. ako žalobkyňa spor
proti žalovanému T. S., t.j. otcovi žalobcu o zaplatenie 1140,- Kčs. Okresný súd Q. rozhodnutím zo
dňa XX.XX.XXXX v tejto veci rozhodol tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie
žalobkyňa, o ktorom odvolaní rozhodoval Krajský súd v V., ktorý rozsudkom zo dňa 13.04.1964 rozsudok

prvostupňového súdu potvrdil.

Z prednesu zástupkyne žalobcu, ale aj žalovanej v 1.rade a obsahu a odôvodnení týchto rozsudkov
bolo zistené, že v konaní pred Okresným súdom v Q. F. Y., ktorá bola babkou žalovanej v 1.rade,
podala žalobu voči otcovi žalobcu o zaplatenie finančnej čiastky z toho dôvodu, že otec žalobcu užíval

jej stavebný pozemok, a preto, že si naň vlastnícky nárokovala F. Y. žiadala zaplatiť za užívanie tohto
pozemku za konkrétne obdobie sumu 1140,- Kčs. V tomto konaní Okresný súd Q. poukázal na to, že
otec žalobcu T. S. s touto žalobou nesúhlasil. Tvrdil, že nárok žalobkyne je bezprávny. Poukázal na to,
že si žalobkyňa už uplatňovala osobitnou žalobou nárok na odovzdanie do držby sporného pozemku,
ktoré konanie sa viedlo na bývalom Ľudovom súde v L. pod č. Z./XXXX a v tomto konaní bolo zistené,

že sporná parcela stavebná patrí T. S., a nie žalobkyni. V dôvodoch tohto rozsudku, ktorý bol predložený
do tohto konania bolo ďalej zistené, že Okresný súd Q. cituje v dôvodoch a oboznamuje rozhodnutie
Ľudového súdu v L. pod č. Z./XXXX (v archíve sa tento spis na Okresnom súde Q. nenachádza, ani
účastníkmi rozsudok v tejto veci nebol do konania ako listina predložený). Z tohto spisu súd zistil, že
aj v tomto konaní F. Y. žiadala voči žalovanému vydať do držby a úžitku nehnuteľnosť zapísanú v

zápisnici č. XX v mpč. XX kat. územia L. C., pričom jej žaloba bola rozsudkom Krajského súdu v T. zo
dňa 28.04.1959 zamietnutá. V rozsudku Krajského súdu v T. sa konštatovalo, že sporná parcela patrí
vlastníckym právom žalovanému, t.j. otcovi žalobcu. V dôvodoch tohto rozhodnutia sa poukazuje aj na
nesprávnosť v označení parcely, pričom vyplýva, že ide o parcelu zapísanú v pozemno-knižnej zápisnici
č. XX, pričom tak žalobca, ako aj žalovaná v 1.rade nevyjadrili žiadnu pochybnosť, že všetky spory,

ktoré uvádzali v tomto konaní, sa týkali tej istej nehnuteľnosti, ktorá v súčasnom konaní je označená ako
parcela CKN XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XX kat. územia L. C..

Žalovaná v 1.rade k týmto rozhodnutiam uviedla tú skutočnosť, že tieto rozhodnutia v sebe nesú
charakter politicky, keďže jej babka F. Y. nemohla byť v konaní úspešná, keď nebola členkou JRD, čoho

dôkazom je aj potvrdenie a oznámenie jej vtedy právneho zástupcu, ktorý ju oboznamoval s tým, že v
konaní vedenom pod sp. zn. Z./XXXX pred Ľudovým súdom v L. bola žalobkyňa v prvom stupni úspešná
a odvolanie podal vtedy otec žalobcu, pričom zástupca F. Y. poukazoval na to, že žalovaný je členom
JRD,čímpodľažalovanejv1.radebolovplyvnenýajvýsledokodvolaciehosúduatoKrajskéhosúduvT..

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že ešte do roku 2006 stál na tejto parcele starý rodinný dom, postavený
v roku 1922 a hoci v ňom už žalobca nebýval, nehnuteľnosť užíval, sadil, kosil a bol presvedčený o
svojom výlučnom vlastníckom práve k tejto nehnuteľnosti. Až v roku 2008 začala žalovaná nárokovať
na tento pozemok a vo vzťahu k nemu žiadala o vyplatenie hodnoty za jej podiel. Vtedy sa žalobca poprvý krát dozvedel, že si formou notárskeho osvedčenia zariadila zapísanie vlastníckeho práva k podielu
na tejto nehnuteľnosti. Po tomto zistení bol žalobca nútený podať žalobu o určenie vlastníckeho práva,
aby zosúladil užívací stav so stavom právnym, čím odôvodňoval aj naliehavý právny záujem na tejto

určovacej žalobe.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná.

PredmetomsporubolourčenievlastníckehoprávakparceleCKNXXX-zastavanáplochyovýmereXXX

m2, zapísaná na LV č. XX kat. územia L. C.. Žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníkom tejto parcely, ktorú
získal po svojom otcovi v dedičskom konaní v roku 1972, kedy bola táto parcela predmetom dedičského
konania a od tej doby ju dobromyseľne nerušene užíval do roku 2008 ako vlastnú.

Podľa § 129 ods. 1 O. z. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.

Držba predstavuje faktický stav, ktorý je právne upravený, aj právne chránený. Držiteľ vykonáva svoje

skutočné panstvo nad predmetom držby v rozsahu danom zákonom. Držba podľa § 129 ods. 1 O. z.
predpokladá faktické ovládanie predmetu držby a úmysel držiteľa mať predmet držby za vlastný, resp.
pre seba. Podstata faktického ovládania spočíva vo fyzickom držaní, t.j. reálnom užívaní nehnuteľnosti.
Pri dobromyseľnej držbe sa predpokladá presvedčenie držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti, že je
vlastníkom veci a iba oprávnená držba môže viesť k vydržaniu vlastníckeho práva. Úmysel držiteľa

nakladať s vecou ako s vlastnou a vykonávať právo pre seba, je vnútorným subjektívnym presvedčením
držiteľa, ktoré sa navonok prejavuje nakladaním s predmetom držby. Tento úmysel v zásade nadväzuje
na titul nadobudnutia držby.

V danom prípade nepochybne bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca sa stal

oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností a to minimálne od roku 1972, kedy sporné nehnuteľnosti
získal dedením po svojom otcovi T. S.. Túto skutočnosť potvrdili predložené listinné dôkazy, ako aj
dedičské rozhodnutie po neb. T. S., ale aj potvrdenie Obecného úradu v L. C. a v podstate ani žalovaní
v 1.a 2.rade nepopierali pravdivosť toho, že žalobca užíval tieto nehnuteľnosti v období od roku 1972
do roku 2008 nerušene.

Podľa § 134 ods. 1 O. z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec

v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 868 O. z., pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 872 ods. 6 O. z., ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej
držby veci. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ
veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom so stavom právnym, pri ktorom
sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. Tým, že je vydržanie originálnym spôsobom

nadobudnutia vlastníctva, sa posilňuje aj postavenie vydržateľa ako vlastníka, lebo ten neodvodzuje
svoje vlastnícke právo od svojho predchodcu. Táto skutočnosť má svoj význam najmä v tých prípadoch,
keď vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nebolo dôsledne zapisované do verejných registrov a s tým
spojenými ťažkosťami pri preukazovaní vlastníctva u právnych predchodcov.Vydržanie je historickým právnym inštitútom, ktorý v právnych poriadkoch platných na území SR
prešiel niekoľkými významnými zmenami. Je potrebné rozlišovať niekoľko období platnosti právnej

úpravy a to do 31.12.1950, kedy platilo obyčajové právo, od 01.01.1951 do 31.03.1964, od 01.04.1964
do 31.03.1983, od 01.04.1983 do 31.12.1991 a od 01.01.1992 doteraz. Žalobca vstúpil do držby
sporných nehnuteľnosti sporných nehnuteľnosti za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zbierky
(rok 1972), ktorý držbu a vydržanie vlastníckeho práva až do novelizácie zákonom č. 131/1982, t.j.
do 01.04.1983 vydržanie neupravoval, ani nepoznal. Až novelou zákonom č. 131/1982, účinným od

01.04.1983 sa v § 132a a 135a novo upravila ochrana držby a vydržania s možnosťou započítania
času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983. Vydržanie sa týkalo len veci, ktoré mohli
byť v osobnom vlastníctve a vylúčené z neho bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam v socialistickom
vlastníctve, alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo na užívanie podľa osobitných
predpisov. Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky (ich časti), ktoré mali občania nepretržite
v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k nim

totiž nadobúdal štát a občan nadobúdal len právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní
pozemku (§135a ods. 2 O. z. v znení platnom do 31.12.1991).

Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134 O. z. bola zavedená zákonom č. 509/1991
Zbierky, účinným od 01.01.1992. Z prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 O. z. v nadväznosti na

prijatú prax a judikatúru vypláva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby uskutočnenú
pred 01.01.1992 a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred
týmto dňom. Najvyšší súd SR v konaní 7MCdo/7/2012 uviedol, že ak držiteľ pozemku tento užíval
pred 01.01.1992 domnievajúc sa, že mu patrí právo užívania pozemku a ak užíval tento pozemok od
01.01.1992 domnievajúc sa, že je vlastníkom pozemku, potom sa držba pozemku pred 01.01.1992

započíta do doby potrebnej na vydržanie. To z toho dôvodu, že držba pozemku pred 01.01.1992 napĺňa
pojem oprávnená držba definovaný v ustanovení § 130 ods. 1 O. z., lebo držiteľ pozemku ma za to, že
mu patrí. Ak je totiž držba pozemku podľa tohto ustanovenia oprávnená, nemožno ju charakterizovať ako
neoprávnenú na účely vydržania podľa § 134 O. z. Tiež preto, že ustanovenie § 872 ods. 6 O. z. výslovne
umožňuje započítať na účely vydržania aj oprávnenú držbu právnych predchodcov práva osobného

užívania. Je pritom irelevantné, že toto ustanovenie upravuje oprávnenú držbu právneho predchodcu
súčasného oprávneného držiteľa. Ak si totiž oprávnený držiteľ môže započítať oprávnenú držbu práva
osobného užívania svojho právneho predchodcu, potom o to viac si môže započítať vlastnú oprávnenú
držbu práva osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 01.01.1992.

Podmienkami pre vydržanie vlastníckeho práva sú predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená
držba a vydržacia lehota.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca splnil všetky tieto podmienky
potrebné k tomu, aby vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudol vydržaním. Predmetom

vydržania bola nehnuteľnosť, ktorá je spôsobilá na vydržanie. Subjektom vydržania bol žalobca, ktorý
je fyzickou osobou, občanom SR, bol oprávneným držiteľom sporných nehnuteľnosti tak, ako to je
vyššie uvedené s presvedčením, že mu táto nehnuteľnosť patrí. Zároveň bolo preukázané, že tieto
nehnuteľnosti užíval so svojimi rodičmi a ako vlastné od roku 1972, kde začala plynúť vydržiavacia
lehota,pretožededičskérozhodnutiebolovstupomdooprávnenejdržbyapouplynutí10rokovvydržacej

doby, ktorá bola nepretržitá a nerušená, čo v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, nastal aj
právny následok a to vznik vlastníckeho práva žalobcu k spornej parcele.

Výhrady žalovanej v 1.rade o tom, že spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemno-knižnej
zápisnici č. 26 nezaniklo reálnym rozdelením, je v rozpore s tým, čo uvádzala v tomto konaní. Už počas

súdnych sporov, ktoré sa viedli medzi starou matkou žalovanej v 1.rade a rodičmi žalobcu bolo zjavné, že
nehnuteľnosti sú presne identifikované a už v tom čase reálne aj rozdelené. Sám žalobca uviedol, že na
tejto nehnuteľnosti sa narodil a odjakživa, čo si pamätá, bola reálne v prírode vyčlenená, reálne oplotená
avtakomtostavejeajdoposiaľ.Tútookolnosťžalovanáničímnespochybnila.Súdneuveriljejtvrdeniam,
že pôvodný vlastník - pradedo žalovanej v 1.rade R. Y. ponúkol túto parcelu R. Y. a jeho manželke Y. Y. na

výstavbu domu len s tým, že pozemok budú len užívať a nebudú k nim mať vlastnícky režim, pretože toto
tvrdenie ničím žalovaná v 1.rade nepreukázala. Naopak, z predložených listinných dôkazov bolo jasne
preukázané, že tento pozemok R. Y. a jeho manželka vlastnili a tento pozemok naďalej aj prevádzali
a to konkrétne na rodičov žalobcu. Výpoveď žalobcu spolu s listinnými dôkazmi tvorí jeden ucelený alogický výklad toho, akým spôsobom bola nehnuteľnosť užívaná po tom, čo v minulosti bola aj reálne
rozdelená a pozemok patril R. Y.. V tomto tvrdení sa všetci, teda žalobca, aj žalovaná v 1.rade zhodli.
Súdne spory, ktoré súd vykladal len z predložených rozhodnutí, keďže v archívoch sa spisy už toho času

nenachádzajú svedčia tiež jednoznačne o tom, že súdy sa zaoberali v minulosti aj vlastníckym právom k
tejto parcele, pretože nebolo pochybnosti medzi účastníkmi konania, že predmetom konania v minulosti
bol spor o vlastnícke právo práve k tejto nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, pričom závery
súdov boli jednoznačne v prospech otca žalobcu, čo podporuje výpoveď žalobcu v celom rozsahu. Na
základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nadobudol výlučné vlastnícke

právo k tejto parcele vydržaním, uplynutím 10-ročnej lehoty, lebo držba bola nepretržitá od roku 1972
až do roku 2008 a stal sa tak vlastníkom tejto nehnuteľnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca mal vo veci vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade plný úspech, keďže súd jeho žalobe vyhovel.
Preto mu patria trovy konania. Jeho trovy pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 681,39 eur, vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. takto:
- za poskytnutú právnu pomoc v r. 2010 vo výške 62,70 eur, t.j. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.

7. 2010 vo výške 55,49 eur + paušál 7,21 eur;
- za poskytnutú právnu pomoc v r. 2012 vo výške 66,32 eur, t.j. podanie žaloby na súd 58,69 eur +
paušál 7,63 eur;
- za poskytnutú právnu pomoc v r. 2013 vo výške 146,52 eur , t.j. 3krát 1 hlavného úkonu po 15,01 eur
= 45,03 eur za zastupovanie na odročených pojednávaniach dňa 7. 3. 2013, dňa 9. 9. 2013 a dňa 28.

10. 2013 + 3krát paušál po 7,81 eur = 23,43 eur + náhrada za stratu času za cestu na pojednávania
dňa 7. 3. 2013, dňa 9. 9. 2013 a dňa 28. 10. 2013 Snina - Humenné a späť, 2polhodiny x 13,01 eur x
3pojednávania = 78,06 eur;
- za poskytnutú právnu pomoc v r. 2014 vo výške 147,01 eur, t.j. 1krát hlavný úkon 61,87 eur za
zastupovanie na pojednávaní dňa 29. 4. 2014 + 1krát 1 hlavného úkonu 15,46 eur za zastupovanie na

odročenom pojednávaní dňa 29. 4. 2014 + 2krát paušál po 8,04 eur = 16,08 eur + náhrada za stratu
času za cestu na pojednávania dňa 7. 1. 2014 a dňa 29. 4. 2014 Snina - Humenné a späť, 2polhodiny
x 13,40 eur x 2pojednávania = 53,60 eur;
- za poskytnutú právnu pomoc v r. 2015 vo výške 52,48 eur, t.j. 1 hlavného úkonu 16,13 eur za
zastupovanie na odročenom pojednávaní dňa 12. 1. 2015 + 1krát paušál 8,39 eur + náhrada za stratu

času za cestu na pojednávanie dňa 12. 1. 2015 Snina - Humenné a späť, 2polhodiny x 13,98 eur =
27,96 eur;
- za poskytnutú právnu pomoc v r. 2016 vo výške 206,36 eur, t.j. 2krát hlavný úkon 66 eur = 132 eur za
zastupovanie na pojednávaní dňa 18. 2. 2016 a dňa 5. 5. 2016 + 2krát paušál po 8,58 eur = 17,16 eur
+ náhrada za stratu času za cestu na pojednávania dňa 18. 2. 2016 a dňa 5. 5. 2016 Snina - Humenné

a späť, 2polhodiny x 14,30 eur x 2pojednávania = 57,20 eur.

Podľa LV č. XX k.ú L. C., spoluvlastnícky podiel žalovanej v 1. rade na spornej parcele je XXX/XXX, čo
predstavuje XXX,XX m2 a spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade na spornej parcele je XX/XXX, čo
predstavuje XX,XX m2. Tieto podiely žalovaných v 1. a 2. rade súd zohľadnil pri priznávaní trov konania

žalobcovi a síce súd má za to, že žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 92,86% z celkových trov konania žalobcu a žalovaná v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu
7,14% z celkových trov konania žalobcu.

Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú v 1. rade na zaplatenie trov konania žalobcovi titulom

súdneho poplatku vo výške 92,40 eur a žalovanú v 2. rade na zaplatenie trov konania titulom súdneho
poplatkuvovýške7,10eur.Ďalejsúdzaviazalžalovanúv1.radenazaplatenietrovprávnehozastúpenia
žalobcu vo výške 632,74 eur a žalovanú v 2. rade na zaplatenie trov právneho zastúpenia žalobcu vo
výške 48,65 eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa

oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.