Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/220/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114219809
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114219809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov

JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v sporovej veci žalobcu: H. T., Q. X, V., zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava,
za ktorú koná Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie
1.198,50 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
18C/134/2014-78, zo dňa 10.11.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia

žaloby voči žalovanej 1/ odmieta.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba voči žalovanej 2/
p o t v r d z u j e.

III. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu voči žalovanej 1/, výrokom
II. zamietol žalobu voči žalovanej 2/. Žalovanej 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania. V

odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 7.7.2014 sa žalobca domáhal náhrady škody za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.198,50 eura a náhrady trov konania od žalovanej 1/.
Žalobca dôvodil tým, že 11.11.2000 utrpel úraz pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil R. Š., ktorý
mal v čase škodovej udalosti uzatvorenú poistnú zmluvu u žalovanej 1/, ktorá z titulu zákonného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplatila žalobcovi
náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Nakoľko sa u žalobcu zhoršil zdravotný stav,
bolvypracovanýnovýznaleckýposudokobolestnomasťaženíspoločenskéhouplatnenia,vktorombolo

ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 620. Na základe nového znaleckého
posudkuvyzvalžalobcažalovanú1/listomzodňa11.11.2013,abymuuhradilapoistnéplnenie.Žalovaná
1/ následne vyplatila žalobcovi náhradu v sume 170 eur ako súčin počtu 85 bodov (hodnota jedného
bodu 2 eurá). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na základe námietky pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej 1/ žalobca doručil súdu 1.8.2016 návrh na pristúpenie žalovanej 2/ a s tým súvisiacu zmenu
žalobného návrhu. Uznesením č.k. 18C/134/2014-58, zo dňa 16.8.2016, súd prvej inštancie pripustil
vstup žalovanej 2/ do konania a zmenu žalobného návrhu tak, že uplatnený nárok žalobca požadoval

od žalovanej 1/, alternatívne od žalovanej 2/. Žalovaná 2/ v konaní vzniesla námietku premlčania.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo
vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovanej 1/ ozrejmil, že vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebopasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie strán sporu vyplývajúce
z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto
je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti

vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok
aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Poukázal na § 28 ods.
2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31.12.2001 sa spravujú podľa
doterajších právnych predpisov; práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a. s., vzniknuté zo zákonného

poistenia prechádzajú 1.1.2002 na kanceláriu; tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na
účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s.; túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a.s., oddelene od
ostatnej činnosti. Na uvedenom základe dospel k záveru, že v konaní je pasívne vecne legitimovaná len
žalovaná 2/, preto žalobu voči žalovanej 1/ z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

3. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania nároku žalovaným 2/ súd prvej inštancie vychádzal z §

15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý upravuje priamy nárok poškodeného s tým, že náhradu
škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému;poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať; na premlčanie nároku na náhradu škody
proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
Zdôraznil, že predmetné zákonné ustanovenie priamo odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka, v

ktorom je ustanovená dvojročná premlčacia doba, viažuca sa na uplatnenie nároku na náhradu škody
v súvislosti s ublížením na zdraví alebo v súvislosti so škodou spôsobenou na zdraví. Na uvedenom
základe súd prvej inštancie akceptujúc námietku premlčania nároku vznesenú žalovanou 2/, žalobu voči
žalovanej 2/ v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešným žalovaným
1/ a 2/ priznal plný nárok na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov

jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola jeho námietka, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným 2/, keď k nej prihliadol a priznal jej právne účinky; súd
prvej inštancie neakceptoval zákonné princípy, na ktorých je konštruovaný právny inštitút premlčania a
vznesenia námietky premlčania, neprihliadol na judikatúru a rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že prehliada podstatu premlčania práva, ktorá spočíva v priebehu dvoch

štádií jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické to, že
a) uplynula zákonom ustanovená doba, teda premlčacia doba a b) bez toho, že by bol oprávnený subjekt
svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol. Vyslovil, že žalobca nemôže až do právoplatného
pozitívneho rozhodnutia súdu o jeho žalobe vykonať svoje právo a preto nebola naplnená podmienka
podľa písmena b) na začatie plynutia premlčacej doby; žalobca z tohto dôvodu nemá právo na náhradu

16,10 eura za jeden bod pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a predmetné právo mu
vznikne až rozhodnutím súdu v danej veci. V danom prípade nedošlo k uplynutiu času ustanoveného v
zákone na vykonanie práva uplatneného žalobou nad sumu vyplatenú žalovanou 1/, v dôsledku čoho
žalobca nemôže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Konštatoval, že žalobca sa
dozvedel o skutočnosti, kto za škodu zodpovedá až na pojednávaní konanom 6.6.2016, na ktorom

žalovaná 1/ namietala svoju pasívnu legitimáciu; aj z tohto dôvodu uplatnený nárok nemôže byť
premlčaný.

6. Žalované 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne. Zdôraznili, že je všeobecne známe, že do 1.1.2002 vykonávala zákonné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Slovenská poisťovňa, a.s. podľa
vyhl. č. 423/1991 Zb. Od 1.1.2002 vstúpil do platnosti zákon č. 381/2001 Z.z., ktorý upravuje povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zriadenie
Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Práva a povinnosti z pôvodne zákonného poistenia boli citovaným
zákonom upravené v prechodných ustanoveniach (§ 28 ods. 3) tak, že práva a povinnosti Slovenskej

poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1.1.2002 na kanceláriu; tieto práva a
povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. V dôsledku
zlúčenia pôvodne Slovenskej poisťovne, a.s. s poisťovňou Allianz poisťovňa, a.s. došlo od 18.12.2002 k
zmene obchodného mena na Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Vo vzťahu k nároku žalobcu poukázalina to, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo 11.11.2000; nárok uplatnený žalobou sa týka náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia na podklade posudku z 19.08.2013; hmotnoprávnym nositeľom
práv a povinností zo zákona bola od 1.1.2002 žalovaná 2/. Žalobca uplatnil nárok na súde 7.7.2014

a to voči žalovanej 1/, ktorá ale nie je v spore pasívne legitimovaná. Žalobca nárok voči žalovanej 2/
uplatnil až 1.8.2016; posudok o sťažení spoločenského uplatnenia bol ošetrujúcim lekárom žalobcu
vyhotovený 19.8.2013, teda lehota na uplatnenie práva na náhradu škody voči žalovanej 2/ uplynula
19.8.2015. Pokiaľ sa žalobca bráni tým, že až na pojednávaní konanom 6.6.2016 sa dozvedel o tom,
„kto za škodu zodpovedá“, iba poukazuje na skutočnosť, že nemá vedomosť o právnej úprave platnej

od roku 2001 a že nárok je uplatnený nesprávne. Poznamenali, že žalobca sa domáha doplatenia
náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá je sporná, preto sa nemôže brániť tým, že
nemôže do právoplatného pozitívneho rozhodnutia súdu o jeho žalobe vykonať svoje právo a preto v
tomto prípade nebola naplnená podmienka na začatie plynutia premlčacej doby. Zákonná doba uvedená
v § 106 Občianskeho zákonníka smeruje k tomu, aby žalobca, ktorý sa domnieva, že je jeho nárok
oprávnený, v stanovenej dobe nárok na súde proti žalovanému, ktorý je v spore aj pasívne legitimovaný,

včas a riadne uplatnil. Mali za to, že súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu podľa § 106 a
nie § 104 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nemal voči žalovanej 2/ nárok na poistné plnenie,
nemal so žalovanou uzavretú poistnú zmluvu, z ktorej by si mohol uplatniť nárok na poistné plnenie,
ale uplatňoval si nárok na náhradu škody zo zákonného poistenia motorového vozidla X.:T. XXXAR, s
ktorým mu bola spôsobená škoda. Postup žalobcu iba potvrdzuje, že nemá vedomosť o tom, aký nárok,

z akého titulu a na základe akých ustanovení si voči žalovaným 1/ a 2/ vlastne uplatňuje. Náhradu trov
odvolacieho konania si žalované 1/ a 2/ neuplatnili, pretože im žiadne nevznikli.

7. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaných zotrval na názore, že na vec je potrebné aplikovať § 104
Občianskeho zákonníka. Svoj názor podporil rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12.12.2007, sp.

zn. 25 Cdo 113/2006. Uplatnený nárok nepovažoval za premlčaný, pretože premlčacia doba uplynula
až 19.8.2016.

8. Žalované 1/ a 2/ vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zdôraznili, že rozhodnutie, o ktoré žalobca opiera
svoj názor o nepremlčaní nároku, sa argumentačne nevzťahuje k prejednávanej veci, keďže vychádza

z inej zákonnej úpravy ako platí na území Slovenskej republiky; toto rozhodnutie bolo známe aj súdu
prvej inštancie. Prejednávaný prípad sa týka práva poškodeného na náhradu škody na zdraví po nehode
v roku 2000, keď v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu žalobcu došlo v roku 2013 k vypracovaniu
nového posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, a kedy žalovaná za jeden bod poskytla náhradu
podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení, čo žalobca rozporuje. Žalobca (v konaní riadne právne

zastúpený) si nárok na súde prvotne uplatnil voči žalovanej 1/, hoci mal nárok uplatniť voči žalovanej
2/. Žaloba voči žalovanej 1/ bola zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v konaní; k
tejto skutočnosti sa žalobca v odvolaní nevyjadril. Voči žalovanej 2/ žalobca uplatnil nárok 1.8.2016,
t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby (posudok bol vyhotovený 19.8.2013); žalovaná 2/ vzniesla
námietku premlčania, ktorú súd musel akceptovať a žalobu voči žalovanej 2/ správne zamietol.

9. Žalované 1/ a 2/ ďalej poukázali na zaužívanú súdnu prax, ktorá vždy posudzovala lehoty pri nárokoch
poškodených na náhradu škody (aj na zdraví) podľa § 106 Občianskeho zákonníka a to striktne aj vo
vzťahu k poisťovateľovi. Žalovanej 2/ nie je známe žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by si osvojilo názor,
že pri náhrade škody na zdraví sa uplatňuje nárok na plnenie (nie nárok na náhradu škody) podľa §

101, resp. § 104 Občianskeho zákonníka. Argumentovali tým, že pôvodná právna úprava zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyhl. 423/1991 Zb.) umožňovala poškodenému
uplatniť si nárok na náhradu škody voči poisťovni len z určitých dôvodov. Jedným z týchto dôvodov
bolo písomné odmietnutie poisťovne nahradiť škodu alebo jej časť poškodenému - ako v tomto prípade
(§ 9 ods. 2 vyhl. 423/1991 Zb.). Citovaná vyhláška bola od 1.1.2002 nahradená zákonom č. 381/2001

Z.z., ktorý vyriešil aj otázky priamej vymožiteľnosti náhrady škody poškodeného od poisťovateľa v §
15, podľa ktorého má nárok poškodeného na plnenie voči zodpovednostnému poisťovateľovi charakter
nároku na náhradu škody a premlčuje sa ako nárok na náhradu škody (§ 106 Občianskeho zákonníka).
Poukazovanie na súdnu prax Českej republiky považovali za nesprávne, nakoľko zákonná úprava
poisteniazodpovednostizprevádzkyvozidlaastýmsúvisiacaúpravaprávpoškodenéhoplatnávČeskej

republike je iná ako u nás; kým v Českej republike je priamo zakotvené právo poškodeného na plnenie
v trojročnej dobe (zákon č. 168/1999 Zb. a nadväzujúci zákon č. 37/2004 Sb. o pojistné smlouvě) čomu
zodpovedá aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 13/2006, v podmienkach Slovenskej
republikymápoškodenýzpoisteniazodpovednostizaškodyspôsobenéprevádzkoumotorovéhovozidlaprávo na náhradu škody, ktoré sa premlčuje rovnako, ako sa premlčuje nárok proti osobe, ktorá škodu
spôsobila. Vzhľadom na uvedené odlišnosti, nie je možné na posúdenie premlčania uplatnenej náhrady
škody na zdraví žalobcu aplikovať § 104 Občianskeho zákonníka, nakoľko si poškodený neuplatňuje

plnenie z poistnej udalosti, ale si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorý sa posudzuje podľa § 106
Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku,
ktorým bola žaloba zamietnutá voči žalovanej 2/ vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne
vyhlásil 31.10.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

11. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté
zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje

a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. Túto činnosť účtuje Slovenská
poisťovňa, a.s., oddelene od ostatnej činnosti.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

13. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

14. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

15. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

16. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie v nadväznosti na odvolacie
námietky žalobcu odvolací súd uvádza, že zákonná úprava povinného zmluvného poistenia počnúc
dňom 1.1.2002 na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá umožňovala uplatniť priamy nárok
poškodeného proti poistiteľovi len v zákonom stanovených prípadoch počíta s tým, že poškodený

má generálne priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poistiteľovi (action direct)
vyplývajúci priamo z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Účelom novej právnej úpravy bolo poskytnutie
zvýšenej právnej ochrany poškodenému; súčasne zo znenia zákona (§ 15 ods. 2 zákona č. 381/2001
Z.z.) vyplýva, že nárok poškodeného voči poistiteľovi sa premlčí v rovnakej lehote ako jeho nárok na
náhradu škody proti škodcovi; právo poškodeného na náhradu škody proti tomu, kto škodu spôsobil

(škodcovi) sa premlčuje podľa § 106 Občianskeho zákonníka, t.j. za dva roky odo dňa, kedy sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

17. Odvolací súd ďalej uvádza, že predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu po úraze zo dňa 11.11.2000, ktorý

bol žalobcovi spôsobený pri dopravnej nehode R. Š., Š.. V. XX/XX, T. (škodcom). Žalobca teda mal
vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá a túto nemohol nadobudnúť až na pojednávaní konanom
6.6.2016 ako nesprávne namietal v podanom odvolaní. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa
odškodnenieposkytuje,akúrazmápreukázateľnenepriaznivédôsledkypreživotnéúkonypoškodeného
a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. K sťaženiu spoločenského uplatnenia

teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich
následkov,nastanúvzdravotnomstavepoškodenéhotakézmeny,ktorémajúpreukázateľnenepriaznivé
dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak
je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať
jeho posúdenie. Žalobca súčasne so žalobou predložil posudok o bolestnom a sťažení spoločenského

uplatnenia vystavený ošetrujúcim lekárom 19.8.2013. Od uvedeného dátumu, kedy bolo vykonané
posúdenie zdravotného stavu žalobcu, žalobca nadobudol vedomosť aj o vzniknutej škode a začala mu
plynúť premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uplatnenie práva na plnenie vočižalovanej2/,ktoráuplynula19.8.2015.Žalobcasinárokvočižalovanej2/uplatnilažpodanímdoručeným
súdu 1.8.2016. Záver súdu prvej inštancie o premlčaní práva žalobcu voči žalovanej 2/ je teda správny.

18. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 113/2006, na ktoré žalobca vo
svojom odvolaní poukazuje, odvolací súd poznamenáva, že pri viazanosti inými rozhodnutiami v zmysle
193 C.s.p. vo všeobecnosti nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov v konaniach nesúvisiacich s
predmetnou vecou (zaväzujú len v konkrétnej veci), vonkoncom však nie je viazaný rozhodnutiami
všeobecných súdov iného štátu, aj keď sa jedná o rozhodnutia súdu Českej republiky, ktoré môžu v

teoretickej rovine vzhľadom na spoločné korene právnych poriadkov Slovenskej a Českej republiky
poslúžiť na komparáciu určitých problémových oblastí. Na účely výkladu platného práva, ktoré je naviac
v riešenej veci odlišné od právnej úpravy Českej republiky, je však ich použitie ako prameňa práva
absolútne vylúčené.

19. Námietky žalobcu o nepremlčaní uplatneného práva z uvedených dôvodov neobstoja a ním

uvádzaná argumentácia v odvolaní tak nebola spôsobilá zmeniť správnosť záverov napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli
zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v
prospech tohto odvolateľa.

20.Žalobcanapadolodvolanímrozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahu,tedaajvovýroku,ktorým
súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanej 1/.

21. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

22. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

23. Podľa § 373 ods. 1 C.s.p. ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

24. Podľa § 386 písm. d) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak

pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

25. Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods. 3
C.s.p.) postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré
sú v zmysle § 363 C.s.p. nevyhnutnou náležitosťou každého odvolania. Odvolanie žalobcu (podané

22.12.2016) neobsahuje túto obligatórnu náležitosť, keď nie je z neho vôbec zrejmé, z akých dôvodov
považuje odvolateľ napadnutý rozsudok vo výroku voči žalovanej 1/ za nesprávny a v čom konkrétne
spočíva omyl súdu pri aplikácii práva. V zmysle § 380 ods. 1 C.s.p. je odvolací súd odvolacími
dôvodmi viazaný. V dôsledku viazanosti odvolacieho súdu odvolacím dôvodom neskúma odvolací súd
správnosťnapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancienadrozsah,ktorýodvolateľvymedzilvodvolaní

uplatnenýmodvolacímdôvodom.Jezrejmé,žeodvolaniežalobcunespĺňanáležitostipodľa§363C.s.p.,
keď neobsahuje obligatórnu náležitosť, ktorou je odvolací dôvod; z odvolania vôbec nie je zrejmé, z
akých dôvodov žalobca považuje rozhodnutie za nesprávne; odvolanie neobsahuje riadne vymedzený
odvolací dôvod a tento nie je možné z obsahu odvolania ani vyvodiť.

26. Žalobca síce formálne v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm.
d) a písm. h) C.s.p. voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, avšak obsahovo ničím nevysvetlil, v
čom konkrétne spočívajú vady konania súdu prvej inštancie a omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav vo vzťahu k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/, pre ktorý dôvod
súdprvejinštanciežalobuvočižalovanej1/zamietol.Prezákonuzodpovedajúceuplatnenieodvolacieho

dôvodu nie je postačujúce, keď odvolateľ len označí niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 C.s.p. (napr. tým, že poukáže na označenie ustanovenia zákona alebo odcituje jeho text).
Ustanoveniu § 365 ods. 1 C.s.p. zodpovedá a ním uloženej osobitnej náležitosti vyhovuje len také
odvolanie,vktoromsakonkrétneuvádza,zktorýchdôvodovsanapádarozhodnutiesúduprvejinštancie.Predpokladom toho je, že odvolateľ popíše (špecifikuje) okolnosti, z ktorých usudzuje, že určitý odvolací
dôvod je daný, a že dostatočne konkrétne uvedie, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

27. Pokiaľ v odvolaní chýba táto osobitná náležitosť, nie je (vzhľadom na viazanosť odvolacieho
súdu uplatneným odvolacím dôvodom) vymedzený obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto uplatnených
odvolacích dôvodov. V súlade so zásadou koncentrácie odvolacieho konania treba zdôrazniť, že

odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.

28. Pretože absencia odvolacích dôvodov predstavuje neodstrániteľnú vadu odvolania, ktorá bráni
pokračovaniu v odvolacom konaní, odvolací súd odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie
v časti, ktorou zamietol žalobu voči žalovanej 1/ podľa § 386 písm. d) C.s.p. odmietol.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalované 1/ a 2/ však vo vyjadrení k odvolaniu
(výslovne) uviedli, že náhradu trov konania si neuplatňujú, nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli.
Majúcnazreteliokolnostikonkrétnehoprípaduspočívajúcevprejavenejvôliúspešnýchsporovýchstrán,

ktoré sa účinným spôsobom vzdali procesného nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací
súd žalovaným 1/ a 2/ nepriznal proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).