Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/223/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210125
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414210125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. č. XX, proti žalovanému v 1. rade: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, zastúpený JUDr. Ľudmila
Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom Ul. A. Dubčeka 386/10, Žiar nad Hronom, žalovanej v 2. rade:
Y. R., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. L. č. XXX, žalovanému v 3. rade: C. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. č. XX, žalovanému v 4. rade: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, žalovanej v 5. rade:
H. B., rod. N., bytom D. XX/XX, H., žalovanej v 6. rade: C. D., rod. N., bytom G. č. XXX, N. L., žalovanej
v 7. rade: V. T., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, žalovanému v 8. rade: C. T., nar. XX.XX.XXXX, U.

ulica S./X, F., žalovanému v 9. rade: G. G., nar. XX.XX.XXXX, C. č. XXX, žalovanej v 10. rade: C. H.
rod.E., nar. XX.XX.XXXX, E. L. č. XX, žalovanej v 11. rade: mal. H. G., nar. XX.XX.XXXX, C. č. XXX,
zast. žalovaným v 4. rade C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, žalovanému v 12. rade: D. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q. nad T., T. 27X/X, žalovanej v 13. rade:C. R., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L.,
W. XXX/XX, žalovaní v 12. a 13. rade zastúpení JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom
Ul. A. Dubčeka 386/10, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom zo dňa 17. mája 2017, č. k.: 5C/137/2014-204, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ až 13/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol a žalovaným v 1-13 rade priznal
náhradu trov konania v pomere 100 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, žalobca sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., zapísaných na LV číslo XXX titulom vydržania.

3. Aplikoval § 77 ods. 1, § 137, § 215 ods. 1 a § 217 ods. 1 CSP, pričom konštatoval nedostatok
pasívnej legitimácie, z ktorého dôvodu aj žalobu zamietol. Mal preukázané, že žalobca ako jedného
zo žalovaných (ako žalovaného v 1.rade) uviedol D. N. nar. XX.X.XXXX, ktorý v čase podania žaloby
bol podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 a právny zástupca žalobcu mal vedomosť o tom, že D. N.
previedol svoj podiel na K. G.. Kúpnou zmluvou zo dňa 29.7.2014 D. N. previedol svoj podiel K. G.,
čo súd v konaní oboznamoval, rovnako ako aj rozhodnutie o povolení jej vkladu č: V 1574/2014. Súd,
na návrh právneho zástupcu žalobcu uznesením zo dňa 4.5.2015 jej vstup do konania aj pripustil. Dňa

31.3.2017 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že žalovaná K. G. zomrela. Uvedenú skutočnosť súd
mal preukázanú aj z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 22D/1/2017 Dnot 18/2017, z
ktorého vyplýva, že zomrela dňa XX.XX.XXXX. Na návrh právneho zástupcu žalobcu súd uznesením
zo dňa 19.4.2017 pripustil vstup do konania jej právnych nástupcov ako žalovaných v 12. a 13. rade. Zaktuálneho výpisu LV č. XXX k. ú B. mal súd preukázané, že žalovaní v 12. a 13. rade nadobudli podiel k
predmetu sporu na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 15.11.2016 a dodatku č.1 zo dňa 8.12.2016,
V 2411/2016. Z výpisu z LV č.XXX k. ú B. zo dňa 16.5.2017 súd mal preukázané, že žalovaný v 1. rade

D. N. nie je podielovým spoluvlastníkom k predmetu sporu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobu
voči žalovanému 1/ zamietol, pretože nebol nositeľom hmotno-právnej povinnosti.
4. Súd zdôraznil, že súd vecnú legitimáciu skúma aj bez návrhu, pričom v odôvodnení podrobne popísal
následnú postupnosť pri nadobúdaní vlastníckych práv. Okrem iného poukázal na to, že Y. T. nar. dňa
XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, pričom jej manžel zomrel skôr, čo nebolo sporné). Ako dedičia

zo zákona pripadli do úvahy dcéra G. W. nar. X.X.XXXX, dcéra F. G. nar. X.X.XXXX a syn C. T. nar.
XX.X.XXXX (žalovaný v 4. rade). Dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej
dedičstvo prevezme C. T.. Predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva však nebola nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom sporu. Právna nástupkyňa G. W. nebola označená žalobcom ako strana sporu.
5. Žalobca žaloval aj C. T. (žalovaný v 8. rade), ktorý však nie je v rozhodnutí uvádzaný ako dedič zo
zákona po neb. Y. T., preto súd žalobu voči nemu zamietol.

6. Súd taktiež zistil, že F. G. (dcéra Y. T.) zomrela dňa X.X.XXXX, dedičmi sú deti mal. G. G.
nar. XX.X.XXXX (v čase rozhodovania súdu už plnoletý) v konaní žalovaný v 9. rade a mal. H. G.
nar. XX.XX.XXXX ( žalovaná v 11. rade) ako aj manžel D. G.. Predmetom dedičskej dohody nebola
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu. D. G. taktiež nebol označený za stranu sporu.
7. Súd na základe dokazovania konštatoval skutkové zistenie, že žaloba nesmerovala voči všetkým

podielovým spoluvlastníkom (právny nástupcom). Ako strana sporu nebola žalobcom označená G. W.,
ktorá bola dcérou Y. T. (dedičská postupnosť vyššie konštatovaná). Žalobcu tvrdil, že po Y. T. dedil len C.
T., preto podľa jeho názoru má byť len on pasívne legitimovaný. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ani
nemal záujem uviesť ako stranu sporu G. W. rod. T.. Stranou sporu musia byť všetci právni nástupcovia
(dedičia) po neb. Y. T., nakoľko, predmetom dedičského konania po neb. Y. T. nebola nehnuteľnosť,

ktorá je predmetom sporu. Ako strana sporu mal byť označený aj D. G. manžel neb. F. G., ktorá bola
dcérou neb. Y. T.. Aj v tomto prípade žalobca ako nástupcu F. G. označil jej deti (žalovaní v 9. a 10.
rade). Nežiadal pripustiť vstup do konania na strane žalovanej aj manžela nebohej. Ani v tomto prípade
predmetom dedičského konania nebola nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, preto mal byť stranou
sporu aj manžel neb. F. G..

8. Poukázal na to, že dôsledkom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je neúspech žalobcu v konaní,
t.j. zamietnutie žaloby. Právne významný pre posúdenie existencie vecnej legitimácie je stav vo veci v
dobe rozhodovania súdu (ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP). Vzhľadom na to, že súd zamietal žalobu
pre nedostatok pasívnej legitimácie, s poukazom na hospodárnosť konania nevykonával dokazovanie
vo veci samej. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Žiadal zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na nové prejednanie
a rozhodnutie. Rešpektujúc názor súdu navrhol, aby súd do konania pripustil G. W. narodenú XX.
Namietal, XXXX a D. G..
10. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal,

že konanie má iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Taktiež, že súd
nevykonal navrhované dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Podľa jeho názoru súd bol zaujatý a dbal len na oprávnenia v prospech žalovaných, a to
žalovaných 12/ a 13/. Podľa neho skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené, lebo ich zistili až neskôr a doložili dňa 25. 5. 2016 a ktoré prvostupňový

súd neakceptoval vôbec, pričom ide najmä o poukázanie na rozpor medzi LV č. XXX, katastrálne územie
B., kde bol uvedený chybný podiel K. G. v 1/2-ici, keď podľa zápisu číslo 14 pozemnoknižného zápisu
je podiel tak K. G., ako aj D. N. 1/3 a nie 1/2-ica, ako sa na LV nesprávne uvádza. Žalovaný 12/ a
13/, právni nástupcovia po nebohej K. G., vlastnia viac, ako to umožňuje ich spoluvlastnícky podiel
uvedený v zápisnici číslo 14, parc. č. 3, katastrálne územie B.. Právny predchodca D. N. ako aj G. bol

spoluvlastníkom C. N. a jeho manželka D. N., každý v 1/6-ine k celku a nie v 1/2-ici, ako sa neskoršie
na LV uvádza.
11. Poukázal na to, že ide o zrejmý omyl v katastri nehnuteľností, keď bol nesprávne v 1/2-ici zapísaný
D. N., i keď mohol dediť len 1/3 z celkového majetku. Žalovaní právni nástupcovia 12/ a 13/ vystupujú
ako majoritní spoluvlastníci podielu, ktorý nikdy ich právni predchodcovia nevlastnili. Podľa žalobcu ide

o chybné vyhodnotenie dôkazných prostriedkov a ak by zo strany súdu došlo k vykonaniu označených
dôkazov, k chybnému rozhodnutiu nemohlo dôjsť. V skutočnosti kúpnou zmluvou predal D. N. a K. G.
zostatkový podiel vo výške 1/6+1/6, čo je 7,25 m2, K. G. zaplatila za 1 m2 300 EUR, pričom advokátka
pani D. vysporadúval pozemky v B. a tam určila cenu vo výške 0,62 EUR za 1 m2. Z tohto dôvodu navrhlivypočuť D.N. a ponechali ho na strane žalovaných, pretože nevie iný spôsob, ako preukázať falšovanie
neskoršie vydaných listín, t. j. LV číslo XXX. Podľa jeho mienky ide o zmätočné rozhodnutie súdu, ktoré
bolo vyhlásené bez akéhokoľvek riadneho odôvodnenia.

12. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/, 12/ a 13/. Rozsudok žiadali potvrdiť.
Poukázali na to, že súd v prvom rade skúmal pasívnu vecnú legitimáciu a dospel k záveru, že
žaloba nesmeruje proti všetkým subjektom, ktorí sú zapísaní v katastri nehnuteľností, resp. ich právnym
nástupcom. Žalobca do rozhodnutia súdu prvejinštancie neoznačil na strane žalovaných všetky subjekty
- podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, resp. nie všetkých právnych

nástupcov nebohých podielových spoluvlastníkov. Žalobca pochybil, pokiaľ nenavrhol, aby do konania
vstúpili na strane žalovaných aj právni nástupcovia Y. T., čo okresný súd podrobne rozpísal v bode
20 rozsudku. Žalobca podal odvolanie, kde sám konštatuje, že rešpektuje názor súdu v tejto časti
odôvodnenia a až v podanom odvolaní navrhuje, aby súd pripustil do konania G. W., narodenú E..
XXXXX a D. G.. Z toho je zrejmé, že žalobca si je vedomý, že z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie súd žalobu zamietol, keďže neoznačil na strane žalovaných všetky subjekty.

13. Zdôraznili, že v rámci odvolacieho konania nie je možné v tomto smere vykonať nápravu, tak ako
navrhuje žalobca. Súd nemôže v odvolacom konaní rozhodnúť o pripustení subjektov do konania, čo
vyplýva z § 378 ods. 2 CSP, podľa ktorého na odvolacie konanie sa nepoužijú ustanovenia o pripustení
subjektov. Preto vzhľadom na tento právny záver sú toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď žalobu zamietol, pretože súd musí vykázať zo stavu, aký je v čase rozhodovania.

14. Na argumenty žalobcu ďalej uviedli, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že splnil podmienky
pre vydržanie, pretože nepreukázal žiadny titul, ktorým by nadobudol v celosti spornú nehnuteľnosť.
Žalobca taktiež neuviedol žiadnu špecifikáciu porušenia procesných podmienok a v čom malo dôjsť
k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. aké iné závady konania má na mysli. Počas konania
nikdy nenamietol zaujatosť súdu. Namietal, že žalovaný 12/ a 13/ vlastnia viac, ako to umožňuje ich

spoluvlastnícky podiel, spoluvlastnícke podiely v 1/4-ine a 1/4-ine k parcele číslo E-KN O. nadobudli na
základe darovacej zmluvy od matky K. G., ktorá nadobudla spoluvlastnícke podiely 1/4 a 1/4 (1/2) od D.
N.. Tento stav zapísaný v katastri nehnuteľností nebol nikdy spochybňovaný, podiely D. N. boli zapísané
titulom rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom zo dňa 18.11.1999, PPLH - 90/00080/221.
15. Pokiaľ žalobca namieta zaplatenie kúpnej ceny, toto sa nezakladá na pravde, pretože právny

zástupca žalobcu kládol obidvom otázky a zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že na jeho otázky
boli dané riadne odpovede. K námietke ohľadom prevodu nehnuteľnosti počas konania uviedli, že
konanie neskončilo ani po dvoch rokoch, K. G. chcela ešte za života previesť nehnuteľnosti, nielen tie,
ktoré sú predmetom sporu. Naviac, v konaní by aj tak vystupovali na strane žalovaných ako jediní jej
právni nástupcovia žalovaný 12/ a 13/. Ohliadka miesta samého by bola nadbytočná, pretože je zrejmé

všetkým, kde sa parcela nachádza. na záver uviedli, že žalobca by si mal ozrejmiť, čo je predmetom
konania, akú žalobu podal, pretože pokiaľ sa domáha určenia vlastníckeho práva titulom vydržania, musí
preukázať, že v celosti túto nehnuteľnosť kúpil, užíval ako vlastnú nerušene, nepretržite minimálne 10
rokov, pričom ani jedno z týchto podmienok žalobca nepreukázal.
16. Ostatní žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, taktiež žalobca následne voči vyjadreniu vyššie

uvedených žalovaných nepodal repliku.
17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne a odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Na zvýraznenie správnosti preto dopĺňa, že

okresný súd správne postupoval, keď ďalej nevykonával ďalšie dokazovanie vzhľadom na skutočnosť,
že jeho prvoradou úlohou bolo skúmať, či vo veci je daná aktívna a pasívna legitimácia. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že na strane žalovaných nevystupujú všetci, ktorí by mali byť stranami
sporu. V prípade určenia vlastníctva vydržaním v konaní musia byť zúčastnené všetky strany, ktorých sa
dané právo dotýka. Okresný súd náležite svoje rozhodnutie odôvodnil, pokiaľ ide zamietnutie vo vzťahu

k žalovanému 1/, ktorému nesvedčí žiadne právo, ako aj vo vzťahu k žalovanému 8/. V bode 15 a bode
20 okresný súd zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil, prečo okruh strán sporu na strane žalovaných
nie je správny a prečo musel žalobu z tohto dôvodu zamietnuť. Nešlo o prekvapivé rozhodnutie, pretožetieto skutočnosti boli žalobcovi známe, bol právne zastúpený, bol s nimi uzrozumený, mal však na vec
iný právny názor.
20. Žalobca po doručení rozsudku okresného súdu, zrejme uvedomujúc si správnosť záverov súdu,

žiadal v odvolacom konaní prihliadnuť na tento nedostatok, pričom žiadal, aby súd do konania pripustil
G. W. a D. G., pričom uviedol, že rešpektuje názor súdu, čo inak povedané znamená, že akceptuje
jeho závery, pričom odvolací súd dodáva, že ide o podstatné rozhodujúce argumenty, ktoré viedli k
zamietnutiu žaloby. Z tohto dôvodu neobstoja ďalšie odvolacie námietky, pretože súd zistiac danú vadu
musel žalobu zamietnuť a už nemohol pokračovať v konaní, teda ani vykonávať dokazovanie, ohliadku

a ani sa zaoberať tvrdeniami žalobcu.
21. Podľa § 378 ods. 1, 2 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 1). Na odvolacie konanie
sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov (ods. 2). Podľa citovaného ustanovenia sa vylučuje
pristúpenie strán z dôvodov procesnej ekonómie, ako aj povahy veci - v systéme neúplnej apelácie je
pristúpenie subjektov v odvolacom konaní vylúčené. Z tohto dôvodu odvolací súd nemohol prihliadnuť

na návrh žalobcu, aby pripustil do konania strany sporu, pre ktorých absenciu v konaní pred súdom prvej
inštancie bola žaloba zamietnutá.
22. Z tohto dôvodu sa odvolací súd nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní,
pričom súd nezistil žiadne také iné vady, ktoré by robili napadnuté rozhodnutie nesprávnym. Z námietok
žalobcu, ale ani z obsahu spisu nevyplynuli žalobcom namietané vady, že by došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
právnym záverom vo vzťahu k pasívnej legitimácii. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil
ako vecne správny.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, preto

im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).