Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 12C/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315211076
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5315211076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu E.. Z. Š., nar. X.X.XXXX,

bytom G. P. č. XXXX, XXX XX Č., právne zast. JUDr. Lucia Juršíková, advokátka, Jura Hronca 3415/4,
010 15 ŽILINA, proti žalovanej Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, so sídlom Chlumeckého 2, P. O. Box 57, 820 12 Bratislava 212, o náhradu škody v sume
3667,50 € spôsobenej nesprávny úradným postupom Okresného úradu Čadca - odboru katastrálneho
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej sume
po právoplatnosti rozsudku rozhodne poverený súdny úradník samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 28.12.2015 žalobca si uplatnil voči označenej žalovanej nárok na náhradu
škody v celkovej sume 3667,50 €, ktorá škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného
úradu Čadca, odboru katastrálneho v zmysle ust. § 9 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 11.2.2008 odkúpil od H. O. okrem
iného spoluvlastnícky podiel k parcele KN E č. XXXX/X - orná pôda o výmere 665 m2 nachádzajúca

sa v katastrálnom území B., okres Čadca, vedenej katastrálnym odborom OU Čadca. Spoluvlastnícky
podiel predstavuje výmeru 374,06 m2, ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná na LV č. XXXX, v súčasnosti
na LV č. XXXX. Pri jednaní o nájme s manželmi J. roku 2014 zistil, že k predmetnému pozemku bolo
zapísané duplicitné vlastníctvo, mal podozrenie, že pri zápisoch do katastra nehnuteľností realizovaných
pôvodnousprávoukatastradošlokpochybeniu,pretoževprípade,akpredmetnénehnuteľnostipredával
pôvodný vlastník manželom J. a tieto boli geometricky zamerané, tak zo stavu KN E mali byť vymazané,
čo sa však nestalo a tieto nehnuteľnosti boli predané H. O. na dva krát a to najskôr manželom J.

a následne duplicitne jemu, pričom sa jedná o totožné pozemky. Na podklade toho podal žiadosť o
preskúmanie duplicitného vlastníctva zo dňa 11.9.2014, na ktorú kataster odpovedal listom F.-XXXX/XX
Y. zo dňa 9.3.205 v ktorom potvrdil, že bolo zapísané duplicitné vlastníctvo pri parcele KN C č. XXXX a
XXXX a F. U. XXXX/X, keďže zápisom Osvedčenia o vydržaní X.,X. súčasťou ktorého bol i geometrický
plán XX/XXXX bola nesprávne odrátaná výmera parcely F. U. XXXX/X. Z uvedeného dôvodu Okresný
úrad neformálnym spôsobom v zmysle § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. upravil výmeru parcely F. U.
Č.. XXXX/X z pôvodných 665m2 na 13m2. V súčasnosti je preto žalobca vlastníkom parcely F. U. Č..

XXXX/X - orná pôda o výmere 13m2 (v roku 2014 vo výmere 665 m2) a manželia J. sú bezpodielovými
vlastníkmi pozemkov evidovaných na LV č. XXXX.3. Konaním OU - odboru katastrálneho bol ukrátený na svojich právach v tom smere, že z pôvodnej
výmery 374,06 m2, ktoré odkúpil na základe kúpnej zmluvy mu bola de facto vyvlastnená výmera 366,75
m2 a zostal mu podiel o výmere 7,31m2. Týmto mu preukázateľne bola spôsobená majetková škoda,

ktorá zodpovedá trhovej hodnote pozemkov - stavebný pozemok v príslušnej lokalite o výške 10,- € za
m2 a teda trhová cena za jeho spoluvlastnícky podiel predstavuje 3667,50 €.

4. V súlade s ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody písomnou žiadosťou zo dňa 14.4.2015. Jeho žiadosť bola

postúpená na rozhodnutie Úradu geodézie a kartografie a katastra SR dňa 22.4.2014, načo mu
5.11.2015 bolo doručené vyjadrenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorým
mu nebola priznaná náhrada škody s odôvodnením, že nie je preukázaná existencia škody, vzhľadom
k čomu nie je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú postupom Okresného úradu Čadca pri výkone
verejnej moci. Žalobca naďalej však zastáva názor, že konaním Okresného úradu odboru katastrálneho
došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva a zároveň k porušeniu materiálnej publicity zakotvenej v ust.

§ 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. v platnom znení, kedy katastrálny odbor neformálnym spôsob bez jeho
vedomia upravil údaje v katastrálnom operáte po niekoľkých rokoch od realizácie vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti v jeho spoluvlastníctve, čo považuje za nezákonný a vecne nesprávny postup a
uplatňuje si náhradu škody v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SE a ust. § 16 ods. 4 v spojení s ust. § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. Súčasne si uplatnil úrok z omeškania 5,05% ročne odo dňa vyjadrenia žalobcu,

ktoré mu bolo doručené 5.11.2016 v zmysle ô 16 ods. 4 veta druhá a tretia zákona č. 514/2003 Z. z.

5. Žalobca spoločne so žalobou doručil súdu listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení a to kúpnu
zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzatvorenú dňa 11.2.2008 medzi žalobcom ako
kupujúcim a predávajúcim H. O., kde v bode 14 zmluvy je o.i. opísaná nehnuteľnosť ( predmet predaja)

ako parcela KN E č. XXXX/X - orná pôda o výmere 665 m2 (spoluvlastnícky podiel predávajúceho
predstavuje 374 m2); výpis z listu /vlastníctva č. XXXX kaz. územie B., kde je ako podielový spoluvlastník
parcely KN E č.XXXX/X - orná pôda o výmere 13m2 pod č. 3 zapísaný žalobca v podiele 9/16 titulom
kúpnej zmluvy zo dňa 7.3.2008; žiadosť o preskúmanie duplicitného zápisu vlastníctva adresovaná
odboru katastrálnej inšpekcie zo dňa 11.9.2014 a odpoveď na predmetnú žiadosť adresovaná žalobcovi

z OZ katastrálneho odboru v Čadci zo dňa 9.1.2015, výpis z listu vlastníctva č. XXXX kat. územia B. k
parcelámKNCč.XXXXaXXXXkdesúakovlastnícinehnuteľnostípozemkovvrátanedomuzapísaného
na parcele XXXX súp. č. XXX J. H. a K. J. na základe kúpnej zmluvy Y. XXX/XXXX zo dňa 21.6.2004.
Ďalej predložil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.4.2015, ktorý
nárok si uplatnil voči Ministerstvu vnútra SR v celkovej sume 3667,50 €; postúpenie žiadosti z MV

SR zo dňa 22.4.2014 na úrad geodézie a kartografie a katastra SR a následne aj odpoveď od Úradu
geodézie, kartografie a katastra SR adresovaná žalobcovi zo dňa 20.10.2015 v ktorej odpovedi jeho
nároku vyhovené nebolo.

6. Žalobca za podanú žalobu uhradil súdny poplatok v sume 20,- € (č.l. 38 spisu).

7. Žalobu spoločne s procesným poučením doručil súd žalovanej 13.5.2016, ktorá vo vyjadrení
doručenom súdu 2.6.2016 ( č. l. 41-44 spisu) uviedla, že žaloba dôvodná nie je. Predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo
jeho neprávnym radným postupom sú nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutí
orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Z
rozhodovacej praxe súdov SR vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci,
nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup,
prípadne protiprávny úkon musí byť priamou bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody (bez

ohľadu na to či ide o škodu skutočnú alebo ušlý zisk); nestačí ak je iba sprostredkovanou príčinou škody.
Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť (bezpečne preukázaný) a bezprostredný čo konštatoval
aj Ústavný súd v rozhodnutí - nález I. ÚS 177/08. Podľa žalovanej nie je preukázaná existencia škody,
vzhľadom na čo nie je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcom namietaným postupom
Okresného úradu Čadca pri výkone verejnej moci. Pokiaľ Okresný úrad Čadca vykonal opravu chyby

správne v súlade s katastrálnym zákonom, nemožno hovoriť de facto o vyvlastnení žalobcu. Ak totiž
príslušná časť predmetného pozemku skutočne patrila H. J. a jeho manželke v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy zo dňa 11.2.2008 a rozhodnutia o povolení vkladu v prospech žalobcu, nemohol žalobca
na základe tejto kúpnej zmluvy a následným rozhodnutím o povolení vkladu nadobudnúť vlastníckeprávo od nevlastníka veci k tej istej časti pozemku, čo je absolútne neplatný právny úkon. V tomto
smere žalobkyňa poukázala na to, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom môže byť uplatnený až vtedy, ak

žiadateľ nedosiahol uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto
tento prospech získal a je povinný mu ho vydať. V tomto smere žalovaná poukázala na rozhodnutia II.
ÚS 165/2012 z 13.2.2013 rozhodnutie NS SSR zo dňa 16.4.1985 sp. zn. 4Cz 110/84, NS ČR sp. zn.
4229/2010 zo dňa 10.8.2011 a i. Poukázala na to, že vykonanie opravy neformálnym spôsobom nedošlo
k vzniku zmene ani zániku vlastníckeho práva žalobcu.

8. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu v podaní doručenom súdu 9.1.2017 (č.l. 48-49 spisu) uviedla, že
námietky žalobcu o tom že predávajúci p. O. sa žiadnym spôsobom bezdôvodne neobohatil, že bol
dobromyseľný a nekonal s nezákonným úmyslom sú bezpredmetné. Dobromyseľnosť má význam
len z hľadiska rozsahu povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia. Žalovaná poukázala
na to, že vykonaním opravy chyby neformálnym spôsobom nedošlo a ani nemôže dôjsť k vzniku,

zmene ani zániku vlastníckeho práva. Vykonanie opravy nemá hmotnoprávnej následky. Ak by výmera
parcely registra E mala hmotnoprávne dôsledky, zákonodarca by zjavne nepripustil možnosť vykonania
opravy neformálnym spôsobom. V tomto smere žalovaná poukázala i na právny názor NS SR
podľa ktorého výmera evidovaná v pozemkovej knihe a v registri E KN nemôžu byť s odkazom na
§ 51 Pozemnoknižného poriadku a § 70 katastrálneho zákona údaj preukazujúci skutočnú a reálnu

výmeru. Podľa platnej právnej úpravy môže existovať rozpor medzi stavom evidovaným v katastri
nehnuteľnosti a skutočným stavom , pričom skutočný stav má prednosť pred stavom evidovaným v
katastri nehnuteľností.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej doručenom súdu 17.10.2015 ( č.l. 46 spisu) zotrval na

podanej žalobe. Poukázal na to, že postupom Okresného úradu došlo k vzniku škody na jeho strane
a medzi konaním Okresného úradu a vznikom škody existuje príčinná súvislosť, tzv. kauzálny nexus.
Kúpnu zmluvu, ktorú uzatvoril s H. O. ako právny titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti je platným
právnym úkonom. Pán O. nemal vedomosť že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy po odpredaji parciel
manželom J. okresný úrad pri zápise urobil chybu a nesprávne postupoval, že od konkrétnej pôvodnej

parcele KN E č. XXXX/X - konkrétne od jej výmery neodrátal výmenu novovzniknutých parciel KN C č.
XXXX a KN C XXXX v dôsledku toho pochybenia Okresného úradu ostala na parcele KN E č. XXXX/X
jej pôvodná výmera 665 m2. Pri stretnutí s p. O. sa s týmto dohodol, že od neho odkúpi všetky pozemky,
ktoré p. O. v katastrálnom území Zákopčie vlastní, preto na správe katastra vyhľadali pozemky, ktoré sú
v jeho vlastníctve. Pri jednotlivých nehnuteľnostiach sa nezaoberali ich výmerom, vychádzali z princípu

materiálnej pravdy podľa § 70 KZ a poukázal na to, že akýkoľvek zápis v katastri nehnuteľnosti je
pravdivý a hodnoverný, kým sa nepreukáže opak. Pán O. teda žiadnym spôsobom nepochybil, tento sa
na jeho úkon bezdôvodne neobohatil, bol po celý čas dobromyseľný a nekonal so žiadnym nečestným,
či iným úmyslom. Nebola v jeho prípade naplnená žiadna z podmienok bezdôvodného obohatenia.
Sú naplnené všetky podmienky vzniku zodpovednosti za škodu zo strany Okresného úradu - odbor

katastrálny ako orgánu verejnej moci a z toho dôvodu je potrebné aplikovať ust. zákona č. 514/2003 Z.z.
a subsidiárne aj § 420 a nasl. OZ. K vzniku škody nedošlo len opravou chyby v katastri nehnuteľnosti ale
i postupom jemu predchádzajúcim a to že Okresný úrad odbor katastrálny pri zápise vlastníckeho práva
na manželov J. k sporným nehnuteľnostiam opomenul od pôvodnej KN E Parcely odpočítať výmeru C
KN parcely a zákon v ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. za nesprávny úradný postup pokladá aj iný

nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

10. V podaní ( č. l. 51 a 52 spisu) žalobca uviedol tvrdenia už predtým uvádzané vo svojich vyjadreniach,
doplnil,žemôžeexistovaťrozpormedziúdajmizapísanýmivkatastrinehnuteľnostiaskutočnýmreálnym
stavom. V prípade tejto nezhody existuje zákonná možnosť podania určovacej žaloby a domáhať sa

zosúladenia tohto stavu, ak je na tom naliehavý právny záujem. Poukázal na to, že podľa § 59 ods. 1
písm. a) katastrálneho zákona ak aj kataster opraví chybu ako bolo v tomto prípade, v takomto prípade
a oprava chyby v katastrálnom operáte má vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnostiam.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti zástupcom strán sporu.

12. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na písomných podaniach v danej veci v žalobe, listinných
dôkazov. Poukázala na to, že v danom prípade na vydanie bezdôvodného obohatenia neboli splnené
podmienky, už v roku 2004 bol súčasťou geometrický plán, ktorý bol súčasťou zmluvy a teda okresnýúrad pochybil už v roku 2004. Žalobca zistil pochybenie až v roku 2014, podal žiadosť na kataster o
vysvetlenie a kataster chybu opravil a konkludentne potvrdil, že došlo k chybe a výmeru parcely opravil
na 13 m2, čím sa podiel žalobcu znížil o 366,75 m2. Na preukázanie výšky škody by predložili prípadne

znalecký posudok na preukázanie ceny za spornú nehnuteľnosť.

13. Zástupkyňa žalovanej vo vyjadrení sa pridržiavala všetkých vyjadreniach doručených súdu v danej
veci. Predávajúci previedol nehnuteľnosť na dva krát v roku 2008 ako i v roku 2004. Najskôr mal
byť uplatnený nárok voči nemu, nakoľko sa bezdôvodne obohatil na úkor samotného žalobcu a teda i

žalobca si mal uplatniť svoj nárok voči predávajúcemu. Výmera parcely EKN nie je záväzná, žalobca si
v rámci kúpy mohol dať vyhotoviť geometrický plán a predísť tým vzniku akejkoľvek škody.

14. Na daný spor súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
(1)Právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,ktorémuvznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

(2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním,
ako s účastníkom konania, konané malo byť.
(3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 59 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri
(1) Okresný úrad aj bez návrhu
a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,
b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené

hranice pozemkov,
c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami
opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v
písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.
(2) Vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať

pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v
katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní.
(3) Ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže
kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať
opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o

opravu chýb.
(4) Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k
nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.(5) Na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 7)
ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku
evidovaného v mape určeného operátu.

Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z.
(1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
(2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho

územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej
jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
akoajštandardizovanégeografickénázvysúhodnovernéazáväzné,aksanepreukážeopak.Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

15. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom, ktorého sa mal dopustiť Okresný úrad Čadca odbor katastrálny tým, že „neznížil“
výmeru parcely E KN XXXX/X z pôvodnej výmery 665 m2 na 13m2 v dôsledku osvedčenia vyhlásenia
o vydržaní X. XX/XXXX,X. ktorého súčasťou bol i geometrický plán č. XX/XXXX na podklade ktorého
vznikli novovytvorené parcely CKN č. XXXX a XXXX (ktoré boli odpredané iným osobám ako žalobcovi
v roku 2004) na výmeru 13m2, v dôsledku čoho došlo k duplicitnému odpredaju pozemku (žalobcovi v

roku 2008) a duplicitnému vlastníctvu (čo do rozsahu 652 m2).

16. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na Ministerstvo vnútra SR, ktoré jeho žiadosť v súlade s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 514/20003 Z. z.
postúpilo Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (žalovanej), ktorej príslušnosť odvodilo MV SR od

ust. § 28 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení
neskorších predpisov, kedy tento orgán je príslušným vo veci správy na úseku katastrálneho odboru
Okresného úradu.

17. Podľa ustanovenia § 28 zákona č. 575/2001 Z. z. v platnom znení Úrad geodézie, kartografie a

katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster
nehnuteľnosti.

18. Súd má za preukázané, že pasívne legitimovaným orgánom, ktorý koná v mene Slovenskej republiky
je Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a v zmysle 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. Na

základe uvedeného má za to, že jediným orgánom, ktorý v tejto veci koná v mene Slovenskej republiky
je označená žalovaná, ktorá ani svoju pasívnu legitimáciu v konaní nespochybňovala. Žalovaná vo
vyjadrení zo dňa 20.10.2015 vyhodnotila žiadosť ako vecne nedôvodnú, čím de facto prijala postavenie
zástupcu SR pri predbežnom prerokovaní nároku žalobcu a tým aj v tomto konaní.

19. Nesprávny úradný postup a jeho výklad je obsiahnutý v ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.

b) Ústavy Slovenskej republiky.

20. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným
rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou
objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia

byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím sú:1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik a existencia škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou.

21. Súd poukazuje v tomto smere i na rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004, podľa ktorého „všeobecne a
v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s
ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí“.

22. Súd mal z kúpnej zmluvy predlženej žalobcom preukázané, že predávajúci H. O., nar. XX.X.XXXX
predal žalobcovi (v postavení kupujúceho) viaceré nehnuteľnosti medzi inými i tie, ktoré podľa listu
vlastníctva č. XXXX vlastnil v spoluvlastníckom podiele 9/16 v katastrálnom území B. a to parcelu E KN
č. XXXX/X - orná pôda o výmere 665 m2 ( č.l. 5 spisu) v bode I.14 zmluvy.

23. Podľa žiadosti žalobcu tento požiadal katastrálny úrad v liste 11.9.2014 o preskúmanie duplicitného
zápisu, nakoľko nadobudol podozrenie, že predmetné nehnuteľnosti ktoré predával H. O. podľa reg.
„E“ predal na dva krát, nakoľko tieto boli geometricky zamerané a z registra „E“ mali byť vymazané.
Podľa odpovede Okresného radu Čadca katastrálneho odboru zo dňa 9.3.2015 bolo preukázané, že
z pôvodnej parcele E KN č. XXXX/X neboli odrátané výmery novovytvorených parciel vytvorených

geometrickým plánom č. XX/XXXX na základe zápisu Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní č. X., X. XXX/
XX a preto kataster neformálnym spôsobom postupom podľa §59 ods. 1 písm. a) a § 59 ods. 5 zák.
č. 162/1995 Z. z. vykonal opravu zápisu, nakoľko ustanovenie § 59 umožňuje podľa vyjadrenia správy
katastra opraviť výmery parciel registra E neformálnym spôsobom bez rozhodnutia. Za daného stavu
teda súd mal preukázané, že kataster na podklade informácie samotného žalobcu a jeho žiadosti o

preskúmanie duplicitného zápisu zosúladil stav tým, že podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý
bol súčasťou osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva X. XX/XXXX, X. boli vytvorené parcele C
KN č. XXXX a XXXX (vytvorené okrem iných aj z časti z parcely E KN č. XXXX/X) , ktoré parcely
nadobudol predmetným osvedčením H. O. v spojení s osvedčením o dedičstve D 1570/98 a tieto
parcely previedol kúpnou zmluvou (vklad povolený na katastri pod Y. XXX/XXXX) manželom J. H. a

K.. Taktiež bolo preukázané, že v roku 2008 previedol H. O. podľa tvrdenia samotného žalobcu ako i
podľa doloženej kúpnej zmluvy pozemky v katastrálnom území B. na žalobcu tak, ako boli informácie
získané z výpisov z listov vlastníctva, ktoré Okresný úrad katastrálny odbor evidoval. V tomto smere
má súd zato, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že predávajúci konal dobromyseľne a že o duplicitnom
vlastníctve nemohol mať vedomosť, resp. ani o svojom bezdôvodnom obohatení. Predávajúci musel

vedieť, že predmetné parcely previedol iným osobám (prevádzal dom s pozemkami). Súd sa môže iba
domnievať, že predávajúci mohol sa však spoliehať, že predáva iba tie nehnuteľnosti, ktoré mu reálne
patria, nakoľko čerpal informácie z príslušného registra a pri predaji nehnuteľností vychádzal z týchto
informácií, pričom tieto museli byť súladné so stavom vedeným v katastri na príslušnom liste vlastníctva,
nakoľko bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu.

24. Pokiaľ sa však žalobca domáha náhrady škody vyčíslenej sumou 3667,50 € (podiel
žalobcu na pôvodnej výmere - po znížení z pôvodnej výmery pozemku t.j. 366,75 m2 x10,-€ za m2),
ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom v tomto smere súd po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

25. Z postupného sledu konkrétnych skutkových okolností danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný
postup katastrálneho úradu (ktorý neopravil po doručení osvedčenia o vydržaní a geometrického plánu
výmeru parcely reg. E KN č. XXXX/X) bol významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek
tomu ale zo sledu relevantných príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku žalobcu nebolo

spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom príslušného katastrálneho orgánu. Požadované
peňažné plnenie, ktorého sa žalobca domáha titulom náhrady škody, nepredstavuje jeho majetkovú
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom príslušného orgánu. Súd má za to, že majetok žalobcu
sa nezmenšil nesprávnym postupom príslušného katastrálneho orgánu ale konaním predávajúceho.
Okresný úrad odbor katastrálny postupoval na podnet samotného žalobcu a opravil nesúladný stav čo

do výmery parcely EKN XXXX/X (aktuálne na výmeru 13m2), pričom od pôvodnej parcely odpočítal
výmeru parciel, ktorá pripadala na novovytvorené parcely, ktoré predávajúci H. O. predal predtým, ako
uzatvoril kúpnu zmluvu so žalobcom. Okresný úrad tak postupoval podľa § 59 zák. č. 162/1995 Zb.,
tento jeho postup je súladný so zákonom (aj keď až s oneskorením viacerých rokov od doby, kedy malodôjsť k tomuto kroku). Súd v tomto smere je toho názoru, že nedošlo k vyvlastneniu tak ako uvádzal
žalobca. Pokiaľ po vykonaní opravy došlo k zníženiu výmery, zasialo to do práva žalobcu a vznikla mu
týmto škoda, avšak súd dospel k záveru, že žalobca si mal prioritne uplatniť svoj nárok u predávajúceho

H. O., nakoľko ako predávajúci musel mať reálne vedomosť o tom, že sporný pozemok v stave EKN už
neexistuje (resp. existuje v inej menšej výmere) s prihliadnutím na geometrický plán, ktorý si zabezpečil
sám pre účely vydania osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na poklade ktorého
predmetnénehnuteľnostinadobudolužvstaveCKNatietopreviedolinýmosobám(manželomJ.)vroku
2004. Pokiaľ aj Okresný úrad katastrálny odbor zosúladil výmeru parciel na základe podnetu žalobcu

predávajúci odpredaj žalobcovi parcelu v časti, ktorá mu však už reálne nepatrila, teda predmetnú
parcelu nemohol duplicitne previesť ešte jeden raz na žalobcu v príslušnom spoluvlastníckom podiele a
výmere. V tejto časti je kúpna zmluva neplatná, nakoľko nikto nemôže previesť práv viac ako má. Pokiaľ
predávajúci dostal za predmetný pozemok zaplatenú plnú kúpnu cenu a po oprave chyby sa výmera
pripadajúca na podiel žalobcu znížila o 337,65 m2, tak sa mohol žalobca podľa názoru súdu úspešne
domáhať voči predávajúcemu vrátenia kúpnej ceny v rozsahu ceny, ktorá pripadala na túto výmeru.

Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že predloží znalecký posudok na cenu nehnuteľností, ktorá
preukazuje vzniknutú škodu, súd predmetný znalecký posudok pre účely súdneho konania považoval
za nadbytočný a jeho pripojením (odročením pojednávania pre účely jeho zabezpečenia) by došlo iba k
predĺženiusúdnehosporu.Súdpresprávnosťibadopĺňa,ženároknanáhraduškodyvočištátujemožné
uplatniť z titulu nesprávneho úradného postupu vtedy, ak sa nemôže poškodený úspešne domáhať

pohľadávky voči dlžníkovi (v tomto prípade H. O.), čo v danom prípade preukázané taktiež nebolo. NS
ČR v rozhodnutí 30Cdo 1635/2013 vyložil, že aj u objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
výkonomverejnejmocijenevyhnutnoupodmienkouvznikškodynastranepoškodeného.Otakýtoprípad
nejde tam, kde v súvislosti s výkonom verejnej moci síce došlo k odčerpaniu finančných prostriedkov
poškodeného, avšak poškodenému súčasne ako veriteľovi vzniklo právo voči jeho dlžníkovi, ktoré si

môžeuplatniť,resp.uspokojiť. Vpredmetnomrozhodnutísúdkonštatoval,žepokiaľsižalobcaneuplatnil
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, komu z bezdôvodného obohatenia vznikol
prospech a nie je súčasne preukázané že toto právo sa nemôže riadne uspokojiť, možno uzavrieť, že
žalobca si uplatnil žalobu voči štátu predčasne, lebo odškodniteľná majetková ujma žalobcovi doteraz
nevznikla.

26. Z vyššie uvedených dôvodov súd poddanej žalobe žalobcu nevyhovel a túto v celom rozsahu
zamietol.

27.Podľa§255ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,súdpriznástranenáhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého patrí plná náhrada

trov konania úspešnému žalovanému o ktorej konkrétnej sume súd v danom štádiu nerozhodoval
s prihliadnutím na aktuálnu úpravu CSP, kedy súd v rozhodnutí vo veci samej rozhodne o nároku
a o konkrétnej sume rozhodne poverený súdny úradník v samostatnom rozhodnutí - uznesení po
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Čadca v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom

počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).