Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239338
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5114239338.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ P. O.,
nar. XX.XX.XXXX, 2/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., G. č. XXX, obaja zastúpení splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Máriou Vajdovou, advokátkou, so sídlom S. K. Q., ul. J. č. XXX, proti žalovaným: 1/ J.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. K. Q., ul. S. č. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr.
Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom G., ul. D. P. X/XXX, 2/ Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y., G. č. XXX, o zaplatenie sumy 5.348,64 eur, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 8C/391/2014-64 zo dňa 14. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu mení tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne sumu 1.775 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti, a to ohľadom sumy 1.775 eur žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamieta.

Vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,62 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8C/391/2014-64 zo dňa 14.11.2016 rozhodol, že žalovaní v
rade 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne 3.550 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobcovia v
rade1/a2/majúnároknanáhradutrovkonaniaodžalovanýchvrade1/a2/.Rozhodnutieodôvodniltým,
že žalobou zo dňa 08.12.2014 v znení podania zo dňa 15.01.2015 sa žalobcovia 1/ a 2/ od žalovaných
1/ a 2/ domáhali zaplatenia sumy 5.348,64 eur s konštatovaním, že majú za to, že k uvedenej sume
im náležia úroky. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 8C/391/2014 zo dňa 04.03.2015 v znení

opravného uznesenia sp. zn. 8C/391/2014 zo dňa 24.03.2015 bolo podanie žalobcov 1/ a 2/ v časti, v
ktorej sa domáhali úrokov, odmietnuté. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že pri rôznych príležitostiach
požičali žalovaným peniaze. Výška dlhu dosiahla sumu 3.550 eur. Žalovaní sa tiež nepodieľali na
nákladoch na energie v domácnosti podľa pomeru vypočítaného žalobcami napokon vo výške 1.798,64
eur.
Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 657, § 563, § 558, § 143, § 100 ods. 1, § 101 a § 110 ods.
1, ako i § 558 Občianskeho zákonníka.

Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.798,64 eur odôvodnenej podielom na nákladoch v
domácnosti žalobcov 1/ a 2/ v rokoch 2011 až 2013, lebo žalobcovia túto časť žaloby riadne nepreukázali
dokladmi o týchto nákladoch vynakladaných tretím osobám, keďže v tejto časti žaloby vychádzali
iba z vlastného zápisu o nákladoch v domácnosti. Keďže malo ísť o nárok uplatnený spoločne anerozdielne voči obidvom žalovaným 1/ a 2/ ako bývalým manželom, za pasívne vecne legitimovaných
súd systematicky pokladal obidvoch žalovaných 1/ a 2/ v nerozlučnom spoločenstve. Na základe obrany
samotnej žalovanej 1/ súd zamietol žalobu v tejto časti voči obidvom žalovaným.

Žalovaných 1/ a 2/ súd zaviazal na zaplatenie sumy 3.550 eur titulom pôžičiek, lebo podľa obsahu
listiny nazvanej ako zmluva o pôžičke zo dňa 23.12.2011 títo potvrdili, že si ich od žalobcov 1/ a 2/
požičali, a to vo výške zostatku 3.550 eur. Je pravdou, že s výnimkou obsahu, podľa ktorého si žalovaní
1/ a 2/ naposledy toho dňa požičali 400 eur, v ďalšom obsahu nejde o zmluvu o pôžičke uzatvorenú
písomnou formou, ale písomná forma nie je podmienkou platnosti zmluvy o pôžičke, pričom touto listinou

obidvaja žalovaní 1/ a 2/ poskytli dôkaz žalobcom o poskytnutí pôžičiek spolu v období rokov 2008
až 2011, a to po čiastočnej úhrade vo výške 500 eur v roku 2011, napokon z aktuálne poskytnutou
pôžičkou spolu so zostatkom 3.350 eur (správne 3.550 eur - poznámka odvolacieho súdu). Žiaden zo
žalovaných ani len netvrdil splatenie predmetných pôžičiek, resp. v celkovom stave pôžičiek bolo možné
vychádzať z potvrdenia veriteľov bez ich dôkazného bremena. Žalovaný 2/ ako syn žalobcov 1/ a 2/ ich
nárok nespochybňoval. Spor spočíval v právnej obrane žalovanej 1/ ako bývalej manželky žalovaného

2/, toto jej postavenie vyplývalo už zo zhodných častí tvrdení obidvoch sporových strán. Súd si bol
vedomý obrany žalovanej 1/ spočívajúcej v tom, že ona nie je pasívne vecne legitimovaná a podporne
námietky premlčania. Je pravdou, že ako žalovaná 1/ argumentovala v právnom zastúpení rozsudkom
Najvyššieho súdu ČSSR z 28.11.1966, R 50/1970, má zmysel hovoriť o záväzku iba jedného z manželov,
z ktorého by bol zaviazaný len jeden z manželov. Súd však zohľadnil to, že tieto právne vety sú ťažiskovo

smerodajné pri vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov, v spojení s tým, že ak takto získané
peniaze boli použité na kúpu určitej veci, ktorá patrí do bezpodielového vlastníctva manželov, malo by
sa prihliadnuť na toto obstaranie iba jedným z manželov pri vyporiadaní bezpodielového vlastníctva
medzi manželmi. Lenže v právnych vzťahoch navonok, t.j. voči tretím osobám, sú smerodajné práve
okolnosti uzatvorenia zmluvy v tom, či tretia osoba má pohľadávku voči obidvom manželom, alebo iba

voči jednému z manželov. Je tiež pravdou, že v tomto prípade mal k žalobcom 1/ a 2/ práve žalovaný
2/ ako ich syn, a že v okolnostiach sporu žalobcovia 1/ a 2/ podporne predkladali vlastné zápisy, ktoré
podpísali iba oni sami, alebo navyše iba žalovaný 2/, ktorý ich v týchto nárokoch podporoval. Lenže
súd prisúdil rozhodujúci význam práve listine zmluvy o pôžičke spojenej s listinou potvrdenia o stave
pohľadávok zo dňa 23.12.2011, ktorú okrem ostatných účastníkov tohto právneho vzťahu podpísala

príznačne aj žalovaná 1/. Súd sa preto priklonil k vyhodnoteniu, že všetky takto potvrdené pôžičky
boli poskytnuté obidvom žalovaným 1/ a 2/. Pritom tvrdenia žalovanej 1/ o jej vlastných záväzkoch
titulom pôžičiek určených obidvom týmto bývalým manželom, alebo o dohode, podľa obsahu ktorej
mal pôžičky voči žalobcom v tomto konaní uhradiť žalovaný 2/ a pôžičky voči rodičom žalovanej 1/
mala uhradiť ona, zostali nepreukázané. Prakticky inak povedané, majetkové spoločenstvo manželov,

čo aj bývalých, je natoľko silným inštitútom v našom právnom poriadku, že vedie k záveru o pasívnej
vecnej legitimácii obidvoch bývalých manželov voči tým veriteľom, ktorí majú potvrdenú pohľadávku ako
určenú obidvom týmto manželom. Osobitne súd zvažoval námietku premlčania žalovanej 1/ podanú s
tým, že v tomto konaní začatom doručením (pôvodne nejasnej) žaloby na súd 08.12.2014 sú uplatnené
pohľadávky vzniknuté už pred uplynutím premlčacej doby. Tu podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka

by bola relevantná pravidelná 3-ročná premlčacia doba, t. j. za splnenia ďalších podmienok môžu byť
premlčané pohľadávky splatné pred 07.12.2011. Aj keď na listine nazvanej ako zmluva o pôžičke zo
dňa 28.06.2009, podpísanej všetkými účastníkmi právneho vzťahu včítane žalovanej 1/, bolo vystavené
potvrdenie o stave pôžičiek toho času vo výške 2.882 eur, ktoré sa žalovaní zaväzujú vrátiť "v čo
najkratšej dobe, najneskôr do konca kalendárneho roka", súd sa pri hodnotení týchto právnych vzťahov

priklonil k tomu, že platí režim ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého čas plnenia nebol
dohodnutý. Myšlienkovo podporne povedané, aj keby bolo namieste sa prikloniť k splatnosti pôžičiek
podľa listiny z 28.06.2009 do konca kalendárneho roka 2009, tak tie isté pohľadávky (po čiastočnej
úhradeapridruženéďalšie)boliajsichstavomťažiskovopotvrdenélistinouz23.12.2011,svyhlásenímo
povinnosti dlžníkov ich vrátiť "v čo najkratšom čase". Na uvedenom už nič nemení žalobcami predložený

splátkový kalendár zo 06.03.2011, podpísaný žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 2/ bez žalovanej 1/. Súd
sa stotožnil s obranou žalovanej 1/ v tom, že jej prejav vôle na listine z 23.12.2011 nie je uznaním dlhu
podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, lebo v tomto zmysle by išlo o nejasný právny úkon pre nejasné
vymedzenie uznaných pohľadávok. Nestotožnil sa však v tom, že by ona nebola vecne legitimovaná
tieto pohľadávky uznať, lebo nikdy, t. j. už dovtedy, nebola dlžníčkou z týchto pôžičiek. V tomto zmysle

pre vecný charakter dokazovania mala ťažiskovo listina z 23.12.2011 povahu dodatočne poskytnutého
potvrdenia pre žalobcov 1/ a 2/, príznačne aj zo strany žalovanej 1/, a to o charaktere pôžičiek ako
poskytnutých obidvom žalovaným 1/ a 2/ a o stave týchto pôžičiek. Prakticky inak povedané, keď pre
zmluvy o pôžičke nie je potrebná písomná forma, je možné túto písomnú formu doplniť aj dodatočne,resp. je možné opakovane vystaviť písomné potvrdenie o ich stave. Aj prípadnú konkrétnu dohodu o
splatnostipohľadávokjemožnénahradiťmenejkonkrétnoudohodou,materiálneobdobne,akojemožné
poskytnúť ďalšiu pôžičku. Preto pre nedojednanie určitej splatnosti týchto pôžičiek napokon nebolo

možné uznať námietku premlčania žalovanej 1/. Zároveň podľa názoru súdu uplatnenie týchto pôžičiek
na súde je potrebné interpretovať ako výzvu veriteľa na ich splatenie, t. j. keď boli na súde uplatnené,
tak v rozhodnutí vo veci samej bolo potrebné žalobe vyhovieť.
Základ nároku na náhradu trov konania súd upravil podľa ust. § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej C. s. p.), podľa ktorého žalobcovia mali v konaní úspech v

prevažujúcej miere (priznaných 3.550 eur : uplatnených 5.348,64 x 100 =) 66 %. Podľa obsahu takto
verejne vyhláseného výroku rozsudku neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C. s.
p., keď žalobcovia predložili výzvy adresované jednotlivo žalovaným 1/ a 2/, datované dňom 22.11.2014,
t.j. z obdobia krátko pred začatím tohto konania, a to bez dokladu čo i len o pokuse o doručenie týchto
výziev veriteľov. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

2. Proti tomuto rozsudku okresného súdu žalovaná 1/ odvolanie, a to do výroku v poradí prvom a treťom
z dôvodu, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nestotožnila sa s rozhodnutím súdu o priznaní nároku na zaplatenie sumy 3.550 eur žalobcom. Závery
o existencii solidárneho záväzku vyplývajúceho z poskytnutých pôžičiek považovala za nesprávne. V
súlade s argumentáciou prednesenou v konaní pred súdom poukazovala na nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie. Pôžička len jedného z manželov, hoci k nej došlo za existencie BSM je záväzkom iba toho
manžela, ktorý právny úkon uskutočnil. V priebehu pojednávania sa žalobkyňa 1/ vyjadrila, že záležitosti

ohľadom pôžičiek vybavoval jej syn - žalovaný 2/. Žalobca 2/ na otázku právneho zástupcu žalovanej
1/ uviedol, že žiadať o pôžičky prišiel vždy jeho syn. Jeho dovetok, že tak mal konať na podnet jeho
manželky, ona poprela a uviedla, že pri poskytovaní pôžičiek nebola. Z právneho hľadiska nebola a
nie je ona osobou zaviazanou vrátiť pôžičky spoločne so žalovaným 2/ žalobcom. Nič na tom nemôže
zmeniť ani jej podpis na dokumente s názvom „Zmluva o pôžičke“ zo dňa 23.12.2011. K pripojeniu

svojho podpisu na vopred pripravený dokument pristúpila iba z dôvodu zachovania pokoja v rodine. Súd
mal za to, že uvedený dokument potvrdzuje existenciu solidárneho záväzku (vzhľadom k použitému
plurálu na strane dlžníkov). V kontraste s výsledkami výsluchov žalobcov, ktorí na pojednávaní potvrdili,
že vo veci pôžičiek jednali iba so žalovaným 2/ a jej tvrdeniami popierajúcimi svoju angažovanosť
možno konštatovať, že súd vyvodil nesprávne skutkové a nakoniec i právne závery. Žalovaná 1/ mala

za to, že nikdy nebola zmluvnou stranou uzatvorených zmlúv o pôžičkách, a teda nie je pasívne vecne
legitimovaná.Tiežjepodľanejpotrebnézdôrazniť,žezhľadiskaobsahujedokument„Zmluvaopôžičke“
zo dňa 23.12.2011 zmätočný. Má potvrdzovať záväzok dlžníkov uhradiť všetky záväzky podľa „platného
Splátkového kalendára podpísaného overenými podpismi dlžníkov aj veriteľov“. Ona však k žiadnemu
splátkovému kalendáru, ktorého akceptáciu by potvrdila podpisom, nikdy nepristúpila. Z textu nie je

zrejmé, či sa má jednať o splátkový kalendár, ktorý mal uzavrieť dňa 06.03.2011 žalovaný 2/ alebo
malo dôjsť k podpisu nového splátkového kalendára. Vzhľadom k tomu, že predmet takejto dohody nie
je dostatočne určitý (čo je jednou zo základných náležitostí právneho úkonu), nemožno mu pripisovať
účinky platnej dohody o zmene termínu splatnosti pôžičiek. Z tohto dôvodu, ak by sa mala pripustiť téza
o jej zodpovednosti, námietka premlčania z jej strany je uplatnená správne (s výnimkou sumy 400 eur,

ktorá mala byť požičaná dňa 23.12.2011). Všetky pôžičky (okrem uvádzanej pôžičky vo výške 400 eur)
vznikli pred 07.12.2011, pričom zo strany žalobcov neboli produkované hodnoverné dôkazy o zmene
termínu splatnosti pôžičiek. Pokiaľ ide o dokument s názvom „splátkový kalendár“ zo dňa 06.03.2011 je
s ohľadom na označenie jej ako dlžníka, ktorý má splátkový kalendár tiež akceptovať zrejmé, že k vzniku
právneho úkonu malo dôjsť až vyjadrením konsenzu všetkých účastníkov. Žalovaná namietala 1/ aj fakt,

že súd nerešpektoval petit žaloby. Žalobcovia prejavili vôľu, aby bola povinnosť zaplatiť dlžnú sumu
rozdelená rovným dielom medzi oboch žalovaných. Hoci zákon zakotvuje pri solidárnych záväzkoch
povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, ona mala za to, že žalobcovia v pozícii dominus litis majú právo
rozhodnúť o spôsobe plnenia. Napokon namietala aj rozhodnutie o trovách. Vzhľadom k pomernému
úspechu žalobcov, mal byť tento pomer vyjadrený priamo v rozhodnutí.

Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že v napadnutej časti výroku I.
žalobu voči nej zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania.3. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k
odvolaniu prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne žiadali o zamietnutie odvolania žalovanej
1/ v celom rozsahu ako nedôvodného.

4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.09.2017 uviedol, že on rozsudok súdu
uznal a akceptoval povinnosť zaplatiť veriteľom, t. j. jeho rodičom dlžnú sumu rovnajúcu sa polovici celej
sumy (3.550 eur, teda sumu 1.775 eur) ako aj polovicu náhrady trov konania. Po dohode s veriteľmi
túto polovicu dlžnej sumy, teda 1.775 eur vrátil 04.08.2017 v advokátskej kancelárii splnomocnenej

zástupkyne žalobcov. Čo sa týka náhrady trov konania, polovicu sumy, ktorá bude vyčíslená, vráti.
Pokiaľ ide o samotné odvolanie o spôsobe realizácie pôžičiek je v ňom väčšina zavádzajúca a klamstiev,
prípadne skresľujúcich informácií. Považoval za nepravdivé, že pôžičky si vybavoval on sám. Pri
samotnom realizovaní a pri odovzdávaní požičaných súm boli vždy prítomní všetci štyria, teda veritelia,
jeho rodičia a aj oni, žalovaní. Naopak je pravdou, že o pôžičky žiadal on svojich rodičov, ale iniciátorom
bola vždy žalovaná 1/, teda v tom čase ešte manželka. Taktiež nie je pravdou, že bol pri preberaní

sumy „vopred pripravený dokument“ s názvom „Zmluva o pôžičke“. Zmluvu o pôžičke oni ako dlžníci a
veritelia podpísali až po prevzatí sumy za prítomnosti všetkých štyroch zúčastnených. Požičané peniaze
sa použili pre ich rodinu, teda ich dvoch a troch detí. S požičanými peniazmi väčšinou manipulovala
žalovaná 1/ vtedy ako manželka. Čo sa týka dokumentu „Zmluva o pôžičke zo dňa 23.12.2011“ vôbec
nie je zmätočný. Svojimi podpismi uznali všetky ich predchádzajúce dlžoby a zaviazali sa ich splatiť,

všetky.Onsinasplateniesvojejčastidlhuušetrilaniejetaksolventný,abysizaplatilvlastnéhoprávneho
zástupcu, preto aj tento dokument píše osobne a rukopisom.

5. Žalovaná 1/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu k vyjadreniu žalobcov uviedla, že
toto obsahuje stotožnenie s rozsudkom okresného súdu a nie je preto potrebné sa ďalej vyjadrovať.

Vyjadrenie žalovaného 2/ považovala za účelové a pripravené v spolupráci so žalobcami, ktorí sú jeho
rodičmi. Týmto spôsobom sa žalobcovia ako i žalovaný 2/ snažia zvrátiť výsledky dokazovania, ktoré
potvrdzujú, že pôžičky vybavoval žalovaný 2/ a tieto tak predstavujú jeho záväzok. To, že ide o spoločné
podanie žalobcov a žalovaného 2/ možno vyvodiť zo samotného obsahu vyjadrenia žalovaného ako aj
zo spôsobu, akým je napísané. Hoci je písané rukou a žalovaný 2/ poukazuje na nedostatok finančných

prostriedkov na zaplatenie vlastného právneho zástupcu, z použitých výrazov a samotnej štylizácie viet
je zrejmé, že text pripravila osoba s právnou praxou. Namieste je preto otázka pravdivosti akýchkoľvek
tvrdení žalovaného 2/, a to či už na pojednávaní alebo vo vyjadrení k odvolaniu. Z toho dôvodu žalovaná
1/ považovala všetky skutočnosti uvádzané žalovaným 2/ za nepravdivé a zavádzajúce.

6. Žalovaný 2/ v reakcii (replike) na vyjadrenie žalovanej 1/ opakovane tvrdil, že to čo bolo napísané
vo vyjadrení na jej odvolanie ako jeho spoludlžníčky, za týmto si stojí a nič v ňom nie je zavádzajúce
ani klamlivé.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 388 C. s. p. zmenil.

8. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne
a nerozdielne sumu 3.550 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Z
odôvodnenia rozhodnutia možno zhrnúť, že podľa súdu žalovaní 1/ a 2/ si predmetnú sumu 3.550 eur
od žalobcov 1/ a 2/ požičali a to s poukazom na obsah listiny označenej ako zmluva o pôžičke zo dňa
23.12.2011. Listine prisúdil rozhodujúci význam aj pre obranu žalovanej 1/ namietajúcej pasívnu vecnú

legitimáciu, ktorú táto podpísala. Súd sa priklonil k vyhodnoteniu, že všetky takto tvrdené pôžičky boli
poskytnuté obidvom žalovaným 1/ a 2/. Prejav vôle na listine z 23.12.2011 nebol podľa neho uznaním
dlhu podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka lebo v tomto zmysle by išlo o nejasný právny úkon pre
nejasné vymedzenie uznaných pohľadávok. Listina mala povahu dodatočne poskytnutého potvrdenia
pre žalobcov 1/ a 2/, príznačne aj zo strany žalovanej 1/, a to o charaktere pôžičiek ako poskytnutých

obidvom žalovaným 1/ a 2/ a o stave týchto pôžičiek.

9. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že listinou označenou ako „zmluva o pôžičke“ z
28.06.2009 obaja žalovaní 1/ a 2/ vlastnoručným podpisom potvrdili, že si od žalobcov 1/ a 2/ v marcia júni 2009 požičali celkovo sumu 2.882 eur a zaviazali sa ju zaplatiť do konca r. 2009. „Potvrdením
o pôžičke“ z 06.07.2011 podpísaným len žalovaným 2/, i keď ako potvrdzujúci boli označení obaja
žalovaní 1/ a 2/, a podpísaným žalobcami 1/ a 2/ potvrdil žalovaný 2/ požičanie sumy 350 eur uvedeného

dňa, ktorá suma sa priráta k doterajšiemu dlhu 3.300 eur s tým, že obaja sa zaväzujú splácať tak
ako to bolo dohodnuté v splátkovom kalendári. Z listiny označenej „Splátkový kalendár“ z 06.03.2011
vyplýva, že do konca r. 2009 žalovaní 1/ a 2/ požiadali ešte o ďalšie 3 pôžičky (100 eur, 150 eur,
170 eur = 420 eur) a tak celková suma pôžičky sa zvýšila na 3.300 eur (2.880 eur + 420 eur), ktorú
mali splácať v 33 splátkach po 100 eur od 01.01.2011, pričom bola možná vyššia splátka. Na základe

listiny „Potvrdenie o výnimke v splátkach“ z 06.03.2011 podpísanej za veriteľov žalobcom 2/ bolo na
požiadanie žalovaného 2/ umožnené dlžníkom - žalovaným 1/, 2/ odložiť dve splátky dlhu o mesiace
január a február 2011. Žalobcovia požadovali bezodkladné splácanie dlhu od marca 2011 aspoň v
dohodnutej sume 100 eur s tým, aby dve chýbajúce splátky boli v priebehu r. 2011 doplnené a
vrátené v sume 1.200 eur do konca r. 2011. V ďalších rokoch požadovali pravidelné plnenie splátok
až do úplného vyrovnania dlhu 3.300 eur v r. 2013. Splátky mali byť realizované vždy do posledného

dňa konkrétneho mesiaca. Z obsahu listiny označenej „Zmluva o pôžičke“ z 23.12.2011 vyplýva, že
žalovaní 1/ a 2/ ako manželia potvrdili, že si uvedeného dňa si požičali od žalobcov 1/ a 2/ sumu 400
eur. Okrem toho sa v listine uvádza“ „V predchádzajúcom čase v mesiaci júl, konkrétne 6. júla 2011
sme si požičali sumu 350 eur (tristopäťdesiat eur). Spolu tieto sumy činia 750 eur (sedemstopäťdesiat
eur). V priebehu roku 2011 - v mesiacoch apríl - august sme v súlade so Splátkovým kalendárom

uhradili sumu 500 eur (päťsto eur) z predchádzajúcej dlžnej sumy (3.300 eur tritisíc tristo eur za roky
2008 až 2011). Po odčítaní splatenej sumy a prirátaní tohtoročnej dlžnej sumy, je naša podlžnosť voči
manželom P. a P. O. 3.550 eur (tritisícpäťstopäťdesiat eur). Všetky tieto naše záväzky - podlžnosti sú
potvrdené podpísanými Zmluvami o pôžičke a zaväzujeme sa ich podľa platného Splátkového kalendára
podpísaného overenými podpismi dlžníkov aj veriteľov, v čo najkratšej dobe uhradiť. S podmienkami

Splátkového kalendára sme oboznámení a s podmienkami súhlasíme. Dúfam, že sa nám v dohľadnom
čase podarí tento problém vyriešiť“. Listina je vlastnoručne podpísaná žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi
a žalobcami 1/ a 2/ ako veriteľmi.

10. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie

predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou. Od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník
písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu; tento úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí
zmluvy a môžu byť s ním spojené i účinky uznania dlhu Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú
situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva dlžobný úpis, prechádza

z veriteľa na dlžníka (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 55/1998 z 01.11.1998).

11. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený do dôvodu
aj výšky, predpokladá, že dlh v čase uznania trval.

12. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý možno urobiť až
potom, čo dlh vznikol. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre práve úkony (§ 34 Občianskeho
zákonníka) je k jeho platnosti potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie
dôvodu dlhu a jeho výšky.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej stane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byťúčastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinností, o ktorú v konaní ide.

15. Podľa odvolacieho súdu z obsahu listiny z 23.12.2011 označenej ako „Zmluva o pôžičke“ nesporne
vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ potvrdili, že si uvedeného dňa požičali sumu 400 eur od žalobcov 1/ a 2/.

Okrem toho i keď žalovaná 2/ jednotlivé listiny („Potvrdenie o pôžičke“ z 06.07.2011 ohľadom sumy 350
eur a „Splátkový kalendár“ z 06.03.2011 o potvrdení ďalších troch pôžičiek v sume 420 eur a celkovom
dlhu 3.300 eur) vlastnoručne nepodpísala, podpísala (a sama uviedla, že si ju prečítala - č.l. 56 spisu)
zhodujúc sa s okresným súdom rozhodujúcu listinu „Zmluvu o pôžičke“ z 23.12.2011. V tejto potvrdila
požičanie sumy 350 eur dňa 06.07.2011 ako i celkového dlhu v sume 3.300 eur z týchto listín. Žalovaní
1/ a 2/ tak potvrdili požičanie peňazí v sume 400 eur a zároveň potvrdili aj predchádzajúcu nespornú

podlžnosť v sume 3.150 eur (-350 eur - 2.800 eur /3.300 eur - 500 eur/) z predchádzajúcich zmlúv o
pôžičke, celkove tak sumu 3.550 eur. S poukazom na obsah tak odvolací súd považoval predmetnú
listinu z 23.12.2011 označenú ako „Zmluva o pôžičke“ za uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka. Právny úkon má totiž písomnú formu, vyjadruje uvedenie dôvodu dlhu (z titulu poskytnutých
pôžičiek) a jeho výšky („naša podlžnosť je 3.550 eur“) a prísľub žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť dlh. Zákon

nevyžaduje, aby sa dlžník v uznávacom prejave zaviazal k plneniu, ale stačí, že z obsahu písomného
prejavu je zrejmé, že si je svojej povinnosti k plneniu vedomý, resp. že je k plneniu dlhu pripravený.
Uvedené z obsahu listiny tiež vyplýva. S právnym posúdením okresným súdom, že prejav vôle na listine
z 23.12.2011 nebol podľa neho uznaním dlhu podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka lebo v tomto
zmysle by išlo o nejasný právny úkon pre nejasné vymedzenie uznaných pohľadávok, sa odvolací súd

z vyššie uvedených dôvodov nestotožnil.

16. Odvolanie žalovanej 2/ namietajúcej svoju pasívnu vecnú legitimáciu nepovažoval za dôvodné.
Žalovaná 1/ urobila vyhlásenie o uznaní dlhu v súvislosti s uzavretými pôžičkami počas trvania
manželstva ako manželka žalovaného 2/, s ktorým záväzky zo zmlúv o pôžičkách počas trvania

manželstva nadobúdali spoločne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločných vecí sú manželia oprávnení konať spoločne a nerozdielne. Išlo tak o spoločné
dlhy oboch žalovaných 1/ a 2/. Žalovaná 1/ spolu so žalovaným 2/ vstúpili do zmluvného vzťahu so
žalobcami1/a2/akoveriteľmiaobajatakbolirovnakozodpovednízasplateniecelejdlžnejsumy.Okrem
toho právny úkon uznania dlhu má zákonom vyžadované náležitosti. Je pochopiteľný teda nevzbudzuje

pochybnosti o jeho obsahu. Nebolo rozhodujúce aké dôvody viedli žalovanú 1/ k podpísaniu listiny. Ani
to ktorý z manželov o predtým poskytnuté pôžičky žalobcov žiadal. Podľa odvolacieho súdu okresný súd
nebol viazaný tým petitom žaloby, ktorým žalobcovia pokiaľ ide o spôsob plnenia prejavili vôľu, aby im
bola povinnosť zaplatiť dlžnú sumu rozdelená rovným dielom medzi oboch žalovaných. Pri solidárnych
záväzkoch zákon ukladá povinnosť plniť spoločne a nerozdielne.

17. Keďže pre odvolacie konanie platí zásada, že pre rozhodovanie je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia (217 ods. 1 vety prvej C. s. p.) odvolací súd sa musel zaoberať vyjadrením žalovaného 2/, že
on rozsudok súdu uznal a po dohode s veriteľmi polovicu dlžnej sumy 1.775 eur vrátil dňa 04.08.2017
v advokátskej kancelárii splnomocnenej zástupkyni žalobcov.

18. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

19. V súvislosti s vyššie uvedeným tvrdením odvolací súd vyzval dňa 23.05.2018 splnomocnenú
zástupkyňu žalobcov o vyjadrenie k oznámeniu žalovaného 2/ o splnení časti dlhu. Podaním zo dňa

23.05.2018 splnomocnená zástupkyňa žalobcov oznámila odvolaciemu súdu, že žalovaný 2/ pravdivo
uviedol vo vyjadrení zo dňa 21.09.2017, že polovicu dlžnej sumy teda 1.775 eur vrátil dňa 04.08.2017
žalobcom 1/ a 2/. O tejto skutočnosti bolo v jej kancelárii vystavené potvrdenie o prevzatí finančnej
hotovosti, ktoré pripojila k oznámeniu.

20. Z nesporných zistení tak vyplýva, že žalovaný 2/ čiastočne plnil a v rozsahu tohto jeho plnenia došlo
k čiastočnému zániku uplatnenej pohľadávky splnením s odkazom na ust. § 559 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Uvedené plnenie sa týka istiny v sume 1.775 eur. Žaloba žalobcov 1/ a 2/ v tejto časti
stratila opodstatnenie pre zánik práva na toto plnenie priznané im napadnutým rozsudkom. Tým potomodvolaciemu súdu neostalo nič iné (keďže žalobcovia 1/ a 2/ nevyužili svoje právo zobrať žalobu späť
v tejto časti pre správanie žalovaného 2/) ako rozsudok okresného súdu v napadnutej vyhovujúcej časti
zmeniť podľa § 388 C. s. p. a to uložením povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcom 1/ a 2/ sumu 1.775 eur a žalobu vo zvyšnej časti pokiaľ ide o sumu 1.775 eur ako nedôvodnú
zamietnuť. Vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, zostal rozsudok okresného
súdu nedotknutý, lebo nebol napadnutý odvolaním.

21. Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu ohľadom trov konania žalovaná 1/ v odvolaní správne

namietala to, že pomerný úspech žalobcov 1/ a 2/, má byť pomerne vyjadrený priamo v rozhodnutí.
Uvedené vyplýva z ust. § 262 ods. 1 C. s. p. v zmysle ktorého súd rozhoduje o nároku podľa zásad o
náhrade trov konania (§ 255 a § 256 C. s. p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom
alebo zlomkom. Nakoľko však odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, bol povinný on rozhodnúť
aj o trovách konania. Vyplýva to z ust. § 396 ods. 2, podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie,
rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Taktiež vychádzal z ust. § 262

ods. 1, § 255 ods. 1, 2 C. s. p. Žalobcovia 1/ a 2/ sa na žalovaných 1/ a 2/ domáhali zaplatenia celkovej
sumy 5.348,64 eur. Súdnym rozhodnutím im bola priznaná suma 1.775 eur. Ohľadom sumy 3.573,64
eur (1.798,64 eur + 1.775 eur) bola ich žaloba zamietnutá. Úspech žalobcov 1/ a 2/ tak predstavuje
suma 1.775 eur, v percentuálnom vyjadrení 33,19 %, neúspech suma 3.573,64 eur, v percentuálnom
vyjadrení 66,81 %. Rozdiel predstavuje 33,62 %. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ majú

voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu
33,62 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).