Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010303
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215010303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov

JUDr. Evžena Kelija a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného D. B., pre zločin skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.
decembra 2017 v Košiciach, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
8.6.2017, sp. zn. 6T/24/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému D. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Q. Č.. XX ukladá

podľa § 276 ods.2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. a § 51 ods.1 Tr. zák. výkon uloženého trestu obžalovanému
podmienečne odkladá s uložením probačného dohľadu.

Podľa § 51 ods.2 Tr. zák. stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 8.6.2017, sp. zn. 6T/24/2015 uznal obžalovaného D. B. za

vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

ako štatutárny orgán spoločnosti Q., P.. D.. G.., so sídlom na ul. P. Č.. X v Č. okr. B. - G., IČO: XX XXX
XXX podal dňa 25.5.2012 na R. Ú. B. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
apríl 2012, v rámci ktorého si ako daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane aj z faktúry č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.4.2012 na celkovú sumu 104.400,- €, z toho základ dane vo výške 87.000,- € a DPH vo výške

17.400,- €, vystavenú dodávateľom A. P., P.. D.. G.. so sídlom na ul. A. P. Č.. XX v B., IČO: XX XXX
XXX a to napriek tomu, že k dodaniu tovaru a služieb nedošlo, čím takto svojím konaním skrátil daň z
pridanej hodnoty v celkovej výške 17.400,- €.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 276 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa §49ods.1písm.a)Tr.zák.apodľa§51ods.1Tr.zák.výkonuloženéhotrestusúdobžalovanému
podmienečne odložil s uložením probačného dohľadu.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. stanovil skúšobnú dobu v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov.Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe
Slovenskej republike zastúpenej R. Ú. B. škodu vo výške 17.400,- €.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil
odvolanie obžalovaný D. B., ktoré prostredníctvom svojich obhajcov aj odôvodnil. V dôvodoch odvolaní
poukázal na to, že nesúhlasí s rozsudkom okresného súdu z dôvodu, že tento nevyhodnotil riadne
skutkový stav. Dal do pozornosti, že bol to dlžník, ktorý bol v skutočnosti podvodníkom vo vzťahu k

nemu. Okresnému súdu vyčíta ďalej, že nesprávne posúdil pre vec kľúčovú predbežnú otázku vzniku
daňovej povinnosti pri DPH a možnosti jej odpočítania lebo sa neriadil skutočnou vôľou jednotlivých
subjektov vstupujúcich do obchodného vzťahu. Je toho názoru, že niekto iný ho podviedol, keď od neho
prevzal pôžičku, a preto s poukazom na zásadu „in dubio pro reo“ mal súd túto situáciu vyhodnotiť v jeho
prospech. Rozoberal ďalej možnosť, že sa u neho jedná o daňovú povinnosť nie z dodania tovaru, ale
o daňovú povinnosť z prijatej platby. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v podobných veciach

a navrhol, aby rozsudok okresného súdu bol zrušený a on v plnom rozsahu oslobodený.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a
zistené dôkazy v súlade so zákonom aj vyhodnotil.

Obžalovaný D. B. vyhlásil, že je nevinný. Na svoju obhajobu uviedol, že jeho dlhoročný známy F. T.
(toho času nebohý) ho požiadal, aby pomohol jeho známemu T. A. s poskytnutím pôžičky na kúpu

podnikateľského objektu. Za týmto účelom mu požičal v hotovosti 104.000,- Eur, za ktorý mu mala
spoločnosť T. A. A. P., P..D..G.. ručiť tovarom v hodnote 87.000,- Eur + DPH. Tvrdil, že peniaze mu
skutočne požičal. Neskôr sa s T. A. nevedel skontaktovať, preto si uplatnil na základe ním vyhotovenej
faktúry daňové priznanie, kde bola daň 17.400,- Eur, pričom T. A. napriek prísľubu mu tovar nedodal a
peniaze nevrátil. Uviedol, že podal daňové priznanie i napriek tomu, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu.

Svedkyňa JUDr. I. D.I.B. zástupkyňa daňového úradu vypovedala, že bola vykonaná v zdaňovacom
období apríl 2012 daňová kontrola k dani z pridanej hodnoty. Po vykonaní kontroly bolo zistené skrátenie
dane v celkovej výške 19.400,- Eur s tým, že na podklade faktúry vystavenej spoločnosťou A. P.,
P..D..G.. bola daň neoprávnene skrátená o sumu 17.400,- Eur. Vypovedala, že T. A. sa vyjadril, že

obžalovaného nepozná a poprel pravosť podpisu na spomínanej faktúre. Daňový úrad B. rozhodol
následne o dodatočnom vyrubení dane vo výške 19.400,- Eur, proti ktorému sa obžalovaný neodvolal,
preto je rozhodnutie o dorubení dane právoplatné a vykonateľné.

Svedkyňa JUDr. L. Y.J.Q. vypovedala vo vzťahu k priebehu daňovej kontroly. Potvrdila, že spoločnosť Q.,

P..D..G.. si uplatnila odpočet dane vo výške 17.400,- Eur za zdaniteľné plnenie poskytnuté spoločnosťou
A. P., P..D..G.. Popísala spôsob priebehu ústneho konania, na základe ktorého daňový úrad dospel
k záveru, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo, a že tento obchod je iba fiktívny. Obžalovaný si mohol
uplatniť nadmerný odpočet z DPH iba vtedy, ak by k dodaniu tovaru reálne došlo, čo daňovou kontrolou
preukázané nebolo.

Svedok T. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného D. B. nepozná, so spoločnosťou Q.,
P..D..G.. nikdy neobchodoval, nikdy si od nej žiadne peniaze nepožičal a s elektrotechnickým tovarom
nikdy neobchodoval. Taktiež sa vyjadril, že nevyhotovil, ani nepodpísal písomností medzi spoločnosťamiobžalovaného, t.j. Q., P..D..G.. a A. P., P..D..G.. Nepoznal osobu menom F. T.. Tieto skutočnosti potvrdil
aj obžalovaný.

Svedkyňa V. B. ml. - sestra obžalovaného sa s obžalovaným dohodla na tom, že v uvedenom objekte
skladových priestorov, ktorých je vlastníčkou, môže uskladniť svoj tovar, pričom malo ísť o kamión s
elektronikou. Za týmto účelom vyhotovili aj zmluvu. Ďalej uviedla, že obžalovaný mal u nej uložené
nejaké krabice, pričom sa jednalo o osobné veci a nejaké rybárske veci. Zmluva bola uzavretá medzi
firmou V.-R., P..D..G.., t.j. uschovávateľom a zložiteľom - spoločnosťou Q., P..D..G.. dňa 30.4.2012.

Svedkyňa JUDr. V. B. - matka obžalovaného vypovedala, že zabezpečovala účtovné služby spoločnosti
Q.,P..D..G..,ktorejkonateľombolobžalovaný.ÚčtovníctvoprespoločnosťQ.,P..D..G..viedlaúčtovníčka
Ing. M. D. podľa predložených účtovných dokladov a pokynov obžalovaného.

Svedkyňa Ing. V. N. - pracovníčka daňového úradu vypovedala, že poskytnutie pôžičky nie je možné

považovať za preddavok na tovar v súvislosti s následným uplatnením odpočtu DPH. Prijatie pôžičky sa
na strane dlžníka považuje za záväzok, ktorému z toho titulu nevzniká možnosť uplatnenia si odpočítania
dane.Daňovápovinnosťnevznikáztituluprijatejplatby.Záväzokztitulupôžičkyjestálezáväzkomajeho
započítanie pripadá do úvahy len v prípade, ak nastane protiplnenie, k čomu v prejednávanom prípade
nedošlo. Poskytnutá pôžička mohla byť ako pohľadávka u veriteľa započítaná len reálnym protiplnením.

Výsledkom kontroly daňového úradu bol aj vyhotovený protokol zo dňa 19.6.2013, kde bol zistený
rozdiel odpočítania dane celkom 19.400,- Eur u daňového subjektu Q., P..D..G.. Následne daňový úrad
rozhodnutím zo dňa 26.7.2013 vyrubil rozdiel dane daňovému subjektu Q., P..D..G.. vo výške 19.400,-
Eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.9.2013 a vykonateľnosť 18.9.2013.

Správne postupoval okresný súd, keď po oboznámení aj ďalších listinných dôkazov po zhodnotení
celého dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný D. B. sa dopustil zločinu skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods.1, ods.2 písm. d) Tr. zák. po stránke subjektívnej, že konal úmyselne a po stránke
objektívnej, že bol si vedomý svojho konania, ako i následku.

K obhajobným dôvodom odvolací súd naviac dodáva, že je isté, že medzi spoločnosťou Q., P..D..G..
a spoločnosťou A. P., P..D..G.. došlo iba k fiktívnemu obchodu. Je pravdou, že obžalovaný predložil
výdavkový pokladničný doklad zo dňa 2.1.2012, z ktorého vyplýva, že A. P., P..D..G.. prevzala sumu
100.000,- Eur, a taktiež aj zmluvu o úschove veci medzi uschovávateľom V. - R., P..D..G.. a spoločnosťou

Q., P..D..G.. zo dňa 30.4.2012, ako i doplnok k zmluve o úschove veci a uplatnenie zálohy na poskytnutú
pôžičku a jej započítanie zo dňa 2.4.2012. Celá obhajoba obžalovaného je tendenčná a svedčí o
tom, že pôžička peňazí bola iba formálna. Preukazujú to aj výpisy z účtov spoločnosti Q., P..D..G..,
kde sa tieto peniaze nenachádzali. O výpovedi svedka T. A. ani odvolací súd žiadnych pochybností
nemal, keď tento poprel skutočnosť, že by obžalovaného poznal, aby s ním uzavrel zmluvu o pôžičke,

resp. zmluvu o dodaní elektronického tovaru - mix a vôbec, aby podpísal v mene spoločnosti A. P.,
P..D..G.. vo vzťahu k spoločnosti Q., P..D..G.. akúkoľvek listinu. Odvolací súd je tiež toho názoru, že
bola zistená absencia zdaniteľného plnenia a započítanie pohľadávok ako to mienil obžalovaný je v
rozpore aj s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH účinného v čase spáchania skutku. Prijatie
pôžičky sa na strane dlžníka považuje za záväzok, ktorému z toho titulu nevzniká možnosť uplatnenia si

odpočítania dane. Neštandardnosť konania obžalovaného D. B. spočíva aj v tom, že uzavrel so svojou
sestrou zmluvu o úschove elektronického tovaru - mix. Touto zmluvou chceli zastrieť existenciu fiktívnej
pôžičky vo vzťahu k daňovému úradu. Jednoznačne to vyplýva aj z obsahu zmluvy o úschove vecí, v
ktorej uschovávateľ potvrdzuje „prevzatie tovaru“ na úschovu od zložiteľa. Z dikcie zmluvy jednoznačne
vyplýva, že elektronický tovar - mix bol dodaný do skladových priestorov uschovávateľa firmy V. - R.,

P..D..G.. Týmto spôsobom chcel obžalovaný preukázať reálnosť plnenia firmy A. P., P..D..G.. dodaním
elektronického tovaru - mix a zobjektivizovať existenciu pôžičky na sumu 100.000,- Eur.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v
plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu
u obžalovaného. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený okresným súdom zodpovedá hľadiskám
uvedeným v § 34 a nasl. Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne, vsúlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Okresný súd správne dospel k záveru, že pri existencii
jednej poľahčujúcej okolnosti sú splnené podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
za súčasného uloženia probačného dohľadu. Odvolací súd kvôli úplnosti zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o treste podľa § 321 ods.1 písm. d), ods.3 Tr. por. a sám podľa § 322 ods.3 Tr. por. uložil
obžalovanému D. B. podľa § 276 ods.2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods.2, 3 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov a podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. a § 51 ods.1 Tr. zák.
výkon uloženého trestu podmienečne odložil s uložením probačného dohľadu, ktorého dĺžku podľa §
51 ods.2 Tr. zák. stanovil v trvaní 40 mesiacov. Okresný súd totiž vo výroku vyhotoveného rozsudku

neuviedol existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., iba ju konštatoval tým, že použil
ustanovenie § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. pri určovaní výšky trestu.
Vzhľadom na stanovisko krajského prokurátora z verejného zasadnutia zo dňa 6. decembra 2017, kde
uviedol, že v trestnom konaní daňový úrad nemá oprávnenie poškodeného podľa § 46 ods.3 Tr. por., a
taktiež vzhľadom na skutočnosť, že vo veci daňový úrad právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o
vyrubení rozdielu dane vo výške 19.400,- Eur zo dňa 26.7.2013 rozhodol, odvolací súd zrušil napadnutý

výrok o náhrade škody a o škode už nerozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.