Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/180/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315211076
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5315211076.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: JUDr. Z. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ul. G. P. č. XXXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Luciou
Juršíkovou, advokátkou so sídlom B., ul. E. P. č. XXXX/X proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, ul. Chlumeckého č. 2, o
náhradu škody v sume 3.667,50 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 12C/27/2015-62 zo dňa 09. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 12C/27/2015-62 zo dňa 09.11.2017 žalobu žalobcu zamietol
(výrok I.) s tým, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej
sume po právoplatnosti rozsudku rozhodne poverený súdny úradník samostatným uznesením (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2015 si žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na náhradu škody v celkovej sume 3.667,50 eur, ktorá škoda mu vznikla nesprávnym
úradným postupom Okresného úradu Čadca, odboru katastrálneho tým, že „neznížil" výmeru parcely
EKN 2780/1 z pôvodnej výmery 665 m2 na 13 m2 v dôsledku osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N
67/2004, NZ 164/13, ktorého súčasťou bol i geometrický plán č. 90/2002, na podklade ktorého vznikli
novovytvorené parcely CKN č. 7656 a 7652 (ktoré boli odpredané iným osobám ako žalobcovi v roku
2004) na výmeru 13 m2, v dôsledku čoho došlo k duplicitnému odpredaju pozemku (žalobcovi v roku
2008) a duplicitnému vlastníctvu (čo do rozsahu 652 m2) a to v zmysle ust. § 9 ods. 1 v spojení s §
16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.") . Na daný spor súd aplikoval ust. § 3 ods.
1, 2, § 5 ods. 1 až 3, § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., § 489, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
§ 59, § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „katastrálneho zákona").
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na Ministerstvo vnútra SR, ktoré jeho žiadosť v súlade s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.
z. postúpilo Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (žalovanému), ktorého príslušnosť odvodilo MV
SR od ustanovenia § 28 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení neskorších predpisov, kedy tento orgán je príslušným vo veci správy na úseku
katastrálneho odboru okresného úradu. Uzavrel, že pasívne legitimovaným orgánom, ktorý koná v
mene Slovenskej republiky, je Úrad geodézie, kartografie a katastra SR podľa § 4 ods. 1 písm. d/
zák. č. 514/2003 Z. z. Súd mal z kúpnej zmluvy predloženej žalobcom preukázané, že predávajúci

H. O. (ďalej len „predávajúci") predal žalobcovi v postavení kupujúceho viaceré nehnuteľnosti, medzi
inými i tie, ktoré podľa listu vlastníctva č. XXXX vlastnil v spoluvlastníckom podiele 9/16 v katastrálnom
území B., a to parcelu EKN č. 2780/1 - orná pôda o výmere 665 m2 v bode I.14 zmluvy. Podľa
žiadosti žalobcu tento požiadal katastrálny úrad v liste zo dňa 11.09.2014 o preskúmanie duplicitného
zápisu, nakoľko nadobudol podozrenie, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré mu predávajúci predával
podľa registra „E", predal na dvakrát, nakoľko tieto boli geometricky zamerané a z registra „E" mali byť
vymazané. Podľa odpovede Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru zo dňa 09.03.2015 bolo
preukázané, že z pôvodnej parcely EKN č. 2780/1 neboli odrátané výmery novovytvorených parciel
vytvorených geometrickým plánom č. 90/2002 na základe zápisu Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní č. N
67/2004, NZ 164/13 a preto kataster neformálnym spôsobom postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/, ods.
5 katastrálneho zákona vykonal opravu zápisu, nakoľko ustanovenie § 59 umožňuje podľa vyjadrenia
správy katastra opraviť výmery parciel registra E neformálnym spôsobom bez rozhodnutia. Za daného
stavu teda súd mal preukázané, že kataster na podklade informácie samotného žalobcu a jeho žiadosti
o preskúmanie duplicitného zápisu zosúladil stav s tým, že podľa geometrického plánu č. 90/2002, ktorý
bol súčasťou osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva N 67/2004, NZ 164/13 boli vytvorené parcely
CKN č. 7652 a 7656 (vytvorené okrem iných aj z častí parcely EKN č. 2780/1), ktoré parcely nadobudol
predmetným osvedčením predávajúci v spojení s osvedčením o dedičstve sp. zn. D 1570/98 a tieto
parcely previedol kúpnou zmluvou (vklad povolený na katastri pod V 514/2004) manželom J. H. a K..
Taktiež bolo preukázané, že v roku 2008 previedol predávajúci podľa tvrdenia samotného žalobcu, ako
i podľa doloženej kúpnej zmluvy pozemky v katastrálnom území B. na žalobcu tak, ako boli informácie
získané z výpisov z listov vlastníctva, ktoré okresný úrad katastrálny odbor evidoval. V tomto smere
mal súd za to, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že predávajúci konal dobromyseľne a že o duplicitnom
vlastníctve nemohol mať vedomosť, resp. ani o bezdôvodnom obohatení. Predávajúci musel vedieť,
že predmetné parcely previedol iným osobám (prevádzal dom s pozemkami). Podľa súdu môže sa iba
domnievať, že predávajúci mohol sa však spoliehať, že predáva iba tie nehnuteľnosti, ktoré mu reálne
patria, nakoľko čerpal informácie z príslušného registra a pri predaji nehnuteľností vychádzal z týchto
informácií, pričom tieto museli byť súladné so stavom vedeným v katastri na príslušnom liste vlastníctva,
nakoľko bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Pokiaľ sa však žalobca domáha
náhrady škody vyčíslenej sumou 3.667,50 eur, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom, v tomto
smere súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.
Z postupného sledu konkrétnych skutkových okolností danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup
katastrálneho úradu (ktorý neopravil po doručení osvedčenia o vydržaní a geometrického plánu výmeru
parcely registra EKN č. 2780/1) bol významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu ale zo
sledu relevantných príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku žalobcu nebolo spôsobené priamo
nesprávnym úradným postupom príslušného katastrálneho orgánu. Požadované peňažné plnenie,
ktorého sa žalobca domáha titulom náhrady škody, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom príslušného orgánu. Súd mal za to, že majetok žalobcu sa nezmenšil
nesprávnym postupom príslušného katastrálneho orgánu, ale konaním predávajúceho. Okresný úrad,
odbor katastrálny postupoval na podnet samotného žalobcu a opravil nesúladný stav čo do výmery
parcely EKN 2780/1 (aktuálne na výmeru 13 m2), pričom od pôvodnej parcely odpočítal výmeru parciel,
ktorá pripadala na novovytvorené parcely, ktoré predávajúci predal predtým ako uzatvoril kúpnu zmluvu
so žalobcom. Okresný úrad tak postupoval podľa § 59 katastrálneho zákona, tento jeho postup je súladný
so zákonom (aj keď až s oneskorením viacerých rokov od doby, kedy malo dôjsť k tomuto kroku). Súd v
tomto smere bol názoru, že nedošlo k vyvlastneniu, tak ako uvádzal žalobca. Pokiaľ po vykonaní opravy
došlo k zníženiu výmery, zasiahlo to do práva žalobcu a vznikla mu týmto škoda, avšak podľa súdu
žalobca si mal prioritne uplatniť svoj nárok u predávajúceho, nakoľko ako predávajúci musel mať reálne
vedomosť o tom, že sporný pozemok v stave EKN už neexistuje (resp. existuje v inej menšej výmere)
s prihliadnutím na geometrický plán, ktorý si zabezpečil sám pre účely vydania osvedčenia o vydržaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na podklade ktorého predmetné nehnuteľnosti nadobudol už v
stave CKN a tieto previedol iným osobám (manželom J.) v roku 2004. Pokiaľ aj okresný úrad, katastrálny
odbor zosúladil výmeru parciel na základe podnetu žalobcu, predávajúci odpredal žalobcovi parcelu
v časti, ktorá mu však už reálne nepatrila, teda predmetnú parcelu nemohol duplicitne previesť ešte
jeden raz na žalobcu v príslušnom spoluvlastníckom podiele a výmere. V tejto časti je kúpna zmluva
neplatná, nakoľko nikto nemôže previesť práv viac ako má. Pokiaľ predávajúci dostal za predmetný
pozemok zaplatenú plnú kúpnu cenu a po oprave chyby sa výmera pripadajúca na podiel žalobcu znížila
o 337,65 m2, tak sa mohol žalobca podľa názoru súdu úspešne domáhať voči predávajúcemu vrátenia
kúpnej ceny v rozsahu ceny, ktorá pripadala na túto výmeru. Pokiaľ žalobca uviedol, že predloží znalecký
posudok na cenu nehnuteľností, ktorá preukazuje vzniknutú škodu, súd predmetný znalecký posudok

pre účely súdneho konania považoval za nadbytočný a jeho pripojením (odročením pojednávania pre
účely jeho zabezpečenia) by došlo iba k predĺženiu súdneho sporu. Pre správnosť iba doplnil, že nárok na
náhradu škody voči štátu je možné uplatniť z titulu nesprávneho úradného postupu vtedy, ak sa nemôže
poškodený úspešne domáhať pohľadávky voči dlžníkovi (v tomto prípade predávajúcemu), čo v danom
prípade preukázané taktiež nebolo. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 30Cdo 1635/2013 vyložil,
že aj u objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci je nevyhnutnou
podmienkou vznik škody na strane poškodeného. O takýto prípad nejde tam, kde v súvislosti s výkonom
verejnej moci síce došlo k odčerpaniu finančných prostriedkov poškodeného, avšak poškodenému
súčasne ako veriteľovi vzniklo právo voči jeho dlžníkovi, ktoré si môže uplatniť, resp. uspokojiť. V
predmetnom rozhodnutí súd konštatoval, že pokiaľ si žalobca neuplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia proti tomu, komu z bezdôvodného obohatenia vznikol prospech a nie je súčasne preukázané,
že toto právo sa nemôže riadne uspokojiť, možno uzavrieť, že žalobca si uplatnil žalobu voči štátu
predčasne, lebo odškodniteľná majetková ujma žalobcovi doteraz nevznikla. Z uvedených dôvodov súd
žalobe žalobcu nevyhovel a túto v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p."), podľa ktorého
patrí plná náhrada trov konania úspešnému žalovanému, o ktorej konkrétnej sume súd v danom štádiu
nerozhodoval s prihliadnutím na aktuálnu úpravu C. s. p., kedy súd v rozhodnutí vo veci samej rozhodne
o nároku a o konkrétnej sume rozhodne poverený súdny úradník v samostatnom rozhodnutí - uznesení
po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ C. s. p.
V odvolaní uviedol, že kým podľa súdu mal podať žalobu najskôr proti predávajúcemu, podľa jeho
názoru v danom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie, nakoľko nie je naplnená ani jedna zo
skutkových podstát tohto inštitútu v zmysle zákonných ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka nakoľko
kúpna zmluva uzatvorená medzi ním ako kupujúcim a predávajúcim je platný právny úkon. Ďalej
uviedol že predávajúci ako i on sa pri zisťovaní pozemkov, ktoré patria do vlastníctva predávajúceho
spoliehali na hodnoverné informácie z evidencie katastra nehnuteľností, pričom práve žalovaný znížil
jeho vlastnícke právo a nie predávajúci, ako to tvrdí súd prvej inštancie. K zmenšeniu jeho vlastníckeho
práva došlo pochybením v zápise v katastri nehnuteľností, čím je jednoznačne preukázaná existencia
škody. Predávajúci bol po celý čas dobromyseľný a nekonal so žiadnym zlým alebo nezákonným
úmyslom, a preto nemôže byť kúpna zmluva v tej časti neplatná, neobchádza zákon a ani sa neprieči
dobrým mravom. Navyše má vedomosť, že finančné prostriedky, ktoré predajom za svoje nehnuteľnosti
od neho získal, rozdelil medzi svoje deti, pričom v krátkom čase na to zomrel. Súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí však nevysvetlil, z akého dôvodu považuje kúpnu zmluvu v tej časti o predaji spornej
nehnuteľnosti za absolútne neplatnú a preto podľa neho je napádaný rozsudku nepreskúmateľný.
Pokiaľ súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že predávajúci sa mohol spoliehať, že predáva iba tie
nehnuteľnosti, ktoré mu reálne patria nakoľko čerpal informácie z príslušného registra a tieto museli
byť súladné so stavom vedeným v katastri na príslušnom liste vlastníctva, nakoľko bol povolený vklad
vlastníckeho práva v jeho prospech, žalobca mal za to, že súd týmto tvrdením potvrdil tú skutočnosť,
že tu platí zásada materiálnej publicity a pravdy v zmysle § 70 katastrálneho zákona, t.j. že akýkoľvek
zápis v katastri nehnuteľností je pravdivý a hodnoverný, pokiaľ sa nedokáže opak. Týmto je jednoznačne
preukázané, že pochybenie nastalo na strane žalovaného. V prípade, že by žalovaný nespravil chybu
pri zápise predchádzajúcej kúpnej zmluvy a znížil by tak výmeru spornej nehnuteľnosti, nedošlo by
k zápisu duplicitného vlastníctva a nevznikla by mu škoda. Z uvedeného vyplýva, že sú splnené
všetky podmienky vzniku zodpovednosti za škodu zo strany Okresného úradu Čadca - katastrálny
odbor ako orgánu verejnej moci. Na základe týchto skutočností je potrebné v predmetnom konaní
aplikovať ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. a subsidiárne aplikovať aj ust. § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalobca dal do pozornosti súdu skutočnosť, že v zmysle § 59 ods. 4 katastrálneho zákona
oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam.
Avšak uvedené neplatí, ak sa jedná o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, ktorý
ustanovuje, že okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou
alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie
údajov katastra. V predmetnom konaní sa jedná o tento prípad, z čoho vyplýva, že po oprave chyby v
katastrálnom operáte mu zanikli práva k spornej nehnuteľnosti, čím je opätovne potvrdená existencia
škody. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí jeho tvrdenia potvrdil v bode 25. Aj keď súd tvrdí, že
mal v prvom rade podať žalobu proti predávajúcemu o bezdôvodné obohatenie, potvrdil ním uvádzané

skutočnosti, pričom v zákone nie je ustanovené, že na úspešné podanie žaloby proti žalovanému o
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Čadca - katastrálnym
odborom je potrebné splniť podmienku, a to podanie žaloby o bezdôvodné obohatenie.
Následne žalobca označil rozhodnutie súdu za predčasné, pretože v konaní si treba jednoznačne
ujasniť, či bolo prvé porušenie právnej povinnosti zo strany vtedajšej Správy katastra Čadca alebo
predávajúceho na jeho (žalobcu) úkor. Podľa neho jednoznačne je to porušenie Správy katastra Čadca,
ktorá nevykonala riadny vklad zmluvy, na základe ktorej nadobudli od predávajúceho pozemky a dom
manželia J. Pokiaľ by Správa katastra Čadca bola vykonala riadne vklad predmetnej zmluvy, vymazala
by i príslušnú výmeru na spornom pozemku, pričom táto by ostala iba vo zvyšnej výmere 20 m2 a v
takom prípade by následne nemohol pochybiť predávajúci pri predaji všetkých svojich pozemkov jemu
ako žalobcovi a nepredal by mu ani spornú výmeru, ktorá dnes zakladá nárok na náhradu škody. Keďže
sa súd uvedeným nezaoberal možno jeho rozhodnutie označiť za arbitrárne.
Pokiaľ súd v napádanom rozhodnutí poukazuje na nález sp. zn. ÚS SR I. ÚS 177/08 tak ide o inú vec
čo do skutku, ktorý nie je totožný a ani podobný s prejednávanou vecou.
Žalobca bol preto názoru, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorým bez
pochyby je porušenie právnej povinnosti (Správa katastra Čadca jednoznačne porušila právnu povinnosť
tým, že nezrušila zápis výmery, ktorý pripadal na pozemky, ktoré nadobudli manželia J.), je vznik škody
(škoda mu vznikla tým, že prišiel o výmeru pozemkov v rozsahu 366,75 m2 tým, že Správa katastra
Čadca svoje porušenie právnej povinnosti opravila podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona)
a príčinnej súvislosti medzi konaním (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodu).
Považoval za nepravdivé, že škoda by vznikla konaním predávajúceho, resp. že vzniklo z jeho strany
bezdôvodné obohatenie, ako ho označil súdu. V čase kedy Správa katastra Čadca odstránila svoje
pochybenie, bol predávajúci dávno po smrti.
Následne sa žalobca vyjadroval k nálezu sp. zn. ÚS SR 165/2012, závery, ktorého podľa neho mu dávajú
za pravdu. V tejto súvislosti poznamenal, že keď predajúci uzatváral s ním zmluvu v domnení, že mu
všetky pozemky zapísané v katastri nehnuteľností patria, tak v súlade s ust. 70 katastrálneho zákona mu
tieto pozemky, odpredal, pričom v jeho veku takmer 70 rokov určite nemal také právne vedomosti, aby
vedel pochybenie katastra čo i len rozpoznať. Tiež poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cz 110/84.
V tejto súvislosti na to, že zmluvu uzatvoril v roku 2008, pričom v uvedenom roku predávajúci zomrel,
od ktorej doby uplynulo takmer 10 rokov, čo zakladá premlčateľnosť daného nároku. Bezdôvodného
obohatenia sa preto nemôže ani voči predávajúcemu a ani voči jeho právnym nástupcoch domáhať.
V tejto časti možno teda označiť rozsudok za predčasný a odôvodnenie rozsudku za preskúmateľné
(správne nepreskúmateľné - poznámka odvolacieho súdu), pretože súd sa riadne nezaoberal súbehom
právnych nárokov najmä vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca tiež podotkol, že vo vzťahu k
predávajúcemu a jeho právnym nástupcom je potrebné prihliadnuť aj na dobré mravy, keď predávajúci
žiadnym spôsobom nepochybil v tejto veci a preto by podľa neho nemali byť postihovaní ani jeho
právni nástupcovia. Pokiaľ sa súd v odôvodnení rozsudku odvoláva na rozhodnutia NS ČR (sp. zn.
30Cdo 1635/2013, 28Cdo 4229/2010), tak tieto pre súd nie sú právne záväzné. Keďže aplikované
judikáty v plnom rozsahu spochybnil, tak považoval rozsudok za predčasný riadne neodôvodnený
(nepreskúmateľný) a nezákonný. Navyše vec bola rozhodnutá bez výsluchu účastníkov konania tak
jeho, ako aj žalovaného, teda bez riadneho preskúmavania veci po skutkovej stránke, takže je možné
napadnutý rozsudok označiť za svojvoľný bez toho aby, sa súd riadne zaoberal vecou, a to najmä po
skutkovej ale i právnej stránke. K odvolaniu pripojil znalecký posudok č. 64/2017.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať
mu právo na náhradu trov konania.
Uviedol, že podľa neho odvolanie žalobcu nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť, keďže rozhodnutie
súdu je vecne správne a je aj náležite a správne odôvodnené. Rozhodnutie je aj v súlade s rozhodovacou
praxou súdu vo veciach žalôb o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. V rámci bodu
V/1. označeného „Predpoklady vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci"
v prvom rade poukázal na uznesenie sp. zn. ÚS SR II. ÚS 467/08 z 16.12.2008. V tejto súvislosti
tiež žalobca je ten, ktorý musí preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za
škodu. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu,
resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a
v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. V bode V/2. označenom
„Nepreukázanie existencie škody" žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal existenciu škody. Uviedol, že
pokiaľ Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor vykonal opravu chyby správne v súlade s katastrálnym
zákonom, nemožno hovoriť o de facto vyvlastnení žalobcu. Ak totiž príslušná časť predmetného

pozemku skutočne patrila H. J. a jeho manželke v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2018
a vydania rozhodnutia o povolení vkladu v prospech žalobcu, nemohol žalobca na základe tejto kúpnej
zmluvy a následným rozhodnutím o povolení vkladu nadobudnúť od nevlastníka právo k tej istej časti
pozemku - absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky v podobe vzniku, zmeny alebo
zániku vecného práva (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 96/95). Pokiaľ žalobca za časť daného pozemku,
ktorá prevodcovi nepatrila, zaplatil kúpnu cenu, môže sa domáhať vydania bezdôvodné obohatenia
od prevodcu, eventuálne od dedičov prevodcu, keďže povinnosť vydať bezdôvodného obohatenie sa
vzťahuje aj na dedičov osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila. V tejto súvislosti žalovaný považoval za
potrebné zdôrazniť, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom môže byť úspešne uplatnený až vtedy, ak žiadateľ
nedosiahol uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento
prospech získal a je povinný mu ho vydať. K vzťahu práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci a práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyjadril aj Ústavný súd SR (II. ÚS
165/2012, III. ÚS 361/09). Ústavný súd sa tak pridržiaval rozhodnutia NS SSR zo 16.04.1985 sp. zn.
4 Cz 110/84. Podľa žalovaného tak právny názor prezentovaný okresným súdom ohľadne prednosti
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia pred právom na náhradu škody voči štátu z titulu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci má teda oporu v rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR. K
námietke žalobcu, že v zák. č. 514/2003 Z. z. nie je uvedené, že by podmienkou na úspešné podanie
žaloby bolo splnenie podmienky a to podanie žaloby o bezdôvodné obohatenie, žalovaný uviedol, že
predmetný zákon nedefinuje pojem „škoda". Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd nevysvetlil, z
akého dôvodu považuje kúpnu zmluvu v príslušnej časti za absolútne neplatnú, žalovaný zdôraznil, že
táto námietka nie je dôvodná s ohľadom na bod 25. odôvodnenia, v ktorom súd uviedol, že príslušnú
kúpnu zmluvu považuje za neplatnú v časti, „nakoľko nikto nemôže previesť práv viac ako má". Za
neopodstatnené považoval aj námietky smerujúce k tomu, že predávajúci nevedel a nemohol vedieť,
že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Podľa žalovaného k bezdôvodnému obohateniu môže
dôjsť aj tak, že osoba, ktorá sa na úkor inej osoby bezdôvodne obohatila, o svojom bezdôvodnom
obohatení nemala vedomosť. Prípadná dobromyseľnosť osoby, ktorá sa na úkor iného bezdôvodne
obohatila, má význam „len" z hľadiska rozsahu povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia -
z hľadiska vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je však dobromyseľnosť osoby, ktorá sa
na úkor iného bezdôvodného obohatila, bezpredmetná. Žalovaný dodal, že povinnosť vydať predmet
bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje aj na dedičov osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila. Bez
právneho významu je preto námietka žalobcu, že v čase, kedy príslušný správny orgán odstránil svoje
pochybenie, bol už predávajúci mŕtvy. Vznesenie námietky premlčania práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia je poukazujúc na českú judikatúrou výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi a preto
sa na ňu súd neprihliada. V bode V/3. označenom „Absencia príčinnej súvislosti medzi namietaným
pochybením orgánu verejnej moci a žalobcom uvádzanou škodou" žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o
otázku príčinnej súvislosti medzi konaním Okresného úradu Čadca, katastrálneho oboru, resp. jeho
právneho predchodcu a vznikom škody, do úvahy by mohla prichádzať (v prípade, že by žalobca
preukázal existenciu škody) jedine zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím o povolení vkladu
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2008 a teda zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru a nie zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom tohto správneho orgánu. Ak by teda žalobca aj preukázal existenciu
škody, žalobe by nebolo možné vyhovieť ani v tomto prípade, pretože nebolo preukázané zrušenie a
nebola preukázaná ani zmena príslušného rozhodnutia o povolení vkladu v prospech žalobcu. V bode
V/4. označeného „K poukazom žalobcu a žalovaného na súdnu prax" žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca
uvádza, že rozhodnutia NS ČR nie sú záväzné, zdôrazňuje, že vo svojich vyjadreniach poukázal na
právnu argumentáciu resp. stanoviská NS ČR. S týmito je potrebné vecne sa vysporiadať a nestačí
„iba uviesť, že rozhodnutia NS SR nie sú právne záväzné". Tiež sa domnieva, že preukázal a vysvetlil
neopodstatnenosť námietok, ktoré žalobca vzniesol proti aplikovaným judikátom.

4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného (replike) prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní. K poukazovaniu žalovaného, že jeho majetok
sa nesprávnym úradným postupom príslušného správneho orgánu nezmenšil, ale tento sa zmenšil
konaním predávajúceho, teda že nepreukázal vznik škody ani kauzálny nexus, žalobca uviedol, že súd
prvej inštancie vo svojím rozhodnutí jeho tvrdenia potvrdil, keď konštatoval, že z postupného sledu
konkrétnych skutkových okolností danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup katastrálneho
úradu, ktorý neopravil po doručení osvedčenia o vydržaní a geometrického plánu predmetnej parcely,
bol významným článkom reťazca príčin a následkov, a teda po vykonaní opravy došlo k zníženiu výmery,

čo zasiahlo do jeho práva a vznikla mu týmto škoda. Žalobca bol názoru, že vznik škody dostatočným
spôsobom preukázal, keďže znížením výmery sporného pozemku bol o túto časť ukrátený, teda vo
vzťahu k tejto časti sporného pozemku stratil vlastnícke právo, navyše za túto čas predávajúcemu
zaplatil riadne kúpnu cenu, teda zaplatil za niečo, o čo následne práve nesprávnym úradným postupom
žalovaného prišiel a tým mu vznikla škoda, nakoľko nastal reálny úbytok v jeho majetkovej sfére.
Existencia a rozsah škody bol konštatovaný a vymedzený vypracovaným znaleckým posudkom a
preto žiadal, aby tento stal podkladom pre špecifikáciu vymáhaného nároku v predmetnom spore.
Vznik škody a teda zmenšenie jeho majetku konštatoval i samotný súd, čo nakoniec potvrdil i samotný
žalovaný v bode III. vyjadrenia, teda akákoľvek polemika, či námietka žalovaného ohľadom neexistencie
škody je právne irelevantná. Pokiaľ aj žalovaný poukazuje a rozoberá, že medzi konaním a postupom
žalovaného a vznikom škody na jeho strane neexistuje kauzálny nexus, teda príčinná súvislosť, tak s
týmto nemôže súhlasiť. S názorom vyjadreným v rozhodnutiach súdov, na ktoré vo svojom vyjadrení
poukazuje žalovaný súhlasil, avšak v každom jednom prípade je potrebné vždy skúmať a vyhodnotiť
skutkové okolnosti každého jedného prípadu a pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo/126/2009). Podľa žalobcu
nesprávny úradný postup žalovaného je priamou, bezprostrednou príčinou vzniku škody a navyše
prvotnou príčinou a z toho dôvodu je potrebné vyvodiť zodpovedné vzťahy priamo voči žalovanému,
ktorý zavinil škodu, ktorá je uplatňovaná v tomto spore. K žalovaným namietanej skutočnosti a to,
že aby bol ako žalobca úspešný v predmetnom konaní mal si svoj nárok uplatniť najprv v konaní o
bezdôvodnom obohatení voči predávajúcemu uviedol, že v zák. č. 514/2003 Z. z. nie je ustanovené,
že na úspešné podanie žaloby proti žalovanému o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom Okresného úradu Čadca - katastrálnym odborom je potrebné splniť podmienku, a to podanie
žaloby o bezdôvodné obohatenie. podmienkou pre úspech v predmetnom konaní je práve podanie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú ako on podal na Ministerstvo vnútra
SR dňa 14.04.2015, čím splnil všetky podmienky na podanie predmetnej žaloby v zmysle § 15 a nasl.
zák. č. 514/2003 Z. z. Navyše uvedená skutočnosť žalovaného vyznieva alibisticky, keď nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči právnym nástupcom predávajúceho je už premlčaný. Opätovne žalobca
poukazoval na to, že nie je splnená ani jedna zo zákona stanovených skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je preto nielen nehospodárne ale i nelogické
a právne nedôvodné a neopodstatnené podávať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, keď
navyše nárok je už premlčaný. Žalobca nesúhlasil tiež s tým, že vykonaním opravy chyby neformálnym
spôsobom nedošlo k vzniku, zmene ani zániku jeho vlastníckeho práv ako žalobcu, pretože k zániku
jeho vlastníckeho práva vo vzťahu došlo ohľadom výmery 652 m2 na parcele EKN č. 2780/1. Na záver
dal do pozornosti vyjadrenie žalovaného, v ktorom samotný žalovaný pripustil a uznal chybu vykonanú
príslušným správnym orgánom - Správou katastra Čadca, z čoho je zrejmé, že tento si je vedomý
pochybenia týmto orgánom a preto jeho vyjadrenie vo veci vyznieva vzájomne rozporuplne.

5. Žalovaný v duplike (odpovedi na repliku) trval na tom, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Naďalej
bol názoru, že žalobca nepreukázal existenciu škody, vzhľadom k čomu nie je daná zodpovednosť
za škodu spôsobenú žalobcom namietaným postupom Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru,
resp. jeho právneho predchodcu pri výkone verejnej moci. K odvolávaniu sa žalobcu na hodnovernosť
údajov katastra nehnuteľností a na to, že pri uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy on ako aj predávajúci
vychádzali z údajov katastra nehnuteľností, uviedol, že z hľadiska posudzovania platnosti predmetnej
kúpnej zmluvy je táto skutočnosť bez právneho významu. Pokiaľ prevodca nebol vlastníkom časti
predmetu prevodu v čase rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu na
základe predmetnej kúpnej zmluvy, neplatnosť kúpnej zmluvy v tejto časti nemôže zhojiť odkaz na
hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností. Podľa žalovaného pokiaľ by aj bol predávajúci v dobrej
viere, že je oprávnený previesť príslušné nehnuteľnosti na žalobcu, táto skutočnosť nič nemení na
tom, že sa predávajúci bezdôvodne obohatil, ak v čase rozhodnutia príslušného okresného úradu,
katastrálneho odboru nebol vlastníkom časti predmetu prevodu - odkaz na dobrú vieru v hodnovernosť
údajov katastra nehnuteľností by nemohol nič zmeniť na tom, že sa predávajúci bezdôvodne obohatil.
Dobrá viera predávajúceho v správnosť údajov katastra nehnuteľností by mohla byť zohľadnená len pri
posudzovaní premlčacej lehoty práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Žalovaný opätovne uviedol, že, že povinnosť vydať predmet bezdôvodného obohatenia
sa vzťahuje aj na dedičov osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila. Vzhľadom k tejto skutočnosti je
podľa žalovaného bez právneho významu námietka žalobcu, že v čase, kedy príslušný správny orgán
odstránil svoje pochybenie bol už predávajú dávno mŕtvy. Podľa právneho názoru žalovaného by bolo

vznesenie námietky premlčania prípadného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany
právnych nástupcov predávajúceho v právnej veci žalobcu možné vnímať ako výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

7. V preskúmavanej veci sa žalobca na žalovanom domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom štátu. Škoda mala byť podľa žalobcu spôsobená postupom Okresného úradu -
odboru katastrálneho Čadca a to opravou údajov v katastrálnom operáte po vklade vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti v jeho spoluvlastníctve. Škoda mala predstavovať sumu 3.667,50 eur ako hodnotu
nesprávne zapísanej výmery nehnuteľnosti.

8. Z konania pred okresným súdom vyplýva, že obrana žalovaného spočívala hlavne v tom, že nárok
možno uplatniť až vtedy, ak žiadateľ nedosiahol uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného
obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať (č. l. 43 spisu). Žalobca s
uvedenou námietkou žalovaného nesúhlasil s tým, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie lebo
kúpnu zmluvu, ktorú uzavrel s predávajúcim dňa 11.02.2008 ako právnym titulom nadobudnutia spornej
nehnuteľnosti je platným právnym úkonom poukazujúc na okolnosti, ktoré kúpe predchádzali. Bol
názoru, že nebola naplnená žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia a preto nemôže
od právnych nástupcov predávajúceho požadovať vydať bezdôvodné obohatenie, keď k nemu nedošlo
(č. l. 46 spisu).

9. Zamietavé rozhodnutie okresného súdu vychádza hlavne zo záveru, že žaloba žalobcu na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Čadca - odboru katastrálneho
nie je dôvodná. Súd síce konštatoval nesprávny úradný postup žalovaného v tom, že neopravil po
doručení osvedčenia o vydržaní a geometrického plánu výmeru parcely registra EKN 2780/1 a aj to, že
po vykonaní opravy došlo k zníženiu výmery, čo zasiahlo do práv žalobcu a vznikla mu týmto škoda,
avšak podľa súdu žalobca si mal prioritne uplatniť svoj nárok u predávajúceho. Mohol sa od tohto
domáhať vrátenia kúpnej ceny v rozsahu ceny, ktorá pripadala na túto výmeru. Podľa okresného súdu
nárok na náhradu škody voči štátu je možné uplatniť z titulu nesprávneho úradného postupu vtedy, ak
sa nemôže poškodený úspešne domáhať pohľadávky voči dlžníkovi, čo v danom prípade preukázané
taktiež nebolo. Žalobca si uplatnil žalobu voči štátu predčasne, lebo odškodniteľná majetková ujma mu
doteraz nevznikla.

10. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220
ods. 2 C. s. p.
11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd poukazuje na možnosť
aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz/110/84 v predmetnej veci, z ktorého vyplýva, že v
občianskom súdnom konaní môže byť voči štátu úspešne uplatnený nárok až vtedy, ak žiadateľ nemôže
účinne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu voči
tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako to
vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR je naďalej aktuálne pre aplikačnú prax.

12. Aj z nálezu Ústavného súdu SR z 13.02.2013 sp. zn. II.ÚS 165/2012 vyplýva, že Ústavný
súd vo svojej rozhodovacej činnosti už konštatoval (III.ÚS 361/09), že z dlhodobej a relatívne
ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca
nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto
tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Ak má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa
zák. č. 58/1969 Zb. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak

by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Aktívnu legitimáciu na
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. má ten, komu vzniklo právo na
náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane
základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na
vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu
právnej úpravy zodpovednosti za škody s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca
má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal
bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená, nie
je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to existencia
samotnej škody (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cz 110/88 zo 16. apríla 1985, rozsudok NS SR sp.
zn. 4 Cdo 199/2005 z 31. mája 2006). Skutočnou škodou v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu
oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je
aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od
štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však
nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo
veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným.

13. Z uvedeného teda vyplýva správnosť záveru okresného súdu o prednosti práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia pred právom na náhradu škody voči štátu z titulu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci. Podľa okresného súdu v danom prípade nebolo preukázané, že by sa žalobca
ako poškodený úspešný domáhal pohľadávky voči predávajúcemu. Aj podľa odvolacieho súdu v
konaní pred okresným súdom žalobca netvrdil ani preukázal, že by sa u predávajúceho alebo jeho
právnych nástupcoch (tvrdiac a nepreukazujúc že predávajúci zomrel) domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia, resp. že takáto jeho aktivita bola bezúspešná, teda že neúspešne vyčerpal možnosti
reparácie, straty na svojom majetku od subjektu, ktorý sa na jeho úkor obohatil. Z tohto pohľadu
bol podaná žaloba žalobcu predčasná, keď žalobca neexistenciu, resp. nevymožiteľnosť práva voči
predávajúcemu, resp. jeho právnym nástupcom z titulu bezdôvodného obohatenia nepreukázal.

14. Odvolací súd námietky žalobcu v odvolaní nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo
veci samej sú tieto založené v podstate na rovnakých dôvodoch, ktoré prezentoval pred okresným
súdom a to týkajúcich sa nesúhlasu, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie lebo nie je naplnená ani
jedna zo skutkových podstát tohto inštitútu v zmysle zák. ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nakoľko kúpna zmluva uzatvorená medzi ním ako kupujúcim a predávajúcim je platný právny úkon.
Podľa odvolacieho súdu v dôsledku straty vlastníctva žalobcu k predmetu kúpy, resp. jeho časti,
vzniklo žalobcovi voči predávajúcemu, resp. jeho právnym nástupcom právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia a škoda z tohto titulu mohla vzniknúť len vtedy, ak by bolo jednoznačne a nad akúkoľvek
pochybnosť preukázané to, že sa svojho práva voči predávajúcemu resp. jeho právnym nástupcom z
titulu bezdôvodného obohatenia nedomohol. Poukazovanie žalobcu v odvolaní na to, že predávajúci
zomrel (tvrdiac a nepreukazujúc) nie je podľa odvolacieho súdu dôvodné keďže, ako správne poukazuje
žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa vzťahuje aj na dedičov
osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila. Upriamovanie pozornosti žalobcu aj na premlčateľnosť nároku
z titulu bezdôvodného obohatenia je za súčasného stavu predčasné. Rovnako aj prihliadanie na dobré
mravy, ktoré podľa žalobcu má predstavovať to, že predávajúci žiadnym spôsobom nepochybil v tejto
veci a preto by podľa neho nemali byť postihovaní jeho právni nástupcovia. Pokiaľ žalobca v odvolaní
namietal nevykonanie výsluchu jeho osoby a žalovaného zo strany okresného súdu, odvolací sud
poukazuje na ust. § 195 C. s. p., podľa ktorého na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených
skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods.
2 tým nie je dotknuté. Výsluch strany sporu je štandardným dôkazným prostriedkom, avšak súd môže
nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo len na návrh a len v
prípade, ak tieto skutočnosti nie je možné preukázať inak. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa
09.11.2017 nevyplýva, že by žalobca takýto návrh predniesol.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd na dôvody uvádzané v odvolaní žalobcu neprihliadol a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne
napadnutý odvolaním.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto
mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia
(§ 262 ods. 2 C. s. p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.