Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. január 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/194/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206371
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4216206371.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou vo veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s.,

so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, v konaní zastúpený AK Herceg, s.r.o., so sídlom
Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240 proti žalovanému: P. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K., o zaplatenie
2.881,61 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcoviúrokvyčíslenývovýške1.195,83eur, akoaj17,3%úrokzosumy
2.881,61 eur od 21.4.2016 do zaplatenia ročne, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 97,82 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.4.2016 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie nesplatenej istiny
úveru vo výške 2.881,61 eur, na zaplatenie úroku vyčísleného vo výške 1.496,59 eur, vyčísleného úroku
z omeškania vo výške 70,11 eur, s poplatkom vo výške 21,62 eur, s úrokom vo výške 17,30% ročne
z nesplatenej istiny vo výške 2.881,61 eur od 21.4.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo
výške 1 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 2.881,61 eur od 21.4.2016 do zaplatenia. Súčasne
sa domáhal náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o
poistenom OTP expres úvere č. 0642 3005 12 RSU, ktorú so žalovaným uzavrel 15.10.2012, poskytol

žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- eur za pohyblivú úrokovú sadzbu, ktorá
ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 16,5% p.a. . Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať
pravidelnými mesačnými splátkami po 65,34 eur, v 15. deň v mesiaci, od 15.11.2012 do 15.10.2019,
na ktorý deň bola dohodnutá konečná splatnosť úveru. Žalovaný po vyčerpaní úveru svoj záväzok
splácaťposkytnutýúverriadneavčasneplnil,atakhožalobcaprípisomz19.9.2013vyzvalnazaplatenie
záväzku po lehote splatnosti a listom z 28.10.2013 oznámil žalovanému vyhlásenie úveru za predčasne
splatný a súčasne žalovaného vyzval k úhrade celého záväzku v lehote 10 dní odo dňa doručenia

vyhlásenia. Nesplatený zostatok pohľadávky žalobcu voči žalovanému pozostával z istiny úveru vo
výške 2.881,61 eur, úroku vo výške 1.496,59 eur, úrokov z omeškania vo výške 70,11 eur a poplatkov
vo výške 21,62 eur. Za dôkaz žalobca označil úverovú zmluvu, všeobecné obchodné podmienky, výzvu
na zaplatenie a vyhlásenie úveru za predčasne splatný.

2. Na výzvu súdu žalobca podaním z 20.1.2017 doplnil skutkové tvrdenia uvedením spôsobu zúčtovania
platieb žalovaného z 15.2.2013, 23.1.2013, 15.12.2012 a 15.11.2012 v celkovej výške 196,63 eur, z

ktorých na istinu zúčtoval sumu vo výške 58,39 eur. Súčasne žalobca uviedol, že splátky za február
až apríl 2013 si neuplatňuje a najstaršou uplatnenou pohľadávkou je nezaplatená splátka, ktorá bola
splatná 15.5.2013. Žalobca uviedol, že aj žalovaná pohľadávka je vyčíslená od 15.5.2013. Úrok vo výške
1.447,87eurbolvyčíslenýk20.4.2016zosumy2.881,61eurazarovnakéobdobie8%úrokzomeškaniazo špecifikovaných súm istiny po splatnosti žalobca vyčíslil sumou v úhrnnej výške 70,11 eur. Obdobne
žalobca špecifikoval aj poplatky v úhrnnej výške 21,62 eur tak, že ide o mesačne účtovaný poplatok za
poistenie za obdobie od 5/2013 - 12/2013 po 2,39 eur mesačne a poplatok za vedenie UU za 5/2013 vo

výške 2,5 eur. Súčasne žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 48,72 eur späť.

3. Súd v poradí prvým rozsudkom zo 7.3.2017 zastavil konanie v časti vyčísleného úroku vo výške
48,72 eur a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.881,61 eur spolu s úrokom
vyčísleným vo výške 252,04 eur, s úrokom z omeškania vyčísleným vo výške 70,11 eur, s poplatkami

vyčíslenými vo výške 21,62 eur a s 1 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.881,61 eur od 21.4.2016
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom súd žalobu v
prevyšujúcej časti vyčísleného úroku a v časti úroku vo výške 17,3 % ročne od 21.4.2016 do zaplatenia
zamietol a ostatným výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 31,40 % náhradu trov
konania.

4. Uvedený rozsudok súd prvej inštancie vyhlásil po tom, keď mal zo zmluvy o poistenom OTP expres
úvere č. 0642 3005 12RSU preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 15.10.2012 uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver
vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 84 mesačnými splátkami po 65,34 eur, pri ročnej
úrokovej sadzbe 16,50%, RPMN (ročnej priemernej miere nákladov) vo výške 21,08% a priemernej

hodnote RPMN vo výške 19,08% s tým, že žalovaný mal uhradiť celkom sumu vo výške 5.488,37 eur.
Dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na 15.11.2012 a poslednej splátky na 15.10.2019, pričom
15. deň v mesiaci bol dohodnutou lehotou splatnosti dohodnutých mesačných splátok. V zmluve bol
upravený aj poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 eur a za zabezpečenie poistenia vo
výške 2,39 eur, pričom oba poplatky mali byť zúčtované mesačne v deň anuitnej splátky.

Žalobca v podaní z 19.9.2013 žalovaného vyzval na uhradenie sumy po lehote splatnosti, ktorá k
19.9.2013 mala predstavovať sumu vo výške 587,96 eur, a to do 4.10.2013. Listom z 28.10.2013
žalobca žalovanému oznámil, že k 28.10.2013 jeho záväzok po lehote splatnosti dosiahol výšku 650,80
eur a súčasne mu oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Súčasne vyzval žalovaného na

zaplatenie sumy vo výške 3.429,37 eur do 10 dní od doručenia vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým,
že vyčíslená suma pozostáva z istiny vo výške 2.941,61 eur, z úrokov vo výške 381,01 eur, z úroku
z omeškania vo výške 0,84 eur a z poplatkov vo výške 105,91 eur. Uvedené oznámenie o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, podľa fotokópie obálky adresovanej žalovanému, nebolo žalovanému
doručené z dôvodu, že žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote, a dňa 21.11.2013 bola zásielka

doručená späť žalobcovi.

5. Súd vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 9
zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

6. V poradí prvý rozsudok súd odôvodnil tým, že do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru prípisom
žalobcu z 28.10.2013 bolo od splátky splatnej 15.5.2013 splatných 6 mesačných splátok po 65,34 eur,
v ktorých podľa špecifikácie žalobcu z 20.1.2017 bola zahrnutá istina v úhrnnej výške 140 eur a úrok vo
výške252,04eur(6x65,34=392,04-140=252,04).Pokiaľzostatoknesplatenejistinyčerpanéhoúveru
bol k 28.10.2013 vo výške 2.881,61 eur, ktorý však žalobca v špecifikácii z 20.1.2017 vyčíslil v rovnakej

výške aj k 15.5.2013, a to pre účely úročenia úrokom z úveru, je v takto vyčíslenej istine zahrnutá aj
tá časť istiny, ktorá bola splatná v splátkach splatných od 15.5.2013, a to vo výške 140 eur. Potom
popri dlžných šiestich splátkach úroku vo výške 252,04 eur, dlh žalovaného na istine predstavuje sumu
2.881,61 eur, dlžné poplatky predstavujú sumu 21,62 eur a vyčíslený úrok z omeškania za omeškanie
s úhradou istiny do 20.4.2016 predstavuje sumu 70,11 eur. Súd žalobe vyhovel v uvedených výškach,

keď v prevyšujúcej časti vyčísleného úroku a v časti osobitne žalovaného úroku vo výške 17,3 % ročne
od 21.4.2016 do zaplatenia žalobu zamietol. Súd mal za to, že uvedeným úrokom sa úročí (len) istina
čerpaného úveru, a to len do konečnej splatnosti úveru, ktorá v danom prípade nastala vyhlásením
predčasnej splatnosti dňom 28.10.2013. Po uplynutí predčasnej (konečnej) lehoty splatnosti má veriteľ
dlžníka nárok len na úrok z omeškania z dlžných splátok, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za

úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. V danom prípade súd priznal žalobcovi úrok
z úveru zahrnutý v splátkach splatných od 15.5.2013 do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, po
vyhlásení ktorej žalobcovi už nevznikol nárok na ďalší úrok z úveru. V súlade s tým súd poukázal aj na
rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitreč.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z
30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012,
v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru.

Za omeškanie žalovaného vznikol veriteľovi žalovaného v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 21.4.2016 bola 0%. Súd s poukazom na § 216 ods. 1 CSP
žalobcovi priznal žalovaný 1% úrok z omeškania z dlžnej úverovej istiny vo výške 2.881,61 eur od

21.4.2016 (deň nasledujúci po uplynutí obdobia, za ktoré si žalobca vyčíslil úrok z omeškania vo výške
70,11 eur) do zaplatenia.

7. Na základe odvolania žalobcu voči zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd
v Nitre uznesením č.k. 7Co/383/2017-134 zo 7.8.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zo 7.3.2017 v
napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

Podľa odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia, odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej
inštancie v tom, že žalobcovi patrí po splatnosti úveru iba úrok z omeškania a nie aj úrok z úveru.
V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová zmluva, ktorej platnosť

nebola spochybnená. Pre určenie zmluvných práv a povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu
úverovej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale
aj ostatných nárokov, napr. úrokov z úveru. Nepochybne však jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú
súdnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté
peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Zmluvný úrok

z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka, ktoré navyše zakladá vznik nových
sankčných záväzkov.

V tejto veci splatnosť úveru vyhlásil žalobca z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníka riadne poskytnutý
úver splácať. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť úroky, potom

by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) a za poskytnutie finančných prostriedkov by už dlžník
neplatil žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka. Odvolací
súdpoukazujenato,žeúrokydohodnutépriposkytnutíúveru(pôžičky)predstavujúodplatu(odmenu)za
užívaniepožičanejistiny.Občianskyzákonníkaaniinýprávnypredpisneustanovuje,zaakúdobumožno
pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v

rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po
ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej
sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti
veriteľovi nevráti. Z článku IV. bod 6 Zmluvy o poistenom OTP expres úvere zo dňa 15.10.2012 vyplýva
dojednanie zmluvných strán, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splatením úveru alebo akejkoľvek

splátky úveru podľa tejto zmluvy, banka je oprávnená od nasledujúceho dna po dni splatnosti až do dna
skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej alebo nesplatenej sumy úveru okrem
úroku podľa č. I. bod 2 tejto zmluvy aj úrok z omeškania vo výške maximálne 8.00 % p.a.. Aj v článku
III. bodu 3 všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že „banka účtuje úroky zo skutočných
denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného

splatenia úveru“. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov
vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť
ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote
alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania

so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 OZ). Pritom platí,
že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec podľa § 391 ods. 2 CSP

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne zaoberať
vecou samou, vykoná dokazovanie vo veci samej a opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne
odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).8. Odvolací súd zrušil prvoinštančné rozhodnutie z dôvodu uvedeného v § 389 ods. 1 písm. c/
CSP, podľa ktorého Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť

dokazovanie odvolacím súdom.

Keďže odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí s poukazom na § 391 ods. 3 CSP neuviedol,
ktoré navrhované dôkazy, ktoré je neúčelné doplniť odvolacím súdom, má súd prvej inštancie vykonať,
súd vo veci vykonal na pojednávaní dňa 8.1.2019 opäť len dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi

obsah súdneho spisu, keď pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného.

9. Pokiaľ žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru 28.10.2013, podľa názoru súdu s poukazom na
§ 503 ods. 1 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka zostal popri už priznanej sume úroku vo
výške 252,04 eur (splatnej do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) nepreukázaným nárok žalobcu

na ďalší úrok vo výške 17,30% ročne z nesplatenej istiny vo výške 2.881,61 eur odo dňa nasledujúceho
po vyhlásení predčasnej splatnosti, teda od 29.10.2013 do zaplatenia. Žalobca úrok, s úhradou ktorého
žalovaný mal dlhovať v období od 15.5.2013 do 20.4.2016 vyčíslil sumou vo výške 1.447,87 eur. Riadny
úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom po dohodnutú dobu
- do konečnej splatnosti úveru. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa

dochádza k zmene obsahu záväzku spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý stráca výhodu splátok splatných
do termínu konečnej splatnosti, teda čerpané peňažné prostriedky už nemá právo užívať po dobu
pôvodne dohodnutú - do konečnej splatnosti, ale dlžnú sumu čerpania musí vrátiť veriteľovi predčasne,
bez nároku na zmluvne dohodnutú odmenu v podobe úroku splatného pôvodne až po predčasnom
zosplatnení úveru. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov

iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 28.10.2013 (deň ku ktorému bola vyhlásená predčasná
splatnosť úveru veriteľom dlžníka), a to vo výške 252,04 eur, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté.
Po uvedenom dni žalobcovi podľa názoru súdu zaujatom v poradí prvom rozsudku už nevznikol ďalší
nárok na úrok z úveru.

Názorkonajúcehosúduo(ne)dôvodnostinárokužalobcuna(ďalší)úrokzúverupovyhlásenípredčasnej
splatnosti úveru je v súlade s rozhodnutiami iných (a vyšších) súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v
Nitre č.k. 25Co/355/2017 - 85 z 11.4.2018, sp. zn. 25Co/167/2018, č.k. 6Co/179/2017 - 71 z 13.12.2017,
č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/164/2018, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/356/2017, Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 25Co/78/2018, č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s ním
aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne
riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po predčasnej splatnosti úveru. Názor konajúceho súdu
je zhodný s názorom zaujatým aj v odbornej právnickej literatúre - PAGÁČ, Ľ. Komentár k § 658
ods. 1 Občianskeho zákonníka. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,

Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015 str. 2293
(„Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len
do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je
logický,pretožezpodstatyzmluvnéhoúrokuvyplýva,žejeodplatouzaužívaniefinančnýchprostriedkov,
ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade by na ťarchu účastníka dochádzalo

k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky, jednak úrokov z omeškania, čo
by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Nie je rozhodujúce, či splatnosť
pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo ak veriteľ využije právo požadovať celý dlh pre nesplnenie
niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti pohľadávky možno požadovať len
úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej má veriteľ právo na zmluvné

úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v omeškaní s vrátením pôžičky, pretože aj počas tejto doby
veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal mať povinnosť kompenzovať
veriteľa za celý čas, po ktorý istinu skutočne užíval až do jej faktického vrátenia veriteľovi. Sankciou
za omeškanie dlžníka, motiváciou, čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za
nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania.

Aj dohody, ktoré obsahujú právo veriteľa na zmluvné úroky za čas omeškania dlžníka, odporujú účelu
zákona, a preto ich treba považovať za neprípustné.“).Podľa § 503 ods. 1 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Uvedenú právnu úpravu nemožno vykladať tak,

že veriteľovi dlžníka vzniká za dobu po predčasnom zosplatnení (dlžnej) sumy čerpaných úverových
prostriedkov nárok na (ďalší) úrok, keďže citované zákonné ustanovenie jednoznačne upravuje moment
splatnostiúrokov,závislýodmomentusplatnostizvyškuposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov.Veriteľovi
žalovaného ku dňu predčasného zosplatnenia úveru podľa § 565 OZ vzniká nielen nárok na dovtedy
neuhradené splátky úveru, splatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti, vrátane dovtedy splatného a

neuhradeného úroku z čerpanej úverovej istiny, ale aj nárok na predčasne zosplatnenú istinu úveru
zahrnutú pôvodne v splátkach splatných po dni predčasného zosplatnenia úveru s úrokom, ktorý sa jej
týka. Z uvedeného vyplýva, že splatnosť úrokov súvisí so záväzkom (predčasne) vrátiť čerpané peňažné
prostriedky a nie s momentom reálneho zaplatenia čerpaných peňažných prostriedkov. Zaviazanie
žalovaného na zaplatenie odplaty v podobe priznania uplatneného úroku z dlžnej istiny aj za obdobie po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dňa 28.10.2013 do nešpecifikovanej budúcnosti hrozí rozporom

s § 53 ods. 6 OZ, keď takáto odplata by nepochybne prevýšila najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno
od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, najmä keď aj v danom prípade výška
úrokovvyčíslenýchzdlžnejistiny,čiužžalobcomzaobdobieod15.5.2013do20.4.2016sumouvovýške
1.447,87 eur, resp. od 21.4.2016 do dňa vyhlásenia rozsudku dňa 8.1.2019 sumou vo výške 1.356,24
eur, spolu s úhradami žalovaného na úrok vo výške 122,96 eur (úhrnom 2.927,07) už prevyšuje výšku

úroku (2.927,07 - 2.488,37 = 438,70 eur), ktorý by mal žalovaný úhrnom zaplatiť do pôvodne dohodnutej
konečnej splatnosti (až) dňa 15.10.2019 (maximálne 2.488,37 eur).

10. Konajúci súd je s poukazom na § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
podľa ktorého Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej

zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí
až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní.

Po nadobudnutí právoplatnosti vyhovujúceho výroku rozsudku zo 7.3.2017 ako aj jeho zastavujúcej
časti, predmetom konania zostalo zaplatenie úroku v zostávajúcej časti vyčíslenia vo výške 1.195,83

eur, ako aj zaplatenie ďalšieho 17,3 % úroku ročne zo sumy 2.881,61 eur od 21.4.2016 do zaplatenia.

Konajúci súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý sa nestotožnil so záverom súdu prvej
inštancie v tom, že žalobcovi patrí po splatnosti úveru iba úrok z omeškania a nie aj úrok z úveru
(s výnimkou úroku zahrnutého v dlžných splátkach, splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru), zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zostávajúcej časti vyčísleného úroku vo výške 1.195,83 eur
[1.496,59 (uplatnený nárok) - 48,72 (zastavené konanie) - 252,04 (právoplatne priznané rozsudkom zo
7.3.2017)] ako aj na zaplatenie ďalšieho úroku, a to vo výške 17,30% ročne (podľa zmluvy pri pohyblivej
úrokovej sadzbe ku dňu podpísania zmluvy vo výške 16,5% ročne) z istiny vo výške 2.881,61 eur od
21.4.2016 do zaplatenia.

11. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (98,91%), pričom neúspech žalobcu v časti úroku,
ku ktorej bolo v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby potrebné zastaviť konanie, je úspechom
žalovaného (1,09%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol
s poukazom na § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP podľa § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP

tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 97,82% náhradu trov konania.

12. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho saodvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.