Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/197/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617203901
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617203901.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: P. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. F. XXX, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Durišovou, advokátkou so sídlom
O. X, D. P., proti žalovanej: PhDr. B. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/X, F., právne zastúpená JUDr.
Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom A. X. B. XX/X, F., o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/15/2017-229
zo dňa 13. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudoksúduprvejinštancie potvrdzuje vovýrokoch(I.-III.)ozrušeníavyporiadanípodielového

spoluvlastníctva.

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku IV. o trovách prvoinštančného konania tak, že žalobca
m á voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60%.

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil (výrok I.) podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej
k nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí, vchod XX, bytového domu súp. č.

XXX, postaveného na pozemku parc. č. 609/2 v D. M., spolu s podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo výške 5783/89831, všetko vedené na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie a obec D. M., evidovanom na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
a ku úhrnnému spoluvlastníckemu podielu vo výške 5783/89831 (P. P. - 28915/538986 a PhDr. B. G. -
5783/538986) k pozemku registra KN - C parc. č. 609/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2,
evidovanému na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie a obec D. M., vedenom na Okresnom
úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor. Výrokom II. predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného

vlastníctva žalobcu, ktorému uložil (výrok III.) povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 4.966,67 eur v lehote
jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
2.Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že výška spoluvlastníckeho podielu žalobcu predstavuje 5/6-
ín a žalovanej 1/6-inu. Žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/6-iny na základe
Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. D 245/02 a spoluvlastnícky podiel v rozsahu 4/6-ín na základe darovacej
zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V 2902/2015. Žalovaná nadobudla svoj podiel na byte v
zmysle Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. D 245/02.

3.Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že listom zo dňa 21.7.2016 žalobca požiadal žalovanú
o odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu a to za sumu 4.333,- eur, pričom vychádzal z hodnoty
nehnuteľnosti vo výške 26.000,- eur (cena obdobných bytov v danom mieste a čase). V tomto období
nebol pozemok pod bytovým domom s. č. XXX, v ktorom sa sporný byt nachádza, vysporiadaný.Ďalším listom zo dňa 18. 10. 2016 žalobca navrhol žalovanej uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k dotknutému bytu. Zopakoval svoju požiadavku na prikázanie veci do
jeho vlastníctva s tým, že žalovanej bude vyplatená suma 4.333,- eur. Pokiaľ by žalovaná nesúhlasila s

danou sumou, táto mala byť určená znaleckým posudkom. Žalovaná listom zo dňa 28.11.2016 súhlasila
s mimosúdnym vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak namietala žalobcom deklarovanú
hodnotu bytu. Mala za to, že táto dosahuje sumu až 50.000 eur; z tohto dôvodu požadovala, aby jej
bola vyplatená náhrada za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 8.333 eur. V e-maile zo dňa 24.1.2017
žalovaná deklarovala vôľu prenechať byt na užívanie svojmu synovi. Žalobca listom zo dňa 8.3.2017

uviedol, že aktuálne predmetný byt nie je obývaný a je potrebné platiť pravidelné mesačné poplatky
na bytové družstvo a poplatky za merač energie, na ktorých úhrade sa žalovaná vôbec nepodieľa.
Vzhľadom na skutočnosť, že každý podielový spoluvlastník má iné predstavy o výške výplatku z
dotknutej nehnuteľnosti, žalobca navrhol, aby sa byt s príslušenstvom predal tretej osobe a kúpna cena
po odpočítaní nákladov by sa rozdelila podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov medzi spoluvlastníkov.
Z obsahu Znaleckého posudku č. 56/2016, vypracovaného Ing. Petrom Krivošom ku dňu 09. 12.

2016, vyplýva všeobecná hodnota dotknutého bytu vo výške 15.500,- eur. Hodnota bytu bola určovaná
bez podielu na pozemku. Z listiny „Ohodnotenie trhovej ceny nehnuteľností“, vyhotovenej realitnou
kanceláriou Sany reality, s.r.o. , vyplýva odhad trhovej ceny sporného bytu, a to na sumu 29.000,- eur.
Na základe Znaleckého posudku č. 6/2018, vyhotoveného znalcom Ing. Miroslavom Neumannom, bola
všeobecnáhodnotaspornéhobytukudňu18.01.2018vrátanepozemkuurčenánasumupozaokrúhlení

29.800,- eur (z toho cena bytu 29.489,72 eur a cena pozemku 317,55 eur).
4.Následne súd prvej inštancie pojmovo vymedzil inštitúty povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena,
zásadu koncentrácie konania a uviedol základné tézy postupu súdu pri žalobe o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. V danej spojitosti konštatoval, že rozdelenie bytu technicky možné nie je
a táto alternatíva vyporiadania podielového spoluvlastníctva ani nebola predmetom skutkových tvrdení

sporových strán. Preto sa zaberal druhou z možností vyporiadania spoluvlastníckeho právneho pomeru,
t.j.prikázanímvecizanáhradujednémuzospoluvlastníkov,pričomobesporovéstranyprejavilizáujemo
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a totožne argumentovali o záujme užívať byt, prípadne
ho poskytnúť rodinným príslušníkom. Išlo o podobné argumentácie a za takejto situácie mohol súd
„tvrdenia proti tvrdeniu“ zohľadňovať len v kontexte ostatných argumentov a dôkazov. Žalobca ani

žalovaná neposkytli súdu tak hodnoverný dôkaz, ktorý by mohol viesť k rezolútnemu záveru o tom, že
práve tento subjekt sporu má najlepšie vytvorené podmienky pre účelné využitie veci, pretože žiadna
zo strán v byte nebýva (v minulosti tam bývali rodičia žalobcu a žalovanej). Do úvahy preto zobral fakt,
že úhradu nákladov spojených s bytom aktuálne zabezpečuje výlučne žalobca a žalovaná ani nemala
žiadnu vedomosť o stave a užívaní bytu v posledných rokoch. Uvedené potvrdzujú otázky zástupcu

žalovanej na pojednávaniach smerujúce práve k objasneniu užívacích pomerov v nehnuteľnosti a tiež
tvrdenie žalovanej o prenajímaní sporného bytu tretej osobe, ktoré sa nijako nepreukázalo (žalovaná
ho nepodporila žiadnym dôkazom a žalobca uvedené poprel). Ak žalovaná nikdy v byte nebývala
(táto skutočnosť nebola žalovanou popretá), potom súdu nebolo jasné, na akom základe by mala mať
k nehnuteľnosti „citový vzťah“. Je evidentné, že žalovaná nemá z obdobia posledných troch rokov

informácie o stave, užívaní bytu, ani o nákladoch s jeho prevádzkou, preto považoval súd za racionálne
pri zohľadnení faktu, že žalobca zabezpečuje finančnú stránku správy nehnuteľnosti a je zároveň
väčšinovým spoluvlastníkom v rozsahu 5/6-ín, prikázať vec do jeho vlastníctva. O správnosti tohto
postupu svedčí aj fakt, že v liste zo dňa 28. 11. 2016 žalovaná pripustila možnosť prikázania jej podielu
žalobcovi za cenu 8.333,- eur, čo neguje vyššie uvádzané tvrdenia o citovom vzťahu k veci. Ak by

takýto vzťah skutočne existoval, potom by žalovaná nepripustila ešte pred začatím sporu nadobudnutie
vlastníctva nehnuteľnosti žalobcom.
5.Pokiaľ žalovaná poukazovala na úmysel žalobcu byt predať, ani toto sa nepodarilo riadne preukázať.
Žalobca pred iniciovaním súdneho sporu totiž vykonal všetky preventívne kroky smerujúce k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou (bod 3 tohto odôvodnenia). Až následne po

neúspešnosti mimosúdnych rokovaní žalobca v liste zo dňa 08. 03. 2017 reagoval návrhom na predaj
bytu a rozdelením výťažku. Posledná menovaná alternatíva vyriešenia sporu žalobcu a žalovanej tak
pramenila z nemožnosti dosiahnutia dohody, nie z prioritného záujmu žalobcu o dosiahnutie zisku z
predaja.

6.Žalovaná ďalej v spore namietala, že žalobca sa stal väčšinovým spoluvlastníkom tak, že mu matka
darovala spoluvlastnícky podiel v rozsahu 4/6-ín v čase jej pokročilého veku a bez toho, aby bol
tento úkon konzultovaný so žalovanou. Uvedená okolnosť vyvolala u žalovanej pochybnosti o správaní
žalobcu ako podielového spoluvlastníka v zmysle § 141 ods. 1 OZ a mala za to, že by na túto skutočnosťmal súd prihliadať. Tiež uviedla, že okolnosti prevodu spomínaného podielu vníma ako krivdu, pretože
daný podiel získal žalobca za nič. Mala za to, že tu mohlo dôjsť k obchádzaniu predkupného práva a z
hľadiska dobrých mravov mala byť aspoň informovaná o dare matky v prospech žalobcu. Okresný súd

tu zdôraznil, že v zmysle princípu záväznosti údajov katastra o právach k nehnuteľnostiam (§ 70 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam /
katastrálny zákon/), bolo nutné vychádzať z toho, že žalobca je riadnym spoluvlastníkom bytu v rozsahu
5/6-ín a žalovanej prislúcha spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/6-iny. Žiadnym tvrdením nebola v celom
priebehu spore deklarovaná neplatnosť nadobúdacieho titulu žalobcu k spoluvlastníckemu podielu v

rozsahu 4/6-ín. Ak žalovaná poukázala na krivdu, ktorá sa jej stala, a na bližšie nešpecifikované
pochybnosti o danom prevode, uvedené nebolo relevantné pre požadované „prihliadnutie“ na jej
menšinový status ako nepodstatný pre vyporiadanie spoluvlastníctva.
7.Na základe toho čiastkovo uzavrel, že žalovaná v spore nesplnila bremeno tvrdenia v otázke
spochybnenia nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalobcu v rozsahu 4/6-ín od jeho matky, pretože
nijako nedeklarovala, akým spôsobom by mal súd s touto pochybnosťou naložiť. Nebolo jasné, či

právny úkon má byť považovaný za neplatný, či išlo o neprimerané zvýhodnenie dediča alebo iná
právna skutočnosť. Sám zástupca žalovanej v záverečnej reči uvedené nevysvetlil a zdôraznil, že
sa k uvedenému bližšie vyjadrovať nebude. Uvedené nejasnosti súviseli následne aj so spôsobom
vedenia dokazovania na pojednávaní, keď zástupca bol opakovane upozornený na neprípustnosť
otázok smerujúcich k objasneniu psychického stavu matky sporových strán, pretože toto nebolo

predmetomžiadnychtvrdeníprezentovanýchvskoršíchfázachkonania.Obdobnetoplatíajprenotársku
zápisnicu spomenutú prvýkrát až v záverečnej reči zástupcu žalovanej. Ak teda žalovaná nijako netvrdila
neplatnosť zmluvy, podľa ktorej sa žalobca stal majoritným spoluvlastníkom, resp. svoje „pochybnosti“
bližšie nevysvetlila, potom súdu chýbala platforma znamenajúca riešenie tejto právnej otázky. Dodal,
že zástupcovi žalovanej bol na pojednávaniach poskytnutý široký priestor na kladenie otázok žalobcovi,

avšak tieto sa zjavne vymykali predmetu sporu. Pokiaľ na pojednávaní dňa 26. 09. 2017 v súvislosti s
prevodom 4/6-ín zástupca žalovanej naznačil obchádzanie ustanovení o predkupnom práve, uvedené
je bez právneho významu, keďže prevod bol realizovaný medzi blízkymi osobami (§ 140 Občianskeho
zákonníka). Z právnej úpravy rovnako nevyplýva žiadna povinnosť spoluvlastníka informovať o prevode
medzi inými spoluvlastníkmi.

8.Nadväzne, čo sa týka výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej, súd mal k
dispozícii dva znalecké posudky - Ing. Krivoša a Ing. Neumanna, ako aj vyjadrenie realitnej kancelárie
Sany reality, s. r. o. k cene nehnuteľnosti a internetové prehľady cien nehnuteľností v D. M.. Zdôraznil,
že všetky tieto dôkazy z hľadiska z formálno-procesného hľadiska disponujú rovnakou hodnotou (článok

15 ods. 2 Základných princípov CSP). Pokiaľ však ide o spomínané internetové prehľady predložené
žalovanou, ani jeden z nich sa netýkal ocenenia konkrétneho bytu, ale dával len všeobecný obraz
o aktuálnych cenách bytov v danom mieste a čase. Tieto ceny mohli vytvoriť predstavu o realitnom
trhu na dotknutom mieste, avšak v žiadnom prípade nemohli byť spôsobilé poprieť dôkaznú silu
znaleckých posudkov, resp. vyjadrenia realitnej kancelárie týkajúcich sa bytu, ktorý je predmetom

sporu. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval listiny predložené žalovanou za relevantné. Pokiaľ ide o
posudok Ing. Krivoša, tam uvedená cena nehnuteľnosti nebola pre rozhodnutie súdu podstatná, pretože
samotný žalobca pred začatím pojednávania dňa 26. 09. 2017 prejavil vôľu uhradiť žalovanej za jej
spoluvlastnícky podiel pôvodne ponúkanú sumu 4.333,- eur. Pre rozhodnutie vo veci boli kľúčové závery
znaleckého posudku Ing. Neumanna, ktoré takmer kopírovali stanovisko realitnej kancelárie. Znalec bol

ustanovený súdom a podrobný postup pri stanovení ceny je zrejmý z predloženého posudku č. 6/2018,
s ktorého závermi sa žalobca stotožnil a žalovaná na ne v súdom určenej lehote nereagovala. Pokiaľ
na pojednávaní zástupca žalovanej odkázal na nesprávnosť posudku z dôvodu určenia všeobecnej
hodnoty, nie trhovej hodnoty, k tomu súd dal do pozornosti znenie vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku, na ktorú odkázal sám znalec Ing. Neumann a ktorá jednoznačne definuje

spôsob určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti ako ceny ktorú by táto mala dosiahnuť na trhu v
podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
Obdobne bola definícia všeobecnej ceny nehnuteľnosti vysvetlená na pojednávaní 13. 03. 2018, keďže
súd pred nariadením znaleckého dokazovania v reakcii na požiadavku žalovanej na určenie „trhovej

ceny“ nehnuteľnosti, kontaktoval znalca na objasnenie tejto otázky. Znalec označil pojem trhová cena
za ľudový pojem. Cena náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej tak bola určená ako podiel 1/6-
iny zo znalcom určenej sumy 29.800 eur. Okresný súd tu pripomenul, že žalovanej bol poskytnutý
časový priestor na vyjadrenie k znaleckému posudku, ktorý ostal nevyužitý a zároveň na pojednávaníjej zástupca uviedol, že posudok nenamieta a nemal v tomto smere žiadne procesné návrhy. Okrem
toho, žalovaná vyslovila súhlas s posudkami Ing. Krivoša, resp. Ing. Neumanna pred začatím oboch
pojednávaní vo veci, pokiaľ by bola nehnuteľnosť prikázaná do jej vlastníctva (zvukový záznam zo dňa

26. 09. 2017 - 1. minúta 26. sekunda a zo dňa 13. 03. 2018 - 1. minúta 24. sekunda). Súhlas s posudkom
Ing. Krivoša bol deklarovaný aj v podaní žalovanej zo dňa 22. 05. 2017. Pokiaľ ide o lehotu na zaplatenie
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej, súd túto určil na základe procesného návrhu
žalobcu na pojednávaní dňa 13. 03. 2018.

9.Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal žiadosťou žalobcu zohľadniť náklady na správu bytu, pričom
dospel k záveru, že na tieto neprihliadne, nakoľko požiadavka na tzv. vyporiadanie v širšom zmysle
slova bola vyslovená oneskorene (až v priebehu sporu po vykonanom dokazovaní) a navyše dôkazy boli
predložené až na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol vo veci samej. Obdobný postup (vyplývajúci z
rozoberanej zásady koncentrácie konania) aplikoval aj v prípade návrhu žalovanej na vykonanie dôkazu
zabezpečenímstanoviskarealitnejkanceláriekcenebytu,pretožetentonávrhbolprezentovanýrovnako

na druhom pojednávaní a jeho vykonanie by znamenalo odročenie pojednávania. Objektívne mohla
žalovaná takýto dôkaz zabezpečiť skôr, nešlo totiž o procesný návrh reagujúci na nové skutočnosti
zistené na pojednávaní.

10.Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd vymedzil, že zásadu úspechu vo veci treba

uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo), alebo
od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola
priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Za kľúčové
sa považuje rozhodnutie znamenajúce úspech strany v základe nároku. Výška plnenia závislá od

sudcovskej úvahy, či odborného posudku je potom druhotná a nadväzujúca. V posudzovanej veci
uplatnil žalobca proti žalovanej nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a v
časti žalobného návrhu na prikázanie veci bol úspešný. Je zrejmé, že následne rozhodnutie o výške
plnenia bolo závislé na výsledkoch znaleckého dokazovania, pretože žalovaná nesúhlasila s výškou
náhrady za jej spoluvlastnícky podiel a navrhla vo veci ustanoviť znalca. Žalobca pristúpil k uplatneniu

svojho práva s náležitou obozretnosťou, keď súčasťou príloh k žalobe bol znalecký posudok, na
podklade ktorého tento vypočítal hodnotu spoluvlastníckeho podielu protistrany. Vypracovanie posudku
v súdnom konaní znamenalo odstránenie pochybností o hodnote predmetu sporu, avšak nijako nemohlo
diskvalifikovať význam posudku predloženého žalobcom, ktorý bol vypracovaný znalcom v medziach
jeho odbornej spôsobilosti. Nárok nebol uplatňovaný svojvoľne, či akokoľvek bezdôvodne. Výška

plnenia bola racionálne odôvodnená a jej modifikácia podľa ďalšieho znaleckého posudku vyplynula
z obsahu dokazovania, na ktoré nemal žalobca nijaký vplyv, pretože záviselo od vyriešenia odbornej
otázky. Navyše, žalobca pred otvorením prvého pojednávania deklaroval vôľu vyplatiť žalovanej sumu
navrhovanú pred začatím súdneho konania (4.333 eur) a na pojednávaní tiež predložil ďalší dôkaz
(stanovisko realitnej kancelárie), ktorý uvádzal cenu nehnuteľnosti takmer v totožnej sume, ako ju určil

Ing. Neumann a z ktorej vychádzal súd pri rozhodovaní vo veci samej. Odchýlka znalcom deklarovanej
finančnej čiastky od jej výšky uvádzanej žalobcom (na základe stanoviska realitnej kancelárie) bola
pritom minimálna. Na základe toho priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a domáhala sa zrušiť napadnuté rozhodnutie a

vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Primárne okresnému súdu vytýkal
procesné pochybenia v podobe odôvodnenia rozhodnutia, ktoré sa nezávislému čitateľovi nemôže
javiť ako objektívne hodnotenie, nakoľko v ňom absentujú dôkazy a tvrdenia v prospech žalovanej,
resp. sú súdom prvej inštancie interpretované výlučne v prospech žalobcu. Inými slovami, podľa
odvolateľky konanie nabralo sporový charakter medzi súdom a žalovanou stranou. Hoci pripustila, že

nové procesné pravidlá vzniesli do sporového konania zmeny, ktorých zámerom je konanie urýchliť,
nemôže koncentračná zásada obmedzovať právo účastníka konania v takej miere, ako to učinil súd
prvej inštancie, nakoľko takýmto prílišným formalizmom absolútne znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva.
12.Vo vzťahu k meritu veci odvolateľka potvrdila, že potreba zrušenia podielového spoluvlastníctva

nebola sporná. Podstata jej obrany spočívala iba v odlišnom názore na spôsob vysporiadania a určenie
ceny spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že
za rozhodujúce kritérium k určeniu, ktorému zo spoluvlastníkov vec pripadne do vlastníctva považuje
veľkosť spoluvlastníckych podielov, odvolateľka v priebehu konania namietala, že je potrebné zohľadniťcelý rad skutočnosti rozhodných pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná
do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca výška
podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné.

Zároveň však súd musí riadne odôvodniť, prečo kritériá výšky podielov a účelného využitia veci nie
sú v konkrétnom prípade rozhodujúce (rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1644/2005). Odvolateľka v
tomto smere žiadala súd o posúdenie relevantných skutočností a to, že žalobca svoj spoluvlastnícky
podiel vo výške 4/6 nadobudol darom v čase, keď sa právna predchodkyňa (matka účastníkov konania)
nachádzala v domove pre seniorov a bola po mozgovej príhode. Preto žiadala, aby sa na výšku týchto

podielov prihliadalo tak, že tieto majú obaja účastníci konania rovnaké. Podľa odvolateľky však súd
prvej inštancie toto tvrdenie nepochopil, dôkazom toho je že aj v napadnutom rozhodnutí vníma toto
tvrdenie ako snahu žalovanej o to, aby nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobcom považoval
za neplatný. Odvolateľka sa totiž nedomáhala aby súd posudzoval otázku platnosti/resp. neplatnosti
nadobudnutia podielu, ale iba toho, aby súd nepovažoval veľkosť podielu za rozhodujúce kritérium.
13.Za druhú zásadnú skutočnosť označila to, že žalobca chcel predmetný byt až do času podania žaloby

odpredať. Až po podaní žaloby a porade s právnou zástupkyňou túto svoju vôľu zmenil a začal sa
vyjadrovať tak, že v tomto byte plánuje s rodinou bývať, ktoré tvrdenie považuje odvolateľka za účelové.
Akodôkazotompredložilapredchádzajúcupísomnúkomunikáciuataktiežuvedenédosvedčujevýsluch
žalobcu na pojednávaní, ktorý nepoprel, že na dedičskom konaní rozprával o svojom zámere tento
byt odpredať. V danej spojitosti zdôraznila, že súd by v žiadnom prípade nemal prikázať nehnuteľnosť

tomu zo spoluvlastníkov, ktorý hodlá vec predať, ak ju niektorý zo spoluvlastníkov chce užívať. Súčasne
za zavádzajúce považuje hodnotiaci úsudok súdu prvej inštancie, ktorým považoval za nepreukázaný
„citový vzťah“ žalovanej k bytu, nakoľko ho hodnotil iba z informácií o stave bytu z posledných troch
rokov, hoci súd mal vedomosť, že sa žalovaná vyhýbala kontaktu so žalobcom z dôvodu narušenia
osobných vzťahov s ním.

14.Pokiaľ ide o stanovenie výšky ceny za vyporiadaný podiel, odvolateľka zdôraznila, že žalobca na
podporu svojich skutkových tvrdení ohľadom výšky ceny predložil vzájomne si odporujúce dôkazy a to
znalecký posudok Ing. Petra Krivoša (ktorý predmetný byt oceňoval na sumu 19 000 eur) a vyjadrenie
realitnej kancelárie, ktorá uviedla, že by tento byt vedela v danom mieste a čase predať za sumu 29 000
eur. Okrem týchto protichodných tvrdení, ona sama poskytla súdu ako prostriedok procesnej obrany aj

aktuálne ponuky bytov v rovnakej výmere a lokalite, ktoré preukazujú že cena týchto bytov sa pohybuje
na úrovni 50 000 eur. Povinnosťou súdu prvej inštancie preto bolo vyhodnotiť tieto dôkazy jednotlivo i
vo vzájomnej súvislosti tak, aby spoľahlivo určil výšku primeranej náhrady.
15.Nadväzne pod primeranou náhradou podľa § 142 ods. 1 tretej vety OZ je potrebné podľa odvolateľky
rozumieť hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok

obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
Primeraná náhrada musí vyjadrovať cenu, závislú nielen od konštrukcie a vybavenia, ale aj na dopyte
a ponuke na danom mieste a v čase. Základom pre určenie primeranej náhrady pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je jej všeobecná cena obvyklá na danom mieste a v
dobe rozhodovania. Z rovnakých zásad je potom potrebné vychádzať v prípade reálneho rozdelenia

nehnuteľnosti na časti majúcej rozdielnu cenu, kedy je tento cenový rozdiel v rámci vyporiadania
kompenzovaný finančnou náhradou (rozhodn. NS ČR z 25.3.2003, sp. zn. 22 Cdo 1676/2002).
Primeranú náhradu ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt,
napr. len na znalca, pretože tu nejde o postup podľa § 127 OSP, kde treba odborne posudzovať napr.
obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné

znalosti,ajkeďodbornáznaleckámienkaspravidlabudejednýmzpodkladovpriurčenívšeobecnejceny.
Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti,
ktoré sa zaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti. Tiež sú tu poznatky a informácie
samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne
rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti musí vychádzať ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa

nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu istému účelu. Všeobecná cena môže
byť vyššia, ale aj nižšia ako iná cena (napr. ako vyhlášková, alebo oznámená realitnou kanceláriou).
Tomuto spôsobu určenia ceny nemusí vždy zodpovedať ani individuálne ponúknutá cena, najmä keď
ide o tzv. cenu osobnej záľuby, keď vec solventný subjekt je ochotný cenovo ju akokoľvek nadhodnotiť
a poskytnúť takto nadhodnotenú kúpnu cenu, len aby ju získal alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na

prospech jedného zo spoluvlastníkov.
16.Pokiaľ teda existovali viaceré rozporuplné dôkazy mal ich súd podľa žalovanej hodnotiť tak, že z
nich primeranú výšku náhrady nevie jednoznačne určiť a vyzvať žalobcu na jej upresnenie. Okrem
toho súdu žiadal znalca o stanovenie iba všeobecnej ceny a nie trhovej ceny, pričom sám bezvedomia žalovanej strany tieto skutočnosti so znalcom konzultoval bez toho, aby sa k tomu žalovaná
mohla vyjadriť. Následne sa súd odmietol zaoberať ďalšími dôkazmi pre stanovenie výšky primeranej
náhrady preukazujúce aktuálnu trhovú cenu dvojizbových bytov v D. M. predložené žalovanou na

pojednávaní. Podľa odvolateľa aj právnemu laikovi musí byť z objektívneho hľadiska nepochybne
vierohodnejšiestanovenieprimeranejnáhradyoboznámenímsascenamirovnakýchbytovpredávaných
v okolí ako z jednostranne zameraných dôkazov na konkrétnu nehnuteľnosť. Súd pre určenie odplaty
za stratu vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu vychádzaj iba zo všeobecnej ceny určenej znaleckým
posudkom (ktorá je spravidla iba jedným z podkladov pri určení primeranej náhrady), túto nedoplnil resp.

nekomparoval s inými dôkazmi a ďalšími podkladmi pre určenie výšky primeranej náhrady. Skutočná
výška primeranej náhrady pritom môže byť vyššia, ale aj nižšia ako iná cena (napr. ako vyhlášková,
alebo oznámená realitnou kanceláriou).
17.Napokon odvolateľka namietala, že v konaní od počiatku nebolo medzi stranami sporná potreba
zrušenia a vyporiadania nehnuteľnosti, avšak k dohode nedošlo z dôvodu, že sa strany nedohodli na
výške primeranej náhrady, ktorá sa v konaní ukázala zo strany žalovanej ako dôvodne a opodstatnene

namietaná. Je preto maximálne nespravodlivé, ak žalobca, ktorý žalobným petitom požadoval aby
žalovanej uhradil ledva 2583,33 eur bol v konaní považovaný za úspešného po tom, čo ho súd
v rozhodnutí zaviazal uhradiť žalovanej 4966,77 eur (a aj táto výška nie je primeraná), pretože
uvedený záver práve preukazuje opodstatnenosť obrany žalovanej v predmetnom konaní. Ak by žalobca
nemal počiatočný úmysel ťažiť z účelovo vyhotoveného znaleckého posudku, ale uhradil by žalovanej

primeranú náhradu za jej podiel, vec by s najväčšou pravdepodobnosťou skončila mimosúdne. Žalobcu
za úspešného nemožno považovať ani zo strany navrhovaného spôsobu vyporiadania. Pokiaľ totiž ide
o navrhovaný spôsob vyporiadania, nie je súd viazaný podaným návrhom a môže teda rozhodnúť, že
zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom než je navrhovaný (tzv. iudicium duptex).
Preto môže svojím rozhodnutím napr. vec rozdeliť napriek tomu, že sa navrhovateľ domáhal toho, aby

mu bol predmet spoluvlastníctva prikázaný do výlučného vlastníctva (R 4/1966). Zo špecifickosti tohto
konania je preto otázka úspechu pri vyporiadaní závislá výlučne na súde a nie účastníkoch konania.

18.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny, vydaný na
základe objektívne zisteného skutkového stavu, preskúmateľný a zrozumiteľný. Z jeho odôvodnenia je

zrejmé, o ktoré dôkazy prvostupňový súd oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazovspravovalaakovecsprávneposúdilpodľaustanovení,ktorépoužil.Zopakovalzistenýskutkový
stav, zdôraznil, že zdravotný stav darujúcej - matky strany sporu je možné ľahko preukázať zdravotnou
dokumentáciou, ktorá je k dispozícii, keby však žalovaná mala záujem o svoju matku, navštevovala ju,
vedela by, že darkyňa bola v čase spísania notárskej zápisnice v dobrom psychickom stave. Žalovaná

však o svoju matku neprejavovala žiadny záujem o čom svedčí aj skutočnosť, že hoci pracuje v
nemocnici v Poprade, kde bola hospitalizovaná matka účastníkov, túto nenavštívila hoci o tom, že
matka je v nemocnici vedela od svojej príbuznej. Rovnako sa nezúčastnila ani na pohrebe svojej
matky hoci o jeho konaní vedela. Považoval preto za absurdné, že žalovaná sa domáha toho, aby
súd neprihliadal pri rozhodovaní na veľkosť spoluvlastníckeho podielu ktorý nadobudol žalobca darom

od svojej matky. Žalobca sa od začatia zdravotných problémov svojej matky výlučne sám staral o
predmetné nehnuteľnosti. Od smrti svojej matky výlučne on sám hradí všetky poplatky za byt a služby
s vlastníctvom predmetného bytu spojené. Rovnako platí aj daň z nehnuteľností za daný byt. Žalovaná
nikdy nekontaktovala žalobcu ani správcu bytového domu ani Mestský úrad D. M. a nezaujímala sa čo
by mala vykonať z titulu jej spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Z doterajšieho konania

žalovanej je možné vyvodiť záver o jej vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, V zmysle platných
právnych predpisov je s vlastníctvo spojené nielen právo ale aj povinnosť. Toto však žalovaná nechce
akceptovať, ale odvoláva sa a poukazuje len na svoje práva. Povinnosti by v danom prípade podľa jej
správania mal mať len žalobca.
19.Ďalej žalobca poznamenal, že v snahe vyriešiť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ešte

pred začatím samotného pojednávania navrhol vyplatiť žalovanej vyššiu sumu ako bola určená v
znaleckom posudku, ktorý si dal vypracovať, pričom vychádzal z potvrdenia realitnej kancelárie, ktorá
predmetný byt obhliadla a ktorá pozná trh s realitami v danej oblasti. Pri stanovení ceny vychádzala
realitná kancelária zo stavu, že byt nie je vôbec rekonštruovaný. Právny zástupca na pojednávaní
poukazovalnacenunehnuteľnostíbytov,ktorésúpocelkovejrekonštrukciiaktorésúvponukerealitných

kancelárii. On sám odhadol, že samotná rekonštrukcia by bola len okolo 10 000 eur. Právny zástupca
nenamietal výšku sporných nehnuteľností určených súdom ustanoveným znalcom Ing. Miroslavom
Neumannom. Zaoberal sa len určením trhovej ceny nehnuteľností, pričom bola zo strany právnej
zástupkyne vznesená pripomienka s poukazom na platnosť vyhlášky z roku 2004, ktorou bola zavedenávšeobecná hodnota nehnuteľností zohľadňujúca aj tzv. trhovú cenu nehnuteľností. Okresný súd správne
vyhodnotil otázku stanovenia hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností a túto skutočnosť dostatočne
vysvetlil aj na samotnom pojednávaní.

20.Náležite je podľa žalobcu vyriešená aj otázka náhrady trov konania. Žalovaná navrhla vykonanie
znaleckého dokazovania formou vyhotovenia znaleckého posudku ustanoveného znalcom. Preto je
nepochopiteľné, že vykonanie dôkazu, ktorý navrhla žalovaná by mal hradiť žalobca. Akceptovať
žalovaná chcela znalecký posudok predložený žalobcom len vtedy, ak by vyporiadavané nehnuteľnosti
nadobudla ona.

21.V písomnom stanovisku k podanému vyjadreniu žalovaná zopakovala svoju podstatnú odvolaciu
argumentáciu a dodala, že napriek tvrdeniu žalobcu o dobrom zdravotnom stave darujúcej matky v čase
prejavu vďaky je rovnako nesporne preukázané, že matka účastníkov konania sa nachádza v dome
seniorov a bola po mozgovej príhode.

22.V následnom vyjadrení žalobca zotrval na svojich vyjadreniach, stanoviskách a predložených
dôkazoch. Dodal, že nikdy predmetný byt neprenajímal, čoho dôkazom sú vykonané mesačné platby
za elektrickú energiu.

23.V poslednom stanovisku žalovaná zopakovala, že nebol účinným spôsobom vyvrátený rozpor medzi

žalovanou preukázanou objektívnou predajnou cenou nehnuteľnosti v danej lokalite a cenou, ktorú
určil znalec nie ako trhovú ale ako všeobecnú hodnotu. Okrem toho žalobcove tvrdenia o platbách za
elektrickú energiu z obdobia dva mesiace pred podaním žalobného návrhu a týka sa obdobia, keď matka
účastníkov konania sa nachádzala v domove pre seniorov.

24.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované
strany sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu
zmenil podľa § 388 CSP tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

25.Primárne je potrebné zdôrazniť, že obsahu spisového materiálu a odôvodneniu napadnutého
rozsudku nekorešponduje odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení o neobjektívnom hodnotení
dôkazov a prílišnom procesnom formalizme. Naopak, práve predmetné tvrdenie evidentne pramení
len zo subjektívneho nesúhlasu odvolateľky s rozhodnutím súdu, nakoľko okresný súd východiskovo

dôsledne vysvetlil procesné aj hmotno-právne aspekty týkajúce sa konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, vrátane dôkazného bremena a súvisiacej zásady koncentrácie konania,
ktorú (zásadu) následne aplikoval v plnej miere zodpovedajúco jej účelu/zmyslu. Pokiaľ totiž okresný
súd náležite ozrejmil, prečo nepripustil ďalšie dokazovanie navrhnuté/označené až v záverečnej fáze
konania, a to za okolnosti, že objektívne mohlo/malo byť navrhnuté skôr (nie je teda reakciou na “novú“

procesnú situáciu), práve a len takýto postup (súdu) zodpovedá požiadavke procesného predpisu o
hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, presadzovanej nástrojmi inštitútu koncentrácie konania
a nemožno ho označiť za formalistický. Opačný prístup (akého sa fakticky domáha odvolateľka, t.j.
pripustenie dokazovania bez akýchkoľvek podmienok v ktoromkoľvek štádiu konania) by viedol k
úplnému popretiu koncentračnej zásady.

26. Neobstojí ani zásadná odvolacia námietka (bod 12 tohto odôvodnenia) o potrebe zohľadniť okrem
veľkosti spoluvlastníckych podielov aj “celý rad skutočností“. Základom rozhodnutia okresného súdu
totiž nie je nepochopenie argumentácie žalovanej (ako to tvrdí odvolateľka), ale neopodstatnenosť/
neprijateľnosť tejto argumentácie. Žalobkyňa síce na jednej strane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom
nenapadá/nepopiera platnosť darovacej zmluvy (v dôsledku čoho sú ale bezpredmetné jej argumenty

o zdravotnom stave matky v čase vykonania predmetného právneho úkonu), ktorou žalobca získal
väčšinový podiel, súčasne však žiada neprihliadať na spoluvlastnícky podiel takto získaný. Ide o
argumentáciu, ktorej nie je možné priznať právnu relevanciu. Z pohľadu práva je žalobca väčšinovým
spoluvlastníkom bytu, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie dôvodne - za absencie iných zásadných
hľadísk/skutočností - vyhodnotil za určujúcu, pričom svoj záver podložil podporne ďalšími argumentmi

vychádzajúcimi z okolností posudzovanej veci. Ide o presvedčivé a logické odôvodnenie, s ktorým sa
odvolací súd stotožnil. Na tomto rozhodujúcom závere nič nemení skutočnosť (sama osebe, keď ani
jedna zo strán sporu na byt nie je odkázaná), či prípadne žalobca v minulosti mienil byt predať. Obdobneracionálne vyargumentovaná je aj úvaha okresného súdu o nepreukázanosti existencie citového vzťahu
žalovanej k bytu.
27.Zjavne účelovou je odvolacia argumentácia týkajúca sa ceny za vyporiadavaný podiel. Súd prvej

inštancie totiž jednoznačne vysvetlil svoj prístup (bod 8 tohto odôvodnenia) k vyhodnoteniu jednotlivých
v konaní predložených dôkazných prostriedkov z hľadiska ich dôkaznej sily. Žalobkyňou tvrdený
rozpor (medzi týmito dôkazmi) teda bol procesne vyriešený. Obdobne, tak znalec ako i súd prvej
inštancie objasnili termín všeobecnej (ľudovo trhovej) ceny, (práve) ktorá je v okolnostiach súdenej
veci primeranou náhradou. Odvolateľka nešpecifikuje s čím mal súd „komparovať„ túto cenu, pokiaľ

to mali byť označované internetové ponuky bytov, odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľky na
zásadný rozdiel medzi ponukou ako predstavou predávajúceho a reálnou predajnou/kúpnou cenou (ako
výsledkom dvojstranného procesu uzatvárania kúpnej zmluvy).

28.Zhrnúc konštatované pristúpil odvolací súd k potvrdeniu meritórneho výroku o zrušení a spôsobe
vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako vecne správneho.

30. Za opodstatnenú však krajský súd vyhodnotil argumentáciu odvolateľky vo vzťahu k trovám
prvoinštančného konania. Východiská (závislosť výšky plnenia od odborného posudku) pomenované
okresným súdom sú síce vo všeobecnosti správne, nemožno však prehliadnuť podstatný rozdiel medzi
žalobcom navrhovanou sumou výplatku 2.583,33 eur a súdom priznanou čiastkou 4.966,67 eur, t.j.

takmer dvojnásobok navrhovanej sumy. Nie je preto možné konštatovať plný procesný úspech žalobcu
v konaní. Súd síce vyhovel jeho žalobe na zrušenie podielového spoluvlastníctva, ako aj spôsobu
ním navrhovaného vyporiadania - prikázanie dotknutých nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva,
uvedené však tvorí len časť (celkového) úspechu v takomto konaní. Ďalšiu časť (celového úspechu)
predstavuje hodnota výplatku, pričom čiastka ktorú pôvodne žalobca bol ochotný žalovanej za jej

spoluvlastnícky podiel vyplatiť, nebola akceptovaná ani súdom a konečná suma nezanedbateľným
spôsobom (rádovo násobkom) prevyšuje navrhovanú čiastku. Okrem toho sa v konaní žalobca
domáhal zohľadnenia nákladov na správu bytu, v ktorom čiastkovom nároku bol (tiež) neúspešný.
Hodnotiac uvedené okolnosti prípadu dospel odvolací súd k záveru, že zodpovedajúce spravodlivému
usporiadaniu veci v súdenom prípade bude uložiť žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

prvoinštančného konania v rozsahu 60 %.

31.Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) nachádza svoj právny základ
v ustanovení § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaná - odvolateľka
bola v štádiu odvolacieho konania neúspešná čo do merita veci a úspešná čo do trov prvoinštančného

konania. Väčšiu mieru úspechu krajský súd logicky prisúdil posúdeniu veci samej (tejto časti priznal
úvahou „váhu“ 80 %), preto opätovnou aplikáciou princípu spravodlivého usporiadania veci stanovil
povinnosť žalovanej uhradiť protistrane - žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania rozsahu 60% (80
% - 20 %). O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk
uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

32.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.