Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoPr/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816208638
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816208638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Ing. D. Y., bytom D. - O. č. XXX,
právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s r.o., so sídlom M. R. Štefánika
11/1, Prievidza, proti žalovanému: JUDr. Jozef Hurtiš, správca konkurznej podstaty dlžníka DAM a.s.
v konkurze, IČO: 31 562 060, Nadjazdová 4, Prievidza, právne zastúpený Mgr. Martinom Hurtišom,
advokátom so sídlom Matice slovenskej 17, Prievidza, o určenie, že pracovný pomer žalobcu trvá, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. júna 2018, č.k. 9Cpr/4/2016-89,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (v poradí druhým ) výrokom I. žalobu zamietol; výrokom II.
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v celom rozsahu a výrokom III. svedkovi
Ing. U. L. priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v celom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo 7.2.2013, v ktorej bola žalobkyňou 2/ i Ing. T. Y.

(vec vedená na Okresnom súde Prievidza 9Cpr 1/2013), domáhal spolu s ňou určenia že ich pracovný
pomer spoločnosti DAM a.s. v konkurze, so sídlom ulica Nadjazdová 4 Prievidza IČO 31562060
trvá. Žalovaný podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra správca konkurznej podstaty JUDr.
Jozef Hurtiš, Hviezdoslavova 3 vznik funkcie: 20.05.2011 (ďalej aj SKP) na 1. pojednávaní vzniesol
námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prievidza podľa § 88 písm. j) O.s.p.. Súd sa touto
námietkou zaoberal a skonštatoval na pojednávaní, že vzhľadom k tomu, že spor nemožno považovať
za spor vyvolaný konkurzným konaním, je vo veci vecne a miestne príslušný konať. Uznesením č.k.

9Cpr/1/2013-708 zo dňa 15.06.2016 tunajší súd vylúčil žalobu Ing. D. Y. (predtým žalobca v 1. rade) na
samostatnékonanie,ďalšiekonaniesavediepodč.k.9Cpr4/2016.Napojednávaníkonanom25.4.2018
žalovaný opätovne predniesol námietku vecnej príslušnosti, namietal, že zamietnutím žaloby o plnenie
bola vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci a už nie je možné vo veci ďalej konať. Žiadal
konanie zastaviť. Tiež žiadal vec zaslať na príslušný súd do Bratislavy, s poukazom na § 24. ods. 1, 2
CSP, trval na tom že vo veci je výlučne miestne príslušný konať Okresný súd Trenčín. Súd o takej istej
námietke nepríslušnosti, vznesenej z tých istých dôvodov konal a vyjadroval sa k nej na pojednávaní

so záverom, že súd už skúmal svoju príslušnosť i právomoc so záverom, že je vo veci príslušný konať
(išlo o námietku zo dňa 31.05.2013 v konaní 9Cpr 1/2013, podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma
vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania, podľa § 41 CSP
súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnomúkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania...). Podľa
§ § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu
neprihliadneasporprejednáarozhodne.Neprihliadnutienanámietkusúdodôvodnívrozhodnutí,ktorým

sa konanie končí. Preto na túto ďalšiu nedôvodnú námietku, súd neprihliadal. Súd ďalej uznesením z
10.5.2018 rozhodol tak, že návrh žalovaného na zastavenie konania zamietol. Súd vo veci rozhodol
rozsudkom 9Cpr 1/2013 z 18.2.2015 tak, že určil, že pracovné pomery zamestnancov Ing. D. Y. a
Ing. T. Y. so spoločnosťou DAM a.s. v konkurze so sídlom Nadjazdová 4 Prievidza IČO 31562060 ako
zamestnávateľom trvajú. Súd po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c) O.s.p.,

§ 251 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001, § 29, § 33 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k žalobkyni 2/ čo sa týka žalobkyne 2/ v spoj. s rozsudkom KS TN
č.k. 5CoPr 2/2015-688 zo dňa 9.3.2016 dňa 16.3.2016. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie
žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu žalobcov
zamietne. Vo vzťahu k žalobcovi 1/ Krajský súd Trenčín uznesením 5CoPr 2/2015-688 zo dňa 9.3.2016
zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza 9Cpr 1/2013 a uložil mu opätovne posúdiť či u žalobcu išlo

o činnosť ako člena štatutárneho orgánu alebo o činnosť, ktorá má charakter závislej práce a zároveň
doplniť dokazovanie či za svoju činnosť zodpovedal štatutárnemu orgánu a či mu o svojej činnosti
predkladal správy a odporúčania na prijatie rozhodnutí, ako i či štatutárny orgán následne vykonával
obchodnévedenievovzťahukdanémuúsekutým,žekontrolovalčinnosťsvojhočlenaakozamestnanca
a ukladal mu úlohy a následne vo veci opätovne rozhodnúť. Súd toto konanie ako je vyššie uvedené

vylúčil na samostatné konanie pod č.k. 9Cpr4/2016 a vec opätovne prejednal. Súd vyzval žalobcu o
zaslanie návrhu dôkazov na preukázanie, či žalobca za svoju činnosť zodpovedal štatutárnemu orgánu
a či mu o svojej práci predkladal správy a odporúčania na prijatie rozhodnutí, a či štatutárny orgán vo
vzťahu k nemu vykonával obchodné vedenie a kontroloval jeho činnosť ako zamestnanca, vzhľadom
na jeho tvrdenia v pôvodnom konaní, že zápisnice z predstavenstva nepredložil správcovi konkurznej

podstaty preto, že nebol o to požiadaný (č.l. 142 v spise 9Cpr 1/2013, žalovaný tu uviedol, že nemá
ani jednu zápisnicu z predstavenstva, kde by sa prerokúvali popisy pracovných činností žalobcu, o čom
svedčia aj záznamy čl. 172 - prílohová obálka). Žalobca navrhol vypočuť ako svedka Ing. L. a žiadal
byť k veci vypočutý.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový a právny stav. Konštatoval, že určovacia
žaloba má mať preventívny charakter. Jej prostredníctvom sa má eliminovať stav ohrozenia práva,
alebo právnej neistoty, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Má
viesť k úprave, ktorá je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Naliehavý právny
záujem bol v tejto veci daný potrebou odstrániť stav neistoty žalobcu, vytvorený postupom správcu

konkurznejpodstatyknemu.Súdnepovažovalzadôvodnúaninámietkužalovaného,žepredchádzajúce
právoplatné rozhodnutia súdu v ktorých bolo rozhodnuté o uplatnených pohľadávkach v konkurznom
konaní, kde sa malo rozhodovať o pracovnoprávnych nárokoch žalobcov vytvorili prekážku veci
rozhodnutej, pretože sa konalo o nároku síce vzniknutého z pracovnoprávneho pomeru, ale právnym
titulom vzniku tohto nároku bol výkon práce, nie samotná existencia pracovného pomeru. Pokiaľ

žalovaný poukázal, že neuplatnením si práva v lehote žalobou na príslušnom súde právo uplatniť
si pohľadávku z pracovnoprávneho pomeru zaniklo, táto skutočnosť potvrdzuje podľa názoru súdu
existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe.

4. Súd mal ďalej za preukázané, že existuje pracovná zmluva podpísaná v tom čase štatutárnym

orgánom spoločnosti oprávneným konať samostatne zo dňa 15.12.1998, dňom 1.1.1999. Zmluva má
všetky podstatné náležitosti pracovnej zmluvy podľa §-u 29 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. účinného v
čase uzatvorenia predmetných pracovných zmlúv. Dohodnutým druhom práce bol u žalobcu menežér.
Dohodnutý druh práce vykonával, za čo poberal mzdu a riadne uhrádzal odvody. O týchto tvrdeniach
svedčila fotokópia pracovnej zmluvy zo dňa 15.12.1998 a dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy

zo dňa 1.1.2009 a ďalšie dohody o zmene pracovnej zmluvy. Po vyhlásení konkurzu na úpadcu
správca konkurznej podstaty tvrdil, že pracovný pomer je fiktívny a prestal mu platiť mzdu. Prestal
platiť odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, hoci žalobca mal záujem aj naďalej vykonávať
prácu pre zamestnávateľa. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Sociálna poisťovňa,
pobočka Prievidza rozhodnutiami číslo 12995 - 3/2010 zo dňa 1.10.2010 rozhodla, že má ako

zamestnanec nárok na dávku z garančného fondu. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza
zo dňa 14.6.2012 vyplýva, že žalobca je vedený v stave zamestnancov od 1.1.1999. Podľa pracovnej
náplne žalobcu z roku 2006 tento riadil chod celej spoločnosti v spolupráci s Ing. L., kontroloval
dochádzku podriadených zamestnancov, zúčastňoval sa obchodných rokovaní, pripravoval nájomnézmluvy, zastupoval spoločnosť na rokovaní s úradmi, zabezpečoval vymáhanie pohľadávok, pripravoval
podnikateľské zámery, vykonával ostatné činnosti, vyplývajúce zo správy a riadenia spoločnosti. Z listín
č.l. 60-63 vyplýva, že žalobca mal vedené výplatné pásky za mesiace august, jún a júl 1999, jeho

mzda predstavovala za mesiac jún 17.288 Sk, za mesiac júl 15.802 Sk a za august 15.359 Sk. Z
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.l. 78-82 - 39Cbi/31/2011 a z rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.l. 83-87 - 36Cbi/28/2011 vyplýva, že návrhy žalobcu a Ing. Y. o určenie, že popreté pohľadávky /
vyplývajúce z ich pracovného pomeru / patria do konkurznej podstaty dlžníka boli zamietnuté. Žalovaný
súdu nepredložil žiadnu listinu osvedčujúcu skončenie týchto pracovnoprávnych vzťahov. Svedkovia

vypočutí na pojednávaní, svedok L., J., Y., D. i D. potvrdili výkon prác: žalobca bezprostredne riadil ako
riadiaci pracovník zamestnancov J. i Y., kontroloval výkon práce ostatných pracovníkov, podpisoval
pracovné cesty, kontroloval účtovníctvo. Do vyhlásenia konkurzu boli riadne platené žalobcovi mzdy,
pokiaľspoločnosťmaladostatokfinančnýchprostriedkovatiežmubolvyplatenýpríspevokzgarančného
fondu.

5. Predstavenstvo spoločnosti je kolektívnym orgánom, ako v prípade tejto spoločnosti. Súd sa v zmysle
rozsudku Krajského súdu Trenčín 5CoPr/2/2015 zaoberal tým, či žalobca tak ako tvrdil bol súčasne v
pozícii vedúceho zamestnanca, bol by zo zákona oprávnený riadiť a kontrolovať zamestnancov, ktorí
v rámci organizačnej štruktúry stáli na nižších stupňoch riadenia a či za svoju činnosť zodpovedal
štatutárnemu orgánu a o svojej činnosti by mu predkladal správy a odporúčania na prijatie rozhodnutí.

Tiež sa zaoberal tým, či štatutárny orgán následne vykonával obchodné vedenie vo vzťahu k danému
úseku tým, že by kontroloval činnosť svojho člena ako zamestnanca a ukladal mu úlohy. Teda či zo
strany žalobcu išlo o činnosť ako člena štatutárneho orgánu alebo o činnosť, ktorá má charakter závislej
práce, či za svoju činnosť zodpovedal štatutárnemu orgánu a či mu o svojej činnosti predkladal správy a
odporúčania na prijatie rozhodnutí, ako i či štatutárny orgán následne vykonával obchodné vedenie vo

vzťahu k danému úseku tým, že kontroloval činnosť svojho člena ako zamestnanca a ukladal mu úlohy.

6. Ak teda súd zistil, že žalobca bol súčasne členom štatutárneho orgánu, potom pri výkone jeho práce
pre žalovaného treba rozlišovať, či išlo o činnosť ako člena štatutárneho orgánu alebo išlo z jeho
strany o činnosť, ktorá mala charakter závislej práce. Definícia závislej práce je uvedená v § 1 ods.2

cit. Zákonníka práce, pričom je pre ňu charakteristické, že je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, pričom za závislú prácu sa považuje výlučne osobný
výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu
alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na
zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených

činností. Keďže žalobca bol členom štatutárneho orgánu žalovaného, predstavenstva žalovaného, z
tohto postavenia mu vyplývali práva a povinnosti upravené ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Tieto práva a povinnosti súvisia s obchodným vedením, riadením spoločnosti. Samotnú činnosť
štatutárneho orgánu nemôže vykonávať osoba v pracovnom pomere. Z výpovedí svedkov vypočutých
v tomto konaní svedok L., J., Y., D. i D. ako aj z listín, (napr. ktorými dával súhlas na služobné

cesty, vystupoval za spoločnosť pred štátnymi orgánmi, pripravoval nájomné zmluvy, faktúry) vyplýva,
že išlo zároveň o obchodné vedenie spoločnosti. Hoci sám žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že
predstavenstvo mu ukladalo úlohy a následne kontrolovalo ich splnenie, tieto tvrdenia okrem jeho
výpovede neboli preukázané žiadnou listinou. V tej súvislosti súdu neuniklo, že v pôvodnej výpovedi
uvádzal, že zápisnice z predstavenstva správcovi konkurznej podstaty nepredložil preto, že o to

nebol požiadaný. Teraz argumentoval tým, že zápisnice boli správcovi odovzdané, čím spochybnil
vierohodnosť svojej výpovede. Na druhej strane však svedok L. potvrdil, že predstavenstvo poverilo
bežným riadením spoločnosti Ing. Y., ktorý riadil spoločnosť medzi zasadnutím predstavenstiev, kde
pripravoval a riadil materiály na predstavenstvo, konkrétne do jeho činnosti patrili ekonomické činnosti,
daňových záležitosti a konzultácie s výrobnými a obchodnými manažérmi. Pripravoval materiály do

predstavenstva, napr. nájomné zmluvy už museli byť pripravené, je nereálne aby ich pripravovalo
predstavenstvo. Toto tiež nemohlo chodiť na Daňový úrad, vodárne a vybavovať bežné záležitosti
firmy. Týmto predstavenstvo poverilo Ing. Y. - riadením spoločnosti medzi predstavenstvami. Zasadnutia
predstavenstva zvolával ich predseda pravidelne každé 3-4 mesiace, kde sa prejednávali materiály,
ktoré boli nevyhnutné podpísať dvomi členmi predstavenstva. Predstavenstvu sa podávali správy o

hospodárení spoločnosti, správy podával Ing. Y. ako ekonomický riaditeľ. Pokyny predstavenstvom boli
dávané ekonomickému riaditeľovi, teda žalobcovi, on to dal svojím podriadeným. Ing. Y. predkladal
správy predstavenstvu, potom to predstavenstvo odsúhlasilo alebo neodsúhlasilo... Žalobcu vnímal
ako ekonomického riaditeľa a vo veciach, ktoré mu prináležali ho rešpektovali. Pokiaľ bol členompredstavenstva a akcionárom, bol väčšinovým akcionárom, museli ho rešpektovať. Bol najvyššia osoba
z hľadiska pracovno-právnej oblasti. Úlohy boli ukladané Ing. Y. tak že boli napísané v zápisniciach,
pokiaľ to tam nebolo uvedené, robil všetku agendu žalobca - chod firmy, poveril niekoho, keď bol

nespokojný, naháňal jeho alebo iných pracovníkov. Na ďalšom predstavenstve zisťovali, či to splnil
alebo nie, to sa do zápisníc vždy nezapisovalo, jednotlivé úlohy musel riešiť sám. V súhrne teda
tieto všetky práce popísané týmto svedkom podľa názoru súdu nevykazovali znaky závislej práce,
išlo o činnosť, ktorá sa prekrýva s obchodným vedením spoločnosti, v podstatne konal v čase medzi
dvomi predstavenstvami za predstavenstvo, podľa toho, ako bolo na predstavenstve rozhodnuté. Bol

väčšinový akcionár, síce jednotlivé rozhodnutia prijímal štatutárny orgán ako kolektívny orgán, podľa
zásad v stanovách spoločnosti, avšak v danom prípade nemožno zreteľne odlíšiť jeho činnosť ako
riaditeľa a podieľanie sa na obchodnom vedení spoločnosti. Síce organizoval, riadil a kontroloval
prácu jednotlivých zamestnancov spoločnosti a udeľoval im záväzné pokyny, ale ako predĺžená ruka
predstavenstva v súlade s jeho závermi. Súd nemal za preukázaný (vyplýval len z výpovede žalobcu)
faktický vzťah podriadenosti a nadriadenosti. Najmä však nebola preukázaná spätná kontrola uložených

úloh žalobcovi predstavenstvom, podľa výpovede Ing. L. v zápisniciach neboli zaznamenané všetky
relevantnéskutočnosti,tietobývalistručné,úlohysazadávaliústne.SvedokIngJ.potvrdil,žespoločnosť
bola riadená predstavenstvom. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil podnikateľský zámer
- výstavba bioplynovej stanice vypracovaný 17.06.2010 žalobcom a Ing. L. s pripojenými výpočtami a
súvisiacim výnosom úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Z tohto mal súd tiež za preukázané, žalobca

spoločnosť skôr riadil - v tomto prípade hľadal podnikateľské smerovanie spoločnosti (potvrdzujú to i
svedkovia D., L., J.). Svedkyňa L. potvrdila aj to, že toto riadenie nevyplývalo zo štruktúry spoločnosti.
Pokiaľ by aj súd vychádzal z predloženej pracovnej náplne, žalobca ako manažér mal kontrolovať
dochádzku podriadených zamestnancov, zúčastňovať sa obchodných rokovaní, pripravovať nájomné
zmluvy,zastupovaťspoločnosťnarokovanísúradmi,zabezpečovaťvymáhaniepohľadávok,pripravovať

podnikateľské zámery, vykonávať ostatné činnosti, vyplývajúce zo správy a riadenia spoločnosti. Ani
z organizačnej schémy platnej od 15.5.2004 jednoznačne nevyplýva, že by žalobca bol podriadeným
vo vzťahu k členom predstavenstva, respektíve k predstavenstvu ako k nadriadenému orgánu, z čoho
jednoznačne vyplýva, že v danej veci a pri výkone činností žalobcu v žalovanom období chýbal základný
prvok, charakteristický pre výkon závislej práce, a to vzťah podriadenosti a nadriadenosti žalobcu ako

manažéra vo vzťahu k predstavenstvu, resp. k určitým členom predstavenstva, z čoho taktiež možno
vyvodiť, že činnosti, ktoré vykonával ako člen predstavenstva a nie ako manažér. Preto i s poukazom
na vyššie uvedené, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 4 , § 262 ods. 1 CSP

v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá CSP, v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na
náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Súd žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania od žalobcu v celom rozsahu, pretože bol v konaní úspešný. Podľa 258 CSP svedkovi
môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených
výdavkov spojených s jeho výsluchom. Preto súd priznal svedkovi Ing. U. L. nárok na náhradu trov

konania od žalobcu v celom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe ako dôvodne podanej v celom rozsahu vyhovie, t.j. určí, že
pracovný pomer žalobcu trvá, resp. v časti, v ktorej je rozsudok napadnutý zrušil a vrátil vec súdu na

nové prejednanie a rozhodnutie. Uviedol, že s názorom súdu uvedenom v odôvodnení rozsudku nie je
možné súhlasiť a to z nasledovných dôvodov. Čo sa týka samotného dokazovania, to sa po rozhodnutí
odvolacieho súdu zúžilo na preukazovanie, či medzi funkciou člena štatutárneho orgánu a pracovným
pomerom žalobcu existuje faktický a právny vzťah nadriadenosti a podriadenosti, pričom aj odvolací
súd konštatuje, že takýto súbeh je možný. Člen štatutárneho orgánu ( aj podľa názoru odvolacieho

súdu ) môže popri výkone funkcie člena štatutárneho orgánu vykonávať aj riadiacu činnosť ako vedúci
zamestnanec spoločnosti, za splnenia konkrétnych podmienok. Hlavnou podmienkou je podrobné a
jednoznačné vymedzenie náplne práce vedúceho, ktorý by bol zo zákona oprávnený riadiť a kontrolovať
zamestnancov,ktorívrámciorganizačnejštruktúrybystálinanižšíchstupňochriadenia.Zasvojučinnosť
by zodpovedal štatutárnemu orgánu a o svojej činnosti by mu predkladal správy a odporúčania na

prijatierozhodnutí.Napojednávanídňa25.06.2018bolopätovnepodrobnevypočutýžalobca,ktorýsúdu
ozrejmil, že bolo to práve predstavenstvo, ktoré s ním uzatvorilo pracovnú zmluvu, pričom tento právny
vzťah bol už vtedy oddelený od práce, ktorú vykonával ako člen predstavenstva. Pri pracovnom zaradení
menežér, nebola bližšie špecifikovaná táto pracovná náplň, čo sa vyskytovalo aj pracovných zmluváchiných zamestnancov ( Ing. Y., L., L., J. ). Podľa vyjadrení žalobcu takéto pracovnoprávne vzťahy
existovali v spoločnosti už pred jeho nástupom do práce, preto sa aj do jeho pracovnej zmluvy, ktorú
uzatvoril dňa 01.01.1999 dostalo takéto vyjadrenie jeho pracovnej náplne. Žalobca vo svojej výpovedi

dňa 25.06.2018 tiež uviedol, že podával správy o svojej činnosti predstavenstvu, ktoré ho kontrolovalo
ako pracovníka najmä na svojich zasadnutiach, ktoré sa konali 3-4 krát ročne. Predstavenstvo mu
dávalo pokyny väčšinou ústne, ale niektoré úlohy boli zachytené aj v zápisniciach z predstavenstva
a.s., ktorých existenciu potvrdil nielen žalobca, ale aj samotný žalovaný. Taktiež o úlohách vyplývajúcich
zo zápisnice predstavenstva voči žalobcovi priamo vypovedal aj Ing. U. L.. Je nespochybniteľné, že

žalobca riadil a kontroloval činnosť a prácu nasledovných zamestnancov - M.. L., M.. Y., Ing. L. L.,
Ing. M. J., G. Y. a Z. E., Všetci títo zamestnanci to vo svojich výpovediach priamo potvrdili, že bol
považovaný za najvyššie postavenú osobu, čo sa týka pracovnoprávnej oblasti. Nikto z týchto svedkov,
a to ani pred rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 09.03.2016 sa nezmienil o tom, že by boli riadení a
kontrolovaní žalobcom ako členom predstavenstva. Prvostupňový súd vidí rozpor vo výpovedi žalobcu
v tom, že najprv tvrdil, že o vydanie zápisníc spoločnosti DAM, a.s. ho nikto nežiadal a na pojednávaní

dňa 25.06.2018 uviedol, že ich správcovi odovzdal. Už vo svojej prvotnej výpovedi ozrejmil, že účtovné
a iné doklady spoločnosti DAM, a.s. boli uložené na viacerých miestach. Doklady odovzdával správcovi
na viackrát, takže najprv chcel správca účtovníctvo a iné doklady až neskôr ho žiadal o to, aby mu
predložil aj zápisnice z rokovaní predstavenstva, čo žalobca aj urobil, preto v tomto žiadny rozpor vo
výpovedi nevidí. Faktom však je, že všetky predložené doklady ( vrátane zápisníc z predstavenstva )

má k dispozícii žalovaný, ktorý by bol sám proti svojim tvrdeniam, keby ich v tejto procesnej situácii
predložil. Ak by žalovaný predložil zápisnice zo zasadnutí predstavenstva, kde je žalobca poverovaný
úlohami samotným predstavenstvom, vyprodukoval by dôkaz proti sebe samému. Žalovaný si bol aj pri
podávaní svojho odvolania proti rozsudku zo dňa 18.02.2015 vedomý skutočnosti, že žalobca už žiadne
listiny - zápisnice zo zasadnutí predstavenstva nemá, pretože ich odovzdal. Žalobca po rozhodnutí vo

veci odvolacím súdom navrhol doplniť dokazovanie len výsluchom svedka Ing. L., ktorý bol aj určitý
čas členom predstavenstva spoločnosti DAM, a.s. takže sa mohol vyjadriť priamo k tomu, ako sa
postupovalo pri kontrolovaní činnosti Ing. Y. ako zamestnanca. Tento svedok jednoznačne uviedol,
že žalobca riadil spoločnosť medzi zasadnutiami predstavenstva ako pracovník, menežér, pripravoval
materiály na zasadnutia predstavenstva, pričom aj zápisnice vyhotovovali na striedanie, teda raz to

bol on ( L. ) potom Ing. Y. a Ing. D.. Tiež z výpovede tohto svedka vyplýva, že žalobca predkladal
predstavenstvu na schválenie aj správy a robil to ako ekonomický riaditeľ, pretože sa často stretával aj
s účtovníčkou. Osobu žalobcu vnímal tento svedok ako ekonomického riaditeľa, preto ho aj rešpektovali
vo veciach, ktoré mu prináležali. Ing. U. L. ako svedok konkrétne uviedol, že výkon práce žalobcu sa
kontroloval na ďalšom predstavenstve, kde sa zisťovalo, čo z pridelených úloh splnil, alebo nesplnil. Vo

vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu je názoru, že záujem na výsledku v tejto veci je
úplne rovnaký ako u jeho manželky Ing. T. Y., ktoré bola v predmetnom konaní pôvodne žalobcom v 2.
rade a u jej osoby považoval aj odvolací súd naliehavý právny záujem za preukázaný - je daný potrebou
odstrániť stav neistoty navrhovateľov, vytvorený postupom správcu konkurznej podstaty k nim ( č.l. 10
rozsudku KS zo dňa 09.03.2016). Na základ týchto skutočností má za to, že žalobca preukázal, že v

jeho prípade išlo o závislú prácu v zmysle ustanovení § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktorá bola odlišná
od jeho činnosti, ktorú vykonával ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti DAM, a.s. Výklad právnej
normy súdmi nemôže byť svojvoľný, ale musí rešpektovať základné metódy výkladových pravidiel podľa
všeobecnej teórie práva, pričom v tomto prípade súd prvej inštancie si osvojil výklad právnej normy,
ktorý je v rozpore so základnými metódami výkladových pravidiel právnej normy. Z uvedených dôvodov

preto súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čo má za následok nesprávne rozhodnutie súdu
vo veci samej a preto navrhoval, aby odvolací súd rozhodol o tomto odvolaní niektorým zo spôsobov
navrhnutých v bode 17. tohto odvolania. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že
nesprávne aplikoval na daný prípad ustanovenie § 1 ods.2 Zákonníka práce o závislej práci. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 83/2007.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca sa vo svojom odvolaní
odvoláva na prejednanie predstavenstva a to, že tam sa prejednávali veci, ktoré ako predseda
predstavenstva mal prejednávať na orgáne predstavenstva. O týchto skutočnostiach neodovzdal
správcovi konkurznej podstaty ani jednu zápisnicu, i keď o týchto skutočnostiach bol upozornení na
návrh správcu konkurznej podstaty príslušným sudcom Okresného súdu v Trenčíne, čo vo fotokópii sa

nachádza v spise. Žalobca v celom konaní nepreukázal, že je v pracovnom pomere. V tomto konaní
namieta, že či už Okresný súd v Prievidzi a Krajský súd v Trenčíne, nie sú zákonnými súdmi, ktoré majú
prejednávať žalovanú vec, ale zákonnými súdmi sú Okresný súd v Trenčíne a Krajský súd v Bratislave.
Pre hore uvedené dôvody navrhoval, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.10. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti

na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil
a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal

určenia že jeho pracovný pomer v spoločnosti DAM a.s. v konkurze, so sídlom ulica nad Nadjazdová
4 Prievidza IČO 31562060 trvá.

12. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje,
že súd prvej inštancie sa v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoPr/2/2015- 688

zo dňa 9.3.2016 správne zaoberal tým, či žalobca tak ako tvrdil bol súčasne v pozícii vedúceho
zamestnanca, bol zo zákona oprávnený riadiť a kontrolovať zamestnancov, ktorí v rámci organizačnej
štruktúry stáli na nižších stupňoch riadenia a či za svoju činnosť zodpovedal štatutárnemu orgánu
a či o svojej činnosti mu predkladal správy a odporúčania na prijatie rozhodnutí. Tiež sa správne
zaoberal tým, či štatutárny orgán následne vykonával obchodné vedenie vo vzťahu k danému úseku

tým, že by kontroloval činnosť svojho člena ako zamestnanca a ukladal mu úlohy. Teda či zo strany
žalobcu išlo o činnosť ako člena štatutárneho orgánu alebo o činnosť, ktorá má charakter závislej práce,
či za svoju činnosť zodpovedal štatutárnemu orgánu a či mu o svojej činnosti predkladal správy a
odporúčania na prijatie rozhodnutí, ako i či štatutárny orgán následne vykonával obchodné vedenie vo
vzťahu k danému úseku tým, že kontroloval činnosť svojho člena ako zamestnanca a ukladal mu úlohy.

Keďže žalobca bol súčasne členom štatutárneho orgánu, správne súd prvej inštancie ako už uviedol
i odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že potom pri výkone jeho práce pre žalovaného
treba rozlišovať, či išlo o činnosť ako člena štatutárneho orgánu alebo išlo z jeho strany o činnosť, ktorá
mala charakter závislej práce. Definícia závislej práce je uvedená v § 1 ods.2 Zákonníka práce, pričom
je pre ňu charakteristické, že je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti

zamestnanca, pričom za závislú prácu sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre
zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom
čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa
a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností. Keďže žalobca bol
členom štatutárneho orgánu žalovaného, predstavenstva žalovaného, z tohto postavenia mu vyplývali

práva a povinnosti upravené ustanoveniami Obchodného zákonníka. Tieto práva a povinnosti súvisia
s obchodným vedením, riadením spoločnosti, pričom samotnú činnosť štatutárneho orgánu nemôže
vykonávať osoba v pracovnom pomere. Z výpovedí svedkov vypočutých pred súdom prvej inštancie
svedok Henčel, J., Y., D. i D. ako aj z listín, ( napr. ktorými dával súhlas na služobné cesty, vystupoval za
spoločnosť pred štátnymi orgánmi, pripravoval nájomné zmluvy, faktúry) vyplýva aj podľa odvolacieho

súdu, že išlo zároveň o obchodné vedenie spoločnosti. Hoci sám žalobca vo svojej výpovedi tvrdil,
že predstavenstvo mu ukladalo úlohy a následne kontrolovalo ich splnenie, tieto tvrdenia okrem jeho
výpovede neboli ani podľa odvolacieho súdu preukázané žiadnou listinou. Z doplneného dokazovania
pred súdom prvej inštancie, a to z výpovede svedka L. ďalej vyplýva, že tento potvrdil, že predstavenstvo
poverilo bežným riadením spoločnosti Ing. Y., ktorý riadil spoločnosť medzi zasadnutím predstavenstiev,

kde pripravoval a riadil materiály na predstavenstvo, konkrétne do jeho činnosti patrili ekonomické
činnosti, daňové záležitosti a konzultácie s výrobnými a obchodnými manažérmi. Pripravoval materiály
do predstavenstva, napr. nájomné zmluvy už museli byť pripravené, týmto predstavenstvo poverilo Ing.
Y. - riadením spoločnosti medzi predstavenstvami. Zasadnutia predstavenstva zvolával ich predseda
pravidelne každé 3-4 mesiace, kde sa prejednávali materiály, ktoré boli nevyhnutné podpísať dvomi

členmi predstavenstva, pričom predstavenstvu sa podávali správy o hospodárení spoločnosti, správy
podával Ing. Y. ako ekonomický riaditeľ. Svedok ďalej uviedol, že pokyny predstavenstvom boli
dávané ekonomickému riaditeľovi, teda žalobcovi, on to dal svojím podriadeným. Ing. Y. predkladal
správy predstavenstvu, potom to predstavenstvo odsúhlasilo alebo neodsúhlasilo... Žalobcu vnímal
ako ekonomického riaditeľa a vo veciach, ktoré mu prináležali ho rešpektovali. Pokiaľ bol členom

predstavenstva a akcionárom, bol väčšinovým akcionárom, museli ho rešpektovať. Bol najvyššia osoba
z hľadiska pracovno-právnej oblasti. Úlohy boli ukladané Ing. Y. tak že boli napísané v zápisniciach,
pokiaľ to tam nebolo uvedené, robil všetku agendu žalobca - chod firmy, poveril niekoho, keď bol
nespokojný, naháňal jeho alebo iných pracovníkov. Na ďalšom predstavenstve zisťovali, či to splnil alebonie, to sa do zápisníc vždy nezapisovalo, jednotlivé úlohy musel riešiť sám. Čo sa týka vyššie uvedenej
výpovede svedka odvolací súd uvádza, že v súhrne všetky tieto práce popísané týmto svedkom však
ani podľa názoru odvolacieho súdu nevykazovali znaky závislej práce, ale išlo o činnosť, ktorá sa

prekrývala s obchodným vedením spoločnosti, v podstate konal v čase medzi dvomi predstavenstvami
za predstavenstvo, podľa toho, ako bolo na predstavenstve rozhodnuté. Bol väčšinový akcionár,
síce jednotlivé rozhodnutia prijímal štatutárny orgán ako kolektívny orgán, podľa zásad v stanovách
spoločnosti, avšak v danom prípade nemožno ani podľa odvolacieho súdu zreteľne odlíšiť jeho činnosť
ako riaditeľa a podieľanie sa na obchodnom vedení spoločnosti. Síce organizoval, riadil a kontroloval

prácu jednotlivých zamestnancov spoločnosti a udeľoval im záväzné pokyny, ale ako predĺžená ruka
predstavenstva v súlade s jeho závermi. V danom prípade nemal teda ani odvolací súd za preukázaný
( vyplýval len z výpovede žalobcu) faktický vzťah podriadenosti a nadriadenosti. Najmä však nebola
preukázaná spätná kontrola uložených úloh žalobcovi predstavenstvom, podľa výpovede Ing. L. v
zápisniciach neboli zaznamenané všetky relevantné skutočnosti, tieto bývali stručné, úlohy sa zadávali
ústne. Svedok Ing J. potvrdil, že spoločnosť bola riadená predstavenstvom. Žalobca na preukázanie

svojich tvrdení predložil podnikateľský zámer - výstavba bioplynovej stanice vypracovaný 17.06.2010
žalobcom a Ing. L. s pripojenými výpočtami a súvisiacim výnosom úradu pre reguláciu sieťových odvetví,
pričom z tohto mal súd prvej inštancie správne tiež za preukázané, žalobca spoločnosť skôr riadil -
v tomto prípade hľadal podnikateľské smerovanie spoločnosti ( potvrdzujú to i svedkovia D., L., J.),
pričom svedkyňa L. potvrdila aj to, že toto riadenie nevyplývalo zo štruktúry spoločnosti. Pokiaľ by

aj súd vychádzal z predloženej pracovnej náplne, podľa ktorej žalobca ako manažér mal kontrolovať
dochádzku podriadených zamestnancov, zúčastňovať sa obchodných rokovaní, pripravovať nájomné
zmluvy,zastupovaťspoločnosťnarokovanísúradmi,zabezpečovaťvymáhaniepohľadávok,pripravovať
podnikateľské zámery, vykonávať ostatné činnosti, vyplývajúce zo správy a riadenia spoločnosti, aj tieto
možno subsumovať pod výkon funkcie štatutára. Ani z organizačnej schémy jednoznačne nevyplýva,

že by žalobca bol podriadeným vo vzťahu k členom predstavenstva, respektíve k predstavenstvu ako
k nadriadenému orgánu, z čoho jednoznačne vyplýva, že v danej veci a pri výkone činností žalobcu
v žalovanom období chýbal základný prvok, charakteristický pre výkon závislej práce, a to vzťah
podriadenostianadriadenostižalobcuakomanažéravovzťahukpredstavenstvu,resp.kurčitýmčlenom
predstavenstva, z čoho taktiež možno aj podľa odvolacieho súdu vyvodiť, že činnosti, ktoré vykonával,

vykonával ako člen predstavenstva a nie ako manažér.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový
stav a v konečnom dôsledku i správne rozhodol, pričom dostatočne sa vysporiadal i s námietkami
uvádzanými žalobcom v odvolaní, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené

a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal
nárok náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).