Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/357/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208464
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616208464.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: Z. C.,
nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. S. XXX, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so
sídlom O. XXX, F. Z., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, o zaplatenie 572 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20Csp/131/2016-68 zo dňa 6. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 572 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 572 eur od 11.5.2016 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal z nesporných skutočností, že

medzi stranami sporu došlo dňa 3.6.2011 k uzavretiu zmluvy o úvere č. 500300348, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 500 eur. Takto založený záväzkový vzťah vyhodnotil za
spotrebiteľský, na čom podľa súdu prvej inštancie nič nemení okolnosť použitia poskytnutých finančných
prostriedkov (žalobkyňou) na výkon zamestnania. Zaškrtnutie kolónky zamestnania totiž vyhodnotil za
nekalú praktiku žalovanej pri uzatváraní zmlúv o úvere. V danej spojitosti argumentoval, že zo zmluvy o
úverenevyplývajútakéúdaje,podľaktorýchbybolomožnéuzavrieť,žežalobkyňajepodnikateľom,resp.

že pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V konaní tiež
nebolopreukázané,žebyžalobkyňavčaseuzatvoreniazmluvybolaživnostníkom,alebovykonávalainé
povolanie uvedené pod poznámkou 5a v § 2a zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe opísaného
súčasne posúdil námietku miestnej neprípustnosti vznesenú žalovaným ako nedôvodnú.

2.Následne okresný súd podrobil dotknutú zmluvu kontrole z pohľadu spotrebiteľskej ochrany, na

základe čoho zistil, že neobsahuje takmer žiadne obligato´rne na´lezˇitosti v zmysle za´kona o
spotrebitelˇsky´ch úveroch, predovšetkým vy´sˇku, pocˇet a termi´ny spla´tok istiny, u´rokov, ani iny´ch
poplatkov, resp. poradie, v akom sa tieto priradˇuju´ k jednotlivy´m nesplateny´m zostatkom s ro^znymi
úrokovy´misadzbamispotrebitelˇske´hoúveru,taktiežaniúdajeodobetrvaniazmluvyospotrebiteľskom
úvere, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom
zákon o spotrebitelˇsky´ch úveroch absenciu vysˇsˇie oznacˇeny´ch na´lezˇitosti´ spa´ja s na´sledkom

bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

3.Osobitne vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru vo vy´sˇke 484 eur za vypracovanie a uzavretie
zmluvy súd prvej inštancie konštatoval, že jeho výška predstavuje 96,80 % z poskytnuty´ch u´verovy´ch
prostriedkov. Zdôraznil, že pozˇadovanie poplatku v takejto vy´sˇke zna´sobuje neprimeranostˇ odplaty
a ide o neprijatelˇnu´ podmienku spotrebitelˇskej zmluvy, spôsobujúcu nerovnováhu vo vza´jomny´ch

pra´vach a povinnostiach zmluvny´ch stra´n, nakoľko doda´vatelˇ (zˇalovany´) vyzˇadoval od žalobkyne
ako spotrebitelˇky financˇny´ za´va¨zok za plnenie, ktore´ z materia´lnej stra´nky spotrebitelˇovi vo^becnebolo dodane´. Pri poplatkoch zo spotrebitelˇske´ho u´veru je podstatne´ to, aby sa nimi platilo iba za
skutocˇne´ plnenie poskytnute´ spotrebitelˇovi, ktore´ je v jeho za´ujme. Dojednanie o administrati´vnom
poplatku je vadny´m ustanoveni´m, ktore´ vo^bec nesˇpecifikuje, o ake´ konkre´tne administrati´vne

cˇinnosti ide zo strany žalovaného pre žalobkyňu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že ak nebankova
´ spolocˇnostˇ pozˇadovala od spotrebitelˇky poplatok za spracovanie u´veru, resp. vypracovanie
zmluvy vo vy´sˇke, ktora´ predstavuje takmer celú hodnotu poskytnuty´ch penˇazˇny´ch prostriedkov,
posˇkodila tak spotrebitelˇku, nakoľko ju vystavila neprijatelˇne´mu vedlˇajsˇiemu dojednaniu o cene u
´veru. Uvedená odplatu za poskytnuty´ spotrebitelˇsky´ u´ver teda odporuje § 53 a nasl. Obcˇianskeho

za´konni´ka.

4.Nadväzne okresný súd uzavrel/zhrnul, že medzi sporovými stranami vznikol vztˇah z bezdo^vodne´ho
obohatenia. Zˇalovany´ poskytol zˇalobkyni u´ver vo vy´sˇke 500 eur, pričom žalobkynˇa zaplatila celkovo
1.442eur.Nakoľkonastalidôsledkybezúročnostiabezpoplatkovosti(bod2tohtoodôvodnenia), pra´vny
do^vod na zaplatenie odplaty vo forme úrokov a administrati´vneho poplatku u zˇalovane´ho neexistuje,

v rozsahu žalovanej sumy 572 eur teda jednoznačne dosˇlo na strane žalovane´ho k bezdo^vodne´mu
obohateniu. S poukazom na § 456 Obcˇianskeho za´konni´ka teda uložil žalovanému povinnosť uhradiť
bezdôvodné obohatenie v požadovanej výške. Zároveň priznal žalobkyni úrok z omeškania v zákonnej
výške a to počnúc dňom márneho uplynutia dodatočnej lehoty na plnenie poskytnutej žalobkyňou
žalovanému, t.j. od 11.5.2016 až do zaplatenia.

5.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Keďže žalobkyňa bola v spore úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zrušenia veci a vrátenia okresnému

súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Primárne okresnému súdu vytýkal nepreskúmateľnosť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že ide o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalovaný vstúpil do právneho vzťahu so žalobcom na základe
ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na
základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať, čo v predmetnom prípade

aj vykonali a v zmysle všeobecných podmienok sa dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súdna prax pritom určila použitie Obchodného zákonníka
nezávisle na dohode strán aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy
o úvere. Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je totiž založený na subsidiárnom základe,
pričom z Obchodného zákonníka vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka nie sú pre obchodné

záväzkové vzťahy vylúčené. Okrem toho, Obchodný zákonník sa výslovne spotrebiteľmi v niektorých
ustanoveniach zaoberá.
7. V zmluve je tiež výslovne uvedený účel uzatvorenia zmluvy - zamestnanie, na základe čoho je
dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Dôležitým z hľadiska zákona podľa odvolateľa je, na aký
účel je úver poskytnutý, nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. V danej spojitosti

poukázal na vyhlásenie žalobkyne v Dodatku ku zmluve, kde uviedla, že finančné prostriedky použila
na náklady spojené s pracovnou cestou. Dodal, že je nemysliteľné, aby žalovaný kontroloval v prípade
každého klienta u vyše 400 000 zmlúv, na čo financie použije. Klient sa totiž sám zaväzuje svojim
podpisom, že prostriedky využije na poskytnutý účel. Tvrdenia žalobcu o tom, že pred uzavretím
zmluvy nebol dostatočne informovaný o význame jednotlivých ustanovení, sú teda podľa odvolateľa

bezpredmetné. Obzvlášť, ak to bola práve žalobca, ktorý inicioval uzavretie zmluvy v danej podobe.
Ak žalobca dodatočne došiel k záveru, že je pre neho zmluva subjektívne nevýhodná, nemôže byť
na ujmu žalovaného, keď konal v dobrej viere. Poukázal pritom na judikatúru Európskeho súdneho
dvora, v zmysle ktorej pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak
totiž spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod,

a nie ako spotrebiteľský záväzok, nakoľko je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru ako princíp
zmluvného práva. Zmluvu o úvere nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto
je toho názoru, že predmetné zmluvy o úvere nemusia obsahovať údaj RPMN.

8.Čo sa týka poplatku, odvolateľ poukázal na závery rozhodovacej praxe, v zmysle ktorých u

nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005). V týchto prípadoch sú totiž
poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko
spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov jepožadovanévporovnanísbankamimenšiezabezpečenieapožiadavkyklientovsúvybavovanéomnoho
pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je vzťahom na ich zameranie pochopiteľné.
Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito

nebankovými veriteľmi tiež obvyklé vyššie než obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre
typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi
v určitom období. Okrem toho Obchodný zákonník v § 499 umožňuje dojednanie tzv. poplatku za
rezervovanie peňažných prostriedkov. Aj Obchodný zákonník teda umožňuje vyberanie iných platieb,
ako len splátok úveru a úroku. V súvislosti s prípustnosťou poplatku za náklady na vypracovanie a

uzatvorenie zmluvy o úvere poukazuje odvolateľ na poslednú novelu zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákon č. 132/2013, účinný od 10.6.2013. Hoci zotrváva na tvrdeniach, že sa nejedná o spotrebiteľskú
zmluvu, ani hypoteticky by tvrdenú neprijateľnosť poplatku nebolo možné vyvodiť zo samotného zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktoré výslovne zakazuje veriteľovi požadovať od spotrebiteľa úhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského
úveru alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo

vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru. Zákonodarca teda v rámci explicitného
výpočtu neprípustných poplatkov neuvádza poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere.
9.Odvolateľ dodal, že v čase uzatvárania zmluvy o úvere zákon nestanovoval maximálne možnú
prípustnú výšku odplaty. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 OZ, v zmysle ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V tejto
spojitosti poukázal na niektoré závery aplikačnej praxe súdov Slovenskej republiky.

10.Napokon žalobca konštatoval, že v danom prípade nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, zmluva nikdy nebola právoplatne

vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie zo zmluvy nikdy neodpadol a majetkový
prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

11.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa nesúhlasila so zrušením napadnutého rozsudku.
Považovala ho za vecne správne, vydané na základe objektívneho zisteného skutkového stavu,

obsahujúce preskúmateľné, zrozumiteľné, výstižné a presvedčivé odôvodnenie. Predovšetkým
nesúhlasila s názorom odvolateľa, že sa zmluva má spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka,
nakoľkoideotypickúspotrebiteľskúzmluvu.Opakovanézdôrazňovanieúčeluzmluvyneobstojí,nakoľko
uvedená zmluva bola už ako spotrebiteľská posúdená vo viacerých konaniach (napr. v konaní vedenom
naOkresnomsúdeLiptovskýMikulášsp.zn.4C/320/2015),pričomtútoskutočnosť(vuvedenomkonaní)

žalovaný nenamietal. Zopakovala, že peňažné prostriedky si požičala ako spotrebiteľ a použila ich na
súkromné účely, nie na výkon zamestnania. Žalovaným spomínaný dodatok nevidela, dokonca jej nebol
doručený v rámci tohto konania, ani predtým, preto sa nedokáže k nemu vyjadriť a má pochybnosti o
jeho existencii. Žalovaný najskôr tvrdil, že uvedené vyhlásenie sa nachádza v zmluve o úvere, následne
poukazuje,žetotosamánachádzaťvDodatku,ktorývôbecnebolpredložený.Argumentáciažalovaného

smerujúca k legalizovaniu nezákonných poplatkov je jeho účelovou obranou a ostatné rozhodnutia
súdov, na ktoré poukazuje, nie sú na vec aplikovateľné.

12.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379

CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného
súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

13.Odvolacia argumentácia je čiastočne opodstatnená. Ani jeden z dôvodov, na ktorých okresný súd

založil svoje rozhodnutie totiž nie je natoľko argumentačne presvedčivý, aby bolo možné konštatovať
vecnú správnosť napadnutého výroku.
14.Z určujúceho hľadiska sú síce vo všeobecnosti správne úvahy súdu prvej inštancie o potencionálne
nekalom charaktere praktiky spočívajúcej vo vyznačovaní kolónky účelu úveru „na zamestnanie"
dodávateľom v rozpore (vedomom) so skutočnosťou/realitou (s cieľom obísť spotrebiteľskú ochranu),

v okolnostiach súdenej veci však absentuje akékoľvek konkrétne skutkové zistenie (napr. výsluch
zamestnanca žalovaného, ktorý zmluvy uzatvára alebo odkaz na iné konkrétne oboznámené súdne
konanie/rozhodnutie z ktorého by vyplývala vedomosť súdu o takejto zistenej/ustálenej praktike
žalovaného) umožňujúce prijať predmetný záver (t.j., že veriteľ žalobkyni „nanútil" označenie kolónky sdaným účelom úveru), naopak zo zmluvy o úvere (č.l. 3 spisu) ako i jej dodatku (č.l. 25 spisu) vyplýva,
že úver bol poskytnutý na účely zamestnania. Pre vyvrátenie týchto skutkových zistení nepostačujú
okresným súdom formulované, inak opodstatnené, všeobecné tézy. Napriek nepochybnej požiadavke

zvýšenejprocesnejaktivityvprípadesporovsoslabšoustranou(akýmjeisúdenávec),jetedazjavné,že
si okresný súd sám (neprípustne) vytvoril skutkový stav (v čom ale spomenutá zvýšená aktivita nemôže
spočívať).
15.Nadväzne, pokiaľ (z opísaných dôvodov) nie je jednoznačne ustálené východisko, či žalobkyňa
napĺňa pojmové znaky spotrebiteľa (§ 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v

znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), sú za daného stavu predčasnými (a preto i bezpredmetnými)
všetky ďalšie úvahy súdu prvej inštancie, založené výlučne (a práve) na inštitúte ochrany takéhoto
subjektu - spotrebiteľa.
16.Možno tiež dodať, že - opäť pri konštatovaní vo všeobecnosti náležitej úvahy okresného súdu
ohľadne judikatúrou akceptovaného záveru o neprípustnosti poplatku, za ktorý spotrebiteľ nedostane
reálne protiplnenie - nie je zrejmé, na základe čoho okresný súd bez ďalšieho dospel k záveru, že celá

predmetná čiastka (484 eur) predstavuje poplatok za poskytnutie úveru (v zmysle čl. 12 VPPÚ totiž
predstavuje tretina poplatku úrok - pozn. odvol. súdu).

17.Zhrnúc konštatované, opísaným postupom - nepreskúmateľnosťou dôvodov jeho rozhodnutia - súd
prvej inštancie znemožnil žalovanému realizáciu jeho procesných práv v takej miere (keď nezodpovedal

základné vecné otázky), že tento nedostatok nie je možné odstraňovať pred odvolacím súdom.

18.V ďalšom postupe sa preto okresný súd v rámci právneho posúdenia primárne vyrieši otázku,
či dotknutý záväzkový vzťah má charakter spotrebiteľského úveru, resp. spotrebiteľskej zmluvy (v
širšom zmysle) a v prípade kladného záveru sa v rámci svojej argumentácie sa podrobne vysporiada

s predostretou obranou žalovaného. V novom rozhodnutí tiež súd prvej inštancie upraví trovy konania
(vrátane odvolacieho).

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.