Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715219729
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7715219729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne S. J., X.Z., E. XX, zastúpenej
JUDr. Igorom Klamárom, advokátom, Bratislava, Družstevná 5, proti žalovanej Ľ. U., J., K. XXXX/XX,
zastúpenej JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, Michalovce, Kpt. Nálepku 8, IČO: 31 976 2014, o
zaplatenie 86 € a i., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 12C/248/2015-103 z 12.12.2017 Okresného
súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej sa p r i s u d z u j e náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 75,40

€, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čo žalobou, doručenou mu 20.11.2015, žiadala, resp. sa domáhala a
čo uviedla, na čo žalovaná, ktorá so žalobou nesúhlasila, poukázala, a že vykonaným dokazovaním zistil
„následovné“:ŽalobkyňajevlastníčkouCKNparc.č.1163vovýmere253m2,zastavanéplochy nádvoria,
ktorá je evidovaná na LV č.XXXX k. ú. M.. Na tejto parcele je postavená i stavba, administratívna budova,
ktorá je evidovaná na LV č.XXX9, k. ú. M.. Vlastníčkou tejto stavby je žalovaná. Vzájomné vzťahy

medzi vlastníctvom stavby a vlastníctvom pozemku nie sú usporiadané. Navrhovanú nájomnú zmluvu
zo strany žalobkyne, aby žalovaná platila nájomné 0,17 € za 1 m2 za rok žalovaná neakceptovala. V
súčasnosti na Okresnom súde (ďalej len OS) Michalovce prebieha i konanie 7C/27/2011 o zriadenie
vecnéhobremenakpriľahlýmpozemkomvprospechžalovanej.Ďalejuviedol,čovyplývazpredložených
LV č.XXXX, XXXX, k. ú. M.e, zo sprievodného listu označeného ako návrh na uzatvorenie nájomnej
zmluvy z 30.7.2015 a návrhu nájomnej zmluvy, z kópie uznesenia OR PZ SR Michalovce z 31.3.2014,
čo vyplynulo zo znaleckého posudku (ďalej len ZP) č.111/2016 znalca Z.. J.Q. A., čo je zrejmé zo žaloby

v konaní 7C/27/2011, a čo vyplýva z uznesenia OS Michalovce 7C 27/2011 z 30.5.2011. Cituje znenie
§ 451 a § 458 ods.1 O. z. a ďalej uvádza: Po vyhodnotení dôkazov vyplynulo, že nárok žalobkyne
je dôvodný čiastočne. Z predložených LV jednoznačne vyplýva to, že žalovaná je vlastníčkou stavby
administratívnej budovy postavenej na CKN parc.č.1163 vo výmere 253 m2. Táto parcela je vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne. Právny vzťah vlastníctva stavby a vlastníctva pozemku pod stavbou nie je medzi
stranami zmluvne upravený. Žalobkyňa sa teda správne domáha vydania bezdôvodného obohatenia. V
danom prípade je nepochybné, že zo strany žalovanej dochádza k bezdôvodnému obohateniu, a to na

úkor žalobkyne. Na pozemku žalobkyne je totiž postavená stavba, administratívna budova, ktorá zaberá
výmeru o rozlohe 253 m2. Vlastníctvo stavby od r.2001 patriacej žalovanej postavenej na pozemku o
výmere 253 m2 sporné nebolo. Žalovaná síce namietala vlastníctvo k CKN parc.č.1163, z predložených
LV č.XXXX, k. ú. M. je však nepochybné, že výlučné vlastníctvo patrí žalobkyni, a to od r.2010, čo jezrejmé z nadobúdacieho titulu uvedeného na LV. Vo veci je nepodstatné, či žalovaná administratívnu
budovu užíva alebo nie. Svojím vlastníctvom k stavbe zaberá pozemok žalobkyne a tým bráni, aby
ten bol primeraným spôsobom žalobkyňou užívaný. Tým teda žalobkyňu obmedzuje v jej vlastníctve

(§ 123 O. z.). Keďže bolo naznačené, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi nie je, k bezdôvodnému
obohateniu dochádza bez právneho dôvodu. V takomto prípade je osoba, ktorá sa obohacuje na úkor
inejosobypovinnábezdôvodnéobohatenievydať.Vtejtovecivýškabezdôvodnéhoobohateniasarovná
výške nájomného za užívanie obdobných pozemkov v danom k. ú. a čase. Keďže výška nájomného
bola sporná /žalovaná ju namietala/ vo veci bolo nariadené súdnoznalecké dokazovanie. Znalec A.

v ZP určil ročnú výšku nájmu v období od 20.11.2013 do 20.11.2015 sumou 37,70 €. Dvojnásobok
tejto sumy predstavuje 75,40 €. Ako vyplýva zo ZP, pre nedostatok porovnateľných materiálov použil
metódu polohovej diferenciácie. Žalovaná síce namietala, že proti výpočte všeobecnej hodnoty pri
období predpokladanej návratnosti investície 15-40 rokov, znalec zobral do úvahy návratnosť v 15 ročnej
lehote a nie v časovo dlhšom období, ale keďže znalec v danom intervale návratnosť investícii zohľadnil,
i keď na spodnej hranici daného obdobia, považuje tento posudok za správny. Obdobie predpokladanej

návratnosti investície mohlo byť v rámci výsluchu znalca podrobené preskúmaniu, avšak strana
žalovanej od takto navrhnutého dôkazu ustúpila. Z uvedeného teda vyplýva, že výška bezdôvodného
obohatenia bola jednoznačne preukázaná do výšky 75,40 €. K obrane žalovanej, že tá nemohla
administratívnubudovuužívať,pretožeelektrickévedenie,ktorésanachádzalonaelektrickomstĺpebolo
„žalovanou“, resp. ňou poverenými osobami - napr. Z.. F. strhnuté, udáva, že z výsledkov policajného

šetrenia,naktorépoukazovalasamotnážalovaná,jednoznačnevyplýva,ževčasestrhnutiaelektrického
stĺpa, bol tento niekoľko rokov nefunkčný a prekážal budovanému oploteniu. Cez dané elektrické
vedenie teda elektrická energia do administratívnej budovy neprúdila. I Východoslovenská distribučná
a.s. Košice sa v tr. konaní vyjadrila, že v danej lokalite nevlastní trafostanicu, nízkonapäťové rozvody
elektrickej energie, nevlastní ani strhnutý elektrický stĺp. Zo žiadneho iného dôkazu pritom nevyplynulo,

aby žalobkyňa, príp. ňou poverené osoby iným spôsobom bránili v dodávaní elektrickej energie do
administratívnej budovy žalovanej. Čo sa týka tvrdení, že žalovaná zamedzovala prístup žalobkyne
do jej administratívnej budovy, zo spisu 7C/27/2011 vyplynulo len to, že ZELENINA s.r.o. Michalovce,
G. N., J. N. sa domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúce v práve cesty k nehnuteľnostiam -
stavbám postavených na CKN parc.č.1175/4,1175/6,1156,1157,1158,1178,1179. O zamedzení prístupu

k stavbe postavenej na CKN parc.č.1163 nie je v žalobe 7C 27/2011 a nariadenom predbežnom opatrení
zmienka. Keďže z vykonaných dôkazov nevyplynulo, aby k administr. budove na parc.1163 bol rovnako
zamedzený prístup ako k stavbám v konaní 7C 27/2011, nepristúpil k aplikácii § 3 O. z. (a nie čl.5 CSP
v zmysle procesnej obrany žalovanej) o posúdení nároku v rozpore s dobrými mravmi. V konaní boli
vykonané všetky dôkazy navrhnuté a označené stranami. Vzhľadom „k tomu“, že výška bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 20.11.2013 do 20.11.2015 predstavuje 75,40 €, v tejto výške zaviazal k
povinnosti žalovanú. Keďže požadovala 86 €, bola úspešná do výšky 88 % uplatneného nároku. Zároveň
bola 12 % neúspešná. Mala by tak mať právo na náhradu 76 % účelne vynaložených trov. Žalobkyňa
však ďalším výrokom požadovala zaviazať žalovanú i k povinnosti platiť 43 € ako nájomné ročne do
budúcnosti. Vzhľadom „k tomu“, že v tejto právnej veci bolo preukázané, že nárok má svoj právny

základ v bezdôvodnom obohatení a nie v nájomnom, tento výrok bol zamietnutý. Vydanie bezdôvodného
obohatenia sa môže domáhať osoba až vtedy, keď bezdôvodné obohatenie vznikne. To je zrejmé z
dikcie § 451 ods.1 O. z. Keďže v tejto právnej veci nebolo teda možné rozhodnúť ku dňu rozhodovania
o budúcom bezdôvodnom obohatení, tento nárok musel byť zamietnutý. Oba nároky /výroky/ považuje
za rovnocenné. K otázke náhrady trov konania by preto malo byť spravodlivé použiť § 255 ods.2 CSP

tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
3. Žalobkyňa v zák. stanovenej lehote podala odvolanie proti 2. a 3. výroku Rozsudku a odvolanie
odôvodňuje nasledovne: Žalobou z 5.11.2015 sa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú platiť jej nájomné
za užívanie jej pozemku vo výške 43 € mesačne a vydanie bezdôvodné obohatenie za obdobie 2
rokov spätne od podania žaloby vo výške 86 € mesačne, ktoré zodpovedá dvojnásobku požadovaného

ročného nájomného. Po vykonaní dokazovania vydal súd rozsudok, ktorým zaviazal „žalobkyňu“ zaplatiť
75,40 €. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná
je vlastníčkou stavby, ktorá je postavená na jej pozemku, čím dochádza k bezdôvodnému obohateniu
žalovanej na jej úkor, pričom výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške nájomného za užívanie

obdobných pozemkov v danom k. ú. a čase. Výška nájomného bola určená ZP v sume 37,70 E/rok, t.j.
75,40 €/2 roky. S priebehom a výsledkami dokazovania, vrátane ZP súhlasí. Taktiež akceptuje výšku
nájomného určenú ZP. Reprodukuje, čo sa však v bode 18 rozsudku uvádza. S týmito závermi súdu
nesúhlasí, a to z nasledovných dôvodov: V prvom rade poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový súdsa nijakým spôsobom nevysporiadal s bezdôvodným obohatením žalovanej na jej úkor za obdobie odo
dňa podania žaloby do dňa rozhodnutia vo veci, t.j. od 20.11.2015 do dňa vyhlásenia rozhodnutia, resp.
jeho právoplatnosti. Zároveň namieta skutočnosť, že súd nezaviazal žalovanú k plateniu nájomného

do budúcnosti. Je bežnou praxou súdov, že v prípade, že na pozemku jedného vlastníka je postavená
stavba iného vlastníka, vlastník stavby je povinný platiť vlastníkovi pozemku nájomné vo výške, ktorú
na základe podanej žaloby určí súd (do budúcna odo dňa podania žaloby a 2 roky spätne). V zmysle
uvedeného namieta aj nepriznanie jej práva na náhradu trov konania, keďže aj vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žaloba bola podaná oprávnene a súdne konanie de facto zavinila žalovaná tým,

že nereagovala na jej výzvu na uzatvorenie nájomnej zmluvy a ani jej neplatila odplatu za užívanie jej
pozemku. Na základe uvedeného má za to, že súd na základe správne vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnemu právnemu záveru. Preto žiada zmeniť druhý a tretí výrok rozsudku prvostupňového
súdu nasledovne: Žalovaná je povinná platiť jej nájomné 37,70 €/rok, vždy do 30.9. príslušného roka,
počnúc 20.11.2015. Žalovaná je povinná zaplatiť jej dlžné nájomné 37,70 €/rok, počnúc 20.11.2015
do právoplatnosti rozsudku, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznáva sa jej náhrada trov

prvostupňového konania v plnom rozsahu. Zároveň navrhuje, aby jej bola žalobkyni priznaná náhrada
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne voči rozsudku uvádza: II. V rámci predmetného
odvolania žalobkyne z 21.12.2017, ktoré bolo súdu doručené 28.12.2017 žalobkyňa poukazuje na to,
že: 1./ súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s bezdôvodným obohatením na jej úkor za obdobie odo

dňa podania žaloby, t. j. od 20.11.2015 do dňa vyhlásenia rozhodnutia, resp. do jeho právoplatnosti. 2./
namieta skutočnosť, že súd ju nezaviazal k plateniu nájomného do budúcnosti, pričom má byť bežnou
praxou súdov, že vlastník stavby stojacej na cudzom pozemku je povinný platiť vlastníkovi pozemku
nájomné vo výške, ktorú určí súd. 3./ namieta aj nepriznanie jej práva na náhradu trov konania, keďže
má za to, že žaloba bola podaná dôvodne a súdne konanie de facto zavinila ona. III. S uvedenými

tvrdeniami žalobkyne, ktoré uvádza v odvolaní z 21.12.2017 nesúhlasí, tieto považuje za v rozpore
so skutkovým a právnym stavom veci a k týmto podáva toto písomné v y j a d r e n i e: ad 1./ Zo
žaloby žalobkyne z 5.11.2015, ktorá bola súdu doručená 20.11.2015 je - podľa jej názoru - zrejmé, že
v rámci žalobného návrhu (petitu) navrhla, aby súd rozhodol nasledovne: I. Odporca je povinný vydať
navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške 86 €. (pričom sa jednalo o bezdôvodné obohatenie

za obdobie od 20.11.2013 do 20.11.2015 - pozn. autora). Odporca je povinný platiť navrhovateľovi
nájomné za užívanie pozemku parc.č.1163 vo výmere 253 m2, vo výške 0,17 E/m2/rok, t. j. 43 € ročne.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania, t. j. súdny poplatok a trovy právneho zast.,
do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Nie je jej zrejmé, z akého dôvodu poukazuje žalobkyňa na nárok
na zaplatenie, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho obvyklému nájomnému za

obdobie od 20.11.2015 do „vyhlásenia rozhodnutia, resp. jeho právoplatnosti“ (úvodzovky žalovaná),
nakoľko takýto nárok si v rámci žaloby z 5.11.2015, ktorá bola súdu doručená 20.11.2015 neuplatnila,
čo je zrejmé priamo z jej žaloby. V tejto súvislosti teda poukazuje na § 216 ods.1 CSP (jeho znenie
cituje). V prípade, ak by súd rozhodol o nároku, na ktorý žalobkyňa poukazuje (podľa jej vedomostí prvý
krát) až v rámci odvolania z 21.12.2017, jednalo by sa - podľa jej názoru - o rozhodnutie v rozpore s

cit. § 216 ods.1 CSP ako aj v rozpore s platnou právnou zásadou „iudex ne eat petita partium“ (sudca
nech nejde nad návrhy strán). Za situácie, ak by bolo predmetné vyjadrenie žalobkyne posúdené ako
návrh na zmenu žaloby podľa § 140 ods.1 CSP (jeho znenie cituje), poukazuje na § 371 CSP (jeho
znenie cituje). S ohľadom na uvedené skutočnosti považuje tvrdenia žalobkyne o nerozhodnutí o nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 20.11.2015 do „vyhlásenia rozhodnutia, resp.

jeho právoplatnosti“ (úvodzovky žalovaná) za bezpredmetné. ad 2./ Je jej zrejmé, že právne posúdenie
nároku prislúcha v zmysle platných právnych predpisov výlučne súdu. Napriek tomu je však toho názoru,
že predmetný nárok predstavuje tzv. určovaciu žalobu, v rámci ktorej sa žalobkyňa domáha určenia
výšky „nájomného“ (úvodzovky žalovaná) ako aj povinnosti hradenia ňou tohto „nájomného“ (úvodzovky
žalovaná) v prospech žalobkyne do budúcna. Cituje znenie § 137 písm. c) CSP. Má za to, že na určení,

akého sa žalobkyňa domáhala v predmetnom súdnom konaní, nie je na jej strane daný naliehavý
právny záujem. Toto konštatovanie odôvodňuje tým, že naliehavý právny záujem v danom prípade
nevyplýva žalobkyni z osobitného predpisu, a teda je potrebné ho ňou preukázať. Žalobkyňa však
- podľa jej názoru - nemá naliehavý právny záujem na danom určení, keďže na jej strane je daná
možnosť domáhať sa svojich prípadných práv podaním žaloby o splnenie povinnosti, a to o vydanie

bezdôvodného obohatenia, v prípade, ak k takémuto bezdôvodnému obohateniu dôjde (tak ako to
konštatoval súd v rámci svojho rozsudku z 12.12.2017). S ohľadom na uvedené je teda toho názoru, že
nárok žalobkyne uplatnený žalobou z 5.11.2015 v časti čo do výroku II. nie je dôvodný, a z tohto dôvodu
považuje rozsudok súdu v tejto časti za zákonný a vecne správny. Cituje znenie § 663 O. z. Z ustálenejprávnej praxe ako aj teórie je - podľa jej názoru - zrejmé, že nájomný vzťah medzi prenajímateľom
a nájomcom ako právne vymedzený podtyp záväzkovo-právneho vzťahu môže byť založený výlučne
nájomnou zmluvou, ktorá predstavuje dvoj, príp. viacstranný právny úkon a ktorá je výsledkom zhodnej

a zhodne prejavenej vôle účastníkov zmluvy - zmluvných strán. V danom prípade sa však žalobkyňa
domáha založenia „zmluvného - nájomného vzťahu“ (úvodzovky žalovaná) autoritatívne rozhodnutím
súdu, čo je - podľa jej názoru - v rozpore s platnými právnymi predpismi. Je jej zrejmé, že platné právne
predpisy dovoľujú nahradenie prejavu vôle jednej zmluvnej strany súdnym rozhodnutím, a to v prípadoch
zmlúv o budúcich zmluvách uzatvorených podľa § 50a O. z., resp. podľa § 35 zák.č.36/05 Z. z. o rodine

(ďalej len ZoR; poznámka žalovanej), avšak v danom prípade nie je možné - podľa jej názoru - aplikovať
daný postup, keďže medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna zmluva o budúcej nájomnej zmluve
podľa § 50a O. z., a zároveň sa nejedná ani o právny vzťah - nezhoda medzi rodičmi podľa § 35 ZoR.
ad 3./ Má za to, že rozhodnutie súdu v časti čo do výroku o náhrade trov konania je vecne správne a
zákonné,atosohľadomnatúskutočnosť,ževdanomsúdnomsporesažalobkyňadomáhala2nárokov:
1./ vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 86 €, 2./ určenia nájomného vzťahu a nájomného do

budúcna, pričom bola úspešná len v jednom z týchto nárokov, ktoré súd správne - podľa jej názoru -
posúdil ako nároky rovnocenné. Keďže žalobkyňa bola úspešná len v jednom z týchto nárokov, je možné
konštatovať jej úspech v predmetnom súdnom spore v rozsahu 50 %, a teda argumentum a contrario
možno dospieť ku záveru, že aj ona bola úspešná v súdnom spore v rozsahu 50 %. Na daný prípad
je potrebné - podľa jej názoru - aplikovať, tak ako to urobil aj súd, zásadu úspechu vo veci zakotvenú

v § 255 ods.1 CSP (jeho znenie cituje). S ohľadom na pomer úspechu žalujúcej a žalovanej strany je
- podľa jej názoru - daný postup podľa § 255 ods.2 CSP (jeho znenie cituje). IV. Cituje znenie § 392
a § 387 ods.1 CSP. Vzhľadom na uvedené je preto toho názoru, že súd rozsudkom rozhodol správne
a zákonne, pričom predmetný rozsudok vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý bol
následne správne právne posúdený. Z týchto dôvodov navrhuje, po zvážení celého prípadu, podľa § 387

ods.1 CSP za použitia § 392 CSP, rozsudkom potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pozostávajúcich z trov poskytnutých právnych služieb, ktorú
je žalobkyňa povinná uhradiť na účet jej zástupcu, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu o výške trov odvolacieho konania. V. Trovy konania. V prípade rozhodnutia odvolacieho súdu
o náhrade trov konania (pozostávajúcich z trov poskytnutých právnych služieb) v jej prospech, žiada

tieto priznať s DPH v súlade s § 22 zák.č.222/04 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení,
s ohľadom na skutočnosť, že jej zástupca je platcom DPH. Špecifikácia trov poskytnutých právnych
služieb v odvolacom konaní: - spracovanie a podanie vyjadrenia z 24.1.2018 k odvolaniu žalobkyne, -
rež. Paušál: 1- krát 9,21 €, - 20 % DPH.
5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
7. Rozsudok vo výroku, ktorým žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 75,40 €, v lehote 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1
a § 379 CSP), preto nebol v tomto výroku v odvolacom preskúmavaný.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani
odvolanie.

9. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov

ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť

výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.11. Súd použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu, preto sa odvolací súd s jeho dôvodmi plne stotožňuje a nepovažuje za

potrebné k nim nič dodávať, keďže v odvolaní sa v podstate iba opakujú skutočnosti uvádzané už v
konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa tento súd výstižne a presvedčivo vysporiadal.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP), so zreteľom na skutočnosti
uvedené v odvolaní, možno doplniť:
13. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že prvostupňový súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s bezdôvodným

obohatením žalovanej na jej úkor za obdobie odo dňa podania žaloby do dňa rozhodnutia vo veci, t.j.
od 20.11.2015 do dňa vyhlásenia rozhodnutia, resp. jeho právoplatnosti, jeho postup bol správny, lebo
bezdôvodne obohatenie za uvedené obdobie nebolo predmetom žaloby [§ 216 CSP - Súd je viazaný
žalobným návrhom žalobcu (ods.1). Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa
strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu (ods.2)] a do vyhlásenia napadnutého rozsudku nedošlo k zmene žaloby [(§ 139 CSP - Žalobca

môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. § 140 CSP Zmena žaloby je návrh, ktorým sa
rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo (ods.1). Zmenou žaloby je i podstatná zmena
alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (ods.2). Za zmenu žaloby sa nepovažuje
úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu (ods.3)].

14. Žalobkyňa neoznačila ani jedno súdne rozhodnutie na dôkaz pravdivosti svojho tvrdenia, že je
bežnou praxou súdov, že v prípade, že na pozemku jedného vlastníka je postavená stavba iného
vlastníka, vlastník stavby je povinný platiť vlastníkovi pozemku nájomné vo výške, ktorú na základe
podanej žaloby určí súd (do budúcna odo dňa podania žaloby a 2 roky spätne).
15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
16. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
18. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.