Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/148/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712213643
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5712213643.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: 1/ U.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. S., Ul. F. XX, 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. S., Ul. F. XX,
zastúpení JUDr. Jozefom Pliešovským, advokátom so sídlom v P., Ul. O. X proti žalovanému: G. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W., Ul. P. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Mario Buksa, právne služby s.r.o.,
so sídlom Martin, Červenej armády 1, v konaní o odstránenie murovaného plota, o odvolaní žalobcov
v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/184/2012 zo dňa 29.06.2017 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 7C/184/2012-437 zo dňa 22.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením okresného súdu p o t v r d
z u j e .

Žalobcom v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom ako súd prvej inštancie v konaní o odstránenie murovaného
plota rozhodol nasledovne :
Súd návrh žalobcov v celom rozsahu zamieta.
Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.
Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť na účet Okresného súdu v Martine trovy konania
hradené zo štátnych prostriedkov v sume 1.614,74 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vykonané

dokazovanie konštatoval, že dospel k jednoznačnému záveru, že návrh žalobcov je nedôvodný,
nakoľko v konaní bolo preukázané prvým znaleckým posudkom Ing. Hrivíka ako aj kontrolným
znaleckým posudkom Ing. Šobichovej, že oplotenie žalovaného nezasahuje do parciel žalobcov, a
preto neprichádza do úvahy ochrana ich vlastníctva v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a
z toho dôvodu návrh žalobcov v celom rozsahu zamietol. Neobstojí ani tvrdenie svedka P., ktorý
uviedol, že znalecký posudok je nesprávny. Podľa znaleckého posudku hranica medzi spornými
parcelami je lomená, čo je nesprávne. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že plot žalovaného zasahuje do

parciel žalobcov. Svoje tvrdenie nevedel jednoznačne preukázať. Jeho námietky vyvrátila znalkyňa Ing.
Šobichová, ktorá jednoznačne poukázala na závery svojho znaleckého posudku, podľa ktorého hranica
medzi parcela účastníkov je rovná, nie je lomená ako tvrdil svedok vo svojej výpovedi, keď uviedol, že
znalkyňa nesprávne určila hranicu medzi parcelami, keď uvádzal, že hranicu, ktorú určila znalkyňa jelomená. Vo svojej výpovedi sa dostal do rozporu s obidvoma znaleckými posudkami vykonanými v tomto
konaní. Svoje stanovisko vierohodne nezdôvodnil. Súd vyhodnotiac každý dôkaz osobitne ako aj v ich
vzájomných súvislostiach rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP. Zaviazal žalobcov
spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu, nakoľko tento mal úspech
v celom rozsahu.
V zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP s poukazom na ust. § 148 ods. 1 OSP zaviazal žalobcov na zaplatenie
sumy 1.614,74 Eur, čo sú trovy znaleckých dokazovaním hradených zo štátnych prostriedkov, nakoľko

právne účinky úkonov, konkrétne nariadenie znaleckého dokazovania a s tým súvisiacich všetkých
právnych úkonov vznikli ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Jedná sa o trovy vo výške
1.159,77 Eur hradené Ing. Šobichovej a suma 454,97 Eur hradená Ing. Hrivíkovi. Pri rozhodovaní o
úhrade trov hradených zo štátnych prostriedkov súd vychádzal z úspechu vo veci ako bolo uvedené v
OSP účinného do 30.06.2016. Vychádzal aj z čl. 4 ods. 2 CSP.

2. Opravným uznesením okresný súd rozhodol nasledovne:
I. Súd opravuje výrok III rozsudku Okresného súdu Martin vyhláseného v zápisnici o súdnom
pojednávaní zo dňa 29.06.2017, sp.zn. 7C/184/2012 a to tak, že správne má znieť:
"Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť na účet Okresného súdu v Martine trovy konania
hradené zo štátnych prostriedkov v sume 1.614,74 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku."

II.SúdopravujevýrokIIIpísomnéhovyhotoveniarozsudkuOkresnéhosúduMartinč.k.7C/184/2012-398
zo dňa 29.06.2017 a to tak, že správne má znieť:

,,Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť na účet Okresného súdu v Martine trovy konania
hradené zo štátnych prostriedkov v sume 1.614,74 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku."

V dôvodoch svojho opravného uznesenia konštatoval, že z vlastnej činnosti zistil zrejmú nesprávnosť
výroku III. vyhláseného rozsudku na pojednávaní dňa 29.06.2017 ako aj písomného vyhotovenia tohto
rozsudku, ktorá spočívala v uvedení nesprávnej strany sporu povinnej uhradiť trovy konania štátu
(žalovaný). Z odôvodnenia rozsudku (bod 13.) jednoznačne vyplýva, že súd túto povinnosť uložil
žalobcom a rozhodol tak z dôvodu, že žalobcovia boli v konaní neúspešnou stranou sporu. Opravné

uznesenie vydal v súlade s ust. § 224 Civilného sporového poriadku.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/
rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie
podľa § 389 ods. 1 písm. a), b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu podľa § 391 ods. 1

CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že odôvodnenie
zamietnutia ich žaloby je veľmi stručné, nepresvedčivé a nezaoberá sa podstatnými dôvodmi, prečo
považuje kontrolný posudok znalkyne Ing. Šobichovej za nesprávny. So závermi súdu prvej inštancie
nesúhlasia a podávajú proti všetkým výrokom rozsudku odvolanie. Je nepochybné, že žalovaný, resp.
jeho právna predchodkyňa postavila murovaný plot s murovanými základmi bez stavebného povolenia.

Stavbu dokončila napriek tomu, že stavebný úrad jej zakázal pokračovať v stavbe. Nakoľko stavba a
jej základy evidentne presahovali na ich pozemok, boli nútení podať na súde žalobu o odstránenie
murovanéhooploteniavčítanezákladov.Súdustanovilzaúčelomzistenia,čisapostavenýplotnachádza
na ich pozemku znalecké dokazovanie, najprv Ing. Hrivíkom a následne po zrušení rozsudku okresného
súdu aj kontrolné znalecké dokazovanie Ing. Šobichovou. Znalecký posudok Ing. Hrivíka konštatoval,

že oplotenie žalovaného nie je na ich parcelách a leží celým objemom svojej nadzemnej časti v parcele
vo vlastníctve odporkyne. K priebehu pozemnej časti oplotenia sa však nevedel vyjadriť, nakoľko jeho
geodetické zameranie je podmienené úplným obnažením - odkopaním podzemnej časti základovej
časti oplotenia. Tento posudok geometrickým plánom Ing. B. U. č. 11/2015 spochybnili a preto bol
rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Po zrušení

rozsudku po nariadení kontrolného znaleckého dokazovania podala Ing. Šobichová znalecký posudok,
proti ktorému podali námietky a so zameraním a závermi znalkyne nesúhlasili. Snažili sa nájsť znalca
z príslušného odboru, ktorý by dal ich námietkam odbornú vážnosť avšak vzhľadom na súčasný stav
ohľadom súdnych znalcov, potrebného znalca nenašli. Jediný čo bol ochotný zaoberať sa správnosťou
znaleckého posudku bol Ing. P. P. - pracovník geodetickej kancelárie Ing. U., ktorý sa podieľal aj

na vyhotovení geometrického plánu pri zameraní garáže spolu s pánom F.. Ing. P. premeral hranice
pozemkov a vyhotovil aj grafické znázornenie priebehu hraníc, z ktorého vyplýva, že tvrdenie znalkyne,
že ňou vytýčená hranica pozemku je v bodoch 2-50 priamka - je nesprávne, nakoľko podľa súradníc
určených samotnou znalkyňou sa nachádza oplotenie a garáž žalovaného na viacerých miestach na ichpozemku, a to v niektorých miestach až 14 cm. Na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku
bol vypočutý ako svedok Ing. P. a znalkyňa Ing. Šobichová. Navrhovali, aby bola vypočutá najprv
znalkyňa a potom, aby sa vyjadril svedok Ing. P.. Súd však toto odmietol a najprv vypočul svedka P.,

ktorý sa potom nemohol vyjadriť a spresniť svoju výpoveď, ktorá spochybňovala závery znalkyne. Tento
postup súdu považujú za zaujatý a nesprávny a majú za to, že bolo porušené ich právo na spravodlivý
proces. Okresný súd podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nesprávnym procesným postupom im znemožnil
uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto
po pojednávaní prípisom zo dňa 14.06.2017 ešte pred vyhlásením rozsudku predložili súdu grafické

znázornenie vyhotovené a zamerané Ing. P. preukazujúce, že nie je pravdivý záver znalkyne, že ňou
vytýčená hranica pozemku je priamka. Okresný súd sa však týmto dôkazom vôbec nezaoberal, a to
ani v odôvodnení napadnutého rozsudku a to napriek tomu, že pri odročení pojednávania za účelom
vyhlásenia rozsudku súd možnosť ďalšieho dokazovania nevylúčil. Okresný súd sa vôbec v odôvodnení
svojho rozsudku nezaoberal ani návrhom, aby žalovaný odstránil z ich pozemku murované základy
svojho oplotenia. Znalkyňa až na naše naliehanie zamerala tieto základy a v jej dodatku k posudku

na str. 3 v prílohe č. 2a až 2d sú tieto základy aj zamerané a zakreslené. Znalkyňa síce uvádza, že
predstavujú výmeru 0 m2, ale to je len znalkyňou zaokrúhlená výmera, lebo podľa nás môže to byť až
okolo 1 m2. Existenciu základov zasahujúcich do ich pozemku preukázali fotografiami, ktoré priložili k
žalobe. Rozsudok, ktorým bola zamietnutá v celom rozsahu ich žaloba nie je preto riadne a presvedčivo
odôvodnený a preto je nepreskúmateľný. Oplotenie bolo vybudované žalovaným tesne na hranici ich

pozemkov s tým, že základy sú prevažne na ich pozemku a stavba plota je na krivo a oni nemajú reálnu
možnosť vybudovať na ich garáži odtokové žľaby práve preto, že stavba plota im vybudovanie žľabov
znemožňuje. Základy oplotenia spôsobujú hromadenie dažďovej vody medzi oplotením a ich garážou a
tým aj k vlhnutiu stavby. Predtým k takémuto značnému vlhnutiu ich garáže nedochádzalo, lebo tam bol
postavený plot z pletiva a voda mohla voľne odtekať na všetky strany. Teraz odtekaniu vody znemožňuje

blízkosť murovaného oplotenia a pri garáži a hlavne jeho betónové základy, ktoré vytvárajú v tesnej
medzierke medzi garážou a plotom stálu vrstvu vody. Na garáži sa preto vytvára pleseň a tvorí mach
a začala už odpadávať aj omietka. Múr je postavený vo výške 2,80 m, je v takej tesnej blízkosti našej
stavby, že bráni prístupu svetla a prúdeniu vzduchu. Sú presvedčení, že žalovaný nelegálnou stavbou
oplotenia porušil nielen Stavebný zákon, ale aj ust. § 127 ods. 1 OZ a majú preto právo podľa § 126 ods.

1 OZ na ochranu proti tomu, kto im do ich vlastníckych práv neoprávnene zasahuje. Žalovaný, resp.
jeho právny predchodca ignoroval rozhodnutia správneho orgánu, ktorý výslovne zakázal pokračovať v
čiernej stavbe oplotenia. V riadnom stavebnom konaní by uplatňovali svoje výhrady k stavbe plota, jeho
výške a k tomu, kde má byť postavený. Týmto postupom žalovaného, resp. jeho právnej predchodkyne
im takáto možnosť legálne uplatňovať svoje vlastnícke právo bola odňatá. Nebolo vydané žalovanému

stavebné povolenie na stavbu plota.
Odvolanie podali aj do výroku o náhrade trov konania žalovanému v plnom rozsahu a o náhrade trov
znaleckého dokazovania.

4. K odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku okresného súdu dal písomné vyjadrenie žalovaný

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že vyhlásený rozsudok ako
aj jeho odôvodnenie považuje za správne, zákonné a to tak v konaní pred súdom ako aj v odôvodnení
rozsudku, nie sú dané dôvody na jeho zrušenie a vrátenie súdu na nové prejednanie. Súd sa dôkazne v
rámcivykonaniadokazovania,ktorébolovedenézákonneariadnevsúladesprocesnýmiustanoveniami
CSP a v súlade s kompetenciou súdu a sudcu rozhodovať o spôsobe a rozsahu dokazovania potrebného

pre rozhodnutie vo veci a za rešpektovania práv strán súdneho konania. Určenie poradia výsluchu
svedka a znalkyne nie je možné považovať za porušenie procesného postupu ani za porušenie
práv žalobcov. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 220 ods. 2 CSP riadne a
zrozumiteľne vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré v konaní boli vykonané. Tieto dôkazy správne
vyhodnotil a rozhodol. Zdôraznil, že na stavbu plota mali povolenie od 14.09.2009. Napriek tomu, že

sa pôvodne dohodli so žalobcami, že títo si odpracú stavebný materiál a šrot opierajúci sa o starý
plot z pletiva, neurobili tak počas 2 rokov až kým sa starý zhrdzavený plot neprevalil a situáciu už
bolo nevyhnutné urgentne riešiť. Vzhľadom k zlým vzťahom vyvolaným žalobcami aj pretože matku
žalovaného B. A. obvinili z krádeže stavebného materiálu, čo sa v priestupkovom konaní nepreukázalo,
rozhodli sa žalovaný a jeho rodina pre stavbu betónového plota, pričom s vybavením stavebného

povoleniasaomeškalio17dní.Plotjepostavenýnapozemkužalovanéhozamiestom,kdesanachádzal
starý pôvodný plot. Túto skutočnosť potvrdili znalci Ing. Hrivík a Ing. Šobichová. Ak sa minimálna (možno
v šírke niekoľkých centimetrov) na pozemku žalobcov nachádza časť základov plota žalovaného, tak
tieto kúsky betónu, jeho základy, vie žalovaný v súčinnosti so žalobcami odstrániť. Pokiaľ sa žalobcoviav podanom odvolaní cítia byť ukrivdení tým, že súd vraj nerozhodol o ich žiadosti o odstránenie
murovaných základov plota, to nie je pravda. Podľa § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný návrhom žalobcom
a podľa § 216 ods. 2 CSP môže súd žalobný návrh prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa strany

domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu. Žalobcovia nepodali žiadny návrh na zmenu žaloby, súd sa preto ani nemohol zaoberať iným
návrhom. Predmetom konania nebolo odstránenie základov plota, ale súd viazaný návrhom - žalobou
podanou žalobcami mohol rozhodovať len o tom, čo uviedli v petite svojho návrhu. Žalobcovia petit
nezmenili ani nežiadajú súd o pripustenie zmeny žaloby. Súd preto o takomto návrhu na odstránenie

základov plota ani nemohol rozhodovať. V závere odvolania poukazujú žalobcovia na to, aké problémy
im spôsobil predmetný plot vo vzťahu k ich garáži. Táto garáž nie je legálnou stavbou, na čo ich upozornil
aj znalec Ing. Hrivík. Navrhoval napadnutý rozsudok ako zákonný a správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 CSP a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku okresného súdu podali

žalobcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom uviedli, že
trvajú na odvolaní a jeho odôvodnení v plnom rozsahu. Žalovaný, resp. jeho matka mali povolenie
na stavbu oplotenia ako drobnej stavby, nakoľko oplotenie malo byť len z pletiva tak ako bolo staré
oplotenie a ako sú oplotené všetky susediace pozemky. Pri stavbe murovaného plotu, ktoré sa konalo
aj v nočných hodinách a bez úradného povolenia, resp. napriek zákazu pokračovať v stavbe, došlo k

odcudzeniu ich vecí, ktoré žalovaný umiestnil do betónu použitého pri stavbe plotu. Podali aj trestné
oznámenie, ktoré sa riešilo ako priestupok proti majetku v roku 2012. Doteraz stavebné povolenie
stavebný úrad nevydal. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalovaného, že predmetom tohto konania nebolo
odstránenie základov oplotenia - tak tento by si mal ešte raz preštudovať žalobu, uznesenie zo dňa
02.05.2013 o pripustení zmeny petitu, zápisnice z pojednávaní a uznesenia súdu o stavení a doplnení

úloh pre znalcov, z ktorých vyplýva, že predmetom konania od začiatku je nielen odstránenie oplotenia,
ale aj odstránenie murovaných základov. Práve preto znalkyňa Šobichová tieto základy aj merala, lebo
jej to uložil súd. Tvrdenie žalovaného, že stavba garáže nie je legálna nie je pravdivé, garáž odkúpili
spolu s rodinným domom v roku 1986 a je riadne evidovaná v katastri na liste vlastníctva č. XX , na
parc. č. KN-C 5245/1 vo výmere 42 m2. Naopak garáž žalovaného stojaca oproti ich garáži je čierna

stavba, lebo bola postavená bez stavebného povolenia. Práve z dôvodov, že plot je tesne postavený
pri ich garáži, spôsobuje na nej škodu, zatekaním vody na múr garáže. Plot zasahuje do ich pozemku
a rovnako aj jeho základy.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávneným subjektom, ktorými sú žalobcovia v 1/ a 2/ rade, v zákonom stanovenej lehote
(§362ods.1CSP),preskúmalnapadnutýrozsudokokresnéhosúduvrozsahuvyplývajúcomzust.§379
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej

inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa

odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza, že po nahliadnutí do
máp katastra nehnuteľností mal preukázané, že hranica medzi spornými parcelami vlastnícky patriacimi
žalobcom v 1/ a 2/ rade a žalovanému je vedená ako priamka (webová stránka katastra nehnuteľností).

13. Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa nároku na náhradu trov konania, tak okresný

súd rozhodol správne v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal nárok na náhradu trov konania
úspešnému účastníkovi v konaní.

14. Pokiaľ ide o trovy štátu, tak odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu
v spojení s opravným uznesením okresného súdu. Trovy štátu boli vyčíslené správne, boli zohľadnené

preddavky zložené stranami sporu.

15. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie
odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v
spojení s opravným uznesením potvrdil ako vecne správny.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a
preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O

výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427

ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)