Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311208717
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8311208717.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X,
Humenné, proti žalovanému: J. W., so sídlom E. XXX/X, XXX XX J., O., zast. JUDr. Máriom Keletim,
advokátom, Hlavná 36, Hnúšťa, o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17C/128/2011-537 zo dňa 14.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania strán.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, stranám nárok na náhradu trov
konania nepriznal, štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca

sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 44.526 eur s úrokom z omeškania titulom škody na
zdraví. Žaloba vo veci samej bola zamietnutá z dôvodu, že nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi nesprávnym postupom žalovaného a poškodením zdravia žalobcu. Súd vychádzal z viacerých
znaleckých posudkov. Výrok o trovách konania strán odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 257 CSP. Za
okolnostihodnéosobitnéhozreteľasúdpovažovaltypsporu,ktorýmjenároknanáhraduškodynazdraví
z titulu ublíženia na zdraví. Išlo o konanie, ktoré záviselo od odborného posúdenia, teda zo znaleckého

dokazovania, pričom nemožno vytknúť žalobcovi tú skutočnosť, že podal žalobu o náhradu škody po
zistení, že žalovaný pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti porušil niektoré ustanovenia zákona tak, ako
bolo v konaní zistené. Na preukázanie toho, či tieto pochybenia majú za následok priame poškodenie
zdravia žalobcu, bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie a v čase podania žaloby to nemohol
posúdiť bez znaleckého dokazovania ani súd ani sám žalobca. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že
znalecké dokazovanie bolo potrebné vykonať opakovane aj pre nejednoznačný záver znalkyne E. M..

2. Proti tomuto rozsudku, a to len proti výroku o trovách konania strán, podal odvolanie v zákonom
stanovenej lehote žalovaný. Nesúhlasil s tým, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa. Zásada úspešnosti v spore sa má používať všeobecne a len vo výnimočných prípadoch je
možné od tejto zásady upustiť. Z vykonaného dokazovania je bez pochýb, že žiadna osoba žalobcovi
ublíženie na zdraví nespôsobila a nehodový dej, ktorý bol dôvodom sporu, si buď spôsobil sám

alebo s členmi jeho rodiny. Nesúhlasil s tým, že žalobca žalobu podal po zistení, že žalovaný porušil
niektoré ustanovenie zákona pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a preto bolo potrebné nariadiť
znalecké dokazovanie. Uviedol, že ide o úplne bežný typ sporu, kde rozhodnutie súdu závisí od
znaleckého dokazovania. Ani zistenie žalobcu, že žalovaný porušil niektoré ustanovenia zákona pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nedávalo predpoklad úspešnosti žaloby, keďže v oznámení Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neboli konštatované skutočnosti, že by žalovaný zodpovedal

za amputáciu ruky žalobcu. Žalobca bol naviac od začiatku zastúpený advokátom, ktorý mal zvážiť
riziká sporu a nepodávať žalobu predtým, ako takéto riziká eliminuje alebo aspoň označí dôkazy, ktorýv skutočnosti uvedené v žalobe preukazujú. Žalobcovi boli známe posudky vypracované v trestnom
konaní a mal vedomosť o záveroch týchto posudkov a o skutočnosti, že poskytovaná zdravotná
starostlivosť bola lege artis. V trestnom konaní minimálne od roku 2015 bol uzrozumený s tým, že toto

konanie bolo zastavené. Napriek znalostí týchto skutočností v konaní pokračoval a žalobu rozširoval.
Po podaní niekoľkých posudkov v rámci trestného konania aj civilného sporového konania, ktoré nárok
žalobcu vylučujú, žalobca naďalej chcel pokračovať v konaní a navrhol vykonanie nového znaleckého
dokazovania. Žalobca má prostriedky na vykonanie nákladného znaleckého dokazovania a vo veci je
zastúpený advokátom. Podľa jeho výpovede má s manželkou príjem mesačne cca 1.000 eur. Žalovaný

teda má za to, že nie sú dané dôvody pre nepriznanie trov konania žalovanému. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil druhý výrok rozsudku a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.

3. Žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlasil. Poukázal na uznesenie Krajskej prokuratúry
Prešov z 30.01.2015, podľa ktorého poškodenie zdravia žalobcu muselo mať nejaký súvis s infekciou
vyvolanou v rane. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako ich uviedol
súd prvej inštancie. Podstatou odvolacích námietok žalovaného je, že v danom prípade neexistujú

dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože žalobca vedel o nepreukázateľnosti svojho nároku a napriek
tomu v konaní pokračoval, že sa jedná o úplne bežný typ sporu, kde si žalobca mal zabezpečiť dôkazy
pred podaním žaloby. Odvolací súd má za to, že informácie, ktoré žalobca mal, nevylučovali jeho
nárok. Napr. aj zo znaleckého posudku E. E. P., ktorý bol predložený v konaní, vyplýva, že v prípade,
že by bola službukonajúca sestra vyhľadala lekára v čase okolo 1:30 hod., nemuselo by dôjsť k tak

závažným chorobným zmenám na poranenej pravej hornej končatine (č. l. 111 spisu). Tento dôkaz by
teda naznačoval, že je tu možnosť, že za následky na zdraví žalobcu zodpovedá žalovaný. Až následne
z vykonaných znaleckých dôkazov vyplynulo, že poškodenie na zdraví by nastalo aj pri úplne správnom
poskytnutí zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k žalobcovi, že amputáciu ruky nebolo možné zvrátiť
akýmkoľvek lekárskym postupom. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania mu nevznikli,
neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.