Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/336/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212687
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215212687.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXX, XXX XX Y. W. I., zastúpený advokátkou: JUDr. Darina Hunáčková, so sídlom Záhradnícka 41,

Bratislava, o zaplatenie 626,90 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 5C/368/2015-46 z 09. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému trovy konania v plnej výške. Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 9 ods. 1 a 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 a 9, § 54 ods.
1 a 2§ 100 ods. 1, § 101, § 103, § 35 ods. 1 a 2 O.z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov), § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

Vecne argumentoval tým, že právny predchodca žalobcu doručil žalovanému písomnú upomienku dňa
24.07.2012, aby nedoplatok vo výške 649,27 zaplatil do troch dní, bez splnenia požiadavky kladenej
zákonom podľa § 53 ods.9 Obč. zákonníka v spojitosti s ustanovením § 565 Obč. zák., keď išlo o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky. Keďže tento postup právnym predchodcom žalobcu nebol dohodnutý,

nemohlo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti pohľadávky. Rovnako nedošlo ani k vypovedaniu
zmluvy, keď podľa výkladového pravidla ust.§ 35.ods.2 Obč. zákona v podaní dňa 24.07.2012 sám
postupca pomenoval písomnosť adresovanú žalovanému ako predžalobná upomienka. Zo žiadneho
gramatického výkladu obsahu tohto dokladu nevyplýva postup podľa čl.12 bod12.2 VOP, že by postupca
týmto vypovedal zmluvu o pôžičke. Potom nedošlo ani k predčasnému zosplatneniu dlhu. Splatnými
sa stali jednotlivé splátky po uplynutí doby zročnosti 20. Dňa toho ktorého mesiaca podľa článku6

bod.6.2 VOP, nakoľko chýba dojednanie podľa bodu 6.1 tohto článku. Žalovaný nezaplatil prvý krát
splatnú splátku k 20.02.2012, keďže bolo dojednané plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Premlčacia doba začala plynúť dňom zročnosti nesplnenej
splátky 20.2.2012 a uplynula ku dňu 20.02.2015, ktorý bol posledným dňom premlčacej doby, keď žaloba
bola podaná až 13.07.2015. V dôsledku premlčania nároku, prestalo byť subjektívne právo vynútiteľné,
keď námietku premlčania vzniesol žalovaný s poukazom na ust § 101 a 103 Obč. zák. na ktorú námietku

súd bol povinný prihliadnuť, hoci táto povinnosť vyplýva pre súd aj zo zákona ust.5b zákona o ochrane
spotrebiteľa. V dôsledku vznesenej námietky premlčania nárok žalobcu prestal byť vynútiteľný súdnoucestou, súd nemohol pri splnení podmienok rozhodnúť inak ako žalobu zamietnuť. Podľa § 255 ods.1
a 2 Civilného sporového poriadku súd zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania v plnej výške, ktoré
budú vyčíslené v samostatnom uznesení, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa
domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
alebo ho zmenil tak, že návrhu vyhovie, uplatniac si trovy konania. Podľa odvolateľa súd vec nesprávne
právneposúdil,súdnesprávneposúdilotázkupremlčania.Súdnesprávnevychádzalzdátumuposlednej

neuhradenej splátky, tento údaj však nemožno stotožniť s ukončením zmluvy. Rozhodnutie je neúplné
a v podstate nepreskúmateľné, nie je z neho zrejmé, z akého dôvodu súd žalobu zamietol. Odvolateľ
poukázal na ust. § 103 a § 565 OZ a na režim zosplatnenia a premlčania pre každú splátku samostatne.
V danom prípade právny predchodca žalobcu vyzval listom zo dňa 24.07.2012 žalovaného k úhrade
dlžnej sumy do 3 dní od doručenia, poskytnutá lehota uplynula dňa 27.07.2012 a 28.07.2012 došlo k
splatnosti celej dlžnej sumy a začala plynúť premlčacia doba. Žaloba bola podaná dňa 13.07.2015, pred

uplynutím premlčacej doby. Odvolateľ podporne poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov v
obdobných veciach. V prípade, ak by súd vychádzal zo splatnosti tej ktorej splátky, ku dňu podania
žaloby neboli premlčané splátky splatné od 20.07.2015 do 20.03.2013. Odvolateľ poukázal tiež na to,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti, poukazujúc na rozhodnutie SD EÚ
vo veci C-42/15. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.05.2017 (č.l. 55) zobral žalobu späť v časti

istiny 10,- eur.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu sa vyjadril a navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Súd správne posúdil otázku premlčania, premlčacia doba uplynula ku dňu
20.02.2015, žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania.

Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt. §
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP,
akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2
OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na

prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 02.07.2011 so žalovaným zmluvu
o pôžičke, pod číslom 20094573, predmetom ktorej bolo prefinancovanie kúpy tovaru kancelárska a
výpočtová technika Toshiba NB 500 a televízor LG 32LE3300. Celková výška pôžičky v sume 902,40

€ ( 20 splátok x 43,85€), výška RPMN 52,74%, ročná úroková sadzba 52,74%, priemerná hodnota
RPMN 46,56%, s konečnou splatnosťou 3/2013. Podľa posledného bodu zmluvy sa súčasťou stali aj
všeobecné obchodné podmienky platné u veriteľa. Pôvodný žalobca doložil prehľad splátok úhrad, z
ktorého vyplynulo, že žalovaný celkom uhradil na dlhu 325,230 €, zostatok 626,90 €. Žalovaný poslednú
splátku uhradil dňa 20.01.2012, keď v ďalšom nepravidelne platil nižšie splátky v počte 6 po 10,- €.

Prípisom zo dňa 24.07.2012 označeným ako predžalobná upomienka bol vyzvaný postupcom žalovaný
na zaplatenie nedoplatku na úvere vo výške 649,27€ v lehote 3 dní, čo predstavovalo zostatok na úvere,
keď tvrdil, že po opakovaných výzvach žalovaný neplatil dlh a márnym uplynutím lehoty budú vymáhať
celý dlh. Žalovaný výzvu prevzal dňom 03.08.2012, keď nedoplatok neuhradil.Podľa § 103 O.z. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorých zo splátok stane zročným celý dlh (§

565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 565 O.z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Ustanovenie § 103 O.z. rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá
umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje, kedy
v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to tak, že
jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa
zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 O.z. však treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky

uvedené v ustanovení § 565 O.z., ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu.
Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu k neuhradenej splátke.
Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie § 565 O.z. podmieňuje žiadosťou veriteľa (nenastáva
automaticky zo zákona).

Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka z
dôvodujehoomeškaniasosplátkamiozaplateniecelejpohľadávky(alebojejzostatku)najskôrpožiadať,
ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal.

Ustanovenie § 103 O.z., upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej splátky,
výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 O.z., podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva
automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565
O.z. len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je

pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do
jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o
splátkach (tým nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť
získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje

právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky. Vzhľadom na to, že súd
prvej inštancie odvodzoval splatnosť celej pohľadávky od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie
celého dlhu a neskúmal zákonom stanovené podmienky ustanovené v § 565 O.z., najmä či veriteľ právo
na zaplatenie celého dlhu uplatnil a kedy sa tak stalo, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne
zistil skutkový stav.

Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď za začiatok plynutia premlčacej doby počítal ku
dňu 20.02.2012, kedy žalovaný prvý krát nezaplatil splátku. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
vyhodnotiť, či došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 28.07.2012 na základe vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti (v takomto prípade nárok nebol premlčaný), pričom predbežne možno súhlasiť so záverom

súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky pre zosplatnenie celého dlhu v zmysle
§ 53 ods. 9 a § 565 O.z., alebo či k tomuto nedošlo a v tom prípade bolo potrebné posúdiť premlčanie
jednotlivých splátok (v takomto prípade by boli premlčané iba splátky splatné pred 13.07.2012 a
nepremlčané by zostali splátky splatné od 20.07.2012 do 20.03.2013), t.j. nemožno sa stotožniť so
záverom súdu prvej inštancie o premlčaní celého dlhu.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný adostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002,

II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený
treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyarozhodnutísúdovč.1/2016),podľaktoréhonepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti konať pred

súdom).

Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvodil premlčanie celého
dlhu od neuhradenia prvej omeškanej splátky, bez posúdenia a vyhodnotenia všetkých predložených
listinných dôkazov, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v

ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p., na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces.

Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému
stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý dlh

uplatňovaný žalobcom ako premlčaný.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie za účelom zistenia
splatnosti dlhu uplatňovaného žalobcom v konaní, pričom predpokladom je rozlíšenie splatnosti
nezaplatených splátok, u ktorých premlčacia doba plynula odo dňa ich zročnosti (posúdením splatnosti
každej jednotlivej splátky samostatne, podľa dohodnutého dátumu zročnosti). Ak sa však pre
nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, vo vzťahu k týmto nasledujúcim splátkam

by začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (za predpokladu naplnenia
všetkých kumulatívnych zákonom stanovených predpokladov splatnosti celého dlhu, vrátane posúdenia
relevantného prejavu vôle veriteľa).

Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne

deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio nata.
Uvedený moment nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď má
dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Preto až na základe náležitého posúdenia
splatnosti uplatňovaného dlhu žalobcom, bude daný dôvod zaoberať sa premlčaním dlhu žalobcu,
(ak k premlčaniu nedošlo, bude nevyhnutné dôsledne sa zaoberať uplatňovaným nárokom z hľadiska

aplikácie dotknutých právnych noriem spotrebiteľského práva, najmä obsahových náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere).Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa má vzťahovať aj na príslušenstvo uplatňovanej
pohľadávky. Zároveň bude povinnosťou súdu prvej inštancie zohľadniť čiastočné späťvzatie žaloby
podaním doručeným súdu dňa 12.05.2017 (č.l. 55).

Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.