Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoPr/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200322
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616200322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: PRAPOL, s.r.o.,
IČO: 35 802 588, so sídlom Lamačská cesta 135, 841 03 Bratislava, zastúpeného Weis & Partners s.r.o.,
so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: A. L., E.. X.X.XXXX, I. A. P.X. XXX,
XXX XX A. P., o zaplatenie 5 352,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 27.10.2017, č.k. 7Cpr/1/2016-52, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5
352,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5 352,88 eur od 4.8.2015 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a priznal žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí ( výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 182 ods.1, § 182 ods. 3, § 186 ods.1, § 189 ods. 1, § zákona

č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) , § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1993 Zb.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády“) a
vecne tým, že v konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako
zamestnanec uzatvorili dňa 3.12.2013 pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný pre žalobcu
vykonávať prácu ako vodič nákladnej dopravy. V deň uzatvorenia pracovnej zmluvy žalobca a žalovaný
ďalej uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorou žalovaný prebral hmotnú zodpovednosť za

zverené hodnoty, okrem iného aj za prepravovaný tovar. Po uzatvorení pracovnej zmluvy absolvoval
žalovaný dňa 17.12.2013 školenie, predmetom ktorého bolo oboznámenie žalovaného ako vodiča s
jeho povinnosťami pri plombovaní návesu, prívesu s prepravovaným tovarom. Rovnako v konaní nebolo
sporné, že žalovaný ako zamestnanec žalobcu vykonal dňa 16.1.2015 prepravu tovaru, pričom pri
vykládke prepravovaného tovaru v mieste dodania bolo zistené, že chýba 16 kusov prepravovaných
dielov v celkovej sume 5 352,88 eur. Nakoľko žalovaný v konaní nepopieral vznik ani výšku škody
vyčíslenú žalobcom, súd prvej inštancie ustálil, že vznik a výška škody neboli medzi stranami sporné. Vo

vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že prepravovaný tovar chýbal už pri vykládke tovaru, súd prvej inštancie
poukázal na to, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci akým spôsobom mohlo
dôjsť k tomu, že časť prepravovaného tovaru chýbala. Súd prvej inštancie tak prihliadol na to, že od
naloženia tovaru až po jeho vyloženie bol za prepravovaný tovar zodpovedný žalovaný, tak ako tovyplývalo z dohody o hmotnej zodpovednosti a bol oboznámený s Manuálom plombovania a vedel ako
mápostupovaťvprípadenesprávnehoplombovaniaprinakládketovaru.Vzhľadomkuvedenémuustálil,
že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že škoda žalobcu vznikla čo i len sčasti bez jeho

zavinenia, tak ako to predpokladá § 182 ods. 3 Zákonníka práce, preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu
vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5352,88 eur žalobcovi.

3. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy, súd prvej inštancie priznal žalobcovi
aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa ust. § 3 Nariadenia vlády, a to odo dňa

4.8.2015 do zaplatenia (po uplynutí 14 dní od doručenia výzvy žalovanému).

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov vo výške 100% s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, zdôvodňujúc
odvolanie ust. § 365 ods. 1 písm. b) a g) C.s.p.. Namietal závery súdu prvej inštancie, na základe
ktorých posúdil nárok žalobcu ako dôvodný, bez toho aby ho vo veci vypočul. Uviedol, že mal vedomosť
o nariadenom pojednávaní, avšak vzhľadom k pracovným povinnostiam na pojednávanie zabudol.

Napriek tomu mal za to, že nebol dôvod vo veci rozhodnúť na prvom pojednávaní a súd prvej inštancie
mohol postupovať aj inak, napr. uložiť mu poriadkovú pokutu. Vo vzťahu k samotnému nároku uviedol,
že v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že sa necíti byť zodpovedný za škodu spôsobenú
žalobcovi. Argument žalobcu, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie, že sám odstránil bezpečnostnú
plombu podľa jeho názoru neobstojí, nakoľko bol vytrhnutý z kontextu. Poukázal na to, že už v odpore

na svoju obranu uviedol, že pri príchode na miesto dodania určeného tovaru bola pečať na vozidle
neporušená,pričomsámsijuprinakládkekontrolovalapečaťsámodstránilzaprítomnostizamestnanca
Volkswagenu a počas vykládky bolo zistené, že tovar chýba. Namietal, že sa súd prvej inštancie s týmito
tvrdeniami nevysporiadal a vo veci rozhodol, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Na základe
uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.1.2018
uvádzajúc, že žalovaný bol na termín pojednávania riadne predvolaný, avšak bez vážneho dôvodu
a bez ospravedlnenia sa na pojednávanie nedostavil, čo priznal aj v odvolaní. Podľa zásady „právo

patrí bdelým“, mal dbať na ochranu svojich práv. Žalovaný ani v odpore, ani počas celého konania
nenavrhoval na svoju obranu vykonanie žiadnych dôkazov a ani v odvolaní netvrdil skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k tvrdeniu
žalovaného, že sa necíti byť za škodu zodpovedný dal do pozornosti, že žalovaný ani nevie kde sa
mohol tovar stratiť. Nakoľko za tovar zodpovedal v zmysle uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti,

zodpovedal žalovaný za stratu tovaru a bolo na žalovanom, aby preukázal, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia. Dal do pozornosti, že žalovaný bol poučený v zmysle Manuálu
plombovania, že má povinnosť počkať na obsluhu, ktoré skontroluje pravosť a celistvosť plomby.
Takto žalovaný nepostupoval, keďže obsluha na vykládke vyznačila na medzinárodnom nákladom liste
CMR, že plomba bola odtrhnutá bez kontroly, t.j. ešte pred kontrolou. Je tak zrejmým, že žalovaný

porušil povinnosti určené v Manuále plombovania. V prípade, ak by obsluha na vykládke tovaru
zapísala v rozpore so skutočnosťou, že plomba bola odtrhnutá bez kontroly, bol žalovaný povinný do
medzinárodného nákladného listu CMR vpísať svoj nesúhlas s takýmto zápisom, čo však neurobil.
Vzhľadom k uvedenému žalobca považoval obranu žalovaného za účelovú a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.
1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v

ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd
prvejinštancieriadnezistilskutkovýstavveci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na
zaplatenie peňažnej pohľadávky a jeho rozhodnutie je vecne správne.

9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p).

10. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp.
Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu
ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok, resp. do 30. júna 2016 Občiansky

súdny poriadok) priznáva.

11. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho
obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie

súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo
viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
(to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca

možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo
201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú
meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh
konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila

strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom -
ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

12. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vo veci konal bez toho, aby ho vo
veci vypočul. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie riadne predvolal žalovaného na termín

pojednávanianariadený nadeň13.9.2017,predvolaniebolodoručenéžalovanémudovlastnýchrúkdňa
15.6.2017 (čl. 41) spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach. Skutočnosť, že žalovaný bol
súdom prvej inštancie riadne na termín pojednávania nariadeného na prejednanie veci predvolaný, ani
v podanom odvolaní samotný žalovaný nespochybnil. Vychádzajúc z ust. § 179 C.s.p., ktorý vedie súd k
tomu, aby vec prejednal tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní a vychádzajúc

z toho, že boli splnené podmienky podľa ust. § 180 C.s.p., bol súd prvej inštancie oprávnený vo veci
konať aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý nevyužil právo zúčastniť sa pojednávania nariadeného v
prejednávanej veci a svoju neprítomnosť ani nepovažoval za potrebné ospravedlniť. Možno tak uviesť,
že súd prvej inštancie procesným postupom v súlade s ust. § 180 C.s.p. neodoprel a neznemožnil
žalovanému uplatnenie jeho procesných práv a neodňal mu právo konať pred súdom.

13. Vo vzťahu k žalovaným uvedenému odvolaciemu dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené ( § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p.), odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v podanom
odpore a ani v ďalšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie neoznačil a nenavrhol akékoľvek

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení uvedených v odpore zo dňa 18.4.2016. Ak teda žalovaný v
podanom odvolaní tvrdil, že sa necíti byť zodpovedný za vzniknutú škodu, mal povinnosť v konaní pred
súdom prvej inštancie do vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej označiť a predložiť súdu relevantné
dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať

zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Vo
vzťahu k tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že pri nakládke plombu kontroloval a pri vykládkeplombu odstránil sám za prítomnosti zamestnanca firmy Volkswagen je treba uviesť, že aj v prípade,
ak by bolo toto tvrdenie pravdivé, nič to nemení na skutočnosti, že postup žalovaného bol v rozpore
s Manuálom plombovania (s ktorým bol žalovaný riadne oboznámený), podľa ktorého mal žalovaný

povinnosť počkať na obsluhu, ktorá skontroluje pravosť a celistvosť plomby. Keďže zodpovednosť za
schodok na zverených hodnotách (hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené
na obeh alebo obrat, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať) podľa § 182 ods.1 Zákonníka práce
vychádza z prezumcie viny zamestnanca, súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade
boli na vznik zodpovednosti žalovaného za schodok splnené všetky zákonné predpoklady, ktorými sú

existencia pracovnoprávneho vzťahu, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, schodok na hodnotách
zverených na vyúčtovanie a zavinenie zamestnanca. S poukazom na uvedené tak možno totožne so
súdom prvej inštancie konštatovať, že žalovaný sa v konaní zo zodpovednosti za schodok v zmysle §
182 ods.3 Zákonníka práce nevyvinil, keď v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že
daný schodok vznikol aspoň sčasti bez jeho zavinenia. Súd prvej inštancie následne správne uzavrel,
že žalovaný zodpovedá za schodok v rozsahu skutočnej vzniknutej škody, ktorej výška nebola v konaní

spornou.

14. V uvedenej veci nemožno súdu prvej inštancie vyčítať žiadne pochybenia (napr. že výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní

najavo), preto ani nie je možné polemizovať s jeho skutkovými závermi. Odvolací súd konštatuje aj
správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania z dlžnej sumy, vo
vzťahu ku ktorým žalovaný osobitne neuviedol odvolaciu argumentáciu.

15.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie(vrátanevýrokuotrováchkonania

pred súdom prvej inštancie) ako vecne a právne správny podľa § 387 ods. § 387 ods.1, 2 C.s.p. potvrdil.

16.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi
s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.

2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá
súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).