Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniel Marcián

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203737
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5616203737.5

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobkyne V. S., nar. XX. X. XXXX, bytom T. Z.. G. XXXX/XX, W.
I., zastúpenej JUDr. Zuzanou Kandlerovou, advokátkou, so sídlom ul. 1. Mája 113, Liptovský Mikuláš so
žalovanouAGRIALiptovskýOndrej,a.s.,sosídlomLiptovskýOndrejč.126,IČO:00195669,zastúpenou
JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom Holubyho 51, Martin, o určenie neplatnosti zmluvy a o
zaplatenie sumy 1.8881 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 20. 5. 2016 (v spojení s jej úpravou doručenou na tunajší súd
30. 6. 2016) sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva o záväznej

rezervácii uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou 23. 3. 2015 je neplatná, a zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobkyni sumu 1.881 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 28.7.2015
do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh žalobkyňa odôvodnila nasledovnými skutkovými a právnymi
tvrdeniami. Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu a výhradného predajcu - spoločnosti Dr. Šturdo,
s.r.o., so sídlom J. Martáka 3799/14, Martin, IČO: 47615931, dňa 23.3.2015 so žalovanou uzatvorila
zmluvu o záväznej rezervácii, na základe ktorej sa žalovaná (ako budúci predávajúci) zaviazala, že po

dobu 90 dní od uzatvorenia tejto zmluvy rezervuje pre žalobkyňu (ako záujemcu o kúpu) pozemok „č.
34“, o výmere 418 m2, v zmysle nákresu Urbanistickej štúdie IBV NOVÉ STOŠICE, vyhotoveného V..
Z.. C. Ď., za kúpnu cenu 14.421 eur. Za týmto účelom dňa 25.3.2015 zaplatila žalobkyňa na určený
účet rezervačný poplatok vo výške 1.881 eur. V propagačnom letáku „Stavebné pozemky STOŠICE“,
ktorý bol distribuovaný do poštových schránok obyvateľov mesta Liptovský Mikuláš v októbri a decembri
2014, žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu a predajcu ponúkala na predaj stavebné pozemky

so sloganom: „Kto chce stavať na jar, mal by sa rozhodnúť už dnes.“ V letáku bolo uvedené, že táto
ponukajeplatnáod1.10.2014doodvolania.Takýmtospôsobombolpredajpozemkovpropagovanýajna
internete. Žalovaná (prostredníctvom zamestnanca svojho zástupcu) žalobkyňu opakovane ubezpečila,
že najneskôr koncom mája 2015 môže začať stavať. Toto ubezpečenie sa však ukázalo ako nepravdivé,
pretožedočasupodaniažalobyžalovanánezačalaanilensvýstavbouinžinierskychsietíprelokalituIBV
„Nové Stošice“. Na internetovej stránke Mesta Liptovský Mikuláš bola v čase podania žaloby zverejnená

vyhláška, v ktorej mesto oznamuje začatie územného konania a súčasne nariaďuje ústne pojednávanie,
ktoré sa malo uskutočniť 30.5.2016, vzhľadom na čo, pri ideálnom chode vecí, mohlo byť stavebné
povolenie na výstavbu inžinierskych sietí udelené najskôr v septembri 2016. Žalobkyňa teda nemohla
začať stavať na jar 2015 ako ju ubezpečovala žalovaná, pretože vybudované inžinierske siete sú
základným predpokladom pre získanie stavebného povolenia na rodinný dom. Úver, ktorý si žalobkyňa
za týmto účelom vybavila v banke, však už musela splácať, preto sa rozhodla postaviť rodinný dom v

inej lokalite, a už nemá v úmysle kúpiť pozemok od žalovanej. Žalobkyňa bol žalovanou uvedená do
omylu, a preto je takýto právny úkon (zmluva o záväznej rezervácii z 23.3.2015) podľa § 49 a veta prváObčianskeho zákonníka neplatný. Na základe uvedeného sa žalobkyňa od žalovanej ešte pred podaním
žaloby opakovane domáhala vrátenia rezervačného poplatku vo výške 1.881 eur.

2. Dňa 7. 12. 2018 doručila žalobkyňa na tunajší súd späťvzatie žaloby v celom rozsahu a požiadala o
zastavenie tohto konania. Súčasne pritom poukázala na uzavretú dohodu o urovnaní medzi žalobkyňou
a žalovanou, v ktorej sa dohodli, že žiaden z účastníkov konania si nebude uplatňovať nárok na náhradu
trov konania a v súlade s touto dohodou tiež sama vyslovila návrh, aby súd rozhodol, že žiaden z
účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Z obsahu priloženej dohody o urovnaní

vyplynulo, že žalovaná uhradí žalobkyni sumu 1.300 eur, čím sa bude nárok žalobkyne uplatnený v tomto
konaní považovať za vysporiadaný, a pokiaľ ide o trovy konania, dohodli sa strany sporu, že v konaní
nebudú voči sebe navzájom požadovať náhradu trov konania.

3. Na výzvu tunajšieho súdu z 11. 12. 2018, aby sa žalovaná v lehote 10 dní od doručenia tejto
výzvy vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím žaloby, a pre prípad, že s ňou nesúhlasí, aby uviedla dôvody

nesúhlasu, v ktorej výzve bola žalovaná súčasne poučená, že ak sa nevyjadrí v určenej lehote 10 dní,
bude mať súd podľa § 157 ods. 2 Civilného sporového poriadku za to, že nemá námietky proti späťvzatiu
žaloby, žalovaná v určenej lehote (ani potom) vôbec nereagovala.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov,

ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednávanie sporu podľa § 168 alebo pojednávaním.

7. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsahu až po začatí pojednávania bolo podľa § 146
ods. 1 CSP nutné vyzvať žalovanú na vyjadrenie, či súhlasí so späťvzaím žaloby. Žalovaná sa však v

súdom určenej lehote 10 dní k späťvzatiu žaloby vôbec nevyjadrila, čím sa v zmysle pripojenej doložky
podľa § 157 ods. 2 CSP obsiahnutej vo výzve súdu malo za to, že žalovaná nemá námietky proti
späťvzatiu žaloby, čím mal súd naplnené podmienky podľa § 146 ods. 1 CSP, a preto podľa § 145 ods.
1 CSP rozhodol o zastavení konania.

8. Pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý zobral
žalobu späť, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. Výnimku z tejto zásady predstavuje prípad,
keďžalobcatvrdíapreukáže,žepresprávaniežalovanéhovzalspäťžalobu,ktorábolapodanádôvodne.
V prípade, ak bola dôvodom na späťvzatie žaloby dohoda o urovnaní uzatvorená medzi stranami sporu
mimo konania, treba pre účely posúdenia zodpovednosti za zastavenie konania vychádzať z obsahu

takejto mimosúdnej dohody, z ktorého sa dá usudzovať na charakter správania strán sporu, od ktorého
možno zase vyvodzovať závery o procesnom zavinení strán na zastavení konania. Vzhľadom na obsah
dohody o urovnaní možno jednoznačne výrazne väčšiu mieru procesného zavinenia na zastavení tohto
konania pričítať žalovanej, keďže podľa tejto dohody bola žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni sumu
1.300 eur, čo predstavuje väčšinu z pôvodne uplatňovanej (v žalobe) sumy 1.881 eur. Žalovaná v rámci

tejto dohody teda ustúpila vo výrazne väčšom (pre účely tohto rozhodnutia vzhľadom na okolnosti nie je
relevantné v akom konkrétne) rozsahu ako žalobkyňa, preto možno mať za to, že pre toto jej správanie
(jednostranný právny úkon, ktorý tvorí súčasť dohody) je väčší podiel na vzniku tejto dohody ako dôvodu
pre späťvzatie, a tým zastavenie konania na strane žalovanej, a preto možno mať za to, že (v tejto
prevažujúcej časti) ide o ten výnimočný prípad, kedy žalobkyňa pre správanie žalovanej zobrala späť

žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, a kedy sa procesne zavinenie na zastavenie konania pre späťvzatie
žaloby pričíta žalovanej, a nie žalobkyni, ktorá zobrala žalobu späť. Podľa § 256 ods. 1 CSP by tak
mala žalobkyňa nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, avšak keďže z vyjadrenia žalobkyne v
späťvzatí žaloby, podľa ktorého navrhuje nepriznať náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, možno
maž za to, že si náhradu trov konania neuplatňuje, súd rešpektujúc rozsah tohto návrhu žalobkyne (§

216 CSP), kedy jej nemohol priznať náhradu trov konania proti jej výslovne prejavenej vôli (nejde totiž
o prípad, kedy by sa žalobkyňa k náhrade trov konania vôbec nevyjadrila, a súd by tak o nej rozhodoval
ex offo), rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že jej náhradu trov konania proti žalovanej nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Žiline, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach, a v lehote 15 dní od jeho doručenia, podaním doručeným na Okresný súd Liptovský

Mikuláš (§ 357 ods. 1 písm. a) a písm. m) CSP.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.