Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoR/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204467
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716204467.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu: J. X., nar. XX.XX.XXXX, Q. V. XX, XXX XX O., zast. Mgr. et Mgr. Lívia Kosťová, advokátkou
so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea

Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 12C/87/2016-69 zo dňa
20. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 12C/87/2016-69 zo dňa 20. septembra 2016, v napadnutej časti
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancierozsudkomprvýmvýrokomzrušilrozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovského
súdu Victoria Arbiter, sp. zn. RK-PC-1361/15-MK zo dňa 16.03.2016, druhým výrokom zastavil konanie
v časti vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, tretím výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému vo výške 100 % a štvrtým výrokom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
súdny poplatok vo výške 331,50,- Eur.

2. Na odôvodnenie súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.04.2016 domáhala
voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter zo
dňa 16.03.2016, sp. zn. RK-PC-1361/15-MK a odkladu vykonateľnosti tohto rozsudku do právoplatnosti
vo veci samej. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.09.2016, zobrala žalobkyňa žalobu v
časti vykonateľnosti späť. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že k podpisu rozhodcovskej doložky
bola donútená, čo je v rozpore so zákonom. Rozhodcovskú zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Poukázala aj na to, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne
náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to termín konečnej splatnosti úveru, výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa úver považuje za bezúročný.

3. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.09.2016 súd prvej inštancie zistil, že tento poukázal na prehlásenie
veriteľa o tom, že existencia rozhodcovskej zmluvy nebola podmienkou vzniku úverovej zmluvy, pričom

v rozhodcovskej zmluve bola aj možnosť odstúpenia, ktoré sa týkalo len ustanovenia o rozhodcovskej
zmluve.

4. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na to, že účastníkmi zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2011 (správne má byť „02.08.2013“) bola uzatvorená individuálnym
spôsobomrozhodcovskázmluva.Zároveňposúdiluvedenúzmluvuorevolvingovomúvereakoneplatnú,

nakoľko nebola dohodnutá splatnosť úveru, výška, počet a termíny jednotlivých splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. K rozhodcovskej zmluve súd prvej inštancie uviedol, že táto bola uzatvorená akozmluva formulárová a výber rozhodcovského súdu spočíval na zmluvnej strane podávajúcej návrh.
Rozhodcovská zmluva zároveň podľa názoru súdu prvej inštancie narušila rovnováhu zmluvného
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Za prejav

neprijateľnosti rozhodcovského rozsudku považoval súd prvej inštancie geografickú neprijateľnosť
miesta konania. Súd mal na základe zisteného za to, že rozhodcovská zmluva je neprimeranou
zmluvnou podmienkou, je nezáväzná, neplatná a nemôže založiť oprávnenie rozhodcovského súdu
vydať rozsudok. Súd je povinný ex offo prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o
úvere,pretonazákladeuvedenéhozrušilrozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduVictoria

Arbiter zo dňa 16.03.2016, sp. zn. RK-PC-1361/15-MK. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd
v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Zároveň súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 331,50,- Eur, nakoľko žalobca bol v konaní
úspešný.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasí s posúdením
rozhodcovskej zmluvy ako neplatného právneho úkonu z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Odvolateľ zastáva názor, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýval dôsledok jej uzavretia, že
jej uzatvorenie nebolo povinné a nebola predpokladom pre získanie úveru. Zároveň podotkol, že
rozhodcovská zmluva obsahuje aj poučenie o možnosti odstúpenia. Uviedol, že z dokazovania a ani zo

samotného rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, čo žalobcovi bránilo preštudovať si rozhodcovskú
zmluvu pri jej prevzatí alebo následne po jej uzavretí. Súd sa nezaoberal obsahom rozhodcovskej
zmluvy, z ktorej vyplýva, že k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nemuselo dôjsť vôbec (čl. 2) alebo od nej
mohol spotrebiteľ v lehote 14 dní od jej uzatvorenia odstúpiť (čl. 7). Namietal aj, že súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí neprihliadal na zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Tento zákon neurčuje miestnu príslušnosť, dokonca predpokladá, že spotrebiteľské rozhodcovské
konanie bude spravidla písomné. Namietal, že súd na tento zákon v rozsudku odkazoval len v častiach,
ktoré sú vhodné pre rozhodnutie o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia pred súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Uviedla, že s názorom súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje, pričom odvolacie dôvody
žalovaného sú neodôvodnené a účelové. Rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá vytvorila nerovné postavenie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, pričom nebola

dojednaná individuálne, prieči sa dobrým mravom a je absolútne neplatná. K námietke žalovaného,
že v konaní nebolo preukázané, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, uviedla,
že z právnych predpisov aj z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie
individuálnosti zmluvných dojednaní je na strane dodávateľa. Za účelovú považuje námietku žalovaného
spočívajúcu v tom, že počas priebehu rozhodcovského konania nenamietala neplatnosť rozhodcovskej

zmluvy. Žalobkyňa trvá na tom, že predmetná rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá je absolútne neplatná. Má za to, že rozhodcovský súd
Victoria Arbiter nebol oprávnený viesť rozhodcovské konanie z dôvodu absencie platnej rozhodcovskej
zmluvy. Na základe uvedeného zastáva názor, že rozhodcovská zmluva je neplatná aj z dôvodu, že jej
existencia je naviazaná na zmluvu o revolvingovom úvere. Medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k

platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, pretože nebol zavŕšený proces uzatvárania zmlúv,
keďže návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere (bod 1. až 5.) a prijatie návrhu (bod 6 zmluvy)
nie sú totožné, líšia sa údajom o RPMN pre úver, RPMN pre revolving a v ročnej úrokovej sadzbe úveru.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

8. Od 01.01.2015 bol prijatý zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“). Z
ustanovenia § 73 ods. 1 a 3 tohto zákona vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohtozákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých
predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015, avšak účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskomkonanízačatompred01.01.2015zostávajúzachované.Rozhodcovskázmluvauzavretá

pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, a teda v prejednávanom prípade je
potrebné rozhodcovskú zmluvu posudzovať v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

9. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 12.04.2016 sa žalobkyňa žalobou podanou súdu
prvej inštancie domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria

Arbiter zo dňa 16.03.2016, sp. zn. RK-PC-1361/15-MK. V žalobe uviedla, že dňa 02.08.2013 uzavrela
so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Z predmetnej žaloby ďalej vyplýva, že
žalobkyňa má za to, že právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy je vzťahom spotrebiteľským. Dňa 21.10.2015
podal žalovaný Stálemu rozhodcovskému súdu žalobu o zaplatenie pohľadávky vo výške 1.684,82,-
Eur. V žalobe ďalej poprela platnosť rozhodcovskej zmluvy, pretože táto odkazujúc na zmluvu o úvere
narušila rovnováhu zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Uviedla, že rozhodcovskou

zmluvou jej bola znemožnená voľba dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, preto je
táto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je absolútne neplatná. Podanou žalobou sa domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter zo dňa 16.03.2016,
sp. zn. RK-PC-1361/15-MK, zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku do
právoplatnosti rozsudku vo veci samej a zároveň navrhla, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný

nahradiť žalobkyni trovy konania.

10. Súčasťou spisu je zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2013,
rozhodcovská zmluva zo dňa 02.08.2013 a aj predmetný rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, sp. zn. RK-PC-1361/15-MK zo dňa 16.03.2016, ktorým bola

zaviazaná zaplatiť sumu vo výške 1.203,79,- Eur s príslušenstvom.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o
rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom

vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Odvolací súd po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky zistil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a

žalovaným tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu, ktorú žalobkyňa podpísala. Obsahom bodu
1. rozhodcovskej zmluvy je vyhlásenie, že dlžník s jej uzatvorením súhlasí. V bode 2. vyhlásil, že
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere,
a teda že dlžník (v prejednávanej veci v právnom postavení žalobcu) nebol povinný prijať návrh
rozhodcovskej zmluvy. Z bodu 7. vyplývala dlžníkovi právo odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote

14 kalendárnych dní, a to aj bez uvedenia dôvodu. Tým, že zmluvné strany sporu výslovne prejavili
vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní tak,
že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu
tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust.§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru,
že žalobkyňa ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu, pričom je potrebné si uvedomiť, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

17. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k tvrdeniu žalobkyne, že nedošlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu nezavŕšeného procesu uzatvárania zmlúv, pretože

návrh na uzavretie zmluvy o úvere uvedený v bode 5 tejto zmluvy obsahuje odlišné údaje o RPMN pre
úver,RPMNprerevolvingaročnúúrokovúsadzbuúveru,akojeuvedenévbode6,atedavprijatínávrhu.
Z obsahu bodu 7 zmluvy o revolvingovom úvere je však zrejmé, že dlžník svojím podpisom súhlasil a
zobral na vedomie, že veriteľ (v tomto konaní v právnom postavení žalovaného) je oprávnený znížiť,
upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru, pričom výška úrokov a RPMN
nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5, a to bez toho, aby to znamenalo

porušenie povinnosti zo strany veriteľa. V tomto bode je ďalej uvedené, že v prípade, že dlžník (žalobca)
so zmenami týkajúcimi sa výšky a ostatných parametrov úveru nesúhlasí, je oprávnený od zmluvy
odstúpiť alebo túto zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia zmluvy. V bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere je uvedená predpokladaná RPMN za
úver vo výške 70,01 %, pričom, napriek tomu, že žalovaný bod 6 zmluvy doplnil až dňa 02.08.2013,

postupoval v súlade s bodom 7 zmluvy a RPMN za úver stanovil na 69,75 %, a teda na percento nižšie
ako bolo uvedené v bode 5. Ročná úroková sadzba je pritom v bode 5 zmluvy zhodná s bodom 6
zmluvy. Súčasťou rozhodcovského spisu, priloženého k súdnemu spisu, je aj „Oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX“ zo dňa 02.08.2013, z
ktorejvyplývajúúdajeoschválenomúvere,atoschválenávýškaúveru,splatnosťúveru,výškamesačnej

splátky, dátum konečnej splatnosti úveru, RPMN a aj ročná úroková sadzba, a teda žalobkyňa mala
možnosť oboznámiť sa s týmito údajmi aj na ucelenom dokumente a v prípade, že s nimi nesúhlasila,
mala možnosť od zmluvy o revolvingovom úvere odstúpiť v zmysle bodu 7 tejto zmluvy, ako už bolo
uvedené vyššie.

18. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na
súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje
náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

19. Podľa § 45 ods. 1 písm. i) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na
súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s
ustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovnaochranuprávspotrebiteľa,atotoporušenie
mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

20. Žalobkyňa v žalobe poukázala aj na vyššie citované ustanovenie § 45 ods. 1 písm. e)
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého sa účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku na súde, ak spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo existuje iný dôvod neplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie § 3 tohto zákona pritom určuje formálne a obsahové
náležitosti rozhodcovskej zmluvy. Ako už bolo uvedené v bode 8 tohto uznesenia, a taktiež to uviedla
aj samotná žalobkyňa v podanej žalobe, rozhodcovskú zmluvu je potrebné posudzovať podľa zákona
o rozhodcovskom konaní, keďže k jej uzavretiu došlo pred 01.01.2015. Na základe uvedeného nie je
žalobkyňa oprávnená domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. e)

zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa zároveň poukázala aj na písmeno i) tohto
ustanovenia, avšak nezdôvodnila, v čom vidí rozpor v konaní rozhodcovského súdu s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pretože, ako odvolací súd
z rozhodcovského rozsudku zistil, aj samotný Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter posudzoval
zmluvu o revolvingovom úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Odvolací súd zastáva názor, že nie je

možné generalizovať, resp. automaticky posudzovať každý rozhodcovský rozsudok za neplatný alebo
odporujúci zákonu len z dôvodu, že ide o rozsudok, ktorý nebol vydaný štátnym súdom a popri tom
sa brániť opomenutím tohto súdu prihliadnuť na ochranu práv spotrebiteľa. Je potrebné si uvedomiť,
že Európsky súd pre ľudské práva definuje spotrebiteľa ako niekoho, kto je v rozumnej miere dobreinformovaný, vnímavý a obozretný, a teda by si mal byť vedomý aj svojho konania. Podpísaním
rozhodcovskej zmluvy, ktorá pritom obsahovala možnosť odstúpenia v lehote 14 kalendárnych dní,
prejavila žalobkyňa súhlas aj s prípadným rozhodcovským konaním, pričom toto jej konanie nie je možné

prisudzovať za vinu žalovanému, keďže samotný zákon uzavretie rozhodcovskej zmluvy nevylučuje a
ani nevylučoval.

21. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že rozsudok Okresného súdu Zvolen je
potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP v napadnutej časti zrušiť a v zmysle § 391 ods. 1 vrátiť

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom opätovne posúdi zmluvu o revolvingovom úvere,
preskúma aj jednotlivé body rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovský rozsudok. Je potrebné preskúmať
aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré sa nachádza v rozhodcovskom spise a v ktorej
je uvedená splatnosť úveru, výška a počet jednotlivých splátok istiny a ostatné náležitosti, z ktorých je
zrejmé, kedy mal byť poskytnutý úver celkom splatený. Po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie
v naznačenom smere súd opätovne vo veci rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, ktorý zastáva názor, že zmluvu o revolvingovom úvere nie je možné
považovať za neplatnú.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).