Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011444
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117011444.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Jána Mihala a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaného G. T., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale
bytomK.,J.XXX/X,preprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.3písm.c)Trestnéhozákona,o
odvolaníobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavazodňa23.01.2018,č.k.1T/57/2017-194,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.01.2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného G. T. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.01.2018, č. k. 1T/57/2017-194 a uznal vinu
obžalovaného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase asi od 01:00 hod. do 01:30 hod. dňa 02.04.2016 v Hlohovci na Hlohovej
ulici 13 v bare s názvom DUO Marinela po predchádzajúcom verbálnom napádaní poškodeného M.
B., ktorému vulgárne nadával, kričal na neho, aby vypadol z baru, najskôr zobral M. B. z rúk mobilný
telefón a hodil ho o zem, pričom ako poškodený M. B. odchádzal z baru z dôvodu vyhnutia sa ďalšiemu
konfliktu, pri vychádzaní z priestorov baru po otvorení dverí pristúpil k M. B. a silno ho sotil oboma
rukami do hornej časti tela, v dôsledku čoho poškodený spadol na betónový chodník na ulici pred barom,

čím spôsobil M. B. zranenia: vnútrokĺbovú zlomeninu horného konca pravej lakťovej kosti, zlomeninu
hlavičky vretennej kosti a zlomeninu horného konca pravej stehennej kosti v oblasti pod krčkom, tzv.
bazicervikálnu až pertrochanterickú zlomeninu s posunom kostných úlomkov, ktoré si vyžiadali dobu
liečenia v trvaní minimálne 3 mesiace, práceneschopnosť a obmedzenia na obvyklom spôsobe života
do 6 mesiacov.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 156 ods. 3 a § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný
na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal obžalovaného, aby poškodenému M. B.
nahradil škodu vo výške 3.000 eur a poškodenej DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. škodu vo výške
2.207,89 eur.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie na návrhy procesných strán, ktoré spočívalo
vo výsluchoch obžalovaného G. T., poškodeného M. B., svedkov Z. N., W. X. a F. X. a znalca MUDr.
Mariána Pamulu, boli prečítané výpovede splnomocneného zástupcu poškodeného Mgr. W. E. a svedka
E. W., ako aj boli oboznámené listinné dôkazy.

Okresný súd v zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkaz
navrhnutý obhajobou, a to výsluch svedka R. B., nakoľko ho považoval za nedôvodný. Konštatoval, žez hľadiska do tej doby vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bol toho názoru, že išlo o
dôkaz nadbytočný, resp. o dôkaz týkajúci sa spochybnenia vierohodnosti výpovede jedného vypočutého
svedka (Z. N.), ktorého obhajoba s odôvodnením návrhu na vykonanie dokazovania na hlavnom

pojednávaní v rámci jeho výsluchu ani len nekonfrontovala, pričom však výpoveď tohto svedka na
hlavnom pojednávaní bola podporená aj výpoveďami ostatných vypočutých osôb (okrem obžalovaného
a svedkyne E. W.) a tento svedok totožne vypovedal k veci aj v prípravnom konaní, teda okresný súd
jeho výpoveď posúdil ako vierohodnú.

Okresný súd mal za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a že tento spáchal obžalovaný
G. T.. Konštatoval, že prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na
hlavnom pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.

Z hľadiska prezentovaných verzií, čo sa v bare odohralo, bolo podľa názoru okresného súdu zistené,
že obžalovaný akýkoľvek útok či negatívne správanie voči poškodenému poprel, čo (nepriamo)

potvrdzovala aj svedkyňa E. W. (v tom čase družka obžalovaného), ktorá s ním bývala v spoločnej
domácnostiaktorásnímpracovalavbare.SvedkyňaE.W.vosvojejvýpovedianiúplnepresnenevedela
stotožniť, či tou osobou, o ktorej vypovedala a ktorá odchádzala z baru, bol skutočne poškodený M. B..
Jej výpoveď okresný súd z hľadiska hodnotenia aj všetkých vykonaných dôkazov v súhrne považoval za
nepravdivú. Poškodený M. B. a svedkovia Z. N., W. X. a F. X. vo svojich výpovediach zhodne popísali, že

obžalovaný napadol poškodeného pri dverách baru. Podľa názoru okresného súdu nebolo preukázané
a zo žiadneho dôkazu ani náznakom nevyplynulo, že by mal poškodený v ten večer konflikt s inou
osobou.Vovýpovediachtýchtoosôbbolizrejméajisténezrovnalosti,keďniektoréskutočnostipopisovali
inak (odlišne), avšak podľa názoru okresného súdu nešlo o zásadné rozpory, ktoré by mali vplyv na
dôkaznú hodnotu ich výpovedí v neprospech obžalovaného. Všetci potvrdili, že poškodený pil v ten

večer v bare len pivo, resp. druhé pivo už nedopil. Všetci potvrdili aj to, že obžalovaný hodil mobilný
telefón poškodeného o zem. Všetci potvrdili aj to, že obžalovaný v ten večer pil alkohol (N.: „dal si nejaké
poldeci"; X.: „pil tatranský čaj") a bol pod jeho vplyvom, taktiež to, že sa vulgárne vyjadroval na adresu
poškodeného, tohto z baru vyhadzoval a následne ho vysotil cez otvorené dvere baru na ulicu (chodník).
Poškodený uviedol, že aby nebol ďalší konflikt s obžalovaným, z baru odchádzal, čo potvrdil aj svedok N.

a nepriamo aj svedkovia X. tak, že po vulgárnej výzve obžalovaného na opustenie baru bol na odchode
z baru, resp. X. ho na to vyzýval po tom, čo ukľudňoval obžalovaného pred útokom na neho (sotením).
Všetci potvrdili, že poškodený prišiel do baru z nich ako posledný.

Okresný súd ďalej konštatoval, že verzie o tom, akým spôsobom obžalovaný vysotil poškodeného z

priestoru dverí baru na chodník a čo sa dialo následne, boli v prípade svedkov s menšími odchýlkami,
pričom uvedené sa podľa názoru okresného súdu dalo pripísať situácií v bare, ktorý bol podľa výpovedí
vypočutých osôb malý, v danom čase bol maximálne naplnený, zabávajúci sa ľudia tancovali aj medzi
stolmi a celý incident sa zbehol rýchlo. Mierne rozdiely boli aj vo výpovediach týchto svedkov pokiaľ ide
o to, kto v ten večer pil pivo, kofolu či tatranský čaj.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že skutočnosti zistené z výpovede poškodeného
ohľadom toho, čo sa stalo, keď spadol na chodník a ako sa plazil po chodníku, posúdil ako možné znalec
MUDr. Marián Pamula (...by bolo možné, aby sa zranená osoba pri takomto zranení mohla plaziť po
ľavej strane...), ktorý sa tiež vyjadril k tomu, že v mechanizme vzniku zranení sa uplatnil pád a náraz

pravoustranoutelanatvrdý,tupý,plošnýpredmet(zem)stým,žeintenzitapôsobiacejsilybolaprivzniku
zranenia silná. Pádu na zem mohlo predchádzať sotenie, hrknutie, prípadne úder, ktorý nemusel mať
silnú intenzitu, ale mohol byť však postačujúci na stratu rovnováhy, čo mohlo následne viesť k voľnému
pádu poškodeného (sám poškodený pri tom uviedol, že útok obžalovaného vtedy nečakal, nebol naň
pripravený, preto nemohol adekvátne v tej chvíli zareagovať a pád stlmiť alebo úplne zabrzdiť, pričom

intenzitu jeho pádu zvýšil s určitosťou aj schod pred vchodovými dverami do baru o výške 15 cm).
Znalec na hlavnom pojednávaní dodal, že z medicínskeho hľadiska sa nedá presne uviesť (vzhľadom
k výpovediam vypočutých osôb), či poškodený padal dopredu na pravú stranu alebo dozadu na pravú
stranu. V každom prípade však tento pád bol na miesta na jeho tele, kde došlo k zraneniam, ktoré popísal
a tieto boli spôsobené pádom na tvrdú podložku. Nemá význam, či zranenia vznikli (pádom) spredu

alebo zozadu. Zranenia mohli vzniknúť aj pri voľnom páde, pri šmyknutí. K takýmto zraneniam mohlo
dôjsť aj pri páde na rovnú podložku, uvádzaný bol aj obrubník, pri ktorom je tiež možné, že by zranenia
mohli vzniknúť aj pádom na neho, ale z hľadiska jeho záverov to nemá až taký význam.Okresný súd z hľadiska komplexného posúdenia výpovedí svedkov dospel k záveru, že bola
dostatočným spôsobom preukázaná verzia tvrdená obžalobou, teda že obžalovaný pri vychádzaní z
priestorov baru po otvorení dverí pristúpil k M. B. a silno ho sotil oboma rukami do hornej časti tela, v

dôsledku čoho poškodený spadol na betónový chodník na ulici pred barom, a v tomto smere vyhodnotil
výpovede svedkov ako vierohodné, pričom v tomto smere neprihliadol na výpoveď svedkyne F. X.,
ktorá uvádzala iný spôsob vysotenia poškodeného obžalovaným, pričom táto sa rozporuplne vyjadrila
v tom smere, že najprv uviedla, že sa otočila a nechcela sa pozerať na to, čo sa bude diať pri dverách,
a následne uviedla, že to vysotenie videla. Bola tiež jednoznačne najďalej od dverí (podľa výpovede

svedka W. X. sedela pri stole, pričom sama si to už nepamätala), a preto nemala taký výhľad ako iní
svedkovia.

Vzhľadom k výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho posúdenia bolo podľa
názoru okresného súdu preukázané, že obžalovaný G. T. inému (M. B.) úmyselne ublížil na zdraví a
uvedeným činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a preto ho okresný súd uznal vinným zo spáchania

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, keď boli naplnené
všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Okresný súd konštatoval, že obžalovaný konal
vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, t. j. chcel spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z
výpovedí poškodeného a na hlavnom pojednávaní vypočutých svedkov. Z vykonaného dokazovania

bolo možné podľa názoru okresného súdu jednoznačne ustáliť, že úmysel obžalovaného smeroval k
spôsobeniu ublíženia na zdraví poškodenému, a to s poukazom na okolnosti, za ktorých k útoku došlo,
na jeho intenzitu, a ďalej tiež na to, že útok obžalovaného bol náhly (rýchly) a nečakaný, v ktorom smere
bola dôležitou okolnosťou aj navonok zrejmá robustná postava obžalovaného oproti poškodenému. Vo
vzťahu k spôsobeniu ťažšieho následku na zdraví poškodeného konal obžalovaný z nedbanlivosti.

Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Okresný súd po zvážení všetkých
rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že nezistil

u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil naopak jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m)
Trestného zákona bol už za trestný čin odsúdený, keď v prípade oboznámeného odsúdenia sa na neho
zatiaľ nehľadí, ako keby nebol odsúdený, a išlo o veľmi podobnú trestnú činnosť ako v prejednávanom
prípade), dospel k záveru, že obžalovanému G. T. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3
(tri) roky, a to ako trest nepodmienečný so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia, nakoľko obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za spáchanie dvoch úmyselných trestných činov. Preto mal za to, že iný
druh (napr. alternatívny) a výmera trestu (ktorá bola na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby
podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona po jej úprave podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, teda od 3 do 5
rokov) u neho nemôže splniť účel, nakoľko ani hrozba výkonu relatívne vysokého trestu odňatia slobody

(3 roky) obžalovaného neodradila od páchania veľmi podobnej trestnej činnosti - teda vulgárneho a
agresívneho konania obžalovaného voči inej osobe, a neviedla ho teda k tomu, aby do budúcna viedol
riadny život. Zaradenie obžalovaného práve do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
bolo odôvodnené tým, že tento nikdy v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody a iné zaradenie
sa v jeho prípade súdu nejavilo ako potrebné.

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody,
keď si nároky na náhradu škody v predmetnej trestnej veci riadne a včas uplatnili viacerí poškodení.
Pokiaľ ide o uplatnené nároky poškodených - M. B. vo výške 3.000 eur a DÔVERA zdravotná poisťovňa,
a.s., vo výške 2.207,89 eur tak okresný súd nemal žiadne pochybnosti o ich opodstatnenosti (okresný

súd poškodenému M. B. nemohol priznať viac, ako si tento uplatnil v prípravnom konaní, i keď
dokazovanie na hlavnom pojednávaní preukázalo, že mu vznikla škoda vo väčšom rozsahu), a preto
uplatnené nároky priznal podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, resp. uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť týmto poškodeným škodu v celom uplatnenom rozsahu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný. Prokurátor sa vzdal
práva na podanie odvolania a poškodený M. B. sa k opravnému prostriedku nevyjadril.Obžalovanývpísomnomodôvodneníodvolaniaprostredníctvomobhajcuuviedol,žeodzačiatkupopiera
spáchanie skutku. Už v prípravnom konaní poukazoval na nezhodné výpovede svedkov Z. N., F. X. a W.
X.. Tieto výpovede sa podľa neho nezhodujú s výpoveďou poškodeného. Tento uviedol, že ho nevidel,

ale si iba myslí, že ho sotil on. Má za to, že sa svedkovia spoločne dohodli a vinu zvalili na neho. S
manželmi X. mal občiansky spor vedený na priestupkovom konaní a konanie bolo zastavené v jeho
prospech. Má za to, že absentujú dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že daný skutok spáchal.

Obžalovaný ďalej namietal, že poškodený podal trestné oznámenie až dňa 08.07.2016 a teda došlo

tak podľa neho k zmareniu prvotných úkonov. Upozornil na to, že kamerový záznam sa nachádza na
vedľajšej budove lekárne a bol dostupný do 08.04.2016. Namietal, že zo strany orgánov činných v
trestnom konaní a súdu I. stupňa neboli zaistené lekárske správy zo dňa 01.04.2016 a 02.04.2016
z traumatologickej ambulancie na LSPP v Trnave a nebol zaistený zvukový, písomný záznam z
Operačného strediska integrovaného zdravotného záznamu z tiesňovej linky 112.

Obžalovaný poukázal i na rozpory vo výpovedi svedka N., ktorý uviedol, že poškodeného sotil T. s rukami
do pŕs, pričom poškodený uviedol, že ho mal sotiť do chrbta, ale nevidel, že ho sotil práve T., iba si to
myslí. Svedok N. uviedol, že padal chrbtom na nejaký obrubník alebo odpílený peň na trávniku, pričom
poškodený uviedol, že padal dopredu a spadol na rovnú zem. Upozornil na skutočnosť, že svedok X.
uviedol, že nevidel či poškodený spadol alebo ako dopadal na zem a tiež uviedol, že poškodeného

T. sotil s rukami do pŕs. K výpovede svedkyne X. podotkol, že táto nevidela či poškodený spadol na
zem a uviedla, že obžalovaný chytil poškodeného za lakeť. Poukázal i na celú výpoveď svedkyne W..
Obžalovaný tiež zvýraznil, že znalec uviedol, že poškodený si mohol spôsobiť zranenia aj sám.

Obžalovaný tak mal za to, že výpovede svedkov N., X., X. a poškodeného B. sa ukazujú ako

nepresvedčivé a nepravdivé. Namietal, že okresný súd odmietol vypočuť svedkyňu E. W. ako i R. B.,
pričom na žiadosti o ich vypočutie zotrval aj v odvolacom konaní. Pred hlavným pojednávaním žiadali
vypočuť svedkyňu W., no okresný súd mu nevyhovel. K výsluchu svedkyne B. uviedol, že deň pred
hlavným pojednávaním sa od nej dozvedel, že poškodeného brat mal v mene poškodeného ovplyvňovať
svedkov a ponúknuť im finančnú odmenu, ktorú mal svedok N. prijať.

Ďalej obžalovaný nesúhlasil s náhradou škody. Zopakoval, že nespáchal žiaden skutok, poškodený
má dlhy a on má byť prostriedok ako chce získať finančný prospech. A tak všetko považuje za
vykonštruované. Namietal aj to, že polícia nespravila rekonštrukciu skutku a miesta činu.

V závere uviedol, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s hodnotením dôkazov, použil dôkazy,
ktoré trpeli absolútnou procesnou nespôsobilosťou, a to výpovede svedkov, ktorí sú nedôveryhodní a
výpovede svedkov a poškodeného sú veľmi odlišné ako aj to, že nikto zo svedkov nevidel ako sa mal
skutokstaťanevideli,žepoškodenýspadol.Pričomznalecpotvrdil,žezraneniavôbecnemuselivzniknúť
fyzickým napadnutím. Okresný súd nevypočul dve svedkyne, ktoré navrhoval vypočuť a preto sa cíti byť

ukrátený o svoje procesné práva a má za to, že sa mu hrubo porušilo právo na obhajobu. Zopakoval,
že poškodeného nijako fyzicky nenapadol, poškodený odišiel z baru sám a on za ním zatvoril len dvere.
Navrhol, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) a
d) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu alebo
okresnému prokurátorovi na nové rozhodnutie.

K odvolaniu pripojil výpis z centrálneho registra exekúcii, rozhodnutie z Okresného úradu Trnava a
čestné prehlásenie R. B..

Prokurátor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil iba prokurátor krajskej prokuratúry,
ktorý navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Verejné zasadnutie sa konalo v
neprítomnosti poškodených strán, ktorí o termíne boli upovedomení a v neprítomnosti obžalovaného za
splnenia podmienok uvedených v § 293 ods. 5 Trestného poriadku.

Podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj
vtedy,akmuupovedomenieoverejnomzasadnutíboloriadneavčasdoručenéabolpoučenýomožnosti
konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.Podľa § 293 ods. 8 Trestného poriadku ak obvinený hodnoverný spôsobom ospravedlní svoju neúčasť
na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho
prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto verejného zasadnutia.

Podľa § 120 ods. 2 Trestného poriadku v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu
činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný,
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva

rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že hodnoverným ospravedlnením neúčasti obvineného na verejnom
zasadnutí zo zdravotných dôvodov, ktoré v prípade, ak obvinený súčasne požiada, aby sa verejné
zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, bráni vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti
obvineného, je iba také, ktorého súčasťou je aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav

obvineného mu neumožňuje zúčastniť sa na tomto úkone bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia jeho zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby.

O takúto situáciu však v posudzovanej veci nešlo, keďže obžalovaný v prílohe ospravedlnenia a žiadosti

o odročenie verejného zasadnutia, ktoré doručil krajskému súdu 23.01.2019, predložil potvrdenie jeho
ošetrujúceho lekára o tom, že nie je zdravotne spôsobilý absolvovať úkon, na ktorý bol predvolaný, bez
toho aby z neho bolo zároveň zrejmé, že by účasť na verejnom zasadnutí ohrozila jeho život, resp.
viedla k závažnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu alebo nebezpečenstvu rozšírenia nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby (tieto možnosti boli prečiarknuté, čo si predsedníčka senátu telefonicky

overila u ošetrujúceho lekára, ktorý potvrdil, že potvrdenie je vydané len z dôvodu práceneschopnosti
obžalovaného). O povinnosti predložiť takéto (kvalifikované) vyjadrenie ošetrujúceho lekára pritom
bol obžalovaný poučený a nepochybne o tom vedel, čo dokazuje aj to, že v prílohe jeho žiadosti o
odročenie verejného zasadnutia, ktoré sa malo konať 29.01.2019, predložil okrem iného vyjadrenie jeho
ošetrujúceho lekára potvrdzujúce, že pre jeho práceneschopnosť nie je schopný zúčastniť sa na úkone,

na ktorý bol predvolaný.

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí konanom
29.01.2019 hodnoverným spôsobom. Krajský súd má tak za to, že nebol povinný podľa § 293 ods.
8 Trestného poriadku odročiť verejné zasadnutie a určiť jeho ďalší termín, ale mohol vykonať verejné

zasadnutie aj v neprítomnosti obžalovaného, keďže upovedomenie (nie predvolanie!) o ňom mu bolo
riadne a včas doručené, bol poučený o možnosti jeho konania bez jeho prítomnosti a obžalovaný v tom
čase nebol vo väzbe ani vo výkone trestu a ani nešlo o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest
odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov (§ 293 ods. 5, ods. 6 Trestného poriadku).

Neuniklo pritom pozornosti odvolacieho súdu, že obžalovaný predložil v žiadanke o vyšetrenie
magnetickou rezonanciou zo dňa 25.01.2019 sa nachádza jeho vyjadrenie, že bolesti v krížoch
má veľa rokov, vždy sa opakujú bolesti. Potvrdenie o jeho pracovnej neschopnosti bolo vystavené
dňa 25.12.2018 pre diagnózu M 54.4. (bolesti chrbta). Rovnaké potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti (z rovnakej diagnózy) predložil aj okresnému súdu 25.10.2017. Podľa názoru odvolacieho

súdu zo strany obžalovaného išlo len o procesnú obštrukciu smerujúcu k oddialeniu rozhodnutia v
predmetnej veci. Žiada sa len dodať, že odvolací súd verejné zasadnutie, ktoré sa malo konať dňa
18.12.2018 odročil, nakoľko sa nevedel spojiť s ošetrujúcim lekárom obžalovaného, aby tento potvrdil,
že účasť obžalovaného zo zdravotných dôvodov je možná bez následkov na zdraví predpokladaných v
ustanovení § 120 ods. 2 Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a
to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone
a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného G. T., poškodeného M. B., svedkov Z. N., W. X. a F. X. a znalca MUDr. Mariána Pamulu,
boli prečítané výpovede splnomocneného zástupcu poškodeného Mgr. W. E. a svedka E. W., ako aj bolioboznámené listinné dôkazy (podklady k náhrade škody poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná
poisťovňa, a.s., lekárske správy na poškodeného B. z č. l. 102 - 108, zápisnica o obhliadke miesta činu,
vyjadrenie Sociálnej poisťovne, odborné vyjadrenie k výške škody, rozsudok Okresného súdu Trnava

sp. zn. 6T/110/2013, aktuálne lustrácie na obžalovaného a podstatný obsah spisu).

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby
vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel

k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako
sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného, jeho návrhom na doplnenie dokazovania a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na

neho poukazuje.
Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom

prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).

Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie vytvára
ucelenú logickú štruktúru o tom, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal a tento spáchal
obžalovaný G. T..

Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčuje priamy svedok, ktorým je poškodený, ktorý
spáchanie skutku popísal v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Svedeckú
výpoveď poškodeného tiež potvrdzuje rad ďalších dôkazov, pre ktoré ani odvolací súd nemá rozumné
pochybnosti o tom, že k spáchaniu trestného činu mohlo dôjsť inak resp. inou osobou než obžalovaným.

Poškodený M. B. a svedkovia Z. N., W. X. a F. X. vo svojich výpovediach zhodne popísali, že obžalovaný
napadol poškodeného pri dverách baru. Nebolo preukázané, že by mal poškodený v ten večer konflikt
s inou osobou. Pokiaľ obžalovaný poukazuje na niektoré nezhody vo výpovediach vyššie uvedených
svedkov k tomu treba uviesť, že tieto rozpory sú v nepodstatných bodoch. Každý zo svedkov situáciu
v bare mohol vnímať inak, avšak jednoznačne bolo preukázané, že obžalovaný vysotil poškodeného

z priestoru dverí baru na chodník a tento spadol na betónový chodník pre barom, bez ohľadu na to,
či svedkovia videli, či poškodený po sotení spadol na zem. Niet dôvodu, prečo by odvolací súd mal
vyhodnotiťvýpoveďpoškodenéhoakonevierohodnú(atoajnapriektomu,žepoškodenýmámaťviacero
exekúcii) ako i výpovede ostatných svedkov (a to aj napriek tomu, že so svedkami X. mal nejaký spor,
ktorý sa riešil v priestupkovom konaní). Skutočnosti zistené z výpovede poškodeného ohľadom toho, čo

sa stalo, keď spadol na chodník a ako sa plazil po chodníku, posúdil ako možné znalec MUDr. Marián
Pamula.

Nie je možné sa stotožniť s názorom obžalovaného, že predmetná vec v podstate trpí dôkaznou núdzou.
Ako už bolo vyššie konštatované boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné

rozhodnutie. Vo výpovedi poškodeného ani odvolací súd nezistil logické nezrovnalosti, ktoré by mali
jeho výpoveď spochybniť, ako sa výpoveď poškodeného snažil spochybniť obžalovaný (čo platí aj pre
výpovede svedkov).Odvolací súd k ďalším námietkam obžalovaného uvádza, že súd vykonávajúci dokazovanie vo veci,
čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho
zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého

naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je
vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle
uvedeného súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Vykonanie
a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obžalovaného tak neznamená dôkaznú núdzu,
prípadne porušenie jeho práva na obhajobu.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne postupoval, keď odmietol vykonať výsluch
svedkyne B., nakoľko by išlo o dôkaz nadbytočný (jej čestné vyhlásenie sa javí odvolaciemu súdu ako
účelové).OkresnýsúdtiežsprávnepostupovalkeďvýpoveďsvedkyneW.zprípravnéhokonaniaprečítal
v zmysle § 263 ods. 2 Trestného poriadku. Obžalovaný po doručení výzvy ohľadom návrhu na vykonanie
dôkazovnenavrholokresnémusúduvypočuťsvedkyňuW.,ktorejvýpoveďprokurátorvobžalobanavrhol
len prečítať, pričom k prečítanej výpovede obžalovaný ako i jeho obhajca nemali žiadne pripomienky,

pričom na dotaz sudcu okresného súdu ohľadom návrhov na doplnenie dokazovania, takýto návrh nikto
z procesných strán nepredniesol.

Pokiaľ obžalovaný namieta, že poškodený podal trestné oznámenie neskoro, k tomu treba dodať,
že táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na rozhodnutie súdov ohľadom jeho viny. Poškodený trestné

oznámenie nepodal skôr pre jeho vážny zdravotný stav. Tvrdenie obžalovaného, že poškodený podal
trestné oznámenie dňa 08.07.2016 sa nezakladá na pravde. K podaniu trestného oznámenia došlo dňa
13.06.2016.

Napokon odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aké lekárske správy zo dňa 01.04. a 02.04.2016 má

obžalovaný na mysli (týchto sa pred okresným súdom nedomáhal). Skutok sa stal dňa 02.04.2016 a v
rámci oboznámenia listinných dôkazov bola prečítaná aj prepúšťacia správa z č. l. 102 - 104, z ktorej
vyplýva, že poškodený bol dňa 02.04.2016 privezený RZP do FN Trnava, z ktorej správy vyplýva aj jeho
zdravotný stav, pričom táto správa bola aj podkladom na vypracovanie znaleckého posudku.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie aj ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch
napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel, keď
zistiljednupriťažujúcuokolnosť.Okresnýsúdtiežsprávneskonštatoval,ženepodmienečnýtrestodňatia

slobody na spodnej hranici (upravenej) trestnej sadzby je na prevýchovu obžalovaného postačujúci,
pričom tohto skutku sa dopustil počas skúšobnej doby jeho predchádzajúceho podmienečného
odsúdenia. Nepochybil ani tým postupom, ktorým obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

za úmyselný trestný čin.

Takisto výrok o náhrade škody vzhľadom na vykonané dokazovanie je správny a zákonný.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného G. T. podľa § 319

Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.