Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoR/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204467
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716204467.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam

Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a J.. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu:
J. X., nar. 17.XX.XXXX, Q. nábrežie XX, XXX XX O., zast. Mgr. et Mgr. Lívia Kosťová, advokátkou so
sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 XXX, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduO.,č.k.12C/87/2016-186zodňa09.marca
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 12C/87/2016-186 zo dňa 09. marca 2018, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen prvou výrokovou vetou zamietol žalobu a druhou výrokovou vetou priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie poukázal v odvolaním napadnutom rozsudku na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 41CoR/2/2017-110 zo dňa 22.11.2017, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok

Okresného súdu Zvolen zo dňa 20.09.2016. Vzhľadom k tomu, že je súd prvej inštancie viazaný
rozhodnutím odvolacieho súdu, vykonal dokazovanie v zmysle usmernenia krajského súdu dospel k
záverom uvedeným v bode 14. napadnutého rozsudku. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. z
dôvodu, že rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie však uviedol, že rozhodcovskú zmluvu
je potrebné posudzovať podľa zákona o rozhodcovskom konaní, keďže k jej uzavretiu došlo pred

01.01.2015, a preto žalobkyňa nie je oprávnená domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku v
zmysle § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa poukázala aj
na písm. i) predmetného ustanovenia, avšak nezdôvodnila, v čom vidí rozpor v konaní rozhodcovského
súdusustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovnaochranuprávspotrebiteľa.Samotný
rozhodcovský súd posudzoval zmluvu o revolvingovom úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Súd preto
po opätovnom preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovského
rozsudku, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi dospel k záveru, že zmluvu o revolvingovom

úvere nie je možné považovať za neplatnú a žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa,
ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu v
celom rozsahu vyhovie. Uviedla, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou platnosti

rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc Stálemu rozhodcovskému súdu Victoria Arbiter.
Má za to, že rozhodcovská zmluva je neplatná z dôvodu, že táto predstavuje neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskom vzťahu medzi ňou a žalovaným. Zdôraznila, že v konaní nebolo preukázané,
že by predmetná rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná. V tejto súvislosti poukázala
na rozhodnutia odvolacích súdov. Uviedla, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal aj s

otázkou platnosti samotnej zmluvy o revolvingovom úvere a následnou platnosťou rozhodcovskej
zmluvy. Samotnú zmluvu o revolvingovom úvere považuje za neplatnú z dôvodu, že medzi ňou a
žalovaným nedošlo k ukončeniu procesu uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere, keďže návrh na
uzatvorenie zmluvy a prijatie návrhu nie sú totožné. Namietala aj, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s rozsudkami krajských súdov, ktoré doložila do súdneho spisu, z ktorých vyplýva, že zmluvy o
revolvingovom úvere uzatvárané medzi žalovaným a inými klientmi sú absolútne neplatné. Uviedla, že

súd prvej inštancie jej odňal právo na súdnu ochranu a uviedla aj, že súd rezignoval pri vyriešení otázky
platnosti rozhodcovskej zmluvy a len sa priklonil k názoru odvolacieho súdu, ktorý taktiež nepovažuje
za jednoznačný.

4. K odvolaniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný, ktorý sa s jej tvrdeniami nestotožnil. Uviedol,

že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na osobitnej listine a v súlade so zákonom. Z formulácie
rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené
buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva
obsahuje osobitnú podpisovú doložku, poučenie ako aj podmienky rozhodcovského konania a možnosť
jednostranne odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia. Žalovaný sa vyjadril aj k údaju o RPMN

za úver a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

5. K vyjadreniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa, ktorá zotrvala na svojich argumentoch a
stanoviskách.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP. Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť ani
zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, preto prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP). Rozsudok v zmysle § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 1 CSP odvolací súd verejne vyhlásil,
čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

7.Podľa§3ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníúčinnomkudňuuzatvorenia

zmluvy (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“ alebo „zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.

8. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

9. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

10. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) a i) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

11. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

12. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Odvolací súd opätovne preskúmal predložený súdny spis spolu s napadnutým rozsudkom súdu
prvej inštancie a odvolaním a dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol správne. Odvolací súd
uznesením č.k. 41CoR/2/2017-110 zo dňa 22.11.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa
20.09.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zmysle § 391 ods. 2 CSP je názor vyslovený odvolacím
súdomzáväznýpresúdprvejinštancie,pričomprincípviazanostiprávnymnázoromodvolaciehosúdusa

nemusí použiť iba v prípade, ak v dôsledku zmeny skutkových zistení, z ktorých odvolací súd vychádzal,
už nie je možné jeho názor rešpektovať. Po preskúmaní odvolania žalobkyne je možné konštatovať, že
k zmene skutkových zistení v priebehu konania nedošlo, keďže žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu názoru odvolacieho súdu.

14. Odvolací súd je toho názoru, že vo svojom skoršom rozhodnutí v tejto veci sa dostatočne
podrobne vysporiadal s otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva
bola uzatvorená zmluvnými stranami samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a neodôvodňuje záver o jej absolútnej neplatnosti, keďže aj
samotný zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý je potrebné aplikovať pri posudzovaní

rozhodcovskej zmluvy, uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy povoľuje. Ako už odvolací súd uviedol v
uznesení zo dňa 22.11.2017, rozhodcovská zmluva obsahuje vyhlásenie dlžníka, že s uzatvorením
zmluvy súhlasí, ako aj rozväzovaciu podmienku, v zmysle ktorej mala žalobkyňa právo odstúpiť od
zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní, a to aj bez uvedenia dôvodu.

15. V súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadom neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere odkazuje
odvolací súd opätovne na svoje skoršie rozhodnutie. Aj s uvedeným sa totiž dostatočne súd podrobne
vysporiadal, a to konkrétne v bode 17. svojho uznesenia.

16. K námietke žalobkyne, že sa súd nevysporiadal s rozsudkami iných súdov, ktoré v konaní predložila,

odvolací súd uvádza, že rozhodnutiami iných odvolacích súdov, ako ani rozhodnutiami súdov prvej
inštancie, nie je viazaný. Ustanovenie § 193 CSP taxatívne vymedzuje, ktorými rozhodnutiami je súd
viazaný a rozhodnutia všeobecných súdov ohľadom spotrebiteľských sporov v predmetnom ustanovení
vymenované nie sú. Zároveň nie je možné konštatovať, že by išlo o odklonenie sa od ustálenej súdnej
praxe, keďže ani najvyššie súdne autority nie sú jednotné pri posudzovaní samostatne uzatvorených

rozhodcovských zmlúv, ktoré zároveň obsahujú rozväzovaciu podmienku.

17. Ďalej netreba opomínať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvorí jeden celok,
preto nie je možné súhlasiť ani s názorom žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej
inštancie a o jeho údajnej rezignácii pri vyriešení otázky platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ako už bolo

uvedené vyššie, k tejto skutočnosti sa už podrobne vyjadril odvolací súd a súd prvej inštancie, viazaný
jeho názorom, rozhodol v načrtnutých intenciách.

18. Odvolací súd sa v bode 20. skoršieho rozhodnutia vyjadril aj k existencii, resp. neexistencii dôvodov
na zrušenie rozhodcovského rozsudku a v záujme hospodárnosti konania aj v tejto časti odkazuje na

už vyslovený názor.

19. Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011, v zmysle ktorého nemusí dať všeobecný súd odpoveď navšetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam.
Podstatným v tomto prípade bolo posúdenie rozhodcovskej zmluvy a zistenie, či je daný dôvod na
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Keďže odvolací súd zistil, že dôvod na zrušenie rozhodcovského

rozsudku nevyplýva z § 45 ods. 1 písm. e) ani písm. i) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti spôsobilé presvedčiť súd o opaku,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. Odvolací súd potvrdil aj výrok, ktorým súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči

žalobkyni vo výške 100 %. Keďže je odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, preskúmal
výrok o nároku na náhradu trov konania len v tomto rozsahu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď žalovanému, ako úspešnej strane sporu, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. X CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods.1CSPtak,žežalovanému,ktorýbolvodvolacomkonanívplnomrozsahuúspešný,priznalnárokna
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni vo výške 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny
úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).