Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/116/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315216523
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315216523.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: euromartan s.r.o., so sídlom
Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 45 697 825, zastúpený: JUDr. Alžbeta Boriková, advokátska kancelária,
s.r.o.,DolnéRudiny3,Žilina,IČO:47249587,protižalovanému:KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.,Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená advokátkou JUDr. Danušou
Tichou, Nám. M. Benku 6, Bratislava, o zaplatenie 6.324,98 euro s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8Cb/40/2015-140 zo dňa 04.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi

sumu 4.878,98 eur napadnutej odvolaním p o t v r d z u j e, v časti o úrokoch z omeškania rozhodnutie
z r u š u j e a vec vracia prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4878,98 eur s 9,15% ročným
úrokom z omeškania od 11.8.2014 do zaplatenia, v ostatnej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať
žalovaného k povinnosti uhradiť mu istinu 6.324,98 eur s prísl. z dôvodu, že dňa 24.06.2014 bolo pri

dopravnej nehode, ktorá zavinil vodič F. A. vozidlom ev. č. KE567GU poškodené motorové vozidlo
žalobcu zn. Chrysler, ev. č. BA139TJ. Žalobca mal so žalovaným uzatvorené poistenie zodpovednosti za
škodu, z toho titulu žalovaný poskytol žalobcovi náhradu škody vo výške 5 135 eur, odvolaniu žalobcu,
ktorý namietal určenie všeobecnej hodnoty vozidla žalovaný oznámil, že výpočet považuje za správny.
3. Žalobca sa s takýmto záverom nestotožnil a domáhal sa zvyšku plnenia podaním žaloby. Výšku
žalovanej istiny žalobca určil so všeobecnej hodnoty motorového vozidla určenej sumou 12.040,- eur, z
ktorej odpočítal 580 eur ako hodnotu zvyškov tak škodu, ktorá mu dopravnou nehodou vznikla stanovil

vo výške 11.460,- eur, z ktorej sumy odpočítal žalovaným poskytnuté plnenie vo výške 5135,02 eur a
zostak bol predmetom žaloby.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože podľa jeho názoru suma 12.040,- eur nie je všeobecnou
hodnotu poškodeného motorového vozidla určenou vyhl. č. 492/2004 Z.z., pretože žalobca vychádzal
iba z inzerovanej predajnej ceny motorového vozidla, pričom všeobecná hodnota je určená ako súčin
technickej hodnoty vozidla a koeficientu predajnosti.

5. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi
i znaleckým posudkom Ing. Miloša Kosíka zo dňa 12.06.2016 vyhotoveného na základe uznesenia
súdu prvej inštancie v spojení s Odborným vyjadrením zo dňa 30.11.2016 zistil, že znalec v posudkuurčil hodnotu motorového vozidla bezprostredne pred dopravnou nehodou vo výške 10.594,- eur.
Uvedený znalecký záver ale žalovaná strana sporu spochybnila a namietla, že znalec použil pre
výpočet neporovnateľné vzorky motorových vozidiel, keď posudzované vozidlo je vyrobené v roku 2008

a najazdených malo 181 2016 km, oproti čomu znalec uviedol tri vzorky s rokom výroby 2007, ktoré mali
najazdených podstatne menej kilometrov ako posudzované motorové vozidlo.

6. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 788 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 4 a § 15 zák. č. 381/2001
Z.z., výšku skutočnej škody posudzoval podľa § 442 ods. 1 a § 443 Obč. zák., keď postupoval podľa §

207 ods. 1 C.s.p. a nariadil znalecké dokazovanie, čím získal poznatky o hodnote motorového vozidla.
Súd vzal do úvahy, že znalec pri stanovení hodnoty vozidla hodnotil technickú hodnotu v dobe prevádzky
a počet najazdených kilometrov, použil vzorky vozidiel tej istej značky, ako ohodnocované vozidlo,
ale vychádzal z hodnoty vozidiel starších ako ohodnocované vozidlo, čo ovplyvnilo cenu vzhľadom
na dobu prevádzky, ktorá bola nižšia ako ohodnocované vozidlo, ale vozidla z ktorých vychádzal mali
najazdených viac kilometrov ako ohodnocované vozidlo, čo znamená, že znalec uvedené skutočnosti

zohľadnil, poukázal i na to, že v čase vypracovania posudku sa na trhu neponúkali žiadne porovnateľné
vozidlá. Súd prvej inštancie s odkazom práve na výsledky znaleckého dokazovania žalovanému uložil
povinnosť k uhradenej sume 1.135,02 eur zaplatiť ešte čiastku 4.878,98 eur, čo vrátane hodnoty zvyškov
580,- eur predstavuje sumu 10.594,- eur, ku ktorej dospel znalec. Súčasne prvoinštančný súd uložil
žalovanému i povinnosť uhradiť žalobcovi podľa § 369 Obchod. zák. v spojení s nar. vlády č. 87/1995

Zb. úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 a § 262 C.s.p.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná strana sporu odvolanie a žiadala, aby odvolací
súd rozhodnutie zrušil a vrátil provoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo
aby rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. V odvolaní sa odvolávajúci sa žalovaný

označil ako žalovaný 2/, napriek tomu, že na žalovanej strane vystupuje iba jedna strana a poukázal
na to, že v danej veci sú splnené podmienky odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ C.s.p.,
pretože rozsudok je vydaný v rozpore so zákonom a nespĺňa zákonom vyžadované zákonitosti, podľa
ktorých musí byť rozhodnutie úplné, zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné, z rozhodnutia nie je
zrejmé, ako súd nárok žalobcu čo do právneho titulu posúdil, pretože z titulu poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má škodca i poškodený právo, aby poisťovňa
za škodcu uhradila zákonom vymedzené nároky, pričom pri určení výšky je potrebné aplikovať ust. §
443 Obč. zák., kedy sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Podľa § 442 ods. 3 čas vety za
bodkočiarkou Obč. zák. má tak poškodený právo, aby vec bola uvedená do predchádzajúceho stavu,
ale zároveň si je potrebné uvedomiť, že predchádzajúcim stavom je stav veci v čase poškodenia.

Samotný Občiansky zákonník neustanovuje spôsob výpočtu skutočnej škody, tieto pravidlá sú upravené
vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom zhodnotenie, či nezhodnotenie
vozidla je vecou výpočtu, ktorá závisí od veku motorového vozidla, jeho opotrebovateľnosti a rozsahu
opravy. O znehodnotení motorového vozidla v dôsledku poškodenia dopravnou nehodou možno hovoriť
iba pri novom motorovom vozidle, preto bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, avšak znalec

nepostupoval podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z., keď vychádzal pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla zo
vzoriek, ktoré boli neporovnateľné. Skutočná škoda závisí od koeficientu predajnosti, pri výpočte sa
vychádza z reálnych predajných cien porovnateľných ojazdených motorových vozidiel rovnakého typu
a rovnakého technického stavu, čo je možné zistiť z inzertnej tlače a inzertných portálov, či vlastného
prieskumu trhu. Znalec, ktorý vyhotovil posudok ale takto nepostupoval a odvolávajúci sa žalovaný

argumentoval tým, že nepoužil vzorky, ktoré korenšpondujú s poškodeným vozidlom, mal použiť vzorky,
ktoré zabezpečil žalovaný, a ktorý žiadal, aby znalec použil vzorky, ktoré sú založené pri výpočte
vykonanom žalovaným. Prvoinštančný súd však sa týmto návrhom nezaoberal a tvrdenia žalovaného
nezohľadnil.

8. Odvolateľ vzniesol odvolaciu námietku i voči priznanému omeškaniu a úroku z omeškania, keď v
prípade peňažného plnenia zo strany poisťovateľa je vznik práva požadovať okrem istiny aj úroky z
omeškania podmienené tým, že poisťovateľ nesplnil povinnosť podľa ust. § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001
Z.z., teda bez zbytočného odkladu nezačal prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

toto prešetrenie ukončil a neoznámil poškodenému výšku poškodenia, alebo mu neposkytne písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poistné poskytnúť. K uvedenému poukázal odvolávajúci sa na
rozhodnutie KS v Bratislave sp.zn. 8Co/879/2014 zo dňa 26.04.2016, trval na tom, že si splnil zákonnú
povinnosť v zákonom určenej lehote, preto mu nemohla vzniknúť povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok zomeškania. Predmetným rozhodnutím tak súd prvej inštancie nenaplnil princíp právnej istoty ako je
upravený v čl. 2 ods. 2 Základných princípov C.s.p. CSP, výstižne nevysvetlil ako vec právne posúdil
a odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax, pričom podľa § 220 ods. 3 C.s.p. mal súd uviesť, z akého

titulu sa od nej odklonil. Súd sa nevyporiadal ani s požiadavkou žalovaného smerujúcou k znalcovi,
aby vychádzal z jeho vzoriek, rozhodnutie výstižne nevysvetlil. V danej veci tak ide o nesprávne právne
posúdenie najmä vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať príslušnú platnú právnu
úpravu a to konkrétne vyhl. č. 494/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá určuje
pravidlá pre výpočet výšky skutočnej škody ako aj zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení,

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rovnako za nesprávne označil
odvolávajúci sa žalovaný i rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania, pretože žalujúca strana sporu
má vo veci úspech len čiastočný, preto súd mal nárok na náhradu pomerne rozdeliť, resp. nepriznať
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 26.07.2017, ktorým žiadal rozhodnutie
ako vecne správne potvrdiť a zároveň priznať i nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení
poukázal na to, že námietka odvolateľom vznesená voči znaleckému posudku je irelevantná, pretože
túto možnosť mal žalovaný v prvostupňovom konaní v rámci procesnej obrany a mohol prípadne
predložiť vlastný súkromný znalecký posudok, čo neurobil, preto odkazovať na svoje interné postupy je

neopodstatnené. Okrem toho súdny znalec postupoval v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z.z. aj pri použití
iných vzoriek vozidiel, keďže nebolo objektívne možné nájsť vozidlá s rovnakým rokom, výroby a
rovnakým počtom najazdených kilometrov, čo znalec v súvislosti s uvedenými odlišnosťami aj riadne
v znaleckom posudku vysvetlil a odôvodnil. Za to, že je odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného
súdu stručné nemožno označiť za nedostatok rozhodnutia vo veci. Pri posúdení omeškania a priznaní

nároku na úroky z omeškania súd správne odkázal na úpravu Obchodného zákonníka. Žalobca bol
čo do základu nároku úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v plnej výške bez ohľadu na
požadovanú výšku žalovanej istine, pretože ide o prípad, keď podstatná výška rozhodnutia závisí od
úvahy súdu, v tomto prípade od znaleckého posúdenia, preto nemožno dôkazné bremeno prenášať na
úspešnú stranu, aby znášala trovy konania. Rozdiel medzi výpočtom žalovaného znaleckým posudkom

je výrazný, preto nemožno výšku škody priznanú žalovaným ospravedlniť, najmä ak ako strana sporu
disponuje dostatočným aparátom k tomu, aby vedel túto výšku škody stanoviť správne. V súvislosti s
námietkou odvolateľa o tom, že mal možnosť si dať vypracovať súkromný znalecký posudok žalobca
uviedol, že v čase rozhodovania konania platil Občiansky súdny poriadok, ktorý súkromný znalecký
posudok nepoznal, preto by ho súd v konaní nemohol plne akceptovať a považoval by iba za jeden z

listinných dôkazov.

10. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného podal žalovaný odvolaciu repliku zo dňa 08.09.2017,
kde uviedol, že trvá na odvolaní, pričom uviedol dôvody, ktoré označil i v odvolaní, ktoré odvolací súd
už nepovažuje za potrebné opakovať.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§
356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)

a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.),
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žalovanému uložená

povinnosť zaplatiť sumu 4 878,98 eur je správne a je ho potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

12. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

13. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia o uložení
povinnosti zaplatiť časť žalovanej istiny v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.)

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými

v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.),
odvolací súd uvádza, že žalovaná strana sporu v odvolaní označila odvolacie dôvody, ktoré sú
obsiahnuté v § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. Hoci žalovaný sa označuje v odvolaní ako žalovaný
2/ a uvádza, že odvolanie podáva voči celému rozsahu rozsudku, teda i voči zamietajúcej časti, v ktorej
bol ale úspešný, odvolací súd má za to, že táto časť odvolania je zrejme uvedená v odvolaní chybou pri

písaní, preto sa ňou osobitne nezaoberá a v ostatných častiach je odvolanie zrozumiteľné, odkazujúce
na predmetný rozsudok súdu prvej inštancie.

16. Existencia odvolacieho dôvodu označeného odvolávajúcou sa žalovanou stranou sporu poukazom
naust.§365ods.1písm.b/C.s.p.zakladá pochybeniesúdu,ktorýdôvodaleniejebezbrehýanaplnenie

tohto odvolacieho dôvodu je dané v prípade, že strane sporu bolo znemožnené realizovať jej procesné
práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé a zo strany konajúceho
súdu došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu. Odvolací súd ale k tomuto
odvolaciemu dôvodu poukazuje na obsahu spisu a z neho vyplývajúci postup vo veci konajúcim súdom
prvej inštancie, ktorý je v súlade s procesným predpisom, súd dôsledne rešpektoval a plnil z procesného

predpisu mu plynúce povinnosti, a naviac, hoci odvolávajúca sa strana v odvolaní tento odvolací dôvod
označila, žiadne konkrétne procesné pochybenia neuviedla, čo odvolací súd vyhodnotil s tým, že tento
odvolací dôvod nie je daný.

17. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p. sa vzťahuje na tie odvolacie dôvody,

ktoré nemožno podradiť pod ostatné v ust. § 365 C.s.p. uvedené dôvody, ale ktoré musia mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Existenciu takejto vady konania odvolací súd tiež nezistil, keď
poučovaciapovinnosťbolazostranyprvoinštančnéhosúdusplnenádostatočným spôsobom,odvolacím
súdom nebolo zistené žiadne pochybenie vo vykonanom dokazovaní. Ak odvolateľ poukazuje na to,
že rozhodnutie je arbitrárne, zmätočné a nepresvedčivé, odvolací súd k tomuto argumentu uvádza, že

práve v bode 15. odôvodnenia prvoinštančný súd i keď stručne ale jasne vysvetlil, z akého dôvodu
akceptoval znalcom použité vzorky vozidiel.

18. Odvolací súd za vhodné a na podporu správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu považuje za
potrebné doplniť, že súd nemusí odpovedať na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam vzhľadom na posúdenie veci, prípadne objasňujú skutkový a
právny stav rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia postačuje pre záver k tomu, že je takýmto rozhodnutím plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (IV.ÚS115/03). Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade

súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
popísal priebeh konania i stanoviska oboch strán sporu v prejednávanej veci, výsledky dokazovania
vyhodnotil, citoval predpisy, ktoré aplikoval na prejednaný prípad a vyvodil i právne závery.

19. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe
ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanomdokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie
tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli,aleborozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmivykonanéopomenul,napriek

tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení
dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i
dôležitosti.

20. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že znalec síce porovnáva autá staršie o rok, ale výrazne s

nižším počtom kilometrov, pričom treba vziať do úvahy, že žalovaný na svoju obranu vychádzal z inzercii
českého portálu a z českého trhu, čo znamená, že ide o vzorky, ktoré nie sú ponúkané na slovenskom
trhu, ktorú skutočnosť konštatoval i znalec vo svojom znaleckom posudku, preto argument, ktorý
uvádzal žalovaný vzhľadom na námietky voči znaleckému posudku neobstoja. Zo znaleckého posudku
č. 34/2016 a najmä z Odborného vyjadrenia č. 63/2016 vypracovanému k uvedenému znaleckému
posudku je podstatné vziať do úvahy, že pri výpočte znalcom boli použili vzorky vozidiel ponúkané

na slovenskom trhu a nie v zahraničí, na rozdiel od žalovaného, ktorý vychádzal len z cien vozidiel
ponúkaných v zahraničí, ktoré sú ale bezprostredne závislé aj od ekonomického stavu danej krajiny
a kúpnej sily záujemcov, čím sa ovplyvní dopyt a koeficient trhu. Uvedené námietky žalovaného
naviac znalec podrobne vysvetlil a odôvodnil na str. 10 znaleckého posudku č. 34/2016 (č.l.63 spisu)
a žalovaným vznesenou námietkou, ktorú právna zástupkyňa žalovanej strany sporu podala voči

znaleckému posudku počas konania pred prvoinštančným súdom sa tak podrobne zaoberalo Odborné
vyjadrenie, na ktoré práve ako je uvedené v bode 15. odôvodnenia znalec poukázal a ktoré argumenty
už žalovaný žiadnym odborným, resp. logickým tvrdením nevyvrátil, aby zotrval na tom, že znalec
nepostupoval v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z.z. a mal použiť vzorky, ktoré použil žalovaný. Takýto
odvolací dôvod ale nemôže obstáť, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti povinnosti

uloženej žalovanému zaplatiť 4 878,98 eur ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

21. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva

a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie tento odvolací dôvod založil svojim rozhodnutím o
nároku na úroky z omeškania, keď pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania
vychádzal zo dňa 11.08.2014, ktorý je uvedený v oznámení žalovaného o poistnom plnení (č.l.10)

a ktorý ourčil ako prvý deň omeškania, hoci v uvedenom liste je ako dátum podaja uvedený deň
12.08.2014 (vpravo hore), ktoré skutočnosti prvoinštančný súd žiadnym spôsobom neobjasnil a vôbec
neuviedol, na základe akých zistení mal preukázaný začiatok omeškania žalovaného s plnením. K
uvedenému je potrebné vziať do úvahy, že záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku
je zrejme s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1

Obchod. zák.), ktoré nie sú upravené v hlave II. tretej časti Obchodného zákonníka a sú upravené
ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom
type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Omeškanie je preto potrebné odvodiť od § 517 ods.2
a § 797 ods. 3 Obč. zák. s prihliadnutím i na ust. § 11 ods.6 a 7 ,8 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení ako lex specialis. Tým, že prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol

žiadne argumenty, z ktorých by bolo možné zistiť, z akého dôvodu na vyššie uvedenú právnu úpravu
neprihliadol, nie je zrejmé, z akých skutkových zistení potom určil začiatok omeškania, ktorý moment
nie je ustálený a vyhodnotený ani podľa Obchodného zákonníka (§365), na ktorý prvoinštančný súd v
súvislosti s priznaným úrokom z omeškania a sadzbou poukázal. Uvedený nedostatok odôvodnenia
založil porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces , ako je uvedené v ust. § 389 ods.1 písm.b/

C.s.p. na základe čoho odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom prvoinštančný súd ustáli i s prihliadnutím na týmto súdom
potvrdené rozhodnutie prvoinštančného súdu o opodstatnenosti časti nároku o žalobcom uplatnenéhopoistného plnenia a až po riadnom zistení skutkového stavu a právnom posúdení veci vyššie uvedeným
spôsobom môže súd prvej inštancie opäť vo veci rozhodnúť.

22. Odvolateľ namietol i správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu o trovách konania, ku ktorému
dáva odvolací súd do pozornosti odvolateľa, že zásada úspechu i v Civilnom sporovom poriadku
je podriadená posúdenie, či výška plnenia nie je závislá od znaleckého posudku. Ak tomu tak je,
nejde o procesný neúspech žalobcu, ak mu je priznaná aspoň časť žalovaného nároku , ktorého ako
stranu sporu nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za výsledok znaleckého dokazovania, na

čo poukázal i prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ktorý
názor je z tohto hľadiska v danom štádiu konania správny. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd tiež
rozhodne o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 C.s.p.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).