Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206413
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317206413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Ľ. N., nar. XX.X.XXXX, K. XXX,
XXX XX K., v konaní o zaplatenie 1793,98 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 2.6.2017 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
1793,98 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 1793,98 eur od 20.5.2017 do zaplatenia a
náhrady trov konania. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.11.2007 uzavrel so žalovaným Zmluvu

č. XXXXXXXXXX na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného. Vzhľadom
na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania
vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom žalovaného
informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok,
preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 19.5.2017 internú účtovnú transakciu, kedy debetný
zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Táto transakcia má spravidla
popis„bezhotovostnýprevodVyrovnaniezostatkuzatv.účtualebo„Prevedeniedlhuklienta“,pričomideo

internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. 3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa
06.12.2017 uviedol, že výška úrokovej sadzby povoleného prečerpania bola aj na základe oznámenia
vo výpisoch z účtu (Doručovanie výpisu: Poštou) úročená úrokovou sadzbou vo výške 19.90 % p.a.
Sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP v spojení s Výveskou
úrokových sadzieb, pričom istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) je úročená úrokom vo
výške 28 % p.a. až do vyplatenia celej pohľadávky. Dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je
upravené vo VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, pričom toto dojednanie nemusí byť v samotnom texte

zmluvy. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať.
Dlh z nepovoleného prečerpania je teda splatný bez zbytočného odkladu po tom, čo vznikne. Po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúctupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby ,,Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu". Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane.
Výšku sadzby ,,Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" môže banka znížiť alebo zvýšiť. S nepovoleným
prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok. Žalobca
mal za to, že jeho nárok na úrok vo výške 28 % je dôvodný v celom rozsahu. 4. Žalovaný sa k žalobe

vyjadril tak, že so žalobou nesúhlasí, žalobca nemá na žalovanú sumu nárok, namietal vysoké úroky v
rozpore so zákonom. Poukázal na svoju finančnú situáciu, že síce zamestnaný je, no zamestnávateľ
mu nevypláca mzdu pravidelne. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo
dňa 23.5.2017 s prílohami, a z nich najmä Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktova služieb zo dňa 12.11.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s.,
Sadzobníkom poplatkov Prima Banka, výpismi z účtu žalovaného, úrokovými sadzbami produktov a s
obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový

stav: 6. Žalovaný vypovedal tak, že mal povolené prečerpanie, splácal, pokiaľ mohol, naposledy pred
dvoma mesiacmi zaplatil. Pracovníčka banky mu dala číslo účtu, na ktorý má hradiť. Keď mal, tak
nosil stále peniaze. Prišiel o prácu päť rokov dozadu, dva roky bol nezamestnaný. Potom nastúpil k
zamestnávateľovi, ale ten mu neplatí pravidelne a nie v celých čiastkach. Niekedy mu dá sto, dvesto eur,
už ani nevie koľko mu dlhuje. Keď mu chodila výplata na účet, tak mu banka strhávala peniaze z účtu a

keď mu už nechodila výplata, tak nosil peniaze a dal čiastku koľko mohol, napr. 50,-, 70,- eur. Žalovaný
nevedel čo znamená nepovolené prečerpanie. Účet mu nechceli zrušiť a to vzhľadom k tomu, že mal
povinnosť splácať splátky. Keď mu prestala chodiť výplata, tak nemal prečo účet držať a chcel ho zrušiť.
Nemal vedomosť o tom, že ak nevyrovná zostatok, dostane sa do nepovoleného prečerpania a bude na
jeho ťarchu účtu budú účtované úroky a poplatky. Nebol upozornený od žalobcu, že mu budú účtované
úroky a poplatky, a uviedol, že ani keď nosil vklady do banky, nikto ho na to neupozornil a bol tam možno

trikrát a chcel tento účet zrušiť a bolo mu povedané že má tam dlh, tak tento účet nie je možné zru7.ť.
Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 12.11.2007 „Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb“, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu žalovanému. 8. Súčasťou Zmluvy mali byť aj
Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., podľa ktorých bodu 3.3.1 Osobný účet -
Banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“. Tento druh bežného účtu vedie banka

iba fyzickým osobám - spotrebiteľom nad 18 rokov veku. Popri vedení bežného účtu poskytuje banka
majiteľovi účtu rôzne doplnkové bankové produkty a služby určené bankou, ktorých rozsah a podmienky
a ich zmeny sú predmetom zverejnenia. Majiteľ účtu nesmie bežný účet využívať pre účely výkonu
podnikateľskej činnosti. Úroky sú účtované mesačne. 9. Podľa bodu 3.12 VOB: Nepovolené prečerpanie
- Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní,

uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch
môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté
prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez
zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobru nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z

prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu.“ Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. 10. Žalobca nepredložil Všeobecné obchodné podmienky platné
v čase podpísania zmluvy, s ktorými sa mal žalovaný oboznámiť pri podpise zmluvy, takže ani nie je
zrejmé, či už v čase uzavretia zmluvy bolo vo Všeobecných obchodných podmienkach ustanovenie o

nepovolenom prečerpaní. 11. Podľa žalobcom predložených „Úrokových sadzieb produktov“ je úrok
pri nepovolenom prečerpaní 28,00% ročne. 12. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o
bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
13. Vzhľadom na predmet podnikania žalobcu ako banky (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka),
súd na daný zmluvný vzťah aplikoval aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, majúc za to, že

žalovaný má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), keď pri uzatváraní zmluvy
nekonal ako podnikateľ. 14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s článkom 4. ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej povahy
podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu
na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ

tieto podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou. 16. Je teda zrejmé, že nekalosť možno
skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za vedľajšie plnenie a bez obmedzenia
vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne. 17. Podľa rozsudku ESD
zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú
podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť

formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka
bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala
konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako
aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimisa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií
posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. 18. Na základe vyššie uvedeného
súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je, či

je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným a zrozumiteľným jazykom,
či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom. Transparentnosť však
neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť podnikateľa upozorniť na
rôzne zmluvné dojednania. 19. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných
obchodných podmienok. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné

obchodnépodmienkyuplatniť,avšaktakátoaplikáciamánielenformálneobmedzeniealeajobmedzenie
obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad
od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby
do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa

najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo
a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. 20. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na
tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Spotrebiteľ nebol priamo v zmluve upozornený,
že sa takýmto spôsobom môže dostať do nepovoleného prečerpania. Z hľadiska transparentnosti

zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných
podmienkach), pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom
dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné
obohacovanie zo strany banky. 21. Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík
služieb, by pri omeškaní s ich splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však

nemôže stotožniť s tým, že takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom
účte, ktorý úrokuje vysokým úrokom vo výške 28 % ročne, napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné
plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta -
spotrebiteľahrubonerovnovážnaapretoneplatnáatoajnapriektomu,žev§53Občianskehozákonníka
uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len demonštratívny. 22. Vyššie uvedenému záveru

v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne § 53 ods. 4 písm. v), podľa
ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie. 23. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 24. Podľa
§ 100 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). 25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz. 26. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo
dňa, keď k nemu došlo. 27. Žalobca si uplatňuje nárok titulom nepovoleného prečerpania. Už zo
samotného pomenovania nároku žalobcu vyplýva, že ide o plnenie - nepovolené. Zároveň s poukazom
na to, že nepovolené prečerpanie nie je upravené v zmluve uzavretej medzi stranami sporu, ale iba
vo všeobecných podmienkach, ktoré nie sú podpísané, a teda žalovaný s nimi neprejavil svoj súhlas,

žalobcom uplatňovaný nárok nemá zmluvný základ. Z uvedeného dôvodu súd tento môže posúdiť iba
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 28. Žaloba bola na súde podaná dňa 2.6.2017 pričom
tri roky spätne od podania žaloby, žiadne plnenie žalobca žalovanému neposkytol. Z výpisu z účtu je
zrejmé, že od obdobia máj 2014 sú na ťarchu účtu účtované iba debetné položky, teda už v tomto čase
žalobca vedel o prípadnom dlhu žalovaného, avšak neuplatnil si svoj nárok včas, pričom sám sa v žalobe

odvoláva na ust. 3.12 VOP - ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať. 29. V súlade s ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd považuje nárok žalobcu aj
zapremlčaný,pretožetrirokyspätneodpodaniažalobyneposkytolžalobcažalovanémužiadneplanenie
(čo by bolo možné považovať za bezdôvodné obohatenie), avšak účtoval si iba poplatky resp. úroky,na ktoré nemá nárok, pretože si ich individuálne nedohodol so žalovaným. V čase rozhodnutia súdu
prvého stupňa bolo uvedené ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa platné a účinné a nebolo ešte
ústavným súdom rozhodnuté o jeho nesúlade s ústavou. 30. Súd poukazuje na rozhodnutie Okresného

súdu Prešov č.k. 9C/113/2015-51 zo dňa 15.10.2015, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove
sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016, a ktorým súd vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v bode
3.12 VOP Prima banky a.s. za neplatnú pre neprijateľnosť. Krajský súd v Prešove v bode 20 svojho
rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že uplatnený úrok žalobcu vo výške
28 % ročne pri nepovolenom prečerpaní má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ust. § 53

ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, keďže išlo o formulárovú zmluvu s vopred určenými podmienkami
a nemožnosťou ich zmeny zo strany žalovanej. 31. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že ku
koncu apríla 2014 bol zostatok na účte žalovaného - 574,41 eur. Žalobca viedol tento účet ďalej, na
ktorom účtoval iba poplatky a úroky, žiadne kreditné operácie neboli uskutočnené, a v máji 2017 bola
stav na účte - 1793,98 eur. Takéto plnenie by nebolo možné priznať ako plnenie v rozpore s dobrými
mravmi,keďžalobcavedietrirokyúčet,úročídebetnýzostatokvysokýmúrokom,kdeúčtujeibapoplatky,

žiadne iné operácie vykonané neboli, napriek tomu vedie účet a zvyšuje dlh žalovaného. Účet odmietol
zrušiť žalovanému napriek tomu na ňom účtuje iba poplatky a úroky. 32. O trovách konania rozhodol
súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p., podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v tomto konaní úspech, preto mu vznikol
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v tomto konaní preukázateľne

žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.