Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/206/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214214960
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214214960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Bratislava,
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kanceláriasosídlomBratislava,Dr.Vl.Clementisa10,protižalovanému:E.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
Mesto G. R., o zaplatenie 703,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 23. februára 2015, č.k. 11C/427/2014-69, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 270,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne z dlžnej sumy od
28.6.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol,
žalovanému náhradu trov konania nepriznal a napokon určil, že v Dodatku ku Zmluve o poskytovaní
verejných služieb - č. A 6550214 zo dňa 11.10.2012 a Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných
služieb - č. A 6713231 zo dňa 29.12.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je neprijateľná

podmienka v článku 2.5 v znení tak, ako sú výslovne citované vo výroku napadnutého rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, §
517 ods. 1 a 2, a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovením § 43 ods. 1, ods. 12, §
44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., vecne súd dôvodil, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
703,88 eur s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 28.06.2013 do zaplatenia, titulom pohľadávok ( ceny

za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie 2013/02- 2013/04 a zmluvné pokuty), vyplývajúcich
zo zmluvy č. A6550214 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 11.10.2012, ako aj pohľadávok, vyplývajúcich
zo zmluvy č. A6713231 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 29.12.2012.

3. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 11.10.2012 Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb č. A6550214, spolu s Dodatkom k tejto zmluve, ktorou sa dohodli,
že žalobca ako dodávateľ poskytne žalovanému ako spotrebiteľovi SIM kartu s telefónnym číslom

a dodatkom bol aktivovaný účastnícky program Maximum 2 a predaj koncového telekomunikačného
zariadenia HTC Desire C white za zľavnenú cenu 1euro s tým, že žalovaný vyhlásil, že si je vedomý
bežnej maloobchodnej ceny telefónu, za ktorú ho žalobca predáva, je 205 eur a že zľavnená cena je len
z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovenítohto dodatku na dobu dohodnutú v bode 2.3. tohto dodatku. Obdobne strany uzavreli aj Zmluvou o
poskytovaní verejných služieb č. A6713231 zo dňa 29.12.2012 aj s Dodatkom k tejto zmluve, ktorou
rovnako žalobca poskytol žalovanému SIM kartu s telefónnym číslom na účastnícky program Maximum

2, aktivovaný dodatkom, ktorým zároveň dohodli predaj koncového telekomunikačného zariadenia Sony
Xperia J white za zľavnenú cenu 1 euro. Aj v tomto prípade dodatok obsahuje vyhlásenie, že účastník
si je vedomý, že bežná maloobchodná cena telefónu zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú
podnik MT zo svojho majetku predáva je 230 eur a že dôvodom poskytnutia zľavy je záväzok žalovaného
užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku na dobu

dohodnutú v bode 2.3. tohto dodatku. V zmysle bodu 2.3. Dodatkov sa žalovaný zaviazal že po dobu
24 mesiacov od dátumu ich uzavretia a) zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a že po celú túto
dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční
žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti, b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, c) nedopustí
sa takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť

od zmluvy alebo na základe ktorého by bol oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo
prerušiť poskytovanie služieb, d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program alebo
takú kombináciu účastníckych programov, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v
bode 2.2 tohto článku. V bode 2.5 oboch dodatkov si dohodli zmluvnú pokutu, ktorú bude účastník
povinný zaplatiť v prípade nedodržania záväzku užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM

karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku
zľavy telefónu by spôsobilo dodávateľovi vznik škody minimálne v rozsahu zľavy z ceny telefónu a
preto sa strany dohodli, že účastník je povinný v takom prípade uhradiť zmluvnú pokutu nasledovne:
a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas

a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a
to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť
podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2
bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení

tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo
účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo
účelov ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti
(bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu vo výške 204,- eur ( podľa dodatku k zmluve č. A 6550214) , resp. vo výške

229,- eur ( podľa dodatku k zmluve č. A 6713231) pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období
posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“),
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých

mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal
počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v
čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo 6.
Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách
sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty

počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu,
v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pre Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel
medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny
s DPH (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 9) a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s
DPH, za ktorú podnik predal telefón účastníkovi, (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej č. 4).

Z faktúr za zúčtovacie obdobie od 02/2013 do 04/2013 súd zistil, že žalovaný žalobcovi za poskytnuté
služby nezaplatil sumu 270,88 eur, hoci na zaplatenie bol vyzvaný listom zo dňa 13.06.2013, ktorým
ho žalobca žiadal uhradiť dlh do 27.06.2013 a taktiež ho upozornil, že je tiež povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 433 eur a poplatok za mimosúdne vymáhanie vo výške 56,31 eur, celkom 760,19 eur.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o nároky zo spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 OZ, v
ktorých žalovaný je v pozícii spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že žalobca si splnil svoje záväzky z
platne uzavretých zmlúv o poskytovaní verejných služieb tým, že žalovanému poskytol elektronické
komunikačné služby, ale žalovaný vyúčtovanú dohodnutú cenu za obdobie od 2013/02- 2013/04 vovýške 270,88 eur neuhradil, preto v tejto časti bola žaloba posúdená ako dôvodná a súd jej vyhovel
vrátane zákonného úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 28.06.2013 zo súdom priznanej sumy,
t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie poskytnutej žalovanému v pokuse

o pokonávku.

5. Pokiaľ ide o sumu 433 eur spolu s príslušenstvom, ktorá predstavuje uplatnené zmluvné pokuty, súd
ju žalobcovi nepriznal, keď dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v bode 2.5 v každom z Dodatkov
k zmluvám o pripojení vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ,

majúc za to, že žalovaný nemal možnosť dojednať zmluvnú pokutu individuálne, ide tu o štandardné
zmluvy, ktoré má dodávateľ vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu
ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej
výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia,
že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho
nezaplatenie uplatní navrhovateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa

už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za ktorých žalobca dohoduje zmluvnú
pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd preto vyhodnotil
ustanovenia o zmluvnej pokute obsiahnuté v dodatkoch k zmluvám o pripojení za ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v tom, že zmluvná pokuta je
ustanovená iba ako povinnosť, ktorú má plniť žalovaný, je teda v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha

v právach a povinnostiach medzi účastníkmi je aj v tom, že dojednanie zmluvnej pokuty je v zmysle § 37
Občianskeho zákonníka neurčité ( nie je zrejmé akého konania sa nemá účastník dopustiť, aby nevzniklo
podniku právo na odstúpenie od zmluvy alebo zmluvu vypovedať alebo na základe ktorého by bol podnik
oprávnený účastníkovi dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb) a aj z tohto dôvodu je
neplatné. Napokon súd vyslovil aj bez návrhu, že podmienka používaná v Dodatkoch k zmluvám o

pripojení v bode 2.5 je podmienkou neprijateľnou a žalobu v časti nárokov z nej uplatnených zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s ohľadom na pomer úspechu strán v
spore, pričom úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti zamietnutia žaloby, v časti

náhrady trov konania a v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktoré odôvodnil tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej
inštancie nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Pri
posudzovaní uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 204 eur a 229 eur súd nesprávne vychádzal z
toho, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť zmluvné podmienky ovplyvniť, vrátane zmluvnej

pokuty, pričom nesprávny bol záver súdu o neplatnosti zmluvnej podmienky v bode 2.5 dodatkov.
Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že uvedené dojednanie dodatku o zmluvnej pokute je
neprijateľné. Súd sa nevysporiadal so základnými požiadavkami stanovenými Občianskym zákonníkom,
Smernicou rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj
judikatúrou Európskeho súdneho dvora, vôbec sa reálne nezaoberal okolnosťami, za ktorých bola

zmluva a dodatok uzatvorený, neskúmal, či nebola daná podmienka dojednaná individuálne a či ňou
bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, vzhľadom na všetky okolnosti, pričom odvolateľ poukazuje na článok 3 Smernice 93/13.
Pre získanie výhod vyplývajúcich z dodatkov pristúpil žalovaný na prísnejšie podmienky poskytovania
telekomunikačných služieb a to uhradiť riadne a včas cenu poskytovaných služieb a zotrvať v zmluvnom

vzťahu po dobu 24 mesiacov od platnosti dodatku, počas ktorej doby bude bez prerušenia využívať
služby, neuskutoční žiaden úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy, alebo ktorého účelom by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti a pre prípad nesplnenia
podmienok sa zmluvné strany dohodli, že bude zaviazaný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 204 eur
a 229 eur, ktorá sa rovná poskytnutej zľave na kúpu mobilného telefónu s tým, že pokiaľ k porušeniu

povinnosti zo strany žalovaného dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby
viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov
má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Žalovaný
porušil základnú povinnosť vyplývajúcu z oboch zmlúv a dodatkov tým, že nezaplatil vyúčtovanú cenu
za poskytnuté služby ešte pred uplynutím doby viazanosti. Odvolateľ uviedol, že pri posudzovaní

podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa je aplikácia
ustanovení o neprijateľných podmienkach, či už podľa OZ v spojení s interpretáciou podľa Smernice
93/13 ako aj podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora vylúčená. Smernica ako aj právna úprava
OZ vychádza zo skutočnosti, že spotrebiteľ je znevýhodnený pri uzatváraní zmluvy, ktorá obsahujeposudzovanú podmienku a jeho znevýhodnenie, čo sa týka informovanosti a možnosti vyjednávania,
vedie k prijatiu podmienok pre neho značne nevýhodných. Ako však vyplýva z rozhodnutí Európskeho
súdneho dvora (C-168/05 Elisa Mostaza Claro proti Centro Movil Milenium SL, tiež spojené veci

C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, i rozhodnutie C-40/08 Asturcom
Telecomunicationes SL proti Cristina Rodriguez Nogueira), ochrana spotrebiteľa podľa Smernice 93/13
predpokladá formálnu rovnováhu, avšak tiež skutočnú nerovnováhu založenú pri uzatvorení zmluvy,
aby následne aplikáciou tejto smernice mohlo dôjsť k skutočnej rovnováhe. Odvolateľ je toho názoru,
že vzhľadom na skutkové okolnosti pri uzatváraní predmetnej zmluvy má spotrebiteľ dostatočnú

vyjednávaciu silu a môže vplývať na obsah dodatku, aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, nakoľko táto
predstavuje výlučne výšku poskytnutej zľavy a v prípade, ak by si vybral žalovaný iný mobilný telefón
v inej hodnote, bola by rozdielna aj dohodnutá zmluvná pokuta. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako ďalší znak neprijateľnosti
podmienok, odvolateľ žiada prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku a
to v prospech spotrebiteľa s prihliadnutím na výhodu ceny telekomunikačných služieb, ktorú získava

uzatvorením dodatku. Poukazuje tu na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 16.3.2006 sp.zn. 33 Obo
934/2004, a na rozhodnutie NS ČR zo dňa 28.2.2008 sp.zn. 33 Cdo 3053/2007. Odvolateľ vytýkal súdu
prvej inštancie, že opomenul zisťovať, či v danom prípade mohol alebo nemohol žalovaný individuálne
ovplyvniť zmluvnú podmienku a opomenul aplikovať článok 4 ods. 1 Smernice 93/13 (zároveň § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka), v zmysle ktorých bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť

zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
podmienky zmluvy. Pokiaľ súd argumentoval absolútnou neplatnosťou dojednania o zmluvnej pokute
z dôvodu jej nejasnosti, neurčitosti a aj nezrozumiteľnosti, odvolateľ sa s týmto záverom nestotožňuje,
podľa neho je dohodnutá zmluvná pokuta formulovaná jasne, určite a zrozumiteľne a na základe jej

písomnej formulácie v dodatku je možné jasne a presne určiť za aké porušenie zmluvy zo strany
žalovaného vznikne žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu a v akej výške, pričom žalobca zohľadnil pri
určení výšky zmluvnej pokuty zostávajúci čas do konca doby viazanosti. Žalovaný konal v rozpore s
dobrými mravmi, pretože uzavretím dodatku, ktorý uzatvárať nemusel, nadobudol mobilný telefón za
akciovú cenu 1 euro a zvýhodnenú cenu poskytovaných služieb, pričom svoj záväzok plnil v minimálnej

miere. Ak by dodatok neuzavrel, mohol si mobilný telefón kúpiť za bežnú maloobchodnú cenu 205
eur alebo 230 eur. Súd napokon nezohľadnil ani tú skutočnosť, že žalobca si neuplatňuje zmluvnú
pokutu v zmysle dodatku v rovnakej výške počas celej doby 24 mesiacov, napriek tomu súd vo svojom
odôvodnení uvádza, že výška zmluvnej pokuty sa nemení počas celej doby viazanosti. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

"CSP"), ktorého ustanovenia § 470 ods. 1 CSP zakotvuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť, pretože rozsudok je v napadnutých častiach vecne správny.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zaplatenie sumy 703,88 eur s 8,50 % úrokom z
omeškania ročne od 28.06.2013 do zaplatenia, titulom pohľadávok žalobcu z dvoch zmlúv o pripojení,
pričom suma 270,88 eur predstavovala neuhradené faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému

poskytnuté elektronické komunikačné služby v období od 2013/02- 2013/04 a zvyšná suma 433,- eur
predstavovalazmluvnépokuty,vyplývajúcezčl.2.5dodatkukzmluvám.Súdprvejinštancienapadnutým
rozsudkom žalobcovi priznal iba istinu 270,88 eur s príslušenstvom za poskytnuté telekomunikačné
služby a vo zvyšnej časti v sume 433,- eur ( 204,- eur + 229,- eur) titulom nároku žalobcu na zaplateniedvoch vyúčtovaných zmluvných pokút, žalobu ako nedôvodnú zamietol po vyslovení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky dohodnutej v čl. 2.5 oboch dodatkov k zmluvám.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je zamietajúci výrok vo vzťahu k sume 433 eur s
príslušenstvom, uplatnenej titulom nároku na dve zmluvné pokuty, tiež výrok, ktorým súd vyslovil
neprijateľnosť označených zmluvných podmienok a závislý výrok o náhrade trov konania.

12. Úlohou odvolacieho súdu bolo v dôsledku podaného odvolania posúdiť, či nárok žalobcu je

dôvodný,čijehoodvolaniumožnopriznaťúspech,keďžepovažujezmluvnúpokutuzaplatnedohodnutú,
primeranú a v súlade s platnými právnymi predpismi, rozhodovacou praxou súdov i konštantnou
judikatúrou Európskeho súdu.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu dňa 11.10.2012 a tiež dňa 29.12.2012 uzavreli Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb ( v prvom prípade č. A6550214 a v druhom prípade č. A671323) spolu s

dodatkami k zmluvám, na základe ktorých zmlúv boli žalovanému poskytnuté SIM karty s pridelenými
telefónnymi číslami na účastnícky program Maximum 2 a predané koncové telekomunikačné zariadenia
za akciovú cenu ( v prvom prípade HTC Desire C white za kúpnu cenu 1 euro a v druhom prípade
Sony Xperia J white za kúpnu cenu 1,- euro). V oboch prípadoch sa žalovaný zaviazal využívať po dobu
24 mesiacov dohodnuté služby, platiť pravidelné mesačné poplatky podľa zmluvných podmienok a v

prípade, ak nebudú dodržané dohodnuté podmienky zakotvené v článku 2, bod 2.5 dodatkov zaplatiť
dodávateľovi zmluvnú pokutu. Táto je upravená odlišne, ak dôjde k porušeniu viazanosti 24 mesiacov
v období posledných 6 mesiacov pred jej uplynutím. Zo spisu vyplýva, že žalovaný si neplnil svoje
povinnosti, keďže neuhradil poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 270,88 eur, ktorý
nedoplatok žalovaný ani nenamietal a tento nárok mu bol aj napadnutým rozsudkom ( výrokom prvým)

priznaný, zatiaľ čo zvyšok žalovanej sumy, uplatnený titulom vyúčtovaných zmluvných pokút v celkovej
sume 433 eur s príslušenstvom ( 204,- eur + 229,- eur) je predmetom prieskumu odvolacieho súdu,
keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá.

14. V konaní neboli pochybnosti o tom, že predmetné zmluvy sú zmluvami podľa zákona č. 351/2011

Z.z. o elektronických komunikáciách a zároveň ide o zmluvy občiansko-právne, ktoré sa spravujú
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na ktoré sa aplikujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Na
právny vzťah medzi stranami sporu je preto nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú kogentnú povahu. Takto
je potrebné pristupovať i k výkladu ustanovení oboch zmlúv a ich dodatkov v časti zmluvnej pokuty.

Jednotlivé zmluvné ustanovenia o zmluvnej pokute ju upravovali v texte, ktorý bol vopred dodávateľom
pripravený, do ktorého nebolo možné zasahovať a ktorý bol daný spotrebiteľovi súčasne so zmluvou.
Ak chcel preto spotrebiteľ uzavrieť predmetné zmluvy vrátane ich dodatkov, musel na tieto podmienky
zmluvy pristúpiť. Išlo bezpochyby o zmluvy, ktoré sa uzavierali vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé,
že spotrebiteľ ich obsah podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť.

15. V ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že
každá zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje - pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o
opaku - za dojednanú individuálne. Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ, ale dodávateľ.
Rovnako čl. 3 ods. 4 smernice 93/13/EHS zakotvuje, že keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,

že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz tohto tvrdenia zaťažuje predajcu alebo dodávateľa.
Na túto skutočnosť musí v prípade sporu prihliadať aj súd a ak sa takýto dôkaz nepredloží, nejde o
zmluvu dojednanú individuálne.

16. Preto argumentácia žalobcu o tom, že súd prvej inštancie bol povinný zisťovať, či žalovaný mohol

individuálne ovplyvniť predloženú formulárovú zmluvu neobstojí, keďže v danom prípade ide
o povinnosť dodávateľa v konaní toto priamo preukázať (§ 53 ods. 3 OZ). Dôkazné bremeno je totiž na
dodávateľovi a pokiaľ on nepreukáže opak (nepredloží alebo nenavrhne vykonať dôkazy), má sa zato,
že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

17. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca na tieto skutočnosti predložil či navrhol dôkazy, ktoré
by uvedenú skutočnosť mali preukázať, prípadne ktorými by sa individuálne dojednanie ustanovení
o zmluvnej pokute preukázalo. Žalobca bol v tomto smere pasívny, takéto dôkazy nenavrhol, pričom
z obsahu zmlúv, ktoré predložil, sa takýto výklad nepodáva. Preto je potrebné vychádzať z toho, žeustanovenia o zmluvnej pokute neboli individuálne dojednané a bolo dôvodné podrobiť ich súdnej
kontrole.
18. Z obsahu zmlúv a ich dodatkov vyplýva, že ich text bol vopred pripravený dodávateľom pre

neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej
tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmlúv a ich dodatkov sa dopisovali iba údaje
individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové zariadenie, účastnícky
program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými
zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné

dojednania obsiahnuté v oboch zmluvách a dodatkoch preto s poukazom na § 53 ods. 2 OZ, ako aj čl.
3 bod 2 smernice nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že spotrebiteľ nemal
žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne
formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a
podrobiť sa tak dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Ako už odvolací súd uviedol
vyššie, dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté

pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na
žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal,
apretobolonevyhnutnýmvsúlades§53ods.3Občianskehozákonníkapredmetnúzmluvnúpodmienku
nepovažovať za individuálne dojednanú.
19. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých dodávateľom

ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne
nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je,
že v danej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá
vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy,
nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie

nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola
dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby
pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia. S
poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní
o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané.

20. Správny je aj záver prvoinštančného súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku
neprijateľnosti podmienok.

21. Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe jej uzatvorenia. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve
dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným
ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka však

v danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu splnená nebola. Zmluvné pokuty tak, ako
boli dojednané v oboch zmluvách o poskytovaní telekomunikačných služieb, považuje odvolací
súd za neprimerané sankcie a to s poukazom na viaceré aspekty. Je bez akéhokoľvek významu to,
akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného
poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v

tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Z hľadiska času
sa dodávateľ - žalobca nesnažil dôsledne zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností,
keď k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností
v posledných šiestich mesiacoch z celkovej 24-mesačnej doby viazanosti, čo vôbec dôsledne
nerozlišuje tento aspekt. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v

plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti,
čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo v prvom
mesiaci zmluvného vzťahu alebo v osemnástom mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé
porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného
plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne

dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúcej zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných
povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho -
ktorého porušenia povinností, ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, preto predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňujepri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu
v plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.

22. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa
rozsahu a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu
treba rozlišovať situácie, kedy, za akých podmienok a v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností
spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). Preto súd prvej inštancie postupoval správne,
keď žalobcom uplatnené zmluvné pokuty nepriznal z dôvodu neplatnosti zmluvného dojednania pre

spôsobenie značnej nerovnováhy vo vzájomných právach a povinnostiach účastníkov zmluvy.

23. Rovnako správne postupoval tiež prvoinštančný súd, pokiaľ predmetnú zmluvnú podmienku vyhlásil
u oboch zmlúv za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, nakoľko postupoval v súlade s ust. § 153 ods.
3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže v individuálnom spotrebiteľskom spore
s účinkami inter partes vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v

inom zmluvnom dokumente súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou (všeobecné obchodné podmienky,
všeobecné zmluvné podmienky a pod.) a to aj bez návrhu. S poukazom na vyššie uvedené, potom
súd prvej inštancie správne v preskúmavanej veci žalobu žalobcu čo do uplatnených zmluvných pokút
ako nedôvodnú zamietol a aj bez návrhu výslovne uviedol vo výroku rozsudku znenie neprijateľných
zmluvných podmienok, z ktorých plnenia sa žalobca v spore dožadoval.

24. Vychádzajúc z uvedeného, keďže odvolacie dôvody žalobcu boli vyhodnotené ako nedôvodné,
odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti aj v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok ako vecne správny potvrdil a
vrátane rovnako správneho závislého výroku o náhrade trov konania.

25. V odvolacom konaní plne úspešný žalovaný má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, avšak
s prihliadnutím k skutočnosti, že tento bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu v odvolacom
konaní nevznikli, odvolací súd vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím čl. 4 ods. 2 CSP

aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol
podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej
normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne
nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť
tak, že sa jej nárok na náhradu trov nepriznáva.

26. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).