Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116220631
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116220631.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v zmenkovej veci žalobcu M. F., nar. X.X.XXXX, D.
XX, XXX XX A., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., Križkova 9, 811 04
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 727 334, proti žalovanému A. C.Č., D.. XX.X.XXXX,
W. Z. XX, S. H., právne zastúpenému JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom, Puškinova 856/4, 093 01
Vranov nad Topľou, korešpondenčná adresa Nám. Sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 10805851, o
zaplatenie 11.000,- eur zo zmenky s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 18Cb/228/2016-72 zo dňa 14.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
žalobouuplatnenúzmenkovúsumu11.000,-eurso6% ročnýmúrokomzozmenkovejsumy11.000,-eur
od 24.9.2016 do zaplatenia, ďalej sumu 36,67 eur ako odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil nárok žalobcu voči žalovanému na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádzal zo žaloby, doručenej mu dňa 11.10.2016, ktorou sa
žalobca po jej oprave vo vzťahu k žalovanému domáhal úhrady zmenkovej sumy 11.000,- eur so 6 %
úrokom ročne zo zmenkovej sumy 11.000,- eur od 24.9.2016 do zaplatenia, ďalej sumy 36,67 eur ako
odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy a náhrady trov konania, na základe vlastnej zmenky bez
protestu, žalovaným vystavenej dňa 23.9.2015 v A., ktorú žalovaný v lehote splatnosti, ani do podania

žaloby žalobcovi neuhradil. Po vykonaní dokazovania výsluchom zástupcov sporových strán, svedkov,
oboznámením návrhu, fotokópie zmenky, výpisov z účtu žalovaného, ostatného spisového materiálu,
citujúc ustanovenia § 149 a nasl. Civilného sporového poriadku a najmä § 47 ods. 1, § 48 ods. 1, §
75 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v platnom znení, konštatoval súd prvej inštancie, že
žalovaný v predmetnom prípade neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, preto návrhu žalobcu, ako
už bolo uvedené, vyhovel.

3. Zdôrazniac inštitút zmenky čo do obsahu i formy s tým, že žalobca je naďalej držiteľom
zmenky, súd prvej inštancie preukázané zaplatenie jednotlivých platieb v prospech účtu žalobcu od
neidentifikovaného odosielateľa, bez ich bližšej identifikácie v celkovej výške 11.520,- eur uzavrel ako
platby uhrádzané v súvislosti s inými obchodnými záležitosťami medzi ním a žalobcom, resp. žalovanýnepreukázal, že jednotlivé úhrady boli jeho platbou na predmetnú zmenku, keďže žiadny záznam o
vykonaných úhradách sa na rubopise zmenky nevykonal a zmenka po tvrdenom zaplatení nebola
žalovanému ako vystaviteľovi vrátená a nebola ani zničená. Taktiež vypočutí svedkovia vo svojich

výpovediach nepreukázali jednoznačnú vedomosť o plnení v prospech konkrétnej zmenky. Žalovaný
tak nepreukázal, že uplatnený nárok zo zmenky vyplýva z uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorá bola v
celom rozsahu, dokonca nad rámec požičanej sumy žalobcovi vrátená v zmysle prednesov žalovaného.
Bolo procesnou dôkaznou povinnosťou žalovaného v konaní relevantne preukázať, že jeho záväzok
zo zmenky bol riadne splnený. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie

za zrejmé, že tomto smere žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno. Jednotlivé úhrady boli podľa
tvrdenia žalovaného zrealizované v mesiaci november 2015 a vzhľadom na splatnosť zmenky dňa
23.9.2016 mal žalovaný dostatok času zabezpečiť, aby mu bola zmenka vydaná, resp. bola zničená,
alebo sa iným spôsobom preukázalo plnenie v prospech zmenky. Sám pritom vo svojom prednese
uviedol, že úhrady na zmenku v prospech žalobcu neboli žiadnym spôsobom špecifikované, keďže v tom
čase ešte spolupracovali. Účel vykonaných úhrad tak skôr zodpovedá tvrdeniu žalobcu o jednotlivých

finančných transferoch v rámci vzájomných obchodných stykov. Najmä časovú súvislosť úhrady sumy
vo výške 7.520,- eur považoval za zodpovedajúcu plneniu v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2015
na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. A..

4. O trovách konania rozhodol súdu prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP podľa

pomeru úspechu v konaní, v ktorom bol žalobca úspešný v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku podal dňa 4.7.2018 v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta, príp. aby rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, považujúc rozhodnutie za nesprávne, pretože

v konaní došlo k vadám podľa § 365 ods. 1 CSP. Konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ uviedol, že rozsudok má

zásadné vady, týkajúce sa potvrdenia, resp. vyvrátenia dôkazov, takisto čo sa týka preukázania alebo
nepreukázania skutočností a tým pádom osvojenia si len vytrhnutých častí z celého dokazovania v
neprospech žalovaného.

6. Sám súd uznal, že došlo k stretnutiu žalovaného a žalobcu, došlo k finančnému vyrovnaniu, ako aj k

dohode, ako naložiť so zmenkou po výzve žalovaného. Toto stretnutie prebehlo podľa očitých svedkov
bez nátlakov, impulzívnejšie vystupovala osoba pre toto konanie irelevantná. Žalovaný preukázal
splatenie zmenky, a to listinne - predloženými výpismi z účtu o úhrade dlžnej sumy, ako aj nad rámec
vysvetlil nešpecifikáciu platieb, potvrdil účasť na stretnutí, výsledok dohody aj spôsob nakladania
so zmenkou. Zároveň svedok Š. potvrdil vyjadrenia žalovaného a aj spôsob vysporiadania sa a aj

nakladania so zmenkou. Potvrdil tiež vyjadrenia žalovaného. Súd si osvojil vyjadrenie svedka N., že
o zmenke medzi sporovými stranami nezaznela žiadna informácia, avšak opomenul, že tento svedok
nebol prítomný na celom stretnutí a k zmenke nemohol mať bližšie informácie. Ako sám súd uviedol, celá
zmenková suma bola uhradená, teda zmenková suma bola žalobcom prijatá a žalovaným zaplatená.

7. Odvolateľ nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že jednotlivé úhrady boli za
zmenku, že išlo o platby neidentifikovateľného platiteľa, keďže sám žalobca uviedol, že ide o platby
žalovaného, čo doložil výpismi z účtu. Za vymyslený fakt považuje, že vypočutí svedkovia vo svojich
výpovediach nepreukázali jednoznačnú vedomosť o plnení v prospech zmenky, iba uviedli skutočnosti, o
ktorých ich informovali sporové strany, čo je v rozpore s priamou výpoveďou svedka. Nedá sa ďalej podľa

odvolateľa, stotožniť s ďalším záverom súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a že jednotlivé
úhrady boli v rámci iných obchodných transakcií, keďže sám súd sa týmito inými transakciami vôbec
nezaoberal a takisto ich neobjasnil ani žalobca, pričom súd sa priklonil k tvrdeniam žalobcu o týchto
obchodných stykoch, osvojil si údajnú procesnú „obranu“ žalobcu aj keď finančná transakcia, ktorú
deklaroval žalobca, bola na úplne iný účel a čo je dôležité, bola inému subjektu a to právnickej osobe

a nie žalovanému. Obaja zainteresovaní na zmenke nedodržali zmenečnú prísnosť a porušili pravidlá
pri nakladaní so zmenkou tak žalovaný, no v prvom rade žalobca, čo súd takisto vo svojom rozhodnutí
opomenul.8. K odvolaniu žalovaného sa elektronickým podaním dňa 19.7.2018 vyjadril žalobca, ktorý žiadal
potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a priznanie mu náhrady trov odvolacieho konania. Uviedol,
že žalovaný v odvolaní uvádza tvrdenia, ktoré nekorešpondujú s priebehom konania a vykonanými

dôkazmi, ani s obsahom odôvodnenia rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku podľa žalobcu nevyplýva, že
by súd považoval obsah stretnutia za podstatný v konaní. Žalobca súhlasí s právnymi závermi súdu, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na rozporuplnosť výpovede samotného žalovaného k
nešpecifikácii platieb. Žalovaný tvrdí, že predmetné platby, ktoré tvoria základ jeho obrany, boli vykonané
nielen z titulu zmenky, ale aj z iných titulov a to pre údajné dlžoby žalovaného. Potom sa tieto platby

nemôžu považovať za úhradu zmenky, keďže ich právny dôvod mal byť podľa samotného žalovaného
iný. Žalovaný ani v konaní nespomenul, že by tieto platby vôbec započítaval voči žalobcovi z dôvodu
iných právnych titulov, na zmenku, čo by bolo logické čakávať. Súčasne však tvrdí, že sa malo jednať
o úhrady na zmenku, čo je vnútorné rozporné tvrdenie. Žalobca je toho názoru, že ani existencia
dobrých obchodných vzťahov neodôvodňuje argumentáciu žalovaného, že z uvedeného dôvodu nebolo
potrebné označovať účely platby, a to najmä za situácie, keď medzi žalobcom a žalovaným, resp.

spoločnosťou žalovaného prebiehalo množstvo iných obchodov. Považuje argumentáciu žalovaného za
nedôveryhodnú. Tvrdenie žalovaného, že plnil nad rámec zmenkovej sumy, rovnako považuje žalobca
za vymyslené. Keby bola argumentácia žalovaného pravdivá, tak úroky by za 2 mesiace od vystavenia
zmenky po poslednú platbu na účet žalobcu 19.11.2015 predstavovali cca 110,- eur, čiže suma, ktorú
by žalobca potreboval na živobytie by bola vo výške 410,- eur, a to za situácie, keď žalobca ani nie

pred dvoma mesiacmi žalovanému požičal sumu 11.000,- eur. Je viac ako nepravdepodobné, že by
žalovaný bol za takejto situácie odkázaný na sumu 410,- eur na živobytie. Obranu žalovaného považuje
žalobcazaúčelovú,keďoznačilžalovanývybranéplatbynaúčetžalobcuaspoňpribližnezodpovedajúce
zmenkovej sume a označil ich na účely súdneho konania za platby na zmenkovú sumu.

9. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu dňa 26.7.2018 uviedol, že považuje vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
za tendenčné vzhľadom na vydaný rozsudok. Vyjadrenie k výpisom z účtu považuje za zavádzajúce,
vyjadrenie k výpovediam na pojednávaní považuje za fragment zápisu vytrhnutý z kontextu, pričom na
preukázanie by bolo potrebné vypočuť si zvukový záznam z pojednávania a k výpočtu úrokov uviedol,
že išlo vzájomnú dohodu a vyporiadanie na spomínanom stretnutí, a to aj nad rámec zákonných úrokov

a nie ako predpisuje zmluva.

10. Po predložení mu veci, Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o
odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 (ďalej
len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1

CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zrušenie, či zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, pričom vychádzal z aplikácie

ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keďže bol toho názoru, že nariadenie pojednávania v predmetnej
veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný záujem.
Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je potom jeho viazanosť skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu zodpovedajúco ustanoveniu § 219 ods. 3 a

§ 378 ods. 1 CSP. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bol odvolací
súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať rozsudok z
iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. V predmetnej veci bol súdom prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby
podrobné skutočnosti skutkového a hlavne právneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení
rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch odvolacieho rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení svojho rozhodnutiaobmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Uvedené
je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, keďže
prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, čo podporuje aj

judikatúra Najvyššieho súdu SR.

14. Navyše v predmetnom spore na základe odvolacích námietok, odvolací súd odôvodňuje:

15. V zmysle ustanovenia § 215 ods. 1, 2 CSP skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn

skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva
posúdením, resp. vyhodnotením skutkových poznatkov. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné,
aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o
relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. Relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného
by mali byť obsiahnuté v jeho vyjadrení k žalobe, resp. v replike a duplike. Skutkové tvrdenia žalovaného
v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 CSP sú prostriedkami procesnej obrany. Povinnosť tvrdiť podstatné

a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp.
uviesť substancované tvrdenia. V klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho
vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali
sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie
„objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite

sporových strán.

16. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci a má zásadné vady, týkajúce sa preukázania, resp. nepreukázania relevantných
skutočností v spore. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny,
resp. náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne rozhodnutie.

17. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter
zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa
prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť
jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v priebehu konania ako i v odvolaní

v rámci procesnej obrany proti žalobou uplatnenej pohľadávke žalobcu zo žalovaným vystavenej
zmenky žalovaný nepreukázal, resp. nepreukázal ich prípadný vplyv na žalobcom uplatnené plnenie zo
zmenkového záväzku čo i len sčasti.

18. Žalobcom predložená vlastná zmenka obsahuje všetky náležitosti v zmysle čl. I § 75 zmenkového

zákona, pričom jej platnosť v konaní napokon sporná nie je. Medzi stranami nebola tak sporná
skutočnosť vystavenia vlastnej zmenky v A. dňa 23. septembra 2015, splatnej dňa 23. septembra
2016 žalobcovi vystaviteľom - žalovaným, znejúcej na zmenkovú sumu 11.000,- eur. Za nesporný
vyhodnotiltakokresnýakoajodvolacísúddôvodvystaveniazmenky,ktorýmbolapôžička. Zpraktického
hľadiska funkcie zmenky a jej praktického využitia v súlade so zákonným postupom, zmenka ako

obligatórne abstraktný cenný papier, postačuje na preukázanie nároku jej majiteľom - veriteľom, bez
povinnosti preukazovať jej hospodársky dôvod, pre ktorý bola vystavená. Akonáhle však platne vznikne
zmenkový záväzkový vzťah, tento sa stáva záväzkovým vzťahom úplne samostatným, ktorý existuje,
mení a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré existovali pri jeho vzniku. Tieto dva právne
vzťahy sú právne oddelené, preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Zmenka teda

nestelesňuje povinnosť zaplatiť určitú konkrétnu pohľadávku (napr. vrátiť dlh, zaplatiť cenu, nahradiť
škodu, a pod.), ale do zmenky je inkorporovaný abstraktný záväzok zaplatiť určitú konkrétnu sumu.
Spôsobom zániku zmenkového záväzku je zaplatenie zmenky zmenkovým dlžníkom - v prípade vlastnej
zmenky vystaviteľom. Ak zmenkový dlžník zmenku zaplatí, zanikajú všetky zmenkové nároky voči nemu.
A práve túto skutočnosť, zaplatenie predmetnej zmenky vystaviteľ - žalovaný nepreukázal dostatočne

relevantným spôsobom, napriek svojim tvrdeniam v konaní pred súdom prvej inštancie ako ani v
odvolacom konaní.19. Napokon, súd prvej inštancie vzhľadom na výsledok konania vo veci samej vecne správne rozhodol
aj v nadväzujúcej časti vo výroku o trovách konania strán sporu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok,
vyhlásený na základe vecne správneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie,

potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania strán sporu bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 s prihliadnutím na úspech žalobcu v odvolacom konaní, pričom o výške uplatnenej náhrady
trov konania rozhodne súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).