Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/128/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311208717
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8311208717.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v spore žalobcu D. R., nar. XX. X. XXXX, bytom W. X, U., zast. JUDr. Ľubicou

Višňovskou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Svet zdravia Akadémia n.o., so sídlom
MUDr. Pribulu 415/4, 089 01 Svidník, IČO: 37887343, zast. JUDr. Máriom Keletim, advokátom, Hlavná
36, Hnúšťa, o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Štátu súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 44.526 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29.684 eur od 11.06.2011 do zaplatenia a zároveň
žiadal priznať aj náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoj nárok právne odôvodnil ustanovením §
420 ods. 2 O. z. a ustanovením § 444 O. z. s tým, že ide o náhradu škody z ublíženia na zdraví a
táto škoda pozostáva z nároku na bolestné ohodnotené 130 bodmi pri hodnote bodu 15,38 eur, čo
predstavuje sumu 1999,4 eur a nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnoteného na 1800
bodov x 15,38 eur, spolu 27.684 eur. Toto sťaženie spoločenského uplatnenia žiadal žalobca zvýšiť o

50%, t.j. o sumu 13.842 eur, a teda celkovo nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
predstavuje sumu 41.526 eur a s nárokom na bolestné sumu 44.526 eur, neskôr upravenou na 44.525
eur (súd poznamenáva, že pri súčte všetkých takto uplatnených nárokov by malo ísť o sumu 43.525
eur, a nie 44.525 eur). Základom pre výpočet tohto nároku podľa žalobcu bol znalecký posudok MUDr.
E. J. zo dňa 08.04.2011.

2. Podaním doručeným súdu dňa 25.07.2012 žiadal žalobca o pripustenie zmeny žalobného petitu z

dôvodu, že rozširuje svoj nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku
ďalších ťažkostí v oblasti duševného zdravia a predložil súdu lekársky posudok MUDr. E. E., ktorý vydal
posudok na č.l. 140 a ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku duševných porúch na
1800 bodov, čo pri hodnote jedného bodu 15,38 eur predstavuje sumu 27.684 eur.

3. Okresný súd U. na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX (na č.l. 313) pripustil zmenu žaloby vo
všeobecnej rovine tak, že rozšírenie žalobného návrhu pripúšťa v zmysle návrhu žalobcu (na č.l. 137

- 139).4. Súd po zmene konajúceho sudcu považoval takéto pripustenie zmeny žalobného petitu za
nepostačujúce a za neurčité a vyzval žalobcu, aby prostredníctvom právnej zástupkyne špecifikoval svoj
nárok aj s odôvodnením.

5. Právna zástupkyňa podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX opätovne zmenila návrh, o ktorom už
súd v tejto podobe aj ďalej konal a rozhodoval. Uznesením č. k. 17C/128/2011-372 zo dňa 04.04.2016
súd pripustil v zmysle návrhu zmenu žalobného petitu na celkovú sumu 86.051 eur s prísl. tak, že táto
suma sa oproti pôvodnému návrhu uplatnenému žalobcom v sume 44.525 eur zvýšila o ďalšie sťaženie

spoločenského uplatnenia vypočítaného podľa bodového ohodnotenia MUDr. E. v sume 41.526 eur, t.j.
1800 bodov x 15,32 eur = 27.682 eur zvýšených o polovicu, t.j. o 13.842 eur.

6. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodňoval tým, že dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hod. utrpel úraz
pravej hornej končatiny pri práci s drevom v lese. Toho istého dňa navštívil chirurgickú ambulanciu F. I..
A. v U., pričom žalobca bol z tejto ambulancie odoslaný na RTG vyšetrenie pravého zápästia, na ktorom

bolo zistené, že sa jedná o Q. O. W. C. L. S. s posunom úlomkov a zlomenina H. J. K. s minimálnym
posunom úlomkov. Po vykonaní predoperačných vyšetrení bol žalobca operovaný na chirurgickom
oddelení dňa XX.XX.XXXX. Deň po operácii žalobca nepociťoval žiadne bolesti. Zmena nastala dňa
XX.XX.XXXX približne o XX.XX hod., kedy vyhľadal žalobca službukonajúceho lekára pre opuch prstov
na operovanej pravej končatine. Lekár žalobcovi nastrihol sádru v malej časti, pričom nevykonal žiadne

vyšetrenie. Dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX žalobca požiadal službukonajúcu zdravotnú sestru
o analgetikum na tlmenie bolesti. Ráno približne o XX.XX hod. upozornil službukonajúcu zdravotnú
sestru, že na operovanej ruke má buly, jedna praskla a vyteká z rany tekutina. Zdravotná sestra
túto ranu prekryla obväzom. Dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hod. ráno bol lekárom vykonaný
preväz a vykonaná F. a J. Z. pravej končatiny žalobcu. Následne bola primárom oddelenia indikovaná

dekompresia B. Syndrómu pravého predlaktia. V čase od XX.XX do XX.XX hod. bol realizovaný
operačný zákrok. Približne o 16.45 hod. bolo zistené, že prsty žalobcu sú chladnejšie a návrat
kapilárneho prekrvenia bol pomalý. Od XX.XX hod. do XX.XX hod. bola v celkovej anestéze vykonaná
operačná revízia. Dňa XX.XX.XXXX bol žalobca prevezený na P. Ú. B. K. nemocnice A.. H. v P., kde bola
v ten istý deň vykonaná operačná revízia so zistením výraznej ischemie tkanív pravej ruky a predlaktia.

Následne bolo vykonané opakované ošetrenie a nekroktomia a to dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX pre
inverzibilné ischemické zmeny ruky a predlaktia s následnou infekciou a rozvojom gangrény bola dňa
XX.XX.XXXX realizovaná amputácia pravej končatiny nad lakťom.

7. Žalobca podal podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby bola prešetrená

správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovaným na chirurgickom oddelení žalovaného. Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zistil, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne,
pričom zistil viaceré nedostatky, ktorými bolo porušenie ustanovenie § 4 ods. 3 a § 19 ods. 2 písm. c)
Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších právnych predpisov.

8. Žalobca mal teda za to, že žalovaný nesprávnym postupom, ktorý bol zistený aj pri prešetrení Úradom
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou spôsobil jemu ťažký následok a ublíženie na zdraví v tom,
že mu bola realizovaná amputácia pravej končatiny nad lakťom, pričom poukázal na to, že pred úrazom
mohol vykonávať viaceré činnosti, avšak v dôsledku tejto amputácie končatiny bol uznaný za plne
invalidného a po úraze je držiteľom preukazu ťažko zdravotne postihnutého.

9. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Za
nesporné považoval iba to, že žalobca bol ošetrovaný u žalovaného a hospitalizovaný od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX a odtiaľ bol prevezený k inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, a to
Univerzitnej nemocnici v P.. Podľa žalovaného žalobcovi bola poskytnutá prvá pomoc odborne, bez

meškania a poukázal na to, že žalobca uplatňuje tento nárok voči žalovanému len opierajúc sa o záver
stanoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa XX.XX.XXXX, čo je nesprávny
postup, pretože medzi pochybením, ktoré bolo zistené a poškodením zdravia žalobcu nebola nikdy
preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdenou nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a
následkom spočívajúcim v škode na zdraví na strane žalobcu. Pochybenia, ktoré boli zistené Úradom

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nepovažoval úrad za toľko zásadné, aby uložil žalovanému
sankcie za porušenie týchto povinností, a preto nie každé porušenie má automaticky za následok
poškodenie zdravia žalobcu a neboli príčinou ťažkostí pri liečbe jeho poranení, ani príčinou straty časti
jeho končatiny. Pre objektívnosť posúdenia tohto nároku žalovaný už pri podávaní vyjadrenia k žalobevstúpil do jednania s nezávislými odborníkmi, ktorí posúdili všetky námietky uplatnené žalovaným voči
záverom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri prešetrovaní sťažnosti manželky žalobcu.
Navrhovalpretopreobjektívneposúdenievecinariadiťvoveciznaleckédokazovanie,ktoréhoúčelomby

bolo posúdenie otázok nutných k zisteniu prípadnej existencie príčinnej súvislosti medzi poskytovaním
zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného a amputáciou pravej časti končatiny žalobcu s výhradou
ďalších dôkazných návrhov. Keďže žalovaný neuznával nárok žalobcu čo do základu, pretože považoval
nárok za nepreukázaný, neuznával ani jeho výšku a poukázal tiež na nesprávne stanovenie hodnoty
výšky bodu, ktorú žalobca použil pri vyčíslení náhrady škody, lebo ju nie je možné stanoviť spôsobom a

vychádzať z priemernej mesačnej mzdy za rok 2009, ako to učinil žalobca.

10. Ku svojmu stanovisku k žalobe žalovaný pripojil ako listinný dôkaz znalecký posudok č. XXX/XXXX,
vydaný O. M. E. L. s.r.o., M..J. zo dňa XX.XX.2011, ktorý zodpovedal na otázky zadané žalovaným
za účelom objektívneho zistenia toho, či existovala priama príčinná súvislosť medzi poskytnutím/
neposkytnutím zdravotníckej starostlivosti zo strany žalovaného pacientovi žalobcovi počas jeho

hospitalizácie u žalovaného v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a následnou amputáciou pravej
končatiny, resp. či a akým spôsobom sa dalo tomuto následku zabrániť, a to aj z pohľadu zistených
nedostatkov, ktoré vyplynuli zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

11. Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplynulo, že nedostatky vytýkané Úradom pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou nie sú v príčinnej súvislosti s výsledným javom amputáciou pravej hornej
končatiny, pretože vytknuté nedostatky sú čisto administratívneho charakteru a amputácia hornej
končatiny bola dôsledkom už prvotného poškodenia pri úraze a komplikácii prvotného poškodenia, ktoré
boli medicínsky prakticky neovplyvniteľné. Vývoj situácie nebolo možné podľa tohto znaleckého posudku
zvrátiť.

12. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: Dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. popoludní
sa žalobca dostavil na príjmovú ambulanciu chirurgického oddelenia, vtedy Nemocnice I.. A. U. pre úraz
pravej hornej končatiny pri páde v lese (pravé predlaktie privalené časťou malotraktora). Službukonajúci
lekár naordinoval RTG pravého zápästia a stanovil diagnózu trieštivá intraartikulárna zlomenina distalnej

epifýzy rádia s posunom úlomkov a zlomenina procesus styloideus ulnae s minimálnym posunom
úlomkov. Žalobca bol následne po predoperačnej príprave operovaný, pričom sa v operačnom zázname
uvádza, že ruka v oblasti dlaňovej a chrbtovej časti strany bola znečistená zaschnutým oterom z kmeňa
stromu v oblasti cca 3 cm nad zápästnou ryhou. Po operácii bol žalobca stabilizovaný v dňoch XX.XX.
a XX.XX.XXXX a neudával bolesti. Dňa XX.XX.XXXX cca po XX.XX hod. žalobca vyhľadal lekára pre

opuch prstov pravej ruky. Po uvoľnení sádry a ošetrení rany boli prsty bez neurocirkulačných porúch.
Dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. sa žalobca sťažoval na bolesti, na čo mu sestra podala analgetiká.
O XX.XX hod. žalobca sedel na chodbe, nemohol spať a ruka mu visela na nohe, nechcel ju dať do
závesu, lebo sa tak cítil lepšie. O XX.XX ráno žalobca upozornil zdravotnú sestru, že má na ruke buly,
a jedna mu praskla a vytekala z nej tekutina. Sestra ranu prikryla sterilným štvorcom a o XX.XX hod.

ráno odporučila privolať lekára. O XX.XX hod. lekár vykonal preväz nekroktómiu a sterilné ošetrenie. O
XX.XX hod. bolo realizované USG vyšetrenie artérii pravej hornej končatiny. Následne bola primárom
indikovaná dekompresia B. syndrómu pravého predlaktia. Od XX.XX do XX.XX hod. bol realizovaný
operačný zákrok. O XX.XX hod. bolo zistené, že prsty sú stále chladnejšie. Od XX.XX hod. do XX.XX
hod.bolavykonanáoperačnárevízia.PotelefonickejkonzultáciibolžalobcadňaXX.XX.XXXXpreložený

na Kliniku úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice A.. H. v P., kde bola vykonaná operačná revízia
a následne dňa XX.XX.XXXX realizovaná amputácia pravej hornej končatiny nad lakťom. Tieto údaje
vyplývajú zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vybavení sťažnosti, ktorú
podala manželka žalobcu. Záver tejto správy zároveň špecifikuje zistené nedostatky pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného v súvislosti s úrazom a to za obdobie od XX.XX.XXXX

do XX.XX.XXXX. Zistené nedostatky tak, ako to vyplýva zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou (na č.l. 7 a násl.) boli zistené nasledovné:
1/ Na príjmovej ambulancii chirurgického oddelenia dňa XX.XX.XXXX nebol pacient vyšetrený lekárom
pred naložením kramerovej dláhy zdravotnou sestrou a vykonaním RTG vyšetrenia.
2/ Službukonajúci lekár dňa XX. a XX.XX.XXXX mal pri ošetrení pacienta dňa XX.XX.XXXX vzhľadom

na lokálny nález opuch prstov pravej ruky a teplotu do 38 C° iniciatívne skontrolovať stav pacienta za
účelom prípadných ďalších terapeutických postupov.
3/ Službukonajúca zdravotná sestra v dňoch XX.XX. až XX.XX.XXXX mala vzhľadom na udanie bolesti
pravej ruky pacientom o XX.XX a pretrvávanie bolesti privolať službukonajúceho lekára.4/ Zdravotná dokumentácia nebola vedená dostatočne. V dňoch XX.XX a XX.XX.XXXX nie sú uvedené
skutočnosti, ktoré uviedla službukonajúca zdravotná sestra vo svojom písomnom vyjadrení k podnetu,
a to vrátane podanej medikamentóznej liečby.

Uvedenými nedostatkami boli porušené ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti v platnom znení. Zároveň bolo porušené ustanovenie §19 ods. 2 písm. c) tohto zákona.

13. Žalobca svoj nárok na náhradu škody podporil práve týmto nálezom a mal za to, že v danom
prípade sa amputácii hornej končatiny dalo predísť, ak by sa uvedené pochybenia nestali, preto je daná

zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mu vznikla na zdraví, a ktorú si voči nemu uplatňuje vo forme
náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

14. Obe strany sporu navrhovali, aby súd vykonal znalecké dokazovanie na zistenie najmä existencie
príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného a následkom, ktorým bola
amputácia hornej končatiny u žalobcu, keďže je to jeden zo základných predpokladov preukázania

opodstatnenosti uplatneného nároku na náhradu škody.

15. V súvislosti s týmto prípadom bolo začaté aj trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., a v tomto konaní bol pribratý ako znalec MUDr. E. P., znalec
z odboru zdravotníctva, lekár Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca do konania

predložil tak isto jeho znalecký posudok vypracovaný pre účely trestného konania, znalecký posudok
č. XXX/XXXX, zo záveru ktorého vyplýva, že amputácii pravej hornej končatiny sa nedalo zabrániť z
dôvodušíreniasainfekcie,ktorábyvkonečnomdôsledkuspôsobilasepsu asmrťorganizmu.Znalectiež
vyslovil názor, že ak by zdravotná sestra vyhľadala lekársku pomoc o XX.XX hod. skôr, nemuselo dôjsť k
takým závažným zmenám na poranenej hornej končatine. Vzhľadom na závery oboch týchto znaleckých

posudkov, ktoré strany predložili spolu so svojimi vyjadreniami ako listinný dôkaz, bolo potrebné nariadiť
znalecké dokazovanie, čo navrhovali opäť obe strany, a súd tak učinil uznesením na č.l. 133 a podaním
znaleckého posudku poveril MUDr. J. F., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie súdne
lekárstvo. Pri uložení povinnosti znalcovi súd rešpektoval návrhy strán na položenie otázok. Zo záveru
znaleckého posudku č. XX/XXXX na č.l. 173 bolo zistené, že príčinou amputácie pravého predlaktia

u žalobcu bol zápal mäkkých tkanív, ktorý vznikol ako tzv. flegmóna pravého predlaktia, ktorá vznikla
ako priama komplikácia po úraze. Keďže zlomenia bola bakteriálne infikovaná a poranenie vzniklo
nárazom a privalením pravej hornej končatiny guľatinou veľkou silou a tlakom. Toto privalenie prvotne
s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo B. syndróm s jeho postupným rozvíjaním sa tak, že v rámci
B. syndrómu môžu vznikať poruchy prekrvenia postihnutých oblastí a môže tak dôjsť k vývoju do tzv. B.

syndrómu a nekrózy odumretia tkaniva, ktoré vedie až k amputácii. Základnou otázkou, ktorú mal znalec
podať bolo, či postup zdravotníckeho zariadenia žalovaného bol pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
taký, že spôsobil a mal za následok amputáciu pravého predlaktia u žalobcu. Zo záveru znaleckého
posudku vyplýva, že postup zdravotníckeho personálu u žalovaného bol primeraný a správny, až na
vytknuté nedostatky, najmä postup zdravotnej sestry o XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX, avšak ani tento

nedostatok nespôsobil amputáciu pravej hornej končatiny u žalobcu a nebol príčinou tejto amputácie,
pretože príčinou základnou bolo prvotné poškodenie tkaniva, spôsobené úrazom.

16. Žalobca žiadal nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania a to s poukazom na to, že
znalec si ani len neprizval odborníka z odvetvia traumatológie, ktorý je kompetentný na posúdenie

týchto otázok. Nesúhlasil so záverom znalca, ktorý vyhodnotil postup pracovníkov zdravotníckeho
zariadenia za správny. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne navrhoval nariadiť kontrolné
znalecké dokazovanie s tým, aby znalec odpovedal na konkrétne otázky, ktoré uviedla na č.l. XXX.
Súd tomuto návrhu vyhovel a uznesením na č.l. 206 zo dňa XX.XX.XXXX nariadil vo veci kontrolné
znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, a podaním

znaleckého posudku poveril znalkyňu MUDr. J. M. O., H.., ktorá podala znalecký posudok č. X/XXXX
(na č.l. 213 a násl.). V závere tohto znaleckého posudku zodpovedala na otázky, ktoré jej súd uložil
s prihliadnutím na návrh žalobcu. Táto znalkyňa ustálila, že v danom prípade sa nejednalo o B.
syndróm, ani o nekrotizujúcu fascitídu, ale o rozvinutý B. syndróm, a v závere svojho posudku uviedla,
že amputácia časti pravej hornej končatiny u žalobca bola vykonaná ako život zachraňujúci výkon

pre gangrénu predlaktia a ruky pravej hornej končatiny s ohrozením života. Vyslovila však záver, že
je pravdepodobné, že v prípade včasného zistenia B. syndrómu a jeho liečby by k danému výkonu
amputácie nemuselo dôjsť. Tento záver bol v podstate v rozpore so záverom znaleckého posudku MUDr.
F., a to nielen v závere, či bolo možné predísť amputácii časti pravej hornej končatiny u žalobcu, aleaj v tom, že podľa tejto znalkyne samotná zlomenina u žalobcu nepredstavovala B. syndróm, avšak
pri úraze privalením guľatinou došlo k určitému stupňu pomliaždenia mäkkých tkanív, ktoré predstavujú
rizikový faktor rozvoja B. syndrómu. Znalkyňa vo svojom posudku uviedla tú skutočnosť, že samotné

poranenie poškodeného nie je možné charakterizovať ani ako B. syndróm, ani ako B. syndróm, avšak
pripustila, že zlomenia pomliaždení mäkkých tkanív a liečba spočívajúca v sádrovej fixácii predstavuje
rizikové faktory vzniku B. syndrómu, pri ktorom je metódou voľby včasná dekompresívna fasciotómia s
lokálnou a celkovou medikamentóznou liečbou.

17. Zástupca žalovaného nesúhlasil s týmto záverom znaleckého dokazovania a poukázal na to, že v
danom spore je na strane žalovaného, a preto je vecou žalobcu preukázať zavinenie a príčinnú súvislosť
a opodstatnenosť nároku, ktorý uplatňuje voči žalovanému. Poukázal tiež na to, že tvrdenia znalkyne v
znaleckom posudku znalkyňa dostatočne nevysvetľuje a neodôvodňuje rozporovanie svojich zistení s
predchádzajúcim znaleckým posudkom. Za tým účelom bola znalkyňa predvolaná aj na pojednávanie,
ktoré sa uskutočnilo dňa 24.01.2014 (č.l. 297), aby lepšie vysvetlila záver svojho znaleckého posudku

v porovnaní s posudkom, ktorý podal MUDr. F., kde upresnila záver svojho posudku tak, že v danom
prípade išlo o rozvinutý B. syndróm následkom zmien, ktoré nastali po úraze a prvé prejavy tohto
B. syndrómu nastali dňa XX.XX.XXXX, kedy sa pacient začal sťažovať na bolesti, keďže bolesť je
skorým prejavom B. syndrómu. Ide o náhlu chirurgickú príhodu a následne sa aj preukázalo, že bol
diagnostikovaný dňa XX.XX.XXXX aj tento zistený B. syndróm. Podľa znalkyne rozvoj B. syndrómu

spôsobilo okrem pomliaždenia aj samotná sadrová fixácia zlomeniny.

18. Zástupca žalovaného sa k tomuto znaleckému posudku vyjadril tak, že považuje tento znalecký
posudok za neprípustný, vzájomne si rozporujúci. Namietal objektívnosť tohto posudku z dôvodu,
že MUDr. J. M. O., H.. uviedla, že na posúdenie poškodenia zdravia a vývoja zdravotného stavu

pribrala konzultanta MUDr. S. E., H.., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia
a traumatológia, a až na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX uviedla, že konzultant pracuje na
Klinike úrazovej chirurgie v P., kde bol aj žalobca hospitalizovaný. Keďže sa toto pracovisko podieľalo
na liečbe žalobcu a vykonalo aj samotnú amputáciu, mal žalovaný za to, že pribratý konzultant má
byť vylúčený pre jeho zaujatosť vo vzťahu k veci, ktorá bola predmetom znaleckého dokazovania a

táto okolnosť musela byť známa aj samotnej znalkyni. Žalovaný namietal aj opodstatnenosť ďalšieho
nároku, ktorým žalobca žiadal priznať ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že trpí
rôznymi vážnymi duševnými poruchami. Namietal lekársky posudok na ohodnotenie tohto sťaženia a
za tým účelom navrhoval aj výsluch psychiatra MUDr. E. E.. Po vykonaní tohto dokazovania žalovaný
poukazoval na to, že súd má dostatočné množstvo dôkazov, aby žalobu zamietol, pretože znalecké

posudky MUDr. F., ako aj MUDr. P. a spoločnosti M..J. sú jednoznačne identické a znalkyňa MUDr.
M. svoje rozporuplné závery vo svojom posudku neobhájila ani pri osobnom výsluchu. Tak isto tento
posudok nie je možné použiť za základ z dôvodu, že konzultant má byť vylúčený z takéhoto úkonu,
keďže bol ošetrujúcim lekárom žalobcu v P.. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne navrhoval
preto nariadiť vo veci ďalšie znalecké dokazovanie a ustáliť, že o akú diagnózu sa u žalobcu jednalo, či

o B. syndróm, alebo B. syndróm, keďže znalci sa v tomto prípade v danej veci rozchádzajú. Uznesením
č. k. 17C/128/2011-374 zo dňa 10.06.2016 súd nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a
to znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a vypracovaním znaleckého
posudku poveril Prof. MUDr. H. A.Š., B.., ktorému uložil zodpovedať na otázky predložené stranami
sporu, ale najmä na preukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi poskytnutím, alebo neposkytnutím

zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného žalobcovi počas jeho hospitalizácie od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX a následnou amputáciou pravej končatiny. Najmä či sa dalo takémuto následku predísť,
akou pravdepodobnosťou, v ktorom čase a či táto zlomenina sa dá charakterizovať ako B. syndróm,
alebo B. syndróm a aký je postup pri oboch týchto syndrómoch, či bol správny zo strany žalovaného.

19. Znalec podal vo veci znalecký posudok č. XX/XXXX a v tomto znaleckom posudku v závere
zodpovedal na súdom položené otázky, kde jednoznačne uvádza, že neexistuje priama príčinná
súvislosť medzi poskytnutím, resp. nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti u žalovaného a
následnou amputáciou končatiny. Zároveň uviedol, že nedostatky zistené UDZS č. XXX/XXXX nemali
absolútne žiadne vplyv na zabránenie amputácie a hlavnou príčinou amputácie bol mechanizmus

vzniku úrazu a progresívne sa vyvíjajúce komplikácie, a to B. syndróm infekcie trombotický proces
v žilách. Znalec sa plne stotožnil so znaleckým posudkom znaleckej organizácie M..J. a uviedol za
príčinu nevyhnutnosti amputácie odumretie nekrózy v amputovanej časti, liečba poranenej pravej hornej
končatiny ako v nemocnici v U., tak i v P. bola správna a postupnému rozvíjaniu sa nekrózy tkanivanebolo možné zabrániť. Znalec súhlasil aj s posudkom MUDr. J. M. č. X/XXXX v záveroch, a to s
odpoveďou č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, avšak nesúhlasil s tým, že v prípade včasného zistenia B. systémovej liečby
k danému výkonu, t.j. amputácie hornej končatiny nemuselo dôjsť. Znalec stanovil v danom prípade,

že zistenia B. systému bolo včasné a išlo v danom prípade o čiastočný B. syndróm, trombózu žilového
mikrocirkulačného systému, rozvoj infekcie z otvorenej zlomeniny a B. syndróm, pričom diagnostické
a terapeutické úkony žalovaného boli správne načasované a urobené správne a nemali za príčinu
amputáciu pravej hornej končatiny u žalobcu.

20. Žalobca so závermi tohto znaleckého posudku opätovne nesúhlasil. Žalobca prostredníctvom
právnej zástupkyne poukazoval na to, že záver znaleckého posudku Prof. MUDr. A. síce vyvracia
existenciu pravej príčinnej súvislosti medzi poskytnutím, alebo neposkytnutím zdravotnej starostlivosti
žalovaného a následnou amputáciou končatiny, ale hlavnou príčinou amputácie pravej hornej končatiny
bol podľa znalca vznik úrazu a progresívne sa vyvíjajúce komplikácie, a to B. syndróm, infekcie,
trombotický proces v žilách. Tento syndróm vznikol na ohraničenom úseku tela, pričom v ostatných

posudkoch sa konštatuje, že v prípade žalobcu išlo o zlomeninu vo forme B. syndrómu. Podľa žalobcu
Prof. A. nemal k dispozícii všetky listiny a vychádzal iba z porovnania dvoch znaleckých posudkov, a
preto navrhoval žalobca doplnenie tohto znaleckého posudku. Poukázal tiež na to, že sa viedlo trestné
stíhanie so zameraním na postup lekára MUDr. Z. a sestry A. počas služby z dňa XX.XX.XXXX a
XX.XX.XXXX, ktoré síce skončilo zastavením konania, avšak pre účely tohto konania bol podaný tak isto

znalecký posudok Prof. MUDr. D. A., B.., súdnym znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie
chirurgia, špecializácia traumatológia, ktorý v závere tohto posudku uvádza mechanizmus úrazu tak, že
u žalobcu sa jednalo o zlomeninu, ktorá vznikla pádom poškodeného na dlaň pravej ruky a nemohlo ísť
o zlomeninu vzniknutú či už zavalením dreva, alebo iného prístroja. Rovnako konštatuje, že v prípade
žalobcu mal zlomeninu vo forme B. syndrómu. Znalec v tomto posudku podrobne rozoberal lekárske

správy o postupe vyšetrenia a vykonaných úkonov zo strany zdravotného zariadenia, a preto žalobca
je toho názoru, že Prof. A. nemal k dispozícii všetky listiny pri podaní svojho znaleckého posudku a
vychádzal iba z porovnania dvoch znaleckých posudkov, z ktorého dôvodu je potrebné doplnenie tohto
znaleckého posudku Prof. A., aby sa vyjadril k tomu, prečo je v Ústave patológie v P., ktorý osobne
vyšetroval ruku pacienta uvedený B. syndróm, aj v závere Úradu nad zdravotnou starostlivosťou sa

hovorí o B. syndróme, aj v znaleckom posudku vyhotovenom pre trestné účely, pričom znalec Prof. A.
horoví o B. syndróme, pričom B. syndróm vzniká ako následok závalu ťažkým predmetom. Ak by išlo o
obyčajný pád na ruku, jedná sa iba o B. syndróm, ktorý môže mať rôzne komplikácie a postup je taký,
že sa má pravidelne kontrolovať a pri náznakoch opuchu uvoľniť vyhotovenú bandáž na ruke a nasadiť
širokospektrálne antibiotiká. Týmito otázkami sa znalec vo svojom posudku vôbec nezaoberal.

21. Žalovaný nesúhlasil s nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania, resp. doplnením znaleckého
dokazovania a poukazoval na to, že znalecké posudku, ktoré boli predložené do konania, alebo ktoré boli
vyhotovené na základe uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania sa zhodli v tom, že neexistuje
príčinná súvislosť medzi postupom žalovaného a poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalobcovi a

následkom úrazu, ktorým bola amputácia pravej hornej končatiny. Oponoval názoru žalobcu, že by sa
znalecké posudky v dôležitých údajoch rozchádzali a poukázal práve na opak tohto tvrdenia a to tak, že
tak Prof. MUDr. H. A., B.., ako aj MUDr. J. F. a spoločnosť M..J. poukazujú, že najpravdepodobnejšou
príčinou amputácie pravej hornej končatiny žalobcu bolo samotné poranenie, teda pritlačenie pravej
hornej končatiny veľkou silou, ktoré spôsobilo B. syndróm a jeho postupné rozvíjanie sa. Považoval

tvrdenie žalobcu o tom, že mechanizmus úrazu je rozporný, a že ak by išlo o obyčajný pád na ruku, u
žalobcu z tohto dôvodu nemohol vzniknúť B. syndróm, ktorý vzniká len pri závaloch ťažkými predmetmi
je účelové a nezmyselné. Samotné toto tvrdenie vyvracia výpoveď žalobcu ako poškodeného, ktorý sám
uvádzal, že k úrazu došlo tak, že manipuloval s drevom, konkrétne s guľatinou z brezy o priemere 35 -
40 cm, ktorá bola naložená na vlečke, pričom spoločne so synom Z. ju dávali dole z vlečky. Nevie presne

opísať, za akých okolností k samotnému úrazu došlo, no stalo sa to, že spadol a pravú ruku mu privalila
guľatina. Hneď potom svojpomocne, resp. aj s pomocou syna guľatinu odtlačil z ruky a postavil sa.
Takúto výpoveď zopakoval žalobca aj na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX a z toho vychádzal aj
znalecký posudok spoločnosti M..J.. Žalovaný poukazoval na to, že pre posúdenie veci nie je rozhodné,
či zlomenina vznikla pri samotnom páde, alebo až privalením ruky guľatinou. Podstatné je, že ruka bola

guľatinou privalená a toto pôsobenie ťažkého telesa spôsobilo B. syndróm, ktorý prerástol do ďalších
komplikácií. Všetky posudky sa zhodli v tom, že amputácia bolo dôsledkom už prvotného poranenia pri
úraze a následných komplikácii prvotného poškodenia, ktoré boli medicínsky neovplyvniteľné. Všetci
znalci sa zhodli tiež na tom, že amputácii pravej hornej končatiny nebolo možné zabrániť.22. V priebehu konania došlo k zmene na strane žalovaného tak, že na základe rozhodnutia Okresného
úradu H., odboru všeobecnej vnútornej správy č. Z.-XXXX/XXXXXX-X/F./B. zo dňa XX.XX.XXXX

Okresný úrad H., odbor všeobecnej vnútornej správy po preskúmaní návrhu vymazal ku dňu
právoplatnosti tohto rozhodnutia z registra neziskových organizácii poskytujúcich všeobecné prospešné
služby Nemocnicu I.. A. U., F..Z.., F. X, U., IČO: XXXXXXXX. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že zrušená organizácia má univerzálneho nástupcu v podobe Nemocnice armádneho generála A.. J. J.,
F..Z.., so sídlom MUDr. H. XXX, 089 01 J., IČO: XXXXXXXX. Z rozhodnutia Okresného úradu H. zo

dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že tento univerzálny nástupca zmenil názov na J. W. I., F..Z.. so sídlom E..
H. XXX/X, J.P., IČO: XXXXXXXX a v súlade s týmto zistením súd vydal na pojednávaní konanom dňa
XX.XX.XXXX uznesenie o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodne žalovaného.

23. Podľa § 420 ods. 1, 2 O. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

24. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,

existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

25. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho,
čo sa malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne

vyjadriteľná peniazmi. Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností a škodou znamená,
že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie predstavuje
psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a k škode.

26. Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu

nemôže stačiť iba pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku zavineného porušenia povinnosti zo
strany škodcu, ale táto príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná. Zavinené porušenie povinnosti zo
strany škodcu nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, musí však byť jednou z príčin, a to príčinou,
ktorá je dôležitá, podstatná a značná. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti medzi konaním, alebo
opomenutím škodcu a vznikom škody nejde o právnu otázku, ale o skutkovú otázku, ktorú nemôže riešiť

všeobecne, ale iba v konkrétnych súvislostiach. Postup pri zisťovaní príčinnej súvislosti spočíva v tom,
že škodu treba vyňať z jej všeobecnej súvislosti a skúmať ju oddelene len z hľadiska jej príčin. Vzhľadom
na to, že príčinná súvislosť je prírodnou a spoločenskou zákonitosťou, ide o hľadanie javu, ktorý škodu
vyvolal. Z celého reťazca všeobecnej príčinnej súvislosti (každý jav má svoju príčinu, zároveň však je
príčinou iného javu), treba sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za

škodu.

27. Žalobca uplatnil v konaní proti žalovanému nárok na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Poukazoval na to, že žalovaný pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti
pochybil a tieto pochybenia boli zistené aj Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a sú v

priamej príčinnej súvislosti so škodou, ktorá mu vznikla na zdraví a trval na tom, že pokiaľ by poskytnutie
tejto zdravotnej starostlivosti bolo bez vád a bezchybné, tak by nedošlo k tak závažnému následku,
ktorým je amputácia pravej hornej končatiny.

28. Súd skúmal, či v tomto konaní sú naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu

tak, ako ju uplatnil žalobca a to z dôvodu aj námietok zo strany žalovaného, ktorý po celý čas konania
tvrdil, že medzi poskytnutím/neposkytnutím zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného a škodou,
ktorá vznikla žalobcovi na zdraví nie je preukázaná príčinná súvislosť. Keďže nejde o právnu otázku,
ale o otázku, ktorú je potrebné skúmať skutkovo a nariaďoval súd vo veci znalecké dokazovania za
účelom zistenia existencie tohto základného predpokladu zodpovednosti za škodu, teda preukázanie

príčinnej súvislosti medzi porušením ustanovenia §4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti v znení neskorších predpisov a § 19 ods. 2 písm. c) toho istého zákona, čo bolo zistené pri
prešetrenísťažnostinapostupžalovanéhopriposkytnutízdravotnejstarostlivostižalobcovianáslednom
poškodení zdravia žalobcu. Zo záverov znaleckých posudkov, či už listinných dôkazov, ktorými bolznalecký posudok spoločnosti M..J. O. M. E. L. s.r.o. č. XXX/XXXX, kde sa na strane 33 uvádza, že
najpravdepodobnejšou príčinou amputácie pravej hornej končatiny bolo samotné poranenie pritlačenie
pravej hornej končatiny veľkou silou, ktoré spôsobilo B. syndróm s jeho postupným rozvíjaním. Tak k

takémutozáverudospelajznalecMUDr.J.F.nastrane27.Vosvojomposudkuuvádza,žetotoprivalenie
prvotné s najväčšou pravdepodobnosťou rozvinulo B. syndróm s jeho postupným rozvíjaním sa. Tak
isto znalecký posudok H.. MUDr. H. A., B.. sa ohľadne B. syndrómu vyjadruje ako k prvotnej príčine,
ktorá vznikla pri úraze. Všetky tieto posudky majú však jeden záver, a to taký, že najpravdepodobnejšou
príčinou amputácie pravej hornej končatiny žalobcu bolo samotné poranenie, teda pritlačenie pravej

hornej končatiny veľkou silou, ktoré spôsobilo B. syndróm s jeho postupným sa rozvíjaním, pričom znalci
sa vyjadrovali aj k pochybeniam, ktoré boli zistené Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
ktoré považovali sa skôr administratívneho charakteru a ktoré sami o sebe nemohli spôsobiť takýto
následok amputáciu pravej hornej končatiny u žalobcu. V tom sa závery znaleckých posudkov nelíšili.
Jedinú možnosť záchrany pripustil znalecký posudok Prof. E.. D. A., B.. č. XXX/XXXX použitý v konaní
ako listinný dôkaz, ktorý čisto teoreticky pripustil za ideálneho stavu, aj to len v rovine čisto teoretickej,

ak by sa na pracovisku narábalo s vysokošpecializovanými prístrojmi, mohlo by to mať vplyv na celkový
výsledok, čo však znamená, že takýto stav nie je súčasťou vybavenia nemocníc v Slovenskej republike
ani v súčasnosti. Znalecké posudky sa zhodli v tom, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne.
Vytknuté nedostatky nemali vplyv na poškodenie zdravia žalobcu v tom, že mu bola amputovaná pravá
hornákončatinaatopovažovalsúdzapodstatnédokazovanieprepreukázaniepríčinnejsúvislostimedzi

poskytnutímzdravotnejstarostlivostianásledkompoškodenímzdraviaužalobcu.Žalobcaspochybňoval
tieto znalecké posudky najmä v tom, že znalci použili diagnózu B. syndróm a B. syndróm, pričom ale
treba uviesť, že tieto údaje vychádzali zo spisového materiálu, kde samotný žalobca pri svojej výpovedi
opisoval vznik úrazu tak, že nevie, za akých okolností k samotnému úrazu došlo, no stalo sa tak,
že spadol na pravú ruku a privalila mu ju guľatina. Potom guľatinu odtlačil z ruky a postavil sa. Z

tohto tvrdenia samotného žalobcu treba povedať, že vychádzali aj znalci v podaní svojich znaleckých
posudkov a z tohto dôvodu vo svojich znaleckých posudkoch diagnostikovali u žalobcu B. syndróm ako
syndróm z pomliaždenia, ktorý je charakterizovaný dlhším stláčaním svalovej hmoty, pričom v rámci B.
syndrómu môžu vzniknúť poruchy prekrvenia postihnutých oblastí a vývoj tzv. B. syndróm a nekrózu
odumretie tkaniva vedúce až k amputácii. Z hľadiska tohto tvrdenia znalca napr. č.l. XXX, XXX F.

možno ustáliť, že závery znaleckých posudkov, ktoré boli podané v tomto konaní nie sú rozdielne v
tom, že sa vo väčšine uvádza diagnóza B. syndróm, a v iných B. syndróm, pretože všetky pripúšťajú
vývoj v rámci B. syndrómu do tzv. B. syndrómu a nekrózy odumretia tkaniva, čo sa u žalobcu aj stalo.
Dôležité však pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu v tomto konaní je to, či bola lekárska
starostlivosť zo strany žalovaného poskytnutá žalobcovi správne, a či sa dalo predísť amputácii pravej

hornej končatiny, čo bolo príčinou amputácie pravej hornej končatiny, kde sa znaleckým dokazovaním
preukázalo, že najpravdepodobnejšou príčinou bolo samotné poranenie žalobcu, a teda samotný úraz
zo dňa XX.XX.XXXX a s ním spojené komplikácie, ktoré nebolo možné medicínsky ovplyvniť. Na
základe takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že nie je potrebné vo veci vykonávať ďalšie
znalecké dokazovanie, alebo doplnenie znaleckých posudkov, ktoré v záveroch boli totožné a jediný

záver súdnoznaleckého posudku MUDr. J. M. č. X/XXXX bol vyvrátený v bode X znaleckým posudkom
Prof. E.. H. A., B.., ktorý s jej znaleckým posudkom súhlasil s odpoveďami č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, aj čiastočne
s odpoveďou 7, že amputácia pravej hornej končatiny bola vykonaná ako život zachraňujúci výkon pre
gangrénu predlaktia ruky, ale nesúhlasil so záverom, že by v prípade včasného zistenia B. syndrómu
a jeho liečby k danému výkonu, teda amputácii nemuselo dôjsť. V prevahe je teda viacero znaleckých

posudkov, ktoré sú v závere totožné v tom, že nebolo možné amputácii zabrániť a diagnostické
terapeutické úkony u žalovaného boli správne načasované a urobené správne. Z tohto dôvodu mal
súd za preukázané, že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
činnosťou žalovaného pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti a následkom poškodením zdravia, ku
ktorému došlo amputáciou pravej hornej končatiny, z ktorého dôvodu žalobu zamietol. Na základe tohto

záveru súd zamietol návrh na ďalšie znalecké dokazovanie a vyhlásil dokazovanie za skončené.

29. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa považuje súd typ sporu, ktorým je nárok na náhradu škody
z titulu ublíženia na zdraví, ktoré tvoria nároky na bolestné a na sťaženie spoločenského uplatnenia.
Žalobca podal žalobu za účinnosti O.s.p., teda pred účinnosťou CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Išlo o
konanie, ktoré záviselo od odborného posúdenia, teda od znaleckého dokazovania, pričom nemožnovytknúť žalobcovi tú skutočnosť, že podal žalobu o náhradu škody po zistení, že žalovaný pri poskytnutí
zdravotnej starostlivosti porušil niektoré ustanovenia zákona tak, ako to bolo v konaní zistené. Pre
preukázanie toho, či tieto pochybenia majú za následok priame poškodenia zdravia žalobcu bolo

potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, pretože nejde o právnu, ale skutkovú vec, a v čase podania
žalobytonemoholposúdiťbezznaleckéhodokazovaniaanisúd,anisámžalobca.Tietookolnostiposúdil
súd ako okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému a to aj z
toho dôvodu, že znalecké dokazovanie bolo potrebné vykonať opakovane aj pre nejednoznačný záver
znalkyne MUDr. M..

31. Z rovnakých dôvodov súd nepriznal nárok náhradu trov ani štátu, pričom dodáva, že podľa § 470
ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona zostávajú zachované.

32. Konanie bolo začaté za účinnosti OSP, keď platilo ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. v znení, že štát má

podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého
účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi
zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

33. V danom prípade žalobca bol osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov v čase podania

žaloby.Pozačatíkonaniabolopotrebnévovecivykonaťznaleckédokazovanienazistenieapreukázanie
opodstatnenosti nároku žalobcu, z výsledkov ktorého vyplynulo, že žalovaný pri poskytnutí zdravotnej
starostlivosti neporušil zákon v takom rozsahu, aby to malo za následok poškodenie zdravia žalobcu.
Zaviazať žalobcu na zaplatenie trov štátu by bolo v rozpore aj s princípmi súčasného CSP tak, ako sú
uvedené v článkoch 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 1, 2 Csp.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.