Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203958
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8516203958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: I. R., Y.. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX,
XXX XX C. Ľ., Q.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Mačugom, advokátom so sídlom
17. Novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 50 094 742, proti žalovanému: EL-GRIN s.r.o., Na Rovni
322/52, 065 41 Ľubotín, IČO: 47 480 564, právne zastúpenému JUDr. Patrikom Kovalčíkom, advokátom
so sídlom Námestie sv. Mikuláša 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 234 255, o zaplatenie 2.860,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. XCb/XX/
XXXX-XX z 21. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.860,- s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.860,-
od 1.9.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- eur a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení uviedol, že „... dňa 15.02.2016 v zmluve č. XX/XX/XXXX v čl. VI zmluvy bod 1 si strany

sporu dohodli cenu za vykonanie prác 13,- eur za 1 hodinu. V zmysle tejto dohody žalobca vyúčtoval
žalovanému faktúrou č. 7/2016 žalovanú istinu 2.860,- eur za 220 odpracovaných hodín v mesiaci
7/2016. Žalovaný najskôr takto vyúčtovanú faktúru spochybňoval, poukazoval na formálne nedostatky
tohto účtovného dokladu, chýbajúce podklady atď.. Neskôr v odpore proti platobnému rozkazu a v
ďalších podaniach si uplatnil voči nároku žalobcu svoje nároky, a to nárok týkajúci sa zmluvnej pokuty.
Túto si započítal vzájomne voči uplatnenej pohľadávke žalobcu a navrhol, aby súd toto započítanie
akceptoval, pretože spĺňa všetky formálne náležitosti a keďže zmluvná pokuta žalovaného vyúčtovaná

vo výške 4.200,- eur prevyšuje nárok žalobcu započítaním pohľadávka žalobcu zanikla vo vzťahu k
žalovanému a žalovaný si neuplatňuje zvyšok ním vyúčtovanej zmluvnej pokuty len do výšky žalovanej
sumy. Teda týmto procesným úkonom žalovaný uznal pohľadávku žalobcu, pretože započítať možno len
existujúce pohľadávky. Žalobca koncipoval v čl. X bod 2 ZoD porušenie zmluvnej povinnosti „v prípade,
že sa nedodrží termín nástupu na výkon dohodnutom práce, alebo odíde zo staveniska bez písomného
ukončenia tejto zmluvy, zhotoviteľ uhradí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200,- eur. Za každý
deň omeškania.“ (čl. 9). Povinnosťou žalovaného bolo pre platné uplatnenie tohto nároku voči žalobcovi

preukázať porušenie tohto zmluvného dojednania. Žalovaný od podania odporu i v priebehu celého
konania tvrdil, že žalobca nenastúpením do práce dňa 29.08.2016 porušil toto zmluvné dojednanie
a žalovanému vznikol nárok domáhať sa voči nemu zmluvnej pokuty. Žalobca sa naopak bránil, že
ho žalovaný nevyzval nijakým spôsobom na nástup a jediným písomným dôkazom mal byť email zodňa 24.08.2016. Žalovaný by bol úspešný v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a jej kompenzácie s
nárokom žalobcu len ak by jednoznačne a bez pochyby preukázal, že žalobcu vyzval na nástup do
práce dňa 29.08.2016 a on si túto povinnosť nesplnil. Podľa názoru súdu žalovaný nepreukázal žiadnym

hodnoverným spôsobom, aby žalobca bol porušil povinnosť nastúpiť do práce tak, ako to žalovaný tvrdí
v uvedený deň. Nemožno súhlasiť s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, že to dokazuje
email zo dňa 24.08.2016, pretože v ňom je obsiahnutá iba požiadavka žalovaného na vybavenie
si určitých formalít pre ďalší výkon prác, ale nie deň nástupu do práce. Za takýto dôkaz nemožno
považovať ani výpoveď žalobcu, že si našiel novú prácu, ani výpoveď p. G. v konaní XCb/XXX/XXXX,

ktorí pracovali u žalovaného skôr, potom prerušili práce, zase sa vrátili na ich výkon, ale v dôsledku
nezhôd sa rozhodli z pracoviska odísť. Žalovaný v priebehu konania ani nijakým spôsobom nepreukázal,
aby výška vyúčtovanej zmluvnej pokuty za 21 údajne omeškaných dní zodpovedala skutočnosti, že
toľko trvalo zabezpečenie náhrady za nenastúpenie žalobcu do práce. Súd teda dospel k záveru, že je
nesporné, že žalobca i ostatní spolupracovníci prestali pre žalovaného pracovať napriek platnej zmluve,
ktorá ich k tomu zaväzovala i to, že dojednanie zmluvnej pokuty je po hmotnoprávnej stránke platné,

lebo jeho obsahom je konkrétne porušenie povinnosti a dojednaná výška. Jediným, čo súd považuje
za sporné, aby mohol akceptovať právny úkon započítania žalovaného je vznik nároku žalovaného
- obdobie odkedy dokedy sa jej mohol voči žalobcovi domáhať. Súd má zato, že žiaden z dôkazov
produkovaných žalovaným nedokazuje, aby žalobca bol povinný nastúpiť do práce v konkrétny deň
29.08.2016 ako to tvrdí žalovaný a náhrada za žalobcu trvala 21 dní. Z toho dôvodu nemohol akceptovať

kompenzačnú námietku žalovaného, pretože vyúčtovanie zmluvnej pokuty považuje za neplatné a preto
nároku žalobcu vyhovel. Žalovaný listom zo dňa 10.10.2016 oznámil odstúpenie od zmluvy žalobcovi,
ale dôvodom je opäť nenastúpenie do práce. Podľa názoru súdu však toto podanie nemá žiadne právne
účinky, pretože bolo učinené v čase, keď žalobca pracoval inde a žalovaný mal zabezpečenú náhradu
a ani jedna zo strán sporu už nemala záujem na trvaní zmluvy . ...“

2. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 Obchodného
zákonníka ako aj podľa § 544 Občianskeho zákonníka.

3. V súlade s ust. § 365 ods. 1, § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2, § 2

Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj žiadaný
úrok z omeškania.

4. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

5.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotirozsudkusúduprvejinštancieodvolaniežalovaný.Odvolacie
dôvody podriadil pod ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Vady konania videl žalovaný v tom,
že súd prvej inštancie opomenul postup podľa § 265 ods. 1 CSP a následne konal v rozpore s §
167 CSP, keď po písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 15.8.2017 k odporu žalovaného nedal priestor

žalovanému na ďalšie písomné vyjadrenie, tzv. dupliku, pretože skôr ako uplynula lehota na možnosť
dupliky, súd prvej inštancie stanovil termín pojednávania na 13.9.2017. Žalovaný vytkol súdu prvej
inštancie, že tento prijal argumentáciu žalobcu vo vzťahu k žalovanej istine a príslušenstvu, a teda že
táto vznikla z titulu zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu, pričom samotná istina, vyplývajúca
z faktúry žalobcu č. 5/2016 zo dňa 30.07.2016 je výsledkom fakturovaných čiastkových prác žalobcu

pre žalovaného, na ktoré mal žalobca nastúpiť na základe ústne dohodnutých termínov. Namietal, že
súd prvej inštancie naopak neprijal argumentáciu žalovaného o ústne dohodnutom termíne nástupu
na výkon ďalších čiastkových prác dňa 29.08.2016 v čase platnosti zmluvy o dielo, čo potvrdil sám
žalobca a svedok G. na pojednávaní dňa 13.09.2017, teda súd prvej inštancie následne neprijal obranu
žalovaného, spočívajúcu aj v námietke započítania.

6. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal aj porušenie princípu kontradiktórnosti obsiahnutého v Čl. 9
CSP,ktoréporušenievidelvtom,žežalovanémubolodoručenépísomnévyjadreniežalobcuz15.8.2017
k odporu žalovaného až na pojednávaní dňa 13.9.2018, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na
oboznámenie sa s vyjadrením žalobcu ešte pred samotným konaním. Taktiež súd na pojednávaní dňa

13.9.2017 opomenul zachovať postup podľa § 181 ods. 2 veta druhá CSP. Arbitrárnosť rozhodnutia
videl žalovaný v tom, že súd prvej inštancie opomenul zaoberať sa otázkou platnosti zmluvy o dielo
medzi stranami sporu, jej ukončením a tiež rýchlim ukončením podnikateľskej činnosti žalobcu - zánikom
podnikateľského oprávnenia už dňa 5.9.2016 po tom, čo mal nastúpiť na výkon ďalších čiastkových prácpre žalovanému v čase, keď zo strany samotného žalobcu neexistovalo žiadne písomné odstúpenie od
zmluvy o dielo podľa čl. I ods. 1 a 3 zmluvy o dielo.

7. K skutkovým a právnym vadám žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vznesenej započítacej námietke. Do pozornosti odvolacieho
súdu dal skutočnosť, že žalobca pri ukončení zmluvy o dielo nepostupoval v súlade s čl. XI. ods.
1 a 3 zmluvy o dielo, ale svojvoľne odmietol výkon ďalších prác a ukončil podnikateľskú činnosť v
čase platnosti zmluvy o dielo. Zdôraznil, že v rámci svojich ústnych a písomných vyjadrení počas

konania na súde prvej inštancie žalobca vôbec nespochybnil ústne dohody o nástupných termínoch
na výkon čiastkových prác, teda žalovaný nepovažoval za potrebné a hospodárne navrhovať ďalšie
dôkazy, spočívajúce vo výsluchu tretích strán alebo v predkladaní ďalších listinných dôkazov. Mal
za to, že súd prvej inštancie sa mal zamerať pri vyhodnotení dôkazov predovšetkým na zhodné
výpovede strán o ústnych dohodách o nástupných termínoch pri výkone jednotlivých čiastkových prác
od uzatvorenia zmluvy o dielo, až po platné ukončenie zmluvy o dielo a následne otázkou náhleho

skončenia výkonu prác, teda neexistujúceho písomného úkonu zo strany žalobcu, spočívajúceho v
svojvoľnom odstúpení od zmluvy o dielo a v neposlednom rade platnosťou zmluvy o dielo až do
následného platného písomného odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného a prípadnými zmluvnými,
či zákonnými následkami. Pri takomto posúdení by musel dospieť k záveru, že žalovaný uniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k vzniku nároku na zmluvnú pokutu odo dňa nenastúpenia žalobcu na výkon

čiastkových prác až do dňa platného odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalovaného. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť alebo tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 17.5.2018. Odôvodnenie rozsudku a

úvahy v ňom uvedené považoval za vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu a
zodpovedajúce skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené. Vyhodnotenia a závery prvoinštančného
súdu nepovažoval za rozporné s tým, čo bolo v konaní preukázané a ani v rozpore s formálnou
logikou. Zdôrazňujúc zásadu kontradiktórnosti v súčasnom sporovom konaní žalobca uviedol, že strana
sporu, ktorá z určitých skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, musí k týmto skutočnostiam

predložiť dôkazné prostriedky. Vzhľadom k tomu, že počas konania žalovaný žiadnym spôsobom
nerozporoval nárok žalobcu, ale naopak, chcel ho započítať so svojou pohľadávkou, nebolo potrebné
dokazovať skutočnosti, na ktoré žalovaný poukazuje, teda to, že žalobca bol vyzvaný na nástup na
výkon prác v mesiaci júl 2016 ústne, resp. telefonicky. Žalobca poukázal na to, že počas celého konania
nebol spochybňovaný nárok žalobcu ako taký, teda celé dokazovanie sa viedlo v duchu vznesenej

kompenzačnej námietky žalovaného ako jeho hmotnoprávnej námietky. Poukázal tiež na skutočnosť, že
žalovaný si v konaní uplatnil svoju pohľadávku len do výšky žalovanej sumy bez toho, aby faktúru, ktorou
si voči žalobcovi uplatnil zmluvnú pokutu prepracoval. Ak by si totižto žalovaný uplatnil celú zmluvnú
pokutuvovýške4.200,-eur,takbyjumuseluplatniťpostupompodľa§147CSP,tedavzájomnoužalobou
a celý nárok by musel pred súdom riadne preukázať. Pokiaľ si žalovaný uplatňuje zmluvnú pokutu len

do výšky žalovanej sumy, tak to by znamenalo, že si voči žalobcovi uplatňuje zmluvnú pokutu nie za 21
dní omeškania nástupu na výkon práce, ale len za 14 dní omeškania. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného svoje stanovisko žalovaný nepredložil.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej

tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

11. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel
k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie súdom prvej inštancie, s ktorým sa

stotožňuje v celom rozsahu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného je potrebné naviac uviesť,
že procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý viedol k rozhodnutiu vo veci samej rozsudkom, bol
súladný s Civilným sporovým poriadkom, teda týmto postupom nedošlo k porušeniu práva žalovaného
na spravodlivý proces. Žalovanému bol v priebehu sporu poskytnutý dostatočný časový priestor nauplatnenie procesných práv, ktoré mu príslušný procesný predpis priznáva. Do termínu pojednávania
mal žalovaný možnosť predložiť svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného, ktoré mu
bolo doručené dňa 9.9.2017. Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že vo veci samej bolo rozhodnuté až

21.3.2018, čo znamená, že v období od 13.9.2017 do 21.3.2018 mal žalovaný vytvorený priestor na
realizáciu všetkých svojich procesných práv. Žalovaný správne zdôrazňuje zásadu kontradiktórnosti,
ktorej obsahom je predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Toto právo žalovanému upreté v
konanípredsúdomprvejinštancienebolo,pretojehoodvolacianámietkaspočívajúcavovadáchkonania
nebola dôvodná.

12. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o neopodstatnenosti započítacej
námietky spočívajúcej v zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno o porušení povinnosti žalobcu
zaťažovalo výlučne žalovaného, čo znamená, že pre uplatnenie sankcie bolo povinnosťou žalovaného
jednoznačným, nespochybniteľným spôsobom preukázať, že žalobcu vyzval na nástup do práce a tento
výzve nevyhovel. Pokiaľ žalovaný poukazuje na komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným ústnou

formou, ktorú súd prvej inštancie vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu akceptoval, tak k tomuto je potrebné
uviesť, že takýto procesný postup má oporu v ust. § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP.

13. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

14. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

15.Vprípaderozporovanianárokužalovanéhožalobcombolaaplikáciacitovanýchustanovenívylúčená,

v dôsledku čoho bol žalovaný povinný predložiť súdu prvej inštancie prostriedky procesnej obrany, ktoré
by preukazovali zánik nároku žalobcu započítaním.

16. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387
ods. 1,2 CSP ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
teda žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, bola priznaná ich náhrada v rozsahu 100 %.

18. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).