Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/221/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216643
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1712216643.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanému Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 125 eur z titulu majetkovej škody
a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 330 eur.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ zo zmluvy o úvere č. 5760674 uzatvorenej s
povinným-živnostníkomMartinomKopeckým,IČO:43422438navrholzvolenémusúdnemuexekútorovi
vykonať exekúciu, tento požiadal Okresný súd Pezinok (ďalej aj ako „exekučný súd“) o udelenie
poverenia, exekučný súd mal o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnúť v súlade so zákonom č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) v lehote 15 dní. Exekučný súd však o žiadosti na
udelenie poverenia rozhodol až 30.01.2009 s omeškaním viac ako 6 mesiacov. Žalobca postup súdu
hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 44 ods. 2 EP, v tomto prípade

totiž podľa názoru žalobcu neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že sa dozvedel
o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, až po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie.
3. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:
4. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Žalobca v tomto období vynaložil i/na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, ii/ na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40 eur, iii/ na administratívne spracovanie textov urgencii adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súdesumu 15 eur. Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
onejatovýlučnevplyvomnesústredenejčinnostiexekučnéhosúdumárnesumu125eur.Výškahmotnej

škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu
by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej
v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácii nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady,

resp. pracovné a obchodné zmluvy.
5. Zároveň si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup exekučného súdu je podľa názoru žalobcu

dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávkyataktieždošlokvyvolaniunasledovnýchrizík:i/neskorýmukončenímprocedúryexekučným
súdom k zániku povinného, ii/ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu

konania pre stratu kontaktu s povinným, iii/ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k
insolvencii povinného.
6. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných
práv. Žalobca uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy:

i/ neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnounemožnosťouvráteniastratenéhočasu,vyvolalaužalobcu,resp.učlenovriadiacichorgánov
spoločnosti, ak aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti, ii/ úplné zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní

exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj
na strane jeho majiteľov, iii/ nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaná ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

7. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal pre možnú analógiu z doktríny
prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ sa jedná o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur.
Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práva, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 330 eur za 6
celých mesiacov.
8. Žalobca poznamenal, že postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
514/2003 Z. z.“) a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
9. Súd postupom podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
doručil žalobu žalovanému, ktorý sa k nej nevyjadril.

10. V zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prejednal
vec bez prítomnosti strán. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasil s prejednaním
veci bez jeho prítomnosti, žalovaný svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil.
11. Súd predtým, než pristúpil k prejednaniu merita veci, zaoberal sa otázkou, či sú splnené procesné
podmienky v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

12. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
13. Aj napriek tomu, že citované ustanovenie je v predmetnom zákone obsiahnuté až od 1.1.2013,
toto vychádza z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva
strany, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. V súlade s nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo 7.5.2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné žalobu o náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 Ústavy.
V danej veci nebolo preukázané a ani žalobca netvrdil, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila
sa sťažnosť na prieťahy v konaní ani že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre

ľudské práva rozhodoval o prieťahoch v konaní.
14. Z uvedených dôvodov má súd za to, že nesprávny úradný postup žalovaného nebolo možné v
intenciách žalobného návrhu preukázať. Následkom uvedeného nebola splnená základná podmienka
zodpovednosti za škodu, nemohol vzniknúť ani žalobou uplatnený nárok žalobcu a nadväzne na
to ani nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a

škodou a ani vznik škody, resp. ujmy, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k tomu
považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania
skúmaťexistenciuškodyanemajetkovejujmy,akoajichrozsahavysporiadaťsaajsďalšíminámietkami
strán a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higginsc. Francúzsko z 19. februára 1998, ktoré sú
vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník
17. Úspešnému žalovanému, ktorý má nárok na náhradu trov konania, súd trovy konania nepriznal,
pretože mu žiadne (ako vyplýva z obsahu spisu) nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.