Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/262/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244723
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244723.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: R. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom N. XX, R., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., IČO: 35 955 341,
Radlinského č. 2, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zast. Národnou bankou Slovenska,
Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o náhradu škody 12.900 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. januára 2014, č. k. 25C/201/2011-179, č. k.
25C/201/2011-200, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal uložiť
žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 12.900 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 19. apríla
2011 do zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky
Slovenska, podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov a rozhodol tiež, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie
o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a návrh žalobcu na prerušenie

konania zamietol.

2. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

3.1. Svoje rozhodnutie v časti výroku, ktorým žalobu o zaplatenie istiny 12.900 eur s
príslušenstvom zamietol, odôvodnil právne ust. § 3 ods. 2, § 9 ods., § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a vecne

tým, že žalobca v konaní vznik škody a nesprávny úradný postup žalovanej, ako ani príčinnú súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom nepreukázal.

3.2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že Úrad pre finančný trh (ďalej
len "úrad") rozhodnutím zo dňa 21. 3. 2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo
požiadalo návrhom na začatie konania, doručeným úradu dňa 16. 4. 2003, o schválenie jeho
dodatku. Úrad oboznámil Družstvo v upozornení zo dňa 13. 5. 2003 o splnení podmienok pre schválenie

tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z. z. Prílohou žiadosti
Družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9. 1. 2003, podľa ktorej mal
úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od
jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ichsleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti, úrad Družstvo
upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov, uvedených v Prospekte
investície, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva
dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č.
566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Dňa 2. 6. 2008 uzavrelo Družstvo s
Obchodníkom s cennými papiermi (ďalej len "OCP") Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa OCP ako
obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom

investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe
rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie
predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu
portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. OCP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia
portfólia klienta vo výške 8% ročne. Rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2008, č. OPK-9750/3/2007 NBS na
základe kontroly vykonanej v roku 2007 uložila OCP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie

v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z.. Banková rada Národnej banky
Slovenska (ďalej len „NBS“ ) v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo
dňa 7. 5. 2008, č. GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne
NBS rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila OCP opätovne pokutu, a to vo výške
300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a/, § 74 ods. 1, ods.

7 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z. z. Medzičasom NBS rozhodnutím zo dňa 22. 4. 2008,
č. OPK-2744-5/2007-PLP zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22. 4. 2003 a
okrem iného povolila aj poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 5 ods.
1 písm. a/, b/, a c/ zákona č. 566/2001 Z. z., s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto

zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1
a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede
OCP zo zmluvy o riadení portfólia z 30. 3. 2010 Družstvo požiadalo listom z 15. 4.
2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu OCP a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac,
že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože OCP zabezpečoval pre Družstvo

odbyt výrobkov, Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo
nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie
deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich
členov.Družstvopoukázalonarozsiahlumajetkovúškodu,ktorúmumalOCPspôsobiťpriplnenízmluvy,
a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac ako 20 miliónov eur. Ďalším listom zo

dňa 23. 4. 2010 požiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie
nápravy v činnosti OCP, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu, spočívajúce
v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS listom zo dňa
30. 4. 2010 a následne urgenciou zo dňa 30. 6. 2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a
aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za

účelom dohľadu na mieste. Listom zo dňa 14. 5. 2010 Národná banka Slovenska upozornila Družstvo,
že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zák. č. 566/2001 Z. z., žiadala o
jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola
overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná. Podľa správy
audítora pre predstavenstvo Družstva z 30. 7. 2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť

účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol tento overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v
účtovnej závierke Družstva ku dňu 31. 12. 2009, bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne
získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v
účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v
účtovnej závierke v reálnej hodnote. Národná banka Slovenska si listom zo dňa 1. 6. 2010 vyžiadala od

Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre B..
M. Č., B.. Q. C., V.. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy
o kúpe cenných papierov z 5. 10. 2009. Dňa 12. 7. 2010 vydala rozhodnutie o predbežnom opatrení, č.
ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a/ zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom
uložila OCP povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného

súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z
možného poškodenia klientov OCP. Rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010 NBS podľa
§ 144 ods. 1 písm. l/ zák. č. 566/2001 Z. z. odobrala OCP povolenie na poskytovanie investičných služieb
zdôvodovpodľa§156ods.2písm.a/,§55ods.7,9,§85ods.2vspojenís§84ods.1písm.b/,§76ods.2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z. z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade
Banková rada NBS rozhodnutím z 1. 3. 2011, č. GUV-274/2011. NBS rozhodnutím z 26. 8. 2010, č.
OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k

Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov,
žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada
NBS rozhodnutím zo 7. 12. 2010, č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva
Národnej banky Slovenska zo dňa 10. 5. 2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie
Prospektu investície z 28. 4. 2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu

investície, pričom rozhodnutím z 10. 5. 2010, č. OPK-5664/1-2/2010 NBS prerušila konanie podľa §
21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade. V poradí ďalším rozhodnutím zo dňa 30. 5.
2011, č. ODT-10890-4/2010 NBS zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c/ zák. č. 566/2001 Z. z. z dôvodu porušenia
ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ zákona č. 566/2001 Z.
z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. tým, že zmenou skutočností,

uvedených v Prospekte investície, Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. Národná banka Slovenska
sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal
neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s
údajmi v Prospekte investície. Národná banka Slovenska oznámila na svojej webovej stránke
obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 07. 2011. Zistiac pri výkone

dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný
skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27. 7. 2010 trestné
oznámenie, listom z 26. 4. 2007 požiadala v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z. z. v spojení s §
126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie o investičnej stratégii
a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k 31. 12. 2005 a 31. 12.

2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva a
štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznam všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené
a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým
spôsobom boli obchody vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo Družstvo listom z 9. 5. 2007, pričom
spolu s listom zo dňa 20. 8. 2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovnú závierku za

rok 2006. Dňa 2. 6. 2008 reagovalo i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy
za I. polrok 2007 a dňa 8. 9. 2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu
z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24. 8. 2007 Národná banka Slovenska z predložených
údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva
je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI

HOLDING, a. s. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť
voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej
ponuky a podiel emitenta CI HOLDING, a. s. na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo
v tomto smere nedodržalo Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach
Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine

CI HOLDING, a. s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila
zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31. 12. 2007
a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15. 10. 2007.
Splnomocnený zástupca Družstva, G.. M. T., v liste zo dňa 10. 10. 2007 uviedol, že zo strany Družstva
nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo

rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje
jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej
spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho
narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom zo dňa 29. 1. 2008 informovalo
NBS, že od 1.1. 2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov,

namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení
investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

3.3. Vo vzťahu k OCP súd prvej inštancie z listinných dokladov zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k
zmluve o riadení portfólia z 8. 1. 2010 Družstvo vo vyjadrení z 19. 3. 2010 upozorňovalo OCP na

závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a
obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8. 1. 2010. Listom z 12. 4.
2010 Družstvo vyzvalo OCP na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok
2009aza1.štvrťrok2010,vsúladesozmluvou,najneskôrdo16.4.2010.Listomzo16.4.2010Družstvooznámilo OCP predbežnú stratu v sume 24.764.991 eur, spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň
považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností daných právnymi predpismi
a súčasne OCP vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listami

zo dňa 3. 5. 2010 a 17. 5. 2010 vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie
súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných
papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia Družstva. Listom z 18.
5. 2010 vyzvalo OCP na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228.954 eur a na doplatenie
rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, pretože portfólio Družstva nebolo

zhodnotené na zmluvne stanovenú 8% úroveň a bolo vo výraznej strate. Ďalej mal súd prvej inštancie
za preukázané, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 11. 4. 2011, č. k. 3K/95/2010, právoplatným
dňa 5. 5. 2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený
G.. G. M., ktorý podal dňa 24. 8. 2011 správu o priebehu konkurzu pre účely prvej schôdze veriteľov,
v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia
uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy

potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím
obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, keďže
on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva, ktoré počas celého
svojhofungovaniapoukazovalonato,ženajehočinnosťdohliadaNBS. Masa pohľadávokprihlásených
do konkurzu bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne

pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Ten vyjadril pochybnosti aj vo
vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne
pred konkurzom a poukázal aj na to, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu
až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie
z jej uspokojenia, pretože v takom prípade sú veritelia povinní preukázať, že peniaze do Družstva naozaj

vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu
Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme
úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov

z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti, patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding,
a. s. (do ktorej patril aj úpadca), okrem iného je uplatnený aj nárok voči Advokátskej kancelárii Futej
& Partners s. r. o., ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie, a
ktorej bolo vyplatených cca 210.000,- eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok.
Taktiež sú vedené súdne konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo

spriaznených spoločnosti úpadcu, je uplatnený nárok úpadcu proti Slovenskej republike zastúpenej
Národnou bankou Slovenska, kde je vedené súdne konanie 19C/56/2011, ďalej nárok voči poisťovni,
ktorápoistilamanažmentúpadcuaďalšíchspoločnostípreprípadspôsobeniaškody,taktiežjeuplatnený
nárok voči garančnému fondu investícií. V neposlednom rade je uplatnený nárok voči predstavenstvu
úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie sú právoplatne skončené.

3.4. Žalobca uviedol, že jeho členstvo v Družstve vzniklo dňa 18. 4. 2005, čo potvrdzuje rozhodnutie
predstavenstva Družstva o prijatí za člena Družstva zo dňa 2.5. 2005, pričom do Družstva vložil vklad
vo výške 2.655,51 eur rozdelený na dve čiastky (členský vklad a ážio). Jeho členstvo v Družstve zaniklo
na základe jeho žiadosti o zrušenie členského podielu zo dňa 7. 1. 2011, dňom 10. 1. 2011, pričom mu

vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 12.900 eur; ten bol prevedený do zmenky na
videnie č. 4007. Žalobca požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške
12.900 eur, avšak bezúspešne. Súčasne si prihlásil pohľadávku voči Družstvu v konkurznom konaní
prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010, ktorú však správca konkurznej
podstaty v celom rozsahu poprel a žalobca si následne pohľadávku uplatnil aj v incidenčnou žalobou, o

ktorej sa vedie na Okresnom súde Bratislava I konanie pod sp. zn. 6Cbi/39/2011.

3.5. Aplikujúc ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov na zistený skutkový stav
veci, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody a ani nesprávny

úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu. Vychádzal pritom aj z ustálenej súdnej judikatúry, podľa ktorej
nárok na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb., ako aj podľa zák. č. 514/2003 Z.z. môže byť v
občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť upokojenie
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným spôsobom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia vočitomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má žalobca pohľadávku voči subjektu,
ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné
domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný zákonný predpoklad zodpovednosti štátu,

či už podľa zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cz 110/84). Žalobca sa preto podľa súdu prvej inštancie musí domáhať
zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, ktoré je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/povinného,
resp. osoby, ktorá je povinná vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Oprávnenosť jeho
nároku uplatneného v konkurznom konaní formou prihlášky voči Družstvu je v prvom rade predmetom

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. 3Cbi/92/2011. Z vyjadrenia správcu
konkurznej podstaty úpadcu zo dňa 20. 8. 2013 ale vyplynulo, že konkurzné konanie nie je právoplatne
skončené, nakoľko je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými
nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli
niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných, ďalšie nároky sú tie, ktoré si úpadca uplatňuje
voči Slovenskej republike - NBS, Slovenskej republike - Garančnému fondu investícií, voči poisťovni AIG

Europe, členom predstavenstva Družstva, OCP, a okrem toho vedie i konania za účelom prinavrátenia
majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu, a ktorý
bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými úkonmi. Je teda
zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bol žalobca v záväzkovom
vzťahu, a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho pohľadávka, uplatňovaná i v prebiehajúcom

konaní, titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom
čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľovi škoda, a ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre
plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. V dôsledku uvedeného
považoval súd prvej inštancie žalobu za predčasne podanú.

3.6. K rozhodnutiu NS ČR sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktoré žalobca poukazoval, súd prvej inštancie
uviedol, že jeho závery sú na daný prípad neaplikovateľné, nakoľko konkurzné konanie v danej
veci nie je ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti
uspokojenia pohľadávky žalobcu ako prípadného veriteľa v rozsahu, v akom sa v prebiehajúcom konaní
domáha náhrady škody.

3.7. Súd prvej inštancie nemal v konaní za preukázaný ani nesprávny úradný postup, ktorý mal podľa
žalobcu spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov, zahrnutých do Prospektu investície,
a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, 2/ prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov

podľa zápisu z 24. 8. 2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu
po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie poukázal na to, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. v obmedzenom, resp. vymedzenom
rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností, uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových

hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie
informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt,
dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z./. K takým povinnostiam patrila od 1. 1. 2009 i
povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001
Z. z. a od 1. 6. 2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona

č. 566/2001 Z. z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti
týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie
majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie
Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať
dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil

povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS
mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej
periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas
celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128
ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z. z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok

aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv, zabezpečujúcich
odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných
služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z. z.); NBS totiž nemala
právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15. 4. 2010, kedypožiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho
finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti OCP. Pri výkone dohľadu na mieste samom od 20. 4.
do 6. 5. 2010, Národná banka Slovenska zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by

mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie
však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť
Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov
podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z. z). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie
žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS z 26. 8. 2010, č.

OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala všetky
náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z. z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície
v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie
žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení
sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného
zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia z 30. 5. 2011 č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala

Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že Národná banka Slovenska konala v rámci
svojich oprávnení stanovených zákonom, preto v tomto smere nedošlo z jej strany k nesprávnemu
úradnému postupu.

3.8. K nesprávnemu úradnému postupu, spočívajúcemu v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu

protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu z 24. 8. 2007, súd prvej
inštancie zdôraznil, že predmetom konania je nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska a
nie OCP, preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu a nie žalobcovi,
ktorý nebol v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s OCP. Účastníkom takého vzťahu, vzniknutého
na základe zmluvy o riadení portfólia, bolo len Družstvo a z tohto právneho vzťahu vyplývali práva a

povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. a vzhľadom k
tomu sa informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2
a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z. z. vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu,
v danom prípade Družstvu, ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením
jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia

a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre
majetku Družstva k 31. 12. 2005 a k 31. 12. 2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu
investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v období roka 2007, nemohla uložiť Družstvu sankciu,
pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS, ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná

článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto
zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho
orgánu Družstva dňa 24. 8. 2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom
období (po 24. 8. 2007) nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj
majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.

z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1. 6. 2010. Z listinných
dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokút vo výške 500.000,- Sk, resp. vo výške
300.000,- Sk (rozhodnutie z 8. 1. 2008 č. OPK 9750/3/2007, resp. rozhodnutie z 20. 8. 2008, č.
OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná banka Slovenska sledovala aj činnosť obchodníka s cennými
papiermi, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledkoch zistení. Zák. č. 747/2004

Z. z. o dohľade totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a
konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o
uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba,
ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom na záväzkový vzťah medzi OCP a
Družstvom,založenýZmluvouoriadeníportfólia,boloprimárnepovinnosťouDružstva,ktorémalovšetky

dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností
a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti
samotného žalobcu, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon
voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu,
príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

3.9. Prvostupňový súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zabezpečením účtovníctva
Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov A.. D. W., B.. G. Š., B.. C. L. a B.. E. W.,
ktoré považoval za nehospodárne, neúčelné a s vecou nesúvisiace.3.10. Rozhodnutie v časti výroku, ktorým návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie zamietol, odôvodnil právne ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.,

článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a vecne tým, že nie je povinný predložiť prejudiciálnu
otázku formulovanú žalobcom Súdnemu dvoru Európskej únie, nakoľko nejde o súd rozhodujúci v
poslednom stupni, žalobca nežiadal o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie a zodpovedanie
prejudiciálnych otázok žalobcu nie je pre rozhodnutie súdu potrebné. Mal za to, že žalobcom označená
smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 4. 11. 2003 bola trasponovaná do nášho

právneho poriadku a týkala sa primárne oblasti právnej úpravy prospektu zverejňovania pri verejnej
ponuke cenných papierov a nie pri verejnej ponuke majetkových hodnôt, vo vzťahu k prejednávanej veci
je irelevantné zaoberať sa otázkami uvedenými žalobcom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

3.11. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej
„O. s. p.“) s prihliadnutím na to, že žalovaná si právo na náhradu trov konania neuplatnila.

4.1. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm.
b/ O. s. p.), súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.).

4.2. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh vo veci samej, žalobca

poukázalnato,žesúdprvejinštancienezohľadnil,žeNárodnábankaSlovenskanepostupovalavsúlade
s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je
istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo
vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude
zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedol, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor,

pretože vychádzal z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu a nemohol predpokladať,
že dohľad nad Prospektom investície je podľa Národnej banky Slovenska len formálny, resp., že takýto
je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad
Prospektom investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol preto svojvoľný v neprospech
každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument žalovanej,

že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou
Družstva , posúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto zúženom dohľade orgánu
vedomosť. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
škodou a porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcou v nesprávnom

výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z. z.. Za obzvlášť nepochopiteľný žalobca
považoval záver súdu prvej inštancie, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo
patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom
stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol "bdelý" s tým, že
mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s

cennými papiermi, ktorými by mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp.
sankciami k dodržiavaniu zákona, porušujúci subjekt donútiť. Uviedol, že povinnosťou Národnej banky
Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie
informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich
činností. Podľa § 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch (platného v tomto znení od 1.

mája 2007) Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a
patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska napriek
tomu, že žalovaná v priebehu celého konania tvrdila opak - preto mala Národná banka Slovenska
zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť, vydaných
Národnou bankou Slovenska Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh

a následne pravidelne kontrolovaný Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi.
Povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska je dokonca koncipovaný tak široko, že
má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť,
vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo, činnosťou obchodníkaako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj
žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka B.. Q. C., V.. preukázané, že Národná banka Slovenska už v roku

2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio,
ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase
akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi, t. j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky
získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a
Družstvom. Národná banka Slovenska sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou

nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch
zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL
production s. r. o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI
HOLDING, a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo
konateľom B.. M.O. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Odvolateľ poukázal ďalej na
to, že Národná banka Slovenska naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a

investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a. s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala
právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi (v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými
papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo porušil Zákon o
cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch) ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej
pokuty vo výške 10.000,- eur nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papieroch a

neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať
činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť
sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie
ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s cennými papiermi vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti
ním vložených prostriedkov do Družstva, pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom

k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že
túto investíciu mu banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila.
Poukázal ďalej na skutočnosť, že Národná banka Slovenska tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s
cennýmipapiermiodňalalicenciunačinnosťaDružstvuzakázalačinnosťvroku2011,potvrdiladlhodobé
porušovanie Zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplýva tolerovanie porušovania právnych

predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011 Národnou bankou Slovenska.

4.3. Odvolateľ ďalej uviedol, že Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011 č.
ODT-10890-4/2010 (právoplatným dňa 18. júla 2011) zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt
z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že Národná banka Slovenska ustálila trvanie

neaktuálnosti prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje do neho zahrnuté boli v skutočnosti
neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle Národnej banky
Slovenska dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva za účelom
prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je Družstvo
majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o majetkových aktívach,

ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva boli neaktuálne už
k 31. decembru 2006. Z uvedeného vyplýva, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3
v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných
papieroch od 31. decembra 2006, avšak Národná banka Slovenska voči Družstvu úradne zasiahla až

v máji 2011 (zákazom činnosti).

4.4. Žalobca konštatoval, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať
veriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu na náhradu škody proti štátu a
nerobí takúto žalobu predčasnou, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či

aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v
konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na
konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného
správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. V tejto súvislosti uviedol, že podmienkou vzniku

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003
Z. z. nie je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože
zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z (osobitných) predpokladov tejto
zodpovednosti.4.5. V odvolaní napokon poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
31. januára 2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2010 a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvoinštančným

súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvej inštancie, resp. predložené sporovými
stranymi, neboli v značnom počte a rozsahu riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O. s. p..

5. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie pri konaní v prejednávanej

veci postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého
zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku
mal v spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už
predložené žalobcom alebo žalovanou. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné
dôležité skutočnosti (§ 121 O. s. p.), pretože na prvoinštančnom súde už od 2. júla 2012 pravidelne

prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala svoje
počas konania prezentované tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcim sa
daného prípadu a uviedla, že žalobcovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda a nie je možné ani odhadnúť, v
akej výške a kedy v budúcnosti jej eventuálne vznikne, pretože vznik samotnej škody a jej výška závisí
od výsledku konkurzného konania PDSI. K námietke žalobcu o riadnom nevykonaní listinných dôkazov

uviedol, že zo zápisnice z pojednávania súdu jasne vyplýva skutočnosť, že súd oboznámil (vykonal)
jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise a aj tá skutočnosť, že sporové strany vyhlásili, že sú
im známe všetky listiny, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a preto na ich oboznámení čítaním netrvali.

6.OdvolacíKrajskýsúdvBratislaverozsudkomzodňa9.12.2014č.k.5Co/299/2014-213,5Co/301/2014

rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil a potvrdil tiež uznesenie
súdu prvej inštancie zo dňa 19.3.2014 č.k. 25C/201/2011-200. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím
uznesením zo dňa 243.2.2016 pod sp. zn. 8Cdo/8/2016 rozsudok označeného odvolacieho súdu vo
výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia
vrátil na ďalšie konanie (dovolanie voči výroku potvrdzujúcemu uznesenie prvoinštančného súdu bolo

odmietnuté),, keď vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu nebolo tomuto doručené, čím došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p.

7.1. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7.2. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.1.Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie
riadnezistilskutkovýstavveci,keďvykonaldokazovanie vrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcich
skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na náhradu škody

spôsobenej orgánom štátu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.)
a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí
náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

8.2. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac

v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380
ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi
sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu v časti vzťahujúcej sa k výroku, ktorým
zamietol žalobu na náhradu škody spôsobenej orgánom štátu, v ktorom dostatočne zodpovedal na vkonaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v
rozhodnutí vyporiadalispodstatnýmivyjadreniamistránprednesenými vkonanínasúdeprvejinštancie
(§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vyporiadania

sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné.

8.3. V súvislosti so žalobcom podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu

ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté
rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe
uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov
žalobcu obsiahnutých v podanom odvolaní a v záujme riadneho vysporiadania sa s odvolacími
námietkami žalobcu dopĺňa nasledovné.

8.4. Nakoľko o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. a
zák. č. 161/2015 Z. z. zohľadňujúc stav v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie (§ 470 C.s.p.)
uvádza, že v celom svojom rozsudku pojmy dané terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, „súd prvého stupňa“, „účastníci konania“ a „navrhovateľ a odporca“ nahradil
pojmami „súd prvej inštancie, “ „ strany sporu“ a „žalobca a žalovaný“ tak ako to zaviedol zákon č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôkladného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné.

10.1. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení
účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia

nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.
s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
súajtakéskutkovézistenia,ktorésúdprvejinštancie založilnachybnomhodnotenídôkazov.Typovoide

o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej
veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie

nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval

nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

10.2. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V
posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil

správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím
súdom zistená.10.3. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody je v danom
prípade ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

10.4. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

10.5. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení §
9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností
toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do

najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

10.6. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
zák. č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah

príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť

ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

10.7. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.

Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy

v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre
takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci

vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

10.8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

10.9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný

nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou
Družstva. V danom prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah
tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č.
566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zák. č. 129/2010 Z. z.), teda až od 1. 6.

2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava
schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods.
1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových

hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.
z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zák. č. 558/2008 Z. z). Počas celej doby od vyhlásenia
verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte
investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/
zák. č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi

verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na
rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie).
Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobca. NBS mohla podľa platnej právnej
úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č.

566/2001 Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho
investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov
(ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126
až 130 boli zo zák. č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zák. č. 206/2013 Z. z. účinným dňa
22.7.2013).Aksitohožalobcavedomýnebol,nemožnotopričítaťnaťarchuNárodnejbankySlovenskav

zmyslezásady,podľaktorejneznalosťzákonaneospravedlňuje.Toistéplatíajpokiaľideoargumentáciu
žalobcu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

10.10. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobcu o povinnosti Národnej banky Slovenska v
oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch

neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto
ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo

v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností
Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
žalobcu, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobca vyhodnotil, ale musí vychádzať
výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac povinností

ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

10.11. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva,
že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov ainých finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi
znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva.
Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva,

ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/
Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby,
ktoré Družstvo ako klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím,
že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Žalobca si ako člen Družstva, ktoré za týmto
účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou

predpovedať a odhadnúť (čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov
s cennými papiermi). Až do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21. decembra 2010,
č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.
marca 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú
Národnou bankou Slovenska. Činnosť Družstva, ktorého bol žalobca v rozhodnom čase členom, spĺňala

znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto
forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle
neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať
primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť
Družstva voči žalobcovi.

10.12. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobcu o nedostatočných opatreniach Národnej
banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s
cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, zohľadňujúc aktívny prístup Národnej banky Slovenska k
obchodníkovi s cennými papiermi (v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK -

9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96
eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila obchodníkovi
s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010,
č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa nemôže v konaní

domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení
v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne
pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, keďže za
nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či
aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva tá

strana, ktorej práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

10.13. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku
zodpovednostizaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomštátuvzmysle§9zák. č.514/2003
Z. z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

10.14. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazoval žalobca, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Tento rozsudok sa predovšetkým
týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu
tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho, Najvyšší súd ČR v odôvodnení

uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej
výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa
posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa
odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia.
Uvedený rozsudok sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011,

ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia
pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto
súvislostiNajvyššísúdČRuviedol,žemieramožnéhouspokojeniaveriteľovdlžníkamôžebyťobjasnená
už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude
zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie

pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri
rozvrhu nič. Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody
proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho
súdu ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosťpohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní
žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr.
pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci

v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty avzhľadomnatonemohlodôjsťanikčiastočnémurozvrhu.Zatohtostavuotázkanedobytnosti
pohľadávky žalobcu nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane
nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvej inštanciei v

tom, že žaloba bola podaná predčasne.

10.15. Vo vzťahu k námietke žalobcu k okolnosti, že konanie predchádzajúce vydaniu odvolaním
napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,
spočívajúcej vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s ust. v tom čase platného ust. § 129 O.s.p.
treba uviesť, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Podľa ust. § 129 ods. 1 O.s.p. (od
1.7.2016 ust. § 204 C.s.p.) sa dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba,
následnépodaniažalobcuavyjadreniesažalovanejbolivzájomnestranámsporu súdomprvejinštancie
doručované pred pojednávaním nariadeným na deň 15.1.2014, resp. v jeho priebehu. Zo zápisnice z

pojednávania súdu nariadeného na deň 15.1.2014 vyplýva, že v jeho priebehu súd prvej inštancie
akceptoval zhodné vyhlásenie prítomných strán o tom, že s obsahom všetkých listinných dôkazov sú
oboznámení, nespochybňuje ho žiadna zo strán, preto na ich osobitnom oboznámení súdom čítaním,
netrvajú. Uvedené znamená, že žalobcom vytýkané procesné pochybenie súdu prvej inštancie o
riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom

uvedeným v § 129 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 nebolo odvolacím súdom zistené.

10.16.Postupsúduprvejinštancie,ktorývpriebehuoznačenéhopojednávaniaakonadbytočné zamietol
vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom v jeho písomných podaniach (vrátane navrhnutého dôkazu
zabezpečením účtovníctva družstva PDSI, vyžiadaním správy o stave konkurzu a výsluch svedkov B..

Q. C. V.., A.. W., B.. Š., B.. C. L.M. a B.. E. W.Ú.), bol rovnako v súlade s ust. § 120 ods.1 O. s. p. v znení
účinnom do 30.6.2016. V zmysle citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na
vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie
stránsporu. Nazákladeuvedenéhojepotommožnézanedôvodnúpovažovaťinámietku žalobcuotom,

že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.2 písm. c/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016).

11. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca odvolaciu argumentáciu založil na rovnakom
skutkovom a právnom zdôvodnení ako v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní

neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by odôvodňovali odlišné posúdenie otázky vzniku
nároku na uverejnenie odpovede, zatiaľ čo závery súdu prvej inštancie sú v tomto smere dostatočne
podložené výsledkami vykonaného dokazovania a v jeho rozhodnutí aj dostatočne vyargumentované.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti

napadnutej odvolaním , vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods.
1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na

plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd
prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).