Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110200754
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1110200754.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Z. N., bývajúceho v R., C., proti žalovanej Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie 13, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 7/2010, o
dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. januára 2018 sp. zn. 4 Co 53/2015,
4 Co 54/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 25. apríla 2014 č. k. 21 C
7/2010-210 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 60 457,554

eur titulom nároku na náhradu škody podľa zákonov č. 58/1969 Zb. a č. 514/2003 Z. z., pričom suma
457,554 eur mala predstavovať majetkovú škodu spočívajúcu v trovách trestného konania vedeného
proti žalobcovi, cestovnom a strate na zárobku žalobcu a suma 60 000 eur nemajetkovú ujmu v súvislosti
s ukončeným trestným konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 1 T 16/2005. Zároveň
žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že trestné konanie
bolo voči žalobcovi vedené od 12. júna 2003, kedy bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania,

do 09. júna 2009, kedy nadobudol právoplatnosť oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava
II. Právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku podľa súdu prvej inštancie zanikli účinky rozhodnutia
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a podľa súdu prvej inštancie štát nesie objektívnu
zodpovednosť za škodu vzniknutú poškodenému v príčinnej súvislosti s uvedeným trestným konaním.
Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že zákon č. 58/1969 Zb. náhradu nemajetkovej ujmy neupravuje a
výnimku by predstavoval len prípad, keď by v trestnom konaní bolo vydané a realizované rozhodnutie

o väzbe (zatknutie, zadržanie alebo iné nezákonné pozbavenie osobnej slobody), kedy je podľa neho
potrebné aplikovať postup podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd s podporným
použitím ustanovení § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Mal však za to, že prípad žalobcu
uvedené podmienky nespĺňa, nakoľko nebol počas trestného konania pozbavený osobnej slobody,
nebol vo výkone väzby, bol stíhaný na slobode, preto mu nárok na nemajetkovú ujmu nevznikol. Vo
vzťahu k uplatnenému nároku na majetkovú škodu súd prvej inštancie zhrnul, že oprávnenie na výkon

podnikateľskej činnosti vzniklo žalobcovi až po začatí trestného stíhania dňa 1. októbra 2003 a ku dňu
rozhodnutia žalobca nepreukázal zníženie jeho majetkového stavu v súvislosti s vedením trestného
konania, keď v konaní nevyprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci opodstatnenosť nároku na náhradu
majetkovej škody v žalovanej výške, či už v prípade cestovného, straty na zárobku, alebo náhrady trov
obhajoby. Nárok na nemajetkovú ujmu súd prvej inštancie zamietol i z dôvodu nepreukázania sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcu a poškodenia jeho dobrého mena v príčinnej súvislosti s vedením

trestného konania, keďže ku dňu 19. júna 2003 bol bez pracovného pomeru a bez príjmu a následne
mala hodnota jeho majetku stúpajúcu tendenciu.2. Súd prvej inštancie uznesením z 19. novembra 2014 č. k. 21 C 7/2010-225 uložil žalobcovi zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur.

3. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 24. januára 2018 sp. zn. 4 Co 53/2015,
4 Co 54/2015 napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdil. Vzhľadom na odvolacie námietky
žalobcu odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak na vec neaplikoval
zákon č. 514/2003 Z. z., nakoľko podľa prechodného ustanovenia § 27 ods. 2 uvedeného zákona

zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, t. j. zákonom č. 58/1969 Zb. Odvolací súd ďalej uviedol,
že vzhľadom na skutočnosť, že k vydaniu nezákonného rozhodnutia došlo v čase účinnosti zákona č.
58/1969 Zb., podmienky zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu sú dané len v prípade tejto ujmy
spôsobenej rozhodnutím o väzbe, resp. v dôsledku zatknutia alebo zadržania fyzickej osoby, keďže v

zmysle čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd musí ísť o pozbavenie osobnej
slobody, a nie len o trestné stíhanie ako také. Odvolací súd tiež zhodne s názorom súdu prvej inštancie
mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, ktorými odôvodňoval svoj nárok
v časti o náhradu majetkovej škody.

4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie; pri jeho podaní nebol zastúpený
advokátom a ani nepreukázal, že sám má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, resp.
jeho zamestnanec alebo člen.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov - ďalej len „C.s.p.“) po
zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.), či sú dané
procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že
dovolanie treba odmietnuť.

6. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/
dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa,b/dovolateľom
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

7. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právna úprava civilného sporového konania účinná od 1.
júla 2016, stanovujúc osobitnú podmienku dovolacieho konania, vyžaduje, aby bol dovolateľ (okrem
prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 429 ods. 2 C.s.p.) zastúpený advokátom a aby podané dovolanie bolo
spísané advokátom.

8. Postup súdu prvej inštancie v prípade nesplnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 429
ods. 1 C.s.p.) upravuje § 436 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého vtedy, keď má dovolanie vady podľa § 429
C.s.p. a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 C.s.p. poučený v odvolacom konaní, súd prvej
inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.

9. Ustanovenie § 436 ods. 1 C.s.p. predstavuje jedinú (výnimočnú) procesnú situáciu, v ktorej súd prvej
inštancie prihliada na existenciu vád dovolania a dovolateľa vyzýva na ich odstránenie. Tento postup
súdu prvej inštancie sa týka výlučne vád dovolania v zmysle § 429 ods. 1 C.s.p. a ich výskytu v prípade
absencie (alebo nedostatočného) poučenia dovolateľa odvolacím súdom.

10. Procesná situácia, pri ktorej súd prvej inštancie prihliada na vady dovolania a dovolateľa vedie
k ich odstráneniu, nenastáva v prípade existencie vád podľa § 429 C.s.p. vtedy, keď bol dovolateľ
riadne poučený odvolacím súdom o náležitostiach dovolania a zastúpení dovolateľa v dovolacom konaní(rovnako táto situácia nenastáva pri zistení iných vád, než sú vady dovolania v zmysle § 429 C.s.p.). V
takomprípadesúdprvejinštanciedovolateľanevyzývanaodstránenieváddovolaniaaspisbezďalšieho
predkladá na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

11. V danom prípade žalobca nie je zastúpený advokátom a nepreukázal, že má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, pričom nepreukázal, že jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že
síce žalobca v podanom dovolaní uvádza ako zástupcu A. N., ktorý však nie je advokátom zapísaným v

Slovenskej advokátskej komore, pričom len takáto osoba môže zastupovať stranu v dovolacom konaní.
Navyše, k podanému dovolaniu nebola pripojená plná moc pre A. N. a z toho dôvodu dovolací súd konal
priamo so žalobcom.

12. Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje riadne poučenie o náležitostiach
dovolania a povinnom zastúpení dovolateľa advokátom v dovolacom konaní (§ 393 ods. 1 C.s.p. v

spojení s ustanovením § 429 C.s.p.). Vzhľadom na to, že nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho
konania (§ 429 ods. 1 a 2 C.s.p.), nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum. Z týchto dôvodov
dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. e/ C.s.p., v zmysle ktorého dovolací súd
odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C.s.p.

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.